Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/28/2015 z 13. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. apríla 2015, sp. zn. 14CoE/28/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6713202252.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/28/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6713202252.1 | 2015-04-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c32686b5-3a1d-4e73-ae3b-fa7a0e0e57ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6713202252.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202252
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713202252.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : BENCONT INVESTMENTS, spol. s r.o.,
so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO : 36 432 105, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Karpatská 18, IČO : 35 940 875, proti povinnému :
F. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., G. XXXX/X, toho času na neznámom mieste,
zastúpený ustanoveným opatrovníkom B. I., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, na vymoženie
pohľadávky v sume 1 270,60 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou
Mgr. Janou Sitášovou, so sídlom Exekútorský úrad 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, pod spisovou značkou
Ex 93/2013, o odvolaní oprávneného zo dňa 14.03.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo
konania 9Er/95/2013-14 zo dňa 27.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 93/2013. Súd rozhodol podľa ustanovenia § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v
nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
s použitím európskej právnej úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany
práv spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že exekučným titulom v danej veci mal byť rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom
v Bratislave spisovej značky : WHB/0111/0251 zo dňa 15.06.2012, ktorý si vyvodil svoju právomoc
z čl. 9 bodu 9.2 Obchodných podmienok pre úver. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, , súd ju vyhodnotil ak právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý
je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadať ex offo. V dôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je
neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho
exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že pôvodným veriteľom v čase uzatvárania úverovej zmluvy bola A. N., ktorá v zmysle ustanovenia §
93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách bola povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a banka postupovala v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
Rozhodcovské konanie je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a oprávnený
namieta oprávnenosť exekučného súdu skúmať z materiálneho hľadiska právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok a samotné rozhodcovské konanie, ktoré už nemožno preskúmať podľa § 37
Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok pritom predstavuje prekážku res iudicata
podľa ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. a výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je tak záväzný
a nezmeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány. Exekučný súd je oprávnený
posudzovať predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej,



nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Exekučný súd nie je
súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a oprávnený sa domnieva,
že konaním súdu mu bolo odňaté právo domáhať sa svojho Ústavou SR garantovaného práva na
uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní. V ďalšej argumentácii sa oprávnený zameral na
polemiku voči názoru súdu, kvalifikujúceho zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení
§ 53 Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere patrí podľa § 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Na daný zmluvný vzťah navyše nie je
možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008. Oprávnený v odvolaní
citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov SR, ako aj viacerých judikátov Súdneho dvora
ES. Rozhodcovské dojednanie nepovažuje oprávnený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ani
s ohľadom na spotrebiteľské právo, pretože rozhodcovské konanie nie je pre dlžníka nevýhodné,
rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu
a rozhodujú odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním. Na podporu svojho
stanoviska odvolateľ citoval z viacerých súdnych rozhodnutí. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje
napadnuté uznesenie exekučného súdu zmeniť tak, že súd poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne zruší napadnuté uznesenie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Návrhom datovaným dňa 17.01.2013 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky :
WHB/0111/0251 zo dňa 15.06.2012. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 17.09.2007, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - A. N., a.s. N. a povinným,
ako „klientom“. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom
predmetnej zmluvy, ako aj Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), obsahujúcich rozhodcovskú
doložku - vec správne právne posúdil, keď sa predovšetkým zameral na skúmanie legality vydaného
rozhodcovského rozsudku.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, §
57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný,
a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora,
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým,
či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné
ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor je
konformný a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa. Okrem záverov obsiahnutých v predmetných rozhodnutiach Súdneho dvora
ES odvolací súd upriamuje pozornosť aj na právne závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR
č.k. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora SR vo veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave v skutkovo a právnej totožnej veci a mimoriadne dovolanie ako nedôvodené zamietol.



Právna argumentácia a dôvody odvolania, poukazujúce na údajné nesprávne právne posúdenie veci,
ako aj poukaz na nesprávny, resp. nejednoznačný preklad čl. 3 písm. g/ Smernice Rady (ES) č. 93/13/
EHS nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu zásadný, nakoľko
exekučný súd poukázal na komunitárne právo len podporne. Súd prvého stupňa k záveru o neexistenciu
rozhodcovskej doložky dospel z hľadísk a kritérií vnútroštátneho spotrebiteľského práva.

Súd mal z obsahu zmluvy o úvere preukázané, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver,
pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2, §
2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona, hoci je nutné zdôrazniť,
že rozhodnutie nebolo založené na skúmaní zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch
vyžadovaných touto osobitnou právnou normou.

Neobstojí ani odvolacia námietka spochybňujúca záver o existencii spotrebiteľského vzťahu s odkazom
na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku v znení účinnom
ku dňu podpísania zmluvy o úvere. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je nutné
vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere. Aj keď je možné pripustiť, že
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka platného v danom čase (ku dňu 17.09.2007) ustanovovalo,
že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a
na druhej strane spotrebiteľ, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník
(ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti však nie
je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc
z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy
je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o
užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Je nutné v širšom kontexte vychádzať i z ustanovení
osobitnej právnej úpravy zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podpísania
posudzovanej zmluvy o úvere. Predovšetkým z ustanovenia § 1 písm. a/ a b/ definujúceho zmluvné
strany a z ustanovenia § 6 tohto zákona, zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere
navyše možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Podľa tohto
ustanovenia, odseku 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2007 je nutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá podľa
ustanovení Obchodného zákonníka.

Exekučný súd sa správne zameral na posúdenie predovšetkým spôsobilosti predloženého
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a existenciou rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 11 bodu 11.2. Obchodných
podmienok pre úver, podľa ktorej zmluvné strany môžu akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo
zmluvy o úvere riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, navyše s vopred určeným jediným konkrétnym
rozhodcovským súdom a s dodatkom, že strany sa dohodli, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
bude pre nich konečné a záväzné, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdal
svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinného absolútne odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Neobstojí ani argumentácia oprávneného,



že povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
obsahovala osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách.
Bolo povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej
postavenie, práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a
zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom popred
individuálne dojednaná a nemal tak spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd sa v tejto súvislosti
poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské
rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi
rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k
pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.