{"guid": "50314011-9191-4e1a-bbbd-2feeacd73a7e:e78d598a-cf50-4341-ae16-6e9b5b8d9ab6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3612207545.1", "spisova_znacka": "5CoP/6/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/6/2014 z 18. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. februára 2014, sp. zn. 5CoP/6/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3612207545.1", "identifikacne_cislo": "3612207545", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2014-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e78d598a-cf50-4341-ae16-6e9b5b8d9ab6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3612207545.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3612207545.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3612207545.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612207545
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3612207545.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň
JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z., Z., nar.
XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky M. Z., bydliskom Y. - G., G. XXXX/X
a otca Z. Z., bydliskom K., K. I. XXXX/X, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal.
deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2013, č.k.
30P/142/2013-62, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd znížil jeho
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Z., Z. a H., zo 100 Eur mesačne pre každé z detí, na sumu
40 Eur pre každé z detí, s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 03.12.2012. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že v danom prípade skúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Z. a H.. Z vykonaného dokazovania bolo súdom prvého
stupňa zistené, že otec detí bol pri poslednom rozhodovaní o zvýšení výživného maloletým deťom
nezamestnaný, nepoberal dávky ani príspevky v hmotnej núdzi a žil so svojou priateľkou. Aj v súčasnosti
je otec detí podľa jeho výpovede nezamestnaný, nepoberá dávky ani príspevky v hmotnej núdzi a pracuje
iba brigádnym spôsobom. Dňa 07.07.2012 so svojou priateľkou uzatvoril manželstvo a 01.08.2013 sa
z tohto manželstva narodila maloletá J. Z., a pribudla mu tak ďalšia vyživovacia povinnosť. Napriek
svojej nezamestnanosti otec detí pracuje brigádnym spôsobom. V konaní bolo preukázané, že otec
detí bol opakovane vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Partizánske a v dňoch
28.08.2012, 04.12.2012 a 12.09.2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu
vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ. V konaní bolo tiež preukázané, že otec detí
bez súhlasu matky detí predal 3-izbový byt, ktorý mal s matkou v BSM za kúpnu cenu 45.000 Eur a
podľa jeho vyjadrenia z týchto finančných prostriedkov uhradil dlhy, ktoré vznikli v čase manželstva
rodičov detí. V uvedenom období si otec spolu s manželkou zakúpil aj osobné motorové vozidlo zn.
Citroën. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal súd prvého stupňa za to, že otec detí má finančné
prostriedky, z ktorých môže súdom stanovené výživné platiť naďalej v pôvodne určenej výške, nakoľko
má príjem z brigádnej činnosti a zo svojich pracovných aktivít v zahraničí, ktorý neuviedol a príjem tiež
získal z predaja bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe uvedeného preto súd
prvého stupňa návrh otca ako neodôvodnený zamietol.



Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a jeho návrhu vyhovel. V odvolaní namietal, že súd neprihliadol
na to, že je nezamestnaný, nemá žiadny, ani stály príjem a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť.
Na základe výpovede jeho bývalej manželky sa ani nepreukázalo, že pracuje v zahraničí a že má
údajne nejaký príjem. Namietal, že súd nemal v tomto konaní zohľadniť BSM, lebo toto konanie nie
je právoplatne skončené. Taktiež nie je pravdou, že by si kúpil spoločne auto s manželkou, lebo táto
ho vlastnila už predtým.  Nemá žiadny majetok, nie v jeho možnostiach platiť takto určené výživné,
pričom jeho manželka je na materskej dovolenke, a museli si požičať peniaze od spoločnosti Cetelem.
Vzhľadom k tomu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, vzrástli mu výdavky na zakúpenie drahých
veci, a to postieľky, autosedačky, plienok, kozmetiky. Ďalej namietal, že matka mal. detí má k nim tiež
vyživovaciu povinnosť, pričom sa má zamestnať, ale ona nikdy nepracovala. Ďalej namietal správanie
sudkyne na pojednávaní, ktorá zohľadňovala len tvrdenia matky.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka mal. detí, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie otca mal. detí považovala za nezmyselné, všetko bolo pred
súdom prvého stupňa povedané a zadokumentované. Otec pracuje v zahraničí, teda má príjem. Ak
otec nemal dostatok finančných prostriedkov na výživu svojich detí, bolo nezodpovedné, aby mal ďalšie
dieťa. Ona sa stará o deti, ako sa len dá, otec by možno pochopil, aké sú výdavky na deti, ak by boli
zverené do striedavej starostlivosti, a aj on by mal deťom zabezpečiť všetko, čo potrebujú.

Kolízny opatrovník sa odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane
povinného rodiča, teda navrhovateľa, ako aj na strane oprávnených maloletých detí oproti poslednému
rozhodovaniu o výživnom.

V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že dňa 07.07.2012
uzatvoril manželstvo, z ktorého sa narodila J. Z. a taktiež z dôvodu, že je nezamestnaný. Súd prvého
stupňa preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch
rodičov, ako aj na strane maloletých detí. Správne potom v konečnom dôsledku dospel k záveru, že
od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, či už na strane
rodičov, prípadne na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca
k mal. deťom.

Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa z obsahu spisu za preukázané, že maloleté deti Z.,
Z. a H., sa narodili z manželstva, ktoré bolo rozvedené v roku 2010. Naposledy bolo o výške výživného
pre každé z maloletých detí rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5P/32/2012-56
zo dňa 20.04.2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť
na výživu maloletému Z. sumou po 100 Eur mesačne a maloletému H. sumou po 100 Eur mesačne.
Otec detí bol v tom čase taktiež nezamestnaný, ale evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal
dávky a príspevky v hmotnej núdzi a žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Matka detí bola
na predĺženej materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a
prídavky na dve deti 45,08 Eur. Maloletý Z. mal 13 rokov a bol žiakom základnej školy. Maloletý H.
mal necelých 6 rokov a bol v domácej starostlivosti matky. V súčasnosti má maloletý Z. 14,5 roka a je
žiakom 8. ročníka základnej školy, matka má s jeho potrebami výrazné výdavky, nakoľko navštevuje
hokejovú školu. Maloletý H. má 7,5 roka a je žiakom 1. ročníka základnej školy, výdavky s ním má
matka bežné, primerané jeho veku a potrebám. Otec detí rovnako ako pri poslednom rozhodovaní
výšky výživného je nezamestnaný, nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi a nie je vedený v
evidencii uchádzačov úradu práce o zamestnanie. Naposledy bol vedený v tejto evidencii na ÚPSVaR
Partizánske od 03.04.2013 do 12.09.2013, kedy bol vyradený z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti



v členskom štáte EÚ. Predchádzajúce evidencie otca detí v zozname uchádzačov o zamestnanie
boli v dobe od 16.11.2012 do 04.12.2012, kedy bol otec vyradený z dôvodu vykonávania zárobkovej
činnosti v členskom štáte EÚ, od 11.04.2012 do 28.08.2012, kedy bol vyradený z dôvodu odchodu do
členského štátu EÚ a v čase od 08.03.2011 do 01.09.2011, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov
o zamestnanie pre nespoluprácu. Matka detí bola v období od 03/2012 doposiaľ evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR Trenčín od 19.07.2012 do 31.07.2013. V čase do 31.07.2012
poberala rodičovský príspevok, naposledy v júli 2012 vo výške 194,70 Eur a v súčasnosti poberá
prídavky na dve deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Matka detí za obdobie od 08/2013 do 10/2013
mala príjem z pracovného pomeru u spoločnosti H. I.. vo výške 542,38 Eur mesačne. Spoločnosť s
ňou ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 31.10.2013 z dôvodov na strane organizácie. Zo
zápisnice Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/31/2012 o vyporiadanie BSM
rodičov detí, ktorej kópiu súdu predložila matka detí, mal odvolací súd ďalej preukázané, že otec detí
vo svojej výpovedi uviedol, že byt, ktorý mal s matkou detí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
predal dňa 31.05.2012 P. A. za kúpnu cenu 45.000 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že
na strane otca mal. detí nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom k takej podstatnej zmene
pomerov (i keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť), ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom.

Odvolací súd konštatuje, že otec mal. detí je mladý človek bez zdravotných ťažkostí, je v produktívnom
veku, má isté schopnosti, teda je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si našiel prácu
buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí
dostatočný príjem na to, aby mohol platiť doterajšie výživné pre mal. deti. Skutočnosť, že otec maloletých
je nezamestnaný, pritom nie je ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, sama osebe nemôže
zakladať dôvod na zníženie výživného bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu,
a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho trvalého bydliska. Obrana otca, že nie je schopný
platiť výživné v doterajšej výške, sa odvolaciemu súdu javila ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná
situácia bola taká, ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zamestnal a
mal vyššie príjmy.

Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec mal. detí si túto situáciu spôsobil sám, a to tým,
že bol opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vykonávania zárobkovej
činnosti v členskom štáte EÚ a dokonca v roku 2011 pre nespoluprácu. Preto námietky otca mal. detí, že
i keď odišiel pracovať do zahraničia (z toho dôvodu bol teda vyradený z evidencie), v zahraničí nakoniec
nepracoval, a teda nemal žiadny príjem, odvolací súd považoval za účelové, nakoľko ak by otec mal.
detí skutočne v zahraničí nepracoval a nemal z tejto práce príjem, tak by neodchádzal opakovane do
zahraničia a nebol by teda opakovane vyradený z evidencie z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti
v členskom štáte EÚ.

Čo sa týka skutočnosti, že otec mal. detí nepreukázal príjem zo zárobkovej činnosti v zahraničí, odvolací
súd konštatuje, že v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu; ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima.

V danom prípade súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s    § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p., a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy odvolacieho konania, nakoľko sa jedná
o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e      j e      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/142/2013", "guid": "c7aea1b1-cab9-4977-996f-5439f62b4bfb:8e4aac37-dc18-4ab6-9288-4fb4fa1354be", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}