Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/208/2010 z 27. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2012, sp. zn. 2Co/208/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010899303.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/208/2010 | ECLI:SK:KSBA:2012:1010899303.2 | 2012-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 100 ods. 1 OZ, § 671 ods. 1 OZ, § 139 ods. 2 OZ, § 107 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP, § 517 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d711f3ec-16a7-4114-be19-12c22ab4eaa7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1010899303.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/208/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010899303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010899303.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: Q. F., S.
W.: U. O. XX, XXX XX P., zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Igazovou, Mýtna 11, 811 07 Bratislava,
proti odporcom: 1. F. T. Q., X. X.: M. X, XXX XX W. - P. Č. Q., IČO: XX XXX XXX zastúpený advokátkou
JUDr. Danou Podhradskou, Estónska 16, 821 06 Bratislava, 2. G.. P. W. - Y., X. P. F.: J. XX, XXX XX W. -
Q., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom: Námestie M. Benku 15, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 10.874,16 eur s prísl., na
odvolanie odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17.06.2010, č. k. 8C
153/1996-378, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 10.874,16 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, zároveň rovnako návrh navrhovateľa voči
odporcovi v 2. rade zamietol a rozhodol, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v
2. rade náhradu trov konania v sume 100%, keď o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ust. § 139 ods. 2, ust. § 100 ods.
1, ust. § 107 ods. 1, ust. § 671 ods. 1, ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 80 písm. c)
O.s.p., ust. § 22 ods. 2, ods. 6 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku a po vecnej stránke tým, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
nájomný vzťah zo zákona v zmysle ust. § 22 ods. 2, 6 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, keďže medzi nimi nedošlo o úprave ich vlastníckych
vzťahov k dohode, a to od účinnosti tohto zákona (od 24.06.1991). Súd prvého stupňa uviedol, že
nájomné zmluvy uzavreté medzi odporcom v 1. rade a S. F. s predmetom prenájmu poľnohospodárskej
pôdy vo výmere celkom 2,1243 ha, nájomná zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a F. F. s
predmetom prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo výmere celkom 2,0443 ha (neskôr 2,0979 ha) a
nájomná zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a právnou predchodkyňou P. E. P. E. s predmetom
prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo výmere celkom 1,6013 ha, neboli vypracované tak, aby bolo
možné riadne identifikovať predmet nájmu, keď tento nie je náležite označený parcelným číslom, nie
je uvedené, v ktorom katastrálnom území sa tieto parcely nachádzajú a okrem výmery pôdy zmluvy
neobsahujú žiadne označenia predmetu nájmu údajmi z listov vlastníctva, a preto tvrdenie odporcu
v 1. rade, že predmet sporu a zmluvy uzavreté s ostatnými väčšinovými spoluvlastníkmi sú totožné,



súd prvého stupňa vzhľadom na nedostatky nájomných zmlúv v časti špecifikácie predmetu nájmu, ich
neprehľadnosti a takmer nemožnosti identifikácie vyhodnotil ako nepreukázané a tendenčné. Nemožno
vylúčiť, že predmetné výmery sa týkajú prenájmu úplne iných parciel ako parciel tvoriacich predmet
sporu. Navyše ako uviedol súd prvého stupňa navrhovateľ sa v konaní nedomáha určenia rozhodnutia
o hospodárení so spoločnou vecou, ale žiada vydanie úžitkov z tohto hospodárenia treťou osobou, a
preto by bol v spore aktívne legitimovaný i v prípade, že by sa odporcovi v 1. rade podarilo preukázať
totožnosť predmetu nájmu už uzavretých nájomných zmlúv a predmetu tohto sporu. Ďalej konštatoval,
že preskúmal jednotlivé návrhy navrhovateľa, keďže viackrát v konaní žiadal pripustiť zmenu návrhu
a dospel k záveru, že od začiatku konania návrhom na začatie konania došlým súdu dňa 08.05.1996
si uplatňoval nájomné odo dňa 01.05.1993 za parcely č. XXXX, XXXX/XX Y. XXXX/XX, katastrálne
územie Q., v prvom podaní vo výške 1.824,14 eur. Vo svojich ďalších podaniach menil navrhovateľ výšku
týchto súm a svoj nárok doložil znaleckými posudkami, čo je jeho zákonným procesným právom ako
navrhovateľa v konaní, ale základ nároku a nájomné za obdobie odo dňa 01.05.1993 zostal rovnaký, a
preto súd prvého stupňa na rozdiel od stanoviska odporcov, že návrh v zmysle naposledy pripustenej
zmeny uznesením zo dňa 29.09.2006 je úplne novým návrhom, tento považoval len za rozšírenie jeho
návrhu, keď postupoval v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. a jeho zmenu pripustil. K námietke odporcu v
1. rade, že navrhovateľ sa v tomto konaní nedôvodne domáha zaplatenia nájomného za parc. č. XXXX,
XXXX/XX Y. XXXX/XX, katastrálne územie Q., keď mu za tieto rozhodnutím bývalého OÚ Bratislava
III. č. j. 97/4536 zo dňa 19.03.1997, boli vydané náhradné pozemky s celkovou výmerou 10.026 m2 v
katastrálnom území Q. uviedol, že z odpovedí E. F. Ú. W. zo dňa 11.10.2006 ako i E. Ú. Q. W. zo dňa
18.12.2006 súd prvého stupňa zistil, že nie je možné zadovážiť ako dôkaz spis bývalého Okresného
úradu v Bratislave III., vedený pod č. 97/4536. Pretože nebolo možné v tomto konaní zabezpečiť priamy
dôkaz, ktorý by namietanú skutočnosť jednoznačne vylúčil alebo potvrdil, súd prvého stupňa vychádzal
z navrhovateľom tvrdených skutočností, že jeho nárok žiadať nájomné za uvedené parcely vyplýva
i z obsahu dodatočného stavebného povolenia, vydaného Obvodným úradom životného prostredia
Bratislava III. zo dňa 28.06.1996, kde bol navrhovateľ účastníkom stavebného konania o povolení stavby
na parc. č. XXXX/X katastrálne územie Q. a je uvedené, že stavebník sa zaviazal následne upraviť
nájomný vzťah s vlastníkmi pozemkov. Navrhovateľovi zároveň neboli vydané náhradné pozemky za
všetky ním vlastnené pozemky v užívaní odporcu v 1. rade a ani odporca okrem tvrdenia o vydaní
náhradných pozemkov obsahujúcich aj predmetné parcely nepreukázal súdu o tomto tvrdení dôkaz,
keď naopak uvádzal, že s ostatnými spoluvlastníkmi parciel má uzavreté nájomné zmluvy a túto zmluvu
sa snažil uzavrieť mimosúdne i s navrhovateľom na rokovaní dňa 18.05.2004 a ani vtedy odporca
v 1. rade užívanie parciel tvoriacich predmet sporu nespochybňoval. Keďže mal súd prvého stupňa
preukázaný nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade, pri výpočte výšky náhrady za
užívanie pozemkov navrhovateľa vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX G.. U. U., ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu ročného nájmu pozemkov na sumu 129,57 Sk/m2/rok, hrubý výnos z pozemkov
sumou 202.517,91 Sk/rok, tak, že ročný hrubý výnos z parcely č. XXXX je 85.775,34 Sk, z parcely č.
XXXX/XX je 24.488,73 Sk a napokon z parcely č. XXXX/XX je 92.253,84 Sk. Na 1/8 spoluvlastnícky
podiel navrhovateľa tak pripadá 195,3 m2 a podľa výpočtu pripojenému k návrhu za obdobie odo dňa
01.05.1993 do 10.04.2006 je celková výška nájomného pripadajúca na jeho podiel vo výmere 195,3 m2
v sume 327.595,-Sk. Pri stanovení všeobecnej hodnoty ročného nájmu za pozemky znalec vychádzal z
vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ods. G, keď pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok vychádzal
zo všeobecnej hodnoty pozemku na mernú jednotku (Sk/m2) . Pri výpočte nájomného súd vychádzal z
celkovej výmery parc. č. XXXX, XXXX/XX Y. XXXX/XX, a to 1.563 m2/8 - 1/8 podiel navrhovateľa, t.j.
195,375 m2 x 129,57 Sk/m2/rok = 25.314,70 Sk, potom nájom za jeden deň je 69,30 Sk. Za obdobie
odo dňa 01.05.1993 do 30.09.1993, t. j. 153 dní x 69,30 Sk = 10.602,90 Sk a za obdobie od 01.10.1993
do 01.04.2005 spolu 11 rokov a 182 dní = 11 x 25.314,70 Sk + 182 x 69,30 Sk = 291.074,30 Sk, za
obdobie od 02.04.2005 do 10.04.2006, t. j. 374 dní x 69,30 Sk = 25.918,20 Sk, spolu 327.595,40 Sk, po
zaokrúhlení 327.595,- Sk, po prepočte na euro 10.874,16 eur a uvedenú sumu navrhovateľovi priznal
v plnom rozsahu, keď jej zaplatením zaviazal odporcu v 1. rade. V časti úrokov z omeškania návrh
súd prvého stupňa zamietol, keď dospel k záveru, že nebol naplnený zákonný predpoklad pre priznanie
týchto úrokov z omeškania v zmysle citovaného ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď odporca
v 1. rade sa nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu, pretože mu nebola známa
výška nájomného a bola určená nakoniec až rozhodnutím súdu. Rovnako súd prvého stupňa zamietol
návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, keď za dôvodnú vyhodnotil jeho námietku, že navrhovateľ
neoznačil predmet sporu voči odporcovi v 2. rade a nie je zrejmé, čoho sa voči nemu domáha, odporca v
2. rade je zároveň vlastníkom stavby na pozemku parc. č. XXXX/X, pričom predmetom sporu je nájomné



za pozemky parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, na ktorých sa stavba odporcu v 2.
rade nenachádza.
O náhrade trov prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v spore voči odporcovi v 1. rade
úspešný v plnom rozsahu, priznal náhradu trov konania vo výške 100% a v rovnakej výške priznal
náhradu trov konania odporcovi v 2. rade voči navrhovateľovi, keď jeho návrh voči odporcovi v 2.
rade zamietol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie odporca v 1.
rade, a to v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi
sumu 10.874,16 eur a v časti výroku súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcovi v 1. rade povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 100%, keď podľa odporcu v 1. rade v zmysle § 205
ods. 2 písm. a) O.s.p. v konaní súdu prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V podanom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa asi konal podľa návrhu, ktorý pripustil uznesením
vynesenom na pojednávaní dňa 29.09.2006, ktorý znie, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 327.595,- Sk ako dlžné nájomné, úroky z omeškania a náhradu trov konania do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, pričom tento návrh sa týka obdobia od 01.05.1993 do 20.09.2004 a
predchádzajúce návrhy sa vzťahovali iba na KN parc. č. XXXX o výmere 662 m2 a obdobia od
01.05.1993 bez ďalšieho určenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom parc.
č. XXXX, XXXX/XX Y. XXXX/XX v katastrálnom území Vajnory v podiele 1/8. Nakladanie s vecou v
podielovom spoluvlastníctve sa riadi ust. § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä s poukazom na
ust. § 139 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Parcely registra I.-O. parc. č. XXXX,
XXXX/XX Y. XXXX/XX sú vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. XXXX vedená v pozemno-knižnej
vložke č. XXX o výmere 2.144 m2, katastrálne územie Q.. Trvá na svojom stanovisku, že pokiaľ ide o
užívanie I.-O. parc. č. XXXX,XXXX/XX, XXXX/XX, tieto má odporca v 1. rade riadne v nájme a predmet
nájmu je riadne identifikovaný prostredníctvom pozemno-knižnej parcely XXXX, z ktorej odčlenením
boli vytvorené parc. č. XXXX/XX Y. XXXX/XX. Odporca v 1. rade preukázal riadny nájomný vzťah pre
obdobie odo dňa 01.01.1993 do 31.12.1997 a od 01.01.1998 do 31.12.2018 s vlastníkmi S. F., F. F. Y. P.
E., právnym nástupcom po P. E.. P. E. počas svojho života uzatvorila zmluvu o nájme pôdy na obdobie
od 01.01.1993 do 31.12.1997 a druhú zmluvu od 01.01.1998 do 31.12.2018. P. E. po P. E. neprejavil
vo vzťahu k Zmluve o nájme č. X/XX/XXX vôľu túto zmluvu vypovedať. P. E. zomrela 27.08.2003 a
dedičské konanie bolo právoplatne skončené 03.02.2005. Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy
č. X/XX/XXX, ktorú odporca v 1. rade predložil P. E., predmetom ktorej je nájom pôdy o výmere
0,2711 ha a ktorú P. E. nepodpísal, sa vôbec netýka predmetu sporu. P. E. je vlastníkom aj inej
pôdy, ktorá je v užívaní odporcu v 1. rade ako sú parc. č. XXXX, XXXX/XX Y. XXXX/XX a túto pôdu
prenajímal družstvu zmluvou X/XX/XXX na obdobie od 01.01.1991 do 31.12.1997. Zmluvu č. X/XX/
XXX na obdobie 01.01.1998 do 31.12.2018 nepodpísal, ale táto skutočnosť pre rozhodovanie v tomto
súdnom spore je celkom irelevantná, pretože táto zmluva nezahŕňa pozemky v užívaní odporcu v 1.
rade zdedené po P. E.. Je preto nesporné, že P. E. vstúpil dedením po P. E. do jej práv a povinností
prenajímateľa k pozemkom, ktoré jeho právna predchodkyňa prenajala odporcovi do 31.12.2018 a
pokiaľ P. E. tento zmluvný vzťah nevypovie, stále trvá. Ďalej v podanom odvolaní odporca v 1. rade
konštatuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8 a odporca v 1. rade má riadne
uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi, ktorých podiely sú 3/4 z celku. Od 24.06.1991 do 31.12.2003
upravoval vzťahy medzi poľnohospodárskymi družstvami a vlastníkmi pôdy zák. č. 229/1991 Zb. Od
01.01.2004 je nájom pôdy upravený zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. S poukazom na ust. § 1 ods. 2 pozemok na účely
tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku. Zák. č.
504/2003 Z. z. sa nepochybne vzťahuje na predmet sporu. Pozemky boli zastavané halou na opravu
poľnohospodárskej techniky s kolaudačným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.11.1989.
Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje
dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z
ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. Zmluvy o nájme
pôdy predložené odporcom v 1. rade sú uzavreté v súlade s citovanou právnou úpravou. Zmluvy
obsahujú celkovú výmeru pôdy, ktorú dal vlastník pôdy do užívania družstvu a prehľad vlastníkov



obsahuje súpis pôdy vo vlastníctve prenajímateľa s uvedením parcelného čísla, pozemno-knižnej vložky,
výmery, výmery v užívaní družstva, spoluvlastníckeho podielu a ceny parcely, s poznámkou na titul
nadobudnutia. Je nesporné, že vlastník pôdy vie, ktorá pôda je v užívaní družstva a aká výmera z tejto
pôdy je v užívaní družstva. Zák. č. 504/2003 Z. z. taktiež určil najnižšiu hranicu nájomného - 1% z ceny
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. Tomuto ustanoveniu
zmluvy o nájme predkladané odporcom v 1. rade vyhovujú. Ďalej poukázal na stanovisko X.M. F. C. a
uvádzané výšky nájomného pre odporcu v 1. rade v rokoch 1993 až 2009. Ak nedošlo medzi odporcom
v 1. rade a navrhovateľom k dohode o výške nájomného, je jeho výška určená stanoviskom väčšiny
vlastníkov pozemkov a najnižšia sadzba je daná zákonom. Súd prvého stupňa tak podľa odporcu v 1.
rade ho mohol zaviazať na platenie nájomného v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z., nie na iné nájomné.
V závere podaného odvolania uviedol, že nesúhlasí s tvrdením znalca G.. U. U., že si nevybral
porovnávaciu metódu, pretože nemal dostatočné podklady súborov nájmov podobných nehnuteľností
v danej lokalite a čase. Je nedostatkom, ak sa znalec neobrátil pri vypracovaní znaleckého posudku
na odporcu v 1. rade, nakoľko by mu odporca v 1. rade poskytol množstvo porovnávacieho materiálu.
Takéto materiály by mu poskytli aj iní (Slovenská F. Y. F. O. atď.). Znalecký posudok nereaguje na právnu
úpravu platnú pre nájom poľnohospodárskej pôdy zák. č. 504/2003 Z. z. Navrhovateľ tvrdí, že sa domáha
vydania úžitkov hospodárenia s vecou, znalec však vypočítal imaginárnu výšku všeobecnej hodnoty
nájmu a hrubého výnosu bez toho aby si vyžiadal údaje o výnose z užívania priamo od odporcu v 1. rade,
navyše hospodárenie na pôde v Slovenskej republike je priam stratové a táto situácia sa odráža aj v zák.
č. 504/2003 Z. z., kedy priamo zákon určuje výšku nájomného. Súd prvého stupňa sa zároveň vôbec
nevysporiadal s námietkou premlčania. Má tiež za to, že podiel 1/8 z celku nemôže podliehať inému
právnemu režimu ako ostatné spoluvlastnícke podiely o veľkosti 3/4. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu
prvého stupňa v časti, ktorá priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 100%, keď podľa
odporcu v 1. rade podal navrhovateľ zmätočný návrh a náhrada trov konania mu nepatrí. Navrhuje, aby
odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietne a
uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
K odvolaniu odporcu v 1. rade sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril navrhovateľ.
Úvodom podaného vyjadrenia podotkol, že sa svojim návrhom zo dňa 02.05.1996 došlým súdu prvého
stupňa dňa 08.05.1996 domáhal, aby súd prvého stupňa určil, že obvyklé nájomné na parcelu č. XXXX,
katastrálne územie Q. je 86,- Sk/1m2 ročne a žiadal, aby mu odporca zaplatil sumu 54.954,- Sk ako
dlžné nájomné od 01.05.1993. Neskôr využil svoje dispozičné oprávnenie zakotvené v ust. § 95 ods.
1 O.s.p., ktoré mu umožňuje nakladať s predmetom konania, pričom stále si uplatňoval nájomné od
01.05.1993 a aj nehnuteľnosti boli identické, prišlo len k vypracovaniu geometrického plánu zo dňa
17.01.1996 a parcela č. XXXX v katastrálnom území Q. bola prerozdelená okrem iného aj na parcely č.
XXXX/XX Y. XXXX/XX spolu o výmere 1.040 m2 a parc. č. XXXX o výmere 662 m2 a návrh na začatie
konania bol síce viackrát menený, no iba pokiaľ ide o jeho výšku. Dňa 11.04.2006 došiel súdu návrh
na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, ktorú súd prvého stupňa realizoval uznesením na
pojednávaní dňa 29.09.2006, z toho dôvodu nemožno považovať návrh v zmysle naposledy pripustenej
zmeny za úplne nový návrh, išlo podľa navrhovateľa len o jeho rozšírenie a z tohto dôvodu neobstojí
vznesená námietka premlčania. Vo vzťahu k nájomným zmluvám navrhovateľ uviedol, že tieto zmluvy
nie sú vypracované tak, aby ich predmet bolo možné jasne identifikovať, nakoľko v nich absentujú čísla
nehnuteľností, za ktoré poskytuje odporca v 1. rade ich prenajímateľom nájom, v týchto zmluvách nie je
vôbec uvedené katastrálne územie v ktorom sa nehnuteľnosti nachádzajú, a preto je tvrdenie odporcu v
1. rade, že má s majoritnou väčšinou ich vlastníkov uzavreté nájomné zmluvy a ide o identické pozemky
ako tie, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, založené iba na jeho účelových a nepodložených
tvrdeniach. Tieto nedostatky nemôže odporca v 1. rade konvalidovať žiadnym iným dôkazom okrem
predloženia právne perfektných zmlúv, ktorými nedisponuje. Navyše navrhovateľ podotkol, že v konaní
sa nedomáha určenia hospodárenia so spoločnou vecou, ale vydania úžitkov z tohto hospodárenia
treťou osobou pripadajúcich na jeho podiel. K námietke odporcu v 1. rade ohľadom vypracovaného
znaleckého posudku uviedol, že neobstojí, nakoľko takáto ingerencia do procesu tvorby znaleckého
posudku by mohla vyvolať pochybnosti o nezaujatosti znalca. Zároveň poznamenal, že tvrdenie odporcu
v 1. rade, že znalec aplikuje vo svojom znaleckom posudku vyhlášku č. 492/2004 Z. z. a tento predpis
nadobudol účinnosť až dňa 01.09.2004, pričom návrh na začatie konania zahŕňa obdobie od 01.05.1993,
bolo vyvrátené vypracovaním tretieho znaleckého posudku pod č. XXX/XXXX dňa 20.08.2009 G.. P. G.,
F.., keď tento znalec uviedol (strana 3 pod II. Posudok 1. Všeobecné údaje a) výber použitej metódy),
že stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu je zrealizované v súlade s časťou G prílohy č. 3 vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Všeobecná hodnota nájmu pozemkov je hodnotovo
závislá od všeobecnej hodnoty pozemkov a pre stanovenie všetkých týchto všeobecných hodnôt je



platná už citovaná vyhláška aj pre termíny pred platnosťou a účinnosťou tejto vyhlášky. Ďalej podotkol,
že podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 6 zákona č. 229/1991 Zb. vznikol medzi navrhovateľom a odporcom
v 1. rade nájomný vzťah zo zákona, a to dňom účinnosti tohto zákona (24.06.1991), pretože medzi nimi
nedošlo o úprave ich vlastníckych vzťahov k dohode. Súd prvého stupňa teda správne aplikoval na
prejednávanú vec zák. č. 229/1991 Zb. a nie zák. č. 504/2003 Z. z., v zmysle ktorého mal súd podľa
tvrdenia odporcu v 1. rade tohto zaviazať na platenie nájomného. Ustanovenia § 24 ods. 1 zák. č.
504/2003 Z. z. síce zakotvuje, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred nadobudnutím jeho účinnosti, ale v uvedenom odseku za bodkočiarkou je stanovené, že vznik
týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V závere vyjadrenia konštatoval, že neobstojí ani námietka
odporcu v 1. rade ohľadom trov konania priznaných súdom navrhovateľovi a jeho tvrdenie, že návrh na
začatie konania bol podaný zmätočne, pretože súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa
ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že navrhovateľovi, ktorý bol v spore proti odporcovi
v 1. rade úspešný v plnom rozsahu, priznal náhradu trov vo výške 100%. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu v 1. rade na
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu v 1. rade v napadnutej časti, ktorou súd
prvého stupňa uložil odporcovi v1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.874,16 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a ktorou súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 100%, nemožno vyhovieť a je potrebné rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti potvrdiť.
Predmetom konania je návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade, ktorým sa domáha zaplatenia istiny
10.874,16 eur titulom dlžného nájomného a to odo dňa 01.05.1993 na tom skutkovom základe, že
odporca v 1. rade užíva pozemok O. - B. parcelné č. XXXX - orná pôda o výmere 662 m2, parcelné č.
XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 189 m2 a parcelné č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 712 m2,
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, okres: W. G., E.: W. - P. Č. Q., katastrálne územie: Q.,
ktorých spoluvlastníkom je navrhovateľ v podiele o veľkosti 1/8-ina k celku.
V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odporcom v 1. rade a ním namietanému nesprávnemu
právnemu posúdeniu otázky premlčania súdom prvého stupňa, odvolací súd považoval najskôr za
dôležité vysporiadať sa práve s premlčaním. Inštitút premlčania má kogentnú povahu a jeho podstata
spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo
sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde (resp. na príslušnom orgáne), nemôže už byť po jej
uplynutí veriteľovi priznané, ak sa dlžník po jej uplynutí úspešne bránil vymáhaniu práva s poukazom
na to, že takéto právo bolo už premlčané.
Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že návrh navrhovateľa a inštitút premlčania je nevyhnutné
skúmať z pohľadu inštitútu bezdôvodného obohatenia, keď bezdôvodné obohatenie vzniká na základe
objektívnej skutočnosti tým, že dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného,
pričom predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť aj nehnuteľné veci. Podľa ustálenej judikatúry
aj v prípade, ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné
obohatenie v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka zakotvuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu
(dva roky) a objektívnu (trojročnú a v prípade úmyselného konania desaťročnú). V prípade navrhovateľa
objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ako
dlžného nájomného začala plynúť od rozhodného okamihu, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne
(fakticky) vzniklo, a to odo dňa 01.05.1993, kedy odporca v 1. rade začal predmetné pozemky užívať
a od ktorého obdobia si navrhovateľ aj peňažné plnenie uplatňuje. Konanie odporcu v 1. rade možno
kvalifikovať ako úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď odporca v 1. rade užíval bezodplatne cudzí
pozemok, pričom konanie odporcu v 1. rade bolo založené na jeho vnútornom psychickom vzťahu
založenom na prvku poznania, spočívajúceho vo vedomosti, že podielovým spoluvlastníkom pozemku,
ktorý odporca v 1. rade užíval bez právneho dôvodu, je aj navrhovateľ a tým, že napriek tejto skutočnosti



užíval predmetné pozemky (následne zastavané), a to bez akéhokoľvek plnenia navrhovateľovi, bol s
týmto dôsledkom uzrozumený, minimálne v rovine nepriameho úmyslu.
K vznesenej námietke premlčania odvolací súd uvádza, že premlčacia doba začala plynúť dňom
01.05.1993 a k právnym účinkom premlčania došlo jej uplynutím dňa 01.05.2003, pričom navrhovateľ
už v návrhu zo dňa 02.05.1996, doručenému súdu dňa 08.05.1996, teda ešte pred uplynutím
premlčacej doby požadoval ako podielový spoluvlastník vyššie uvedených parciel plnenie titulom
dlžného nájomného odo dňa 01.05.1993, čím svoje právo navrhovateľ uplatnil v priebehu premlčacej
doby. Uznesením zo dňa 29.09.2006, ktorým súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu tak, že odporca
v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.874,16 eur s príslušenstvom, došlo len k zmene
návrhu na začatie konania ako dispozičné oprávnenie účastníka jeho rozšírením o výšku plnenia, keď
skutkové okolnosti, z ktorých odvodzoval navrhovateľ uplatnený nárok, sa nezmenili, navrhovateľ už v
samotnom návrhu na začatie konania urobil predmet konania jasný, určitý a vyplývalo z neho čoho sa
navrhovateľ domáha, uviedol presné číslo parcely vrátane čísiel parciel po rozdelení, rovnako dátum,
od ktorého uplatňuje sumu. Uznesením zo dňa 29.09.2006 došlo tak k zmene výšky istiny, pričom je
nevyhnutné zdôrazniť, že zmena sumy mala podklad v znaleckom posudku č. X/XXXX G.. U. U.. K
námietke nesprávneho právneho posúdenia otázky premlčania sa preto odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje so závermi prvostupňového súdu a považuje ju za nedôvodnú.
Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a noviel prvá veta, ak medzi doterajším
užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti
tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný
vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka.
Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že medzi navrhovateľom ako podielovým
spoluvlastníkom a odporcom v 1. rade ako užívateľom vznikol zo zákona nájomný vzťah. Odvolací súd
dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na odplatnosť nájomného vzťahu sa navrhovateľ ako
prenajímateľ a odporca v 1. rade ako nájomca nedohodli o výške nájomného, keď sama skutočnosť, že
navrhovateľ žiadal platenie nájomného vo výške 2,85 eur/ m2 a odporcom v 1. rade predložený návrh
predstavoval sumu 0,003 eur/ m2, naopak túto dohodu vylučujú.
Rovnako odvolací súd považuje odporcom v 1. rade uzavreté zmluvy o nájme poľnohospodárskej
pôdy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených parciel za nepreukázané, keď z ust.
§ 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že esenciálnou náležitosťou nájomnej zmluvy je určenie veci,
ktorá má byť predmetom nájmu. To znamená, že predmet nájmu musí byť v nájomných zmluvách
špecifikovaný už pri uzavretí každej nájomnej zmluvy, pričom ak je predmetom nájomnej zmluvy
nehnuteľná vec (pozemok), je nevyhnutné predmet nájmu vymedziť spôsobom, aby daný pozemok bol
ľahko a prehľadne identifikovateľný a nemohol byť zameniteľný s iným pozemkom, t.j. označenie druhu
pozemku, jeho výmery, parcelného čísla, katastrálneho územia, obce, okresu atď.
V súvislosti s určením výšky nájomného ako odplaty za užívanie pozemku vyplývajúcej zo zákonom
vzniknutého nájomného vzťahu je nevyhnutné poznamenať, že zo zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vyplýva, že výška nájomného pri
stavbách slúžiacich poľnohospodárskej výrobe a príslušných pozemkov, na ktorých sú postavené, sa
riadi Občianskym zákonníkom. Ako bolo uvedené vyššie, dôvodom vzniku právneho vzťahu tu nie
je zmluva, ale zákonné ustanovenie, ktorým bol nájomný vzťah založený. Výšku nájomného možno
potom určiť ku dňu vzniku nájomného vzťahu, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
stanoviť jeho výšky nanovo, pokiaľ sa sami účastníci na takejto zmene nedohodli. Zmyslom právnej
úpravy bolo tak aj vyriešiť situáciu ako zrušiť bezodplatné užívacie práva právnických osôb a teda aj
odporcu v 1. rade k poľnohospodárskemu majetku. Zároveň ust. § 24 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v odseku 2;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa posudzujú podľa doterajších predpisov, z čoho explicitne vyplýva povinnosť aplikovať ustanovenia
zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Ak
teda výška nájomného pri stavbách slúžiacich poľnohospodárskej výrobe a príslušných pozemkov, na
ktorých sú postavené, sa riadi Občianskym zákonníkom, pričom odvolací súd má preukázané, že stavba
slúžiaca na výrobu poľnohospodárskych strojov a iných zariadení slúžiacich poľnohospodárskej výrobe
je nepochybne stavba slúžiaca poľnohospodárskej výrobe (minimálne v jej sekundárnom smere).



Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1.
októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
Vzhľadom na absenciu dohody o výške nájomného navrhovateľa a odporcu v 1. rade je odporca v 1.
rade povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci
a spôsob jej užívania.
Znalecký posudok č. X/XXXX G.. U. U. (znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností) zo dňa 06.01.2006, ktorého úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu nájmu
a hrubého výnosu za pozemky parcelné č. XXXX a novovzniknuté parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. Q. W., stanovil na strane 7 predmetného posudku všeobecnú
hodnotu ročného nájmu týchto pozemkov vo výške 129,57 Sk za m2 (4,301 eur za m2). Vzhľadom
na skutočnosť, že ak spoluvlastnícky podiel navrhovateľa predstavuje 1/8-inu k celku, t.j. 195,375 m2,
predstavuje tak výška nájomného sumu 327.595,-Sk (10.874,16 eur), a to podľa výpočtu súdu prvého
stupňa za jednotlivé obdobia [nájomné za jeden deň vo výške 69,30 Sk (2,30 eur), za obdobie odo
dňa 01.05.1993 do 30.09.1993 za 153 dní 10.602,90 Sk (351,95 eur), za obdobie odo dňa 01.10.1993
do 01.04.2005 za 11 rokov a 182 dní 291.074,30 Sk (9.661,90 eur), za obdobie odo dňa 02.04.2005
do 10.04.2006 za 374 dní 25.918,20 Sk (860,33 eur)]. Je nevyhnutné uviesť, že odporca v 1. rade
nenamietal samotný výpočet výšky nájomného z titulu nesprávneho výpočtu, ale len výber metódy pri
vypracovaní znaleckého posudku a taktiež skutočnosť, že sa neobrátil znalec pri vypracovávaní posudku
na odporcu v 1. rade, odvolací súd k tomuto uvádza, že znalec musí byť osoba, o ktorej vierohodnosti
nemožno mať pochybnosti, na obsah znaleckého posudku nemožno použiť materiály jednostranne
podsunuté niektorým z účastníkov a samotný výsledok tak musí zodpovedať objektívnemu stavu veci,
je zároveň vecou znalca akú metódu použije, keď cieľom znaleckého posudku je aj prostredníctvom
odborných znalostí znalca posúdiť skutočnosť určenia výšky nájomného objektívne a znalec si určí
metódu takú, ktorá k takému cieľu čo najviac prispeje.
K námietke odporcu v 1. rade o zmätočnosti podaného návrhu na začatie konania a z tohto dôvodu
neprisúdenia náhrady trov konania navrhovateľovi, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na plný úspech
navrhovateľa v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že kritériom na priznanie nároku na náhradu trov
konania je miera úspechu v konaní a taktiež s ohľadom na skutočnosť, že miera úspechu vo veci závisí
od vzťahu meritórneho rozhodnutia k návrhu navrhovateľa, ktorému bolo vyhovené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti trov konania, je správne.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny v napadnutej časti potvrdil.
O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v súlade s ust. § 224
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.