Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/37/2012 z 21. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. januára 2013, sp. zn. 9CoP/37/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2112216849.1
Krajský súd Trnava | 9CoP/37/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2112216849.1 | 2013-01-21 | Rozsudok
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93193edf-ee8f-4e40-ba9f-cbddceadf7ac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2112216849.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216849
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112216849.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci navrhovateľky: L. S.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom Z., Q. XX, proti odporkyni: E. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom T., V.
XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 17P/61/2012-37 zo dňa 2. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa         p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť platiť navrhovateľke výživné
vo výške 70,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012 a zročné výživné za dobu od 01.09.2012 do
30.09.2012 v sume 70,- eur povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 2,- eurá. Navrhovateľke
súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka sa v konaní domáhala
určenia výživného voči odporkyni z dôvodu, že rodičia navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti
a spoločne nehospodária od novembra 2007, pričom plnoletá navrhovateľka žije s otcom. Odporkyňa
neprispieva na jej výživu žiadnym spôsobom. S odporkyňou žije maloletý brat navrhovateľky Y., narodený
XX.XX.XXXX. Odporkyňa nastúpila do prvého ročníka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave, kde sa pripravuje na svoje povolanie. Z predložených dokladov súd prvého stupňa zistil,
že odporkyni bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 366,93 eur. Otec navrhovateľky za rok 2011
vykázal nulový základ dane ako živnostník. Odporkyňa podala na Okresný súd Pezinok dňa 25.04.2012
návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa po
vykonaní dokazovania uzavrel, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, keďže sa pripravuje
štúdiom na svoje povolanie. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine určil súd prvého
stupňa vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľke vo výške 70,- eur mesačne, pričom dospel
k záveru, že takto určené výživné zodpovedá potrebám navrhovateľky a schopnostiam a možnostiam
odporkyne. Súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odporkyne súvisiace s tým, že sa voči nej vedie
exekúcia pre viacero pohľadávok vyplývajúcich z pôžičiek a úverov, ktoré si vzala, keďže si mala byť
takéhoto neprimeraného rizika vedomá a takéto povinnosti nemôžu ovplyvniť jej vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie odporkyňa. Vo svojom odvolaní žiada znížiť
už určenú vyživovaciu povinnosť na sumu 40,- eur z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Uviedla,
že si je vedomá vyživovacej povinnosti, avšak vzhľadom k jej súčasnému príjmu je suma 70,- eur
privysoká. Žije z výsluhového dôchodku vo výške 367,- eur a sumy 21,- eur, ktorá je sumou rodinných



prídavkov. Vypomáhajú jej rodičia, u ktorých býva. V súčasnosti si hľadá prácu a má vysoké výdavky s
maloletým synom. Manželstvo odporkyne a otca navrhovateľky bolo dňa 22.10.2012 rozvedené a otcovi
bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletému bratovi navrhovateľky vo výške 70,- eur. Odporkyňa
sa domnieva, že mesačný príjem otca je vyšší, ako jej príjem. S poukazom na exekúcie prebiehajúce
na jej príjem žiadala, aby odvolací súd určil výživné vo výške 40,- eur.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že suma 40,- eur je príliš nízka a nepokryje
ani cestovné navrhovateľky do školy. Otec navrhovateľky platí na maloletého brata navrhovateľky
výživné vo výške 70,- eur, pričom jeho náklady na živobytie určite nie sú také vysoké, ako náklady
vysokoškolskej študentky. Maloletý sa nestravuje v škole, ani do školy necestuje a nevenuje sa žiadnej
mimoškolskej činnosti. Otec navrhovateľky pracuje ako stavebník a vzhľadom na blížiace sa zimné
obdobie nemá žiaden príjem. Obáva sa, že by z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov musela
opustiť štúdium. Navrhovateľka žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. OSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť    (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a
možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako



prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie    (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine).

Zistenia súdu prvého stupňa týkajúce sa ustálenia potrieb navrhovateľky a možností odporkyne boli
správne. Súd prvého stupňa správne posúdil nároky navrhovateľky a vyhodnotil pomery odporkyne, na
základe čoho dospel k správnemu záveru o výške výživného na navrhovateľku.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší
podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne
platí, že výživné by malo byť určené tak, aby neviedlo k existenčným problémom povinného rodiča
a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. V konaní súd musí nevyhnutne
zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou,
ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami,
poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na
výkon povolania. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa hľadisko potrieb dieťaťa
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov.

Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa vo
výške 70,- eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporkyne s prihliadnutím najmä
na vysokoškolské štúdium navrhovateľky, jej školské  aktivity a dopravu, ako aj náklady na jej
výživu. Výživné má prednosť pred dobrovoľnými finančnými záväzkami povinnej osoby. Suma 70,- eur
činí približne 19 % deklarovaného príjmu odporkyne a je primeraná jej schopnostiam, zárobkovým
možnostiam a majetkovým pomerom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, že žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré
boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v
hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti i správne
právne posúdená.

Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti určenia
výživného na navrhovateľa čo do jeho výšky ho v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil a s poukazom ods.
2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Tento rozsudok  nemožno napadnúť odvolaním.