Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/4/2012 z 16. 12. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. decembra 2012, sp. zn. 23CoE/4/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8704115540.1
Krajský súd Prešov | 23CoE/4/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8704115540.1 | 2012-12-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OZ, EP, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/806ba2ec-059e-43e2-8628-861aaab6627e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8704115540.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704115540
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8704115540.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, O., o vymoženie 134,44 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 1. februára 2012, č. k. 14Er
120/2004-21 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu v zmysle § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. a) zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil a oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 119,43 eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 3.6.2004 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
pričom exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača
č. N 1281/2004 NZ 22120/2004. Dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, pretože za povinného prejavil vôľu uznať záväzok advokát Mgr. Tomáš Kušnír,
ktorý zastupoval povinnú pri spísaní notárskej zápisnice a ktorý bol predformulovaný oprávneným v
štandardizovanej formulárovej zmluve, pričom splnomocnenie pre tohto advokáta ako splnomocnenca
povinnej osoby bola súčasťou predtlače zmluvy o úvere, a teda zjavne povinná ako dlžník nemala
zmluvnú voľnosť, nemala možnosť prejaviť slobodnú voľbu advokáta, a teda u splnomocneného
advokáta vybraného oprávneným ide o osobu, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, t.j.
povinnej. Z uvedených skutočností vyplýva, že notárska zápisnica je neúčinná a teda aj nevykonateľná,
pretože právny zástupca nemal platnú plnú moc v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na spísanie notárskej zápisnice. Keďže účinnosť procesného úkonu (existentnosť) je
základným predpokladom vykonateľnosti procesného úkonu a keďže chýba, súd v zmysle § 57 ods.
1 písm. a) exekúciu zastavil. Na základe toho už súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie podaním exekúcie nespôsobilého exekučného titulu.
Vzhľadom na uvedené súd uložil oprávnenému, s použitím vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení k 30.4.2008, nahradiť súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu



za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 6,64 Eur, paušálnu odmenu za sedem úkonov exekučnej
činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, dve doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, zisťovanie zamestnania povinného, dve zisťovania pobytu, zisťovanie majetku povinného
23,24 Eur (úkon po 3,32 Eur), DPH 19 % v sume 5,68 Eur, náhradu hotových výdavkov 12,75 eur za
poštovné a kolky, cestovné za služobnú cestu zo dňa 10.11.2005 Košice - Poprad a späť 60,56 eur a
náhradu za stratu času 10,56 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že exekučný
súd (prvého stupňa) posudzoval opätovne vec, o ktorej už s výsledkom nerozpornosti rozhodol.
Zoširoka rozoberá otázky týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu, popisuje právne
mechanizmy, ktoré ako jediné podľa jeho názoru prichádzajú do úvahy pri napádaní notárskych úkonov,
pričom posudzovanie platnosti notárskej zápisnice, rušenie alebo zmena obsahu notárskej zápisnice
exekučným súdom nie je možné a v tejto súvislosti dôvodí aj princípmi právnej istoty a hodnotí
postup exekučného súdu v napadnutom uznesení ako činnosť mimo rámca jemu zverenej právomoci.
Ďalej oprávnený zdôraznil, že v konaní pred exekučným súdom bol porušený princíp rovnosti zbraní,
rovnakého zaobchádzania pri výkone a ochrane ľudských práv, a to  v nadväznosti na Ústavu Slovenskej
republiky č.l. 46 ods. 1 (právo na súdnu ochranu), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (právo na spravodlivý súdny proces), čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (výkon a ochrana práva
na pokojné užívanie majetku). Jeho postavenie malo byť znevýhodnené oproti povinnej, exekučný súd
mal postaviť oprávneného ako subjekt podnikajúci na trhu s finančnými službami do pozície nevýhodnej
a zásadne odlišnej od postavenia ostatných súťažiteľov, pretože ho vylúčil z možnosti zhmotnenia
akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu patrila z titulu platnej zmluvy o úvere. Oprávnený ďalej
uvádza, že exekučný súd použil normatívnu úpravu, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa
práva, pretože aplikovaná smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách nemá takú záväznosť ako nariadenie, je adresovaná členským štátom, nie všetkým fyzickým
a právnických osobám, jej priamy účinok neprichádza do úvahy, lebo bola transponovaná do právneho
poriadku SR (zák. č. 150/2004 Z. z.). Oprávnený tiež uvádza, že ani použitie rozhodnutí Súdneho
dvora Európskej únie v danej veci nebolo možné, prípustné, pretože exekučným súdom citované
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť. V nasledujúcich pasážach oprávnený venuje pozornosť
zásade rovnosti zbraní, jej úprave v čl. 6 Dohovoru, poukazuje na podstatu obsahu zásady, ktorou je
možnosť strán mať prístup k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany, mať rovnocennú
možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený ďalej tvrdí, že nemal tieto možnosti
v exekučnom konaní. Oprávnený napáda záver exekučného súdu, že predmetné plnomocenstvo je
neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zák. č.
634/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, a teda neplatné z dôvodu hrubého nepomeru medzi právami a
povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Týmto dojednaním
podľa mienky oprávneného povinný na seba neprevzal žiadne nové povinnosti, záväzky, oprávnenému
nevznikli nové práva, výhody, povinný len preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo
forme notárskej zápisnice. Táto tretia osoba nie je oprávnený, preto oprávnenému nemohla vzniknúť
nijaká výhoda. Povinný navyše mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať podľa § 33b ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti plnomocenstvo nemôže byť považované za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, lebo ide o jednostranný právny úkon. V závere oprávnený poukázal na ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom k otázke súladnosti exekučného titulu so zákonom poukázal
na to, že súd už raz exekučný titul posudzoval, a to pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
v tejto veci udelené bolo, teda súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu so zákonom zistil. Nejaké následné preskúmavanie exekučného titulu exekučným
súdom je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty, ochrany dôvery subjektov práva v právny
poriadok. Oprávnený na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dodatočne oprávnený podal súdu návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že oprávnený sa v ňom
jednak vracia k podmienkam materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, svoje názory vyjadrené
v odvolaní podporuje uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012-12, jednak opakuje
svoje názory ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom
splnomocnenie za zmluvnú podmienku v zmysle spomenutej smernice 93/13/EHS vôbec nepovažuje.
Podľa názoru oprávneného je nevyhnutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá
zmluvná podmienka“ v kontexte tejto veci, a to v rámci konania o prejudiciálnej otázke, návrh na ktoré



môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu EÚ. Oprávnený navrhuje prerušiť konanie podľa §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a v súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne
otázky v znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom, pričom zákonný sudca podľa § 374 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku podanému odvolaniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného
zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného
zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať,
nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo
preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako
vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu
súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej
notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak  by sa ňou mohli
porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného
pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu
uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva
už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý splnomocnil
svojho advokátskeho koncipienta, vo formulárovej zmluve o úvere, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase
prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný
nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa pokynov
a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka
a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným
splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a
ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.



Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v
rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením exekúciu zastavil, za vecne správny.

Správny je aj výrok súdu prvého stupňa o trovách exekúcie. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie,
preto bol povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku. Aj výpočet odmeny a náhrady hotových výdavkov za činnosť a jednotlivé úkony súdneho
exekútora v konaní bolo v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, exekútor si trovy uplatnil, vyčíslil a rozsah jeho činnosti a úkonov vyplýva z
exekútorského spisu.

Na záver odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné,
aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov.
rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č.
20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné
zaoberať ďalšími odvolacími námietkami.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. písm. c) O.s.p. odvolací súd opätovne
uvádza, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava, preto nebol dôvod na
prerušenie konania.  Poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. 80/2005 IV.ÚS 127/05, v ktorom
v procesne obdobnej veci ústavný súd aj s poukazom na judikatúru všeobecného súdnictva (R 53/1999)
poznamenal, že prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP možno len
vtedy, ak konajúci súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
K tomuto záveru musí dospieť súd, a nie účastník konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh
oprávneného zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný a povinný si náhradu trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.