Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/406/2015 z 16. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. mája 2016, sp. zn. 16Cob/406/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3814207196.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/406/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3814207196.1 | 2016-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ced8d3f8-cd44-4932-ac31-371c1f2dd1d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814207196.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/406/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207196
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814207196.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti žalovanej P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. cesta XXX/XX, M., o zaplatenie zmenkovej sumy 808,02
Eur s príslušenstvom, v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 8Cb/12/2014-26 zo dňa 1. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 808,02
Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou podanou na
vzorovom tlačive A návrhu uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, 0,25 % zmenkového úroku zo-
zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenovej sumy, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania.
Na preukázanie svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, pričom tvrdil, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Žalovanej bola žaloba spolu s
tlačivom C podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia doručená dňa 07.10.2014, ku ktorým sa žalovaná nevyjadrila.
Súd prvého stupňa nariadil na prejednanie veci pojednávanie v súlade s čl. 5 ods. 1 v spojení s čl. 7
ods. 1 písm. c/ Nariadenia vzhľadom na to, že vo veci mienil vykonať dokazovanie i inými dôkazmi ako
tými, ktoré v žalobe označil žalobca, s prihliadnutím na čl. 19 Nariadenia, podľa ktorého ak nariadenie
neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd prvého stupňa okrem tvrdených skutočností vychádzal
podľa § 121 O.s.p. aj zo skutočností, ktoré mu boli známe z jeho činnosti, keď mu bolo zrejmé, že
POHOTOVOSŤ s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť formou poskytovania úverov a že si svoje nároky
uplatňuje aj v exekučných konaniach. Z listín zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15Er/2922/2012
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti žalovanej ako povinnej o vymoženie 1.040,39 Eur
s príslušenstvom. Na pojednávaní vykonal súd prvého stupňa dokazovanie listinnými dôkazmi, a to
žalobcom predloženou zmenkou označenou v pravej časti záhlavia číslom 308000410, pričom bez
návrhu súd vykonal dôkaz listinami zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15Er/2922/2012, a to
zmluvou o úvere označenou číslom 308000410 čl. 5 - 6 a kópiou zmenky označenou číslom 308000410



čl. 4 a vykonaným dokazovaním mal zistený skutkový stav : POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník uzavreli dňa 06.07.2010 zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške
350 Eur , pričom žalovaná sa zaviazala, že veriteľovi zaplatí 660 Eur v 11 mesačných splátkach vo
výške 60 Eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalovaná v súvislosti s
uzavretou zmluvou o úvere podpísala listinu označenú ako zmenka s číslom 308000410. Zmenka bola
vystavená v Prievidzi 06.07.2010 s tým, že v nej bolo uvedené: „zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zmenkovú sumu a zmenkový
úrok 0,25 % denne, keď zmenka bola vystavená bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 855,17 Eur a dátum začiatku úročenia 06.12.2010. Ako
vystaviteľ zmenky je uvedený žalovaný. Na druhej strane zmenky je uvedené : Namiesto nás na rad
CD Consulting s.r.o. K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO 264 29 705
a podpis POHOTOVOSŤ s.r.o.

Právnu vec súd prvého stupňa posúdil podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ), keď mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola
zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou a POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom. Táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ
vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Žalovaná mala v tomto vzťahu postavenie spotrebiteľa a POHOTOVOSŤ s.r.o.
mala postavenie dodávateľa. Išlo o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. . Na
právny vzťah účastníkov je potrebné aplikovať § 17
ods. 3 tohto zákona, ktorý je osobitným ustanovením k zmenkovému a šekovému zákonu, a to osobitne
k § 17, keď osobitným spôsobom upravuje používanie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch tak, že ho
zakazuje. Z § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. je zrejmé, že jeho účelom je vylúčenie používania
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Takýto výklad zákona je
v súlade i so záverom Vrchného súdu v Prahe v konaní sp.zn. 9Cmo/122/2013, podľa ktorého pre
rozpor so zákonom je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná zmenková dohoda, na základe
ktorej podpísal spotrebiteľ v prospech podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela so spotrebiteľským
úverom. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky, na zakladá dôvodnú obranu proti povinnosti
zaplatiť zmenku remitentovi. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa aj na nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013, v ktorom je okrem iného riešená otázka stretu
zákona zmenkového a šekového so spotrebiteľským prvkom, otázka uplatnenia námietok po indosácii
zmenky, otázka zákazu zneužívania výkonu práva a ďalšie otázky, ktoré úzko súvisia aj so súdenou
vecou. Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti neobstoja žalobcom
podsúvané a v niektorých súdnych rozhodnutiach za správne označené závery o tom, že v uvedenom
prípade neboli dané podmienka na nariadenie pojednávania, že neboli dané dôvody na to, aby súd na
pojednávaní vykonával bez návrhu dôkazy na nikým netvrdené skutočnosti o kauze vystavenia zmenky,
keďže zmenkové záväzky sú abstraktné. Súd prvého stupňa na tieto tvrdenia žalobcu zdôraznil, že
základným cieľom občianskeho súdneho konania je dosiahnutie takého rozhodnutia, ktoré je správne,
teda také, ktoré vychádza zo všetkých rozhodujúcich skutočností a správneho právneho posúdenia
týchto skutočností. Nariadenie pojednávania a vykonanie jednoducho obstaraných listinných dôkazov
neznižuje efektivitu a hospodárnosť konania. Už z podanej žaloby bolo i bez dokazovania zrejmé, že
ide o zmenku v spotrebiteľskom vzťahu, teda zmenku, ktorou sa treba zaoberať aj z hľadiska jej kauzy
podľa § 17 ods. 3 zákona zmenkového a šekového. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej túto náhradu nepriznal z dôvodu, že si žalovaná
túto náhradu neuplatnila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní poukázal
na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani žalovaný dokazovanie v tomto rozsahu
nenavrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako
navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhovaných



dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že
súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Súd musí k otázke vykonania iných
ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť.
V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý
inkorporuje v listine samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal,
pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie
nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní
žalovaného. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces
garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,
ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených
v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval
§ 17 ZŠZ. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporom konaní
nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Je síce prípustné za určitých okolností
uplatňovať tzv. kauzálne námietky či žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného
a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené
námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený
žalovaného na nich ani upozorniť. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon.
Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré žalovaný v konaní nevzniesol,
ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Zmluvný vzťah žalovaného s remitentom je po indosovaní
irelevantný. Naviac žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V danom prípade boli
splnené všetky podmienky konania v zmysle O.s.p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Žalobca
uzavrel, že nikto (okrem súdu) v konaní netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda
nie úver v súvislosti s jeho podnikateľkou činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukazoval.
Napriek tomu z tejto skutočnosti súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal. Napadnutý rozsudok je
podľa názoru žalobcu prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej
spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu žalobu zamietol. Podľa
žalobcu súd prvého stupňa svoje tvrdenia zovšeobecňuje, vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných
právne a skutkovo obdobných veciach, uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému
tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. dala vystaviť zmenku, pričom následky zmenky nemohli
byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového zákona žalovanému známe a
jasné. Nepochybne dochádza k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces a k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Odvolacie dôvody žalobca oprel o názory a závery rozsudku Najvyššie
ho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 05.09.2013, sp.zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013,
sp.zn. 43CoZm/10/2013. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní
vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral čiastočne
späť žalobu to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového



úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca v konaní uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.
Ostatné časti návrhu a petitu ponechal žalobca bez zmeny.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch a zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená
v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého
stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu
a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto pojmové znaky musia byť splnené
súčasne.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
vznášal za žalovaného námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 808,02 Eur,
zmenkového úroku 0,25 % denne z konkrétnej zmenkovej sumy za konkrétne obdobie do zaplatenia, 6
% ročného úroku z konkrétnej zmenkovej sumy za konkrétne obdobie do zaplatenia, zmenkovej odmeny
a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje
inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v
ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi Európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými
v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k
spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý
treba v rámci Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným



spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu
9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho
procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu,
v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci Európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa
súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to
poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd
musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým
spôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti
od vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom.

Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2, 3
Nariadenia vyzval súd žalovanú tlačivom C na odpoveď a spolu
s tlačivom C zaslal súd prvého stupňa žalovanej žalobu a poučenie účastníka konania. Doručované
písomnosti boli žalovanej doručené dňa 07.10.2014. Z úradnej činnosti súd prvého stupňa pripojil do
spisu zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré zaslal účastníkom konania
na vyjadrenie s tým, že súd vykoná dôkaz ich oboznámením. Podľa § 100 ods. 1 posledná veta
O.s.p. vykonal súd prvého stupňa predbežné právne posúdenie veci. Zároveň súd prvého stupňa zaslal
právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej poučenie účastníka konania. Právny zástupca žalobcu prevzal
tieto listiny dňa 09.06.2014 a žalovaná dňa 07.10.2014. Právnemu zástupcovi žalobcu oznámil súd
prvého stupňa spolu s termínom pojednávania, že okrem navrhovaných dôkazov vykoná aj dokazovanie
listinami zo spisu Okresného súdu Prievidza 15Er/2922/2012. Právny zástupca žalobcu uvedené
prevzal 30.03.2015. Pripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa
skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne
vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 01.06.2015, na ktorom aj vyhlásil rozsudok. Právny zástupca
sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania.
Žalovaná sa pojednávania zúčastnila. Na pojednávaní dňa 01.06.2015 súd prvého stupňa uskutočnil
opätovne poučenie v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., dokazovanie vyhlásil za skončené a vo
veci rozhodol.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkov o ich procesných právach. Je potrebné postupovať v súlade
s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa
pred rozhodnutím vo veci samej poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia
a v spojení s ním z príslušných ustanovení O.s.p., pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p.,
a účastníkov konania poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má
súd bez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený. V nadväznosti na oznámenie súdu
adresované účastníkom konania, že vykoná z vlastnej iniciatívy aj iné, než účastníkmi predložené
dôkazy, sa toto poučenie javilo ako potrebné. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci
vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj
v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo
označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého
stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú
reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť
skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré súd prvého stupňa pripojil do spisu bez návrhu účastníkov
konania podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre
zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky
podľa § 123 O.s.p. Citované zákonné ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie,
ktoré navrhli účastníci konania, za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká nastala



v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup
je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané,
že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavila dňa
06.07.2010 žalovaná zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 308100410. Práve tieto skutočnosti
boli podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p., pretože
vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či
zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí
skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espa?ol de Credito), že odporuje Európskemu právu, ak ich súd
nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd
v prípade pasivity žalovaného len "vydá rozsudok", nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací
súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva
a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o úvere
a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa neporušil koncentračnú zásadu, a tým,
že účastníkom konania zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa súd prvého stupňa oboznámil a
tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti súdneho
konania a ani rovnosť účastníkov konania.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na
to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až
C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica
indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej
klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako
vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych
veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka
zabezpečuje.

Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých
dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka)



a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky
zákonník (§ 54 ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotných právom, keď riešil
kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné
podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd prvého stupňa
dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods.
4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj neprijateľnosť zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky preniesol veriteľ
povinnosť dôkazného bremena na spotrebiteľa (čl. 1 § 10 a § 17 zákona č. 191/1950 Zb.).

Odvolací súd považuje za potrebné v danej veci dodať, že zmluva o úvere je nielen zmluvou
spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., na vystavenie
ktorej a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia mohol
veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať
len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením, veriteľ
nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010).
V danom prípade spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanej úver vo výške 350 Eur a po
vyplnení zmenky sumou 855,17 Eur a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy zmenku rubopisom
previedla na žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou
sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský úver treba považovať pre
absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov (absencia RPMN).

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody o vyplňovacom práve ani
zmenku vystavenú žalovanou prijať. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie. Žalobca,
ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať plnenia titulom
zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore
s hmotným právom, pretože ide o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd doručil žalovanej čiastočné späťvzatie žaloby spolu s výzvou zo dňa 22.01.2016, aby sa
vyjadrila, či s čiastočným späťvzatím súhlasí. V lehote určenej súdom žalovaná písomným podaním zo
dňa 16.2.2016 oznámila, že s čiastočným späťvzatím nesúhlasí. Trovy konania si neuplatnila.

V danom prípade došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už vo veci samej rozhodol
súd prvého stupňa rozsudkom, avšak toto rozhodnutie nebolo ešte právoplatné, pričom žalovaná so
späťvzatím žaloby vyjadrila nesúhlas. Tým boli naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu cit. § 208
O.s.p. Vzhľadom na uvedené odvolací súd späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne nepripustil. Napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovanej. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Keďže žalovaná si v konaní náhradu trov neuplatnila, súd prvého stupňa žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila a preto odvolací súd
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.