Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoE/90/2011 z 26. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2011, sp. zn. 16CoE/90/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8309208530.1
Krajský súd Prešov | 16CoE/90/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8309208530.1 | 2011-10-26 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4e933ee-399e-490c-a3ca-fbb605a23d2c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8309208530.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/90/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309208530
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8309208530.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného J. H., T., pob. U., F. J. XX, U., IČO: 308 07 484
proti povinnému E. E. W. a C., J. X XXX, J., IČO: 142 94 508, o vymoženie 7 633 Eur s prísl., o odvolaní
súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 6Er 700/2009 zo dňa 12.4.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  uznesenie   vo  výroku  o  trovách  exekučného  konania  a v  rozsahu zrušenia   v r a
c i a  vec súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O trovách  exekúcie rozhodol tak, že o
náhrade trov exekučného konania rozhodne po skončení reštrukturalizácie povinného.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania
dospel k záveru, že exekúcia nebola zastavená ani zavinením oprávneného a ani z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku (ďalej iba „EP“), preto nie je možné na náhradu oprávneného. V súčasnosti je povolená
reštrukturalizácia povinného, preto nie je možné zaviazať na ich náhradu v súlade s ust. §197 EP ani
povinného. Súd prvého stupňa rozhodnutie ponechal na dobu po skončení reštrukturalizácie povinného,
kedy bude možné vydať rozhodnutie v závislosti od úspešnosti prebiehajúcej reštrukturalizácie.

Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Poukázal
na znenie ust §§ 118, 156 a 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vo vzťahu
k rozhodnutiu o trovách exekúcie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 104/2008 zo
dňa 1.9.2008 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04. Je povinnosťou súdu
rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať
sa rozhodnutia o trovách exekúcie aj  prípade zastavenia exekučného konania. Súdny exekútor ako
štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí
exekučné konanie neiniciuje, nie je v okolnostiach konkrétneho prípadu účastníkom vzťahov medzi
oprávneným a povinným, a preto nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby čakal niekoľko rokov na
to, ako dopadne reštrukturalizácia povinného. Súdny exekútor nie je veriteľom povinného, nemá voči
nemu pohľadávku, ktorú by si mohol prihlásiť. Pohľadávka mu vznikne až v prípade, že súd uznesení
rozhodne, že trovy exekúcie znáša povinný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie
vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.



Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že neboli splnené podmienky, aby bolo možné
zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Nemožnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie
povinného odôvodnil tým, že v súčasnosti je povolená reštrukturalizácia povinného. Rozhodnutie o trov
exekúcie považoval za dôvodné odložiť na čas po skončení reštrukturalizácie, kedy bude môcť vydať
rozhodnutie v závislosti od úspešnosti reštrukturalizácie.

V zmysle ust. § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie. Aj v prípade zastavenia exekúcie ex lege je dôvodné na základe analógie
procesného práva postupovať v zmysle tohto ustanovenia a súdy sú povinné rozhodnúť o tom, kto a v
akej výške platí trovy exekúcie.

Postup súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že o náhrade trov exekučného konania rozhodne po
skončení reštrukturalizácie povinného, je v priamom rozpore s uvedeným ustanovením  a rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenského súdu (sp. zn. 5Cdo 97/2008 zo dňa 25.9.2009), keďže exekúcia
bola bez pochybností zastavená. Nebol zo strany súdu prvého stupňa žiadny relevantným právnym
ustanovením opretý a opodstatnený postup odkladu rozhodnutia o trovách exekúcie na čas po skončení
reštrukturalizácie.

Vzniknutú procesnú situáciu možno preto uzavrieť konštatovaním, že súd prvého stupňa odňal súdnemu
exekútorovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a v
súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách exekúcie, kto a v akej výške je povinný ich uhradiť.
Určito a zrozumiteľne je potrebné sa vyporiadať so zásadou, že trovy exekúcie znáša povinný, výnimkou
je iba ust. § 203 EP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.