Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/142/2014 z 10. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. mája 2016, sp. zn. 6S/142/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014201124.1 Krajský súd Bratislava | 6S/142/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1014201124.1 | 2016-05-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený), zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91b20f76-2c5a-4014-9a3c-58e2fcfb7e7a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1014201124.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/142/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201124
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201124.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: BENZINOL SLOVAKIA,
s.r.o., IČO: 44 820 704, Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, zastúpený: Weis & Partners, s.r.o,
advokátska kancelária, Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská
32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0928/99/2013 zo dňa 30.04.2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0928/99/2013 zo dňa 30.04.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. F/0157/04/13
zo dňa 29.10.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”). Žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak,
že sa ukladá pokuta vo výške 331,93 Eur, prípadne napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe poukázal na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta
vo výške 1.000 Eur, a to za porušenie povinnosti uvedenej v § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004
Z.z. o ochrane nefajčiarov (ďalej aj ako „ZON”). Dôvodil, že prvostupňový orgán uložil uvedenú
pokutu zjavne vo výraznom rozpore so svojou predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou, pri ktorej
sa jednalo o obdobné skutky. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
v rámci ktorého žalovaný odlišnosť výšky pokuty zdôvodňoval spoločenským vývojom od rokov
2008 a 2009 a s ním súvisiacou zmenou miery tolerancie porušovania zákazu predaja tabakových
výrobkov maloletým. Žalobca sa s týmto názorom s poukazom na absenciu zmeny právnej úpravy
nestotožňoval a postup správnych orgánov v tomto smere považoval za rozporný s požiadavkami
právnej istoty, dôvery v akty štátu, materiálne chápaného právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a
princípom ochrany legitímneho očakávania (čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Z uvedeného dôvodu považoval postup správnych orgánov tiež
za diskriminačný, založený na nesprávnej aplikácii právnych noriem a nesprávnom právnom posúdení
veci. V ďalšom žalobca namietal rozšírenie dôvodov v napadnutom rozhodnutí zo strany žalovaného
spočívajúce v poukazovaní na predchádzajúcu medializáciu kontroly dodržiavania ustanovenia § 6
ods. 2 ZON. V tejto súvislosti dôvodil, že predmetná medializácia nebola v napadnutom rozhodnutí
bližšie špecifikovaná. Navyše podľa žalobcu nebolo špecifikované ani to, pre ktorý správny orgán



bola skutočnosť údajnej medializácie predmetnej kontroly rozhodujúcou za účelom kvalifikovania
porušenia povinnosti žalobcu ako závažného. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a poukazoval pritom aj na porušenie § 33 ods. 2 správneho
poriadku. S poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe žalobca tiež spochybňoval
legitimitu osoby oprávnenej konať za žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Mal za to,
že osoba podpísaná pod napadnutým rozhodnutím nie je osobou oprávnenou, a teda napadnuté
rozhodnutie nespĺňa náležitosti uvedené v § 47 ods. 5 správneho poriadku. Ďalej žalobca namietal
absenciu podrobnejšieho vysporiadania sa odvolacími dôvodmi v napadnutom rozhodnutí, pričom
argumentáciu žalovaného v tomto smere považoval za povrchnú a nedostatočnú. Predovšetkým
zastával názor, že prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty náležite neaplikoval ust. § 10 ods. 9 ZON
a § 34 ods. 5 správneho poriadku, pričom mal za to, že žalovaný bez náležitého vysporiadania sa s
argumentáciou uvedenou v odvolaní prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zdôraznil, že pre posúdenie
závažnosti porušenia povinnosti podľa § 6 ods. 2 ZON by malo byť rozhodujúce, aké množstvo
spotrebiteľských balení cigariet bolo predané, či bola maloletá osoba uskutočňujúca kontrolný nákup
veku blízkeho dospelosti alebo nie, či sa jedná o prvé porušenie tejto povinnosti, či boli uskutočnené
dostatočné opatrenia na nápravu a pod. To znamená, že malo byť prihliadnuté na spôsob vykonania činu,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. V ďalšom žalobca spochybňoval záver žalovaného vyslovený
v napadnutom rozhodnutí o tom, že každé porušenie zákona, resp. konanie, ktoré zákon zakazuje, je
automaticky značne závažným porušením zákona. Záverom žalobca s poukazom na odvolacie dôvody
voči prvostupňovému rozhodnutiu a ust. § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 správneho poriadku považoval
napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, a teda nezákonné.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.08.2014 zastával názor, že predaj
cigariet 17-ročnej maloletej osobe v dobe, keď ochrana zdravia spotrebiteľa patrí v Európskej únii k
prioritám a k najdôležitejším základným právam spotrebiteľa, je neakceptovateľný. Keďže pohľad na
závažnosť porušenia povinnosti podlieha spoločenskému vývoju v závislosti od uznávaných hodnôt v
danej spoločnosti a v danej dobe, miera tolerancie za porušenie zákazu predaja cigariet maloletým
osobám akceptovateľná pred niekoľkými rokmi, nemusí byť podľa žalovaného akceptovateľná v
súčasnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na škodlivé následky fajčenia a ich vplyv hlavne na
dospievajúce osoby. Mal za to, keďže znižovanie počtu fajčiarov medzi mladistvými je v súčasnosti
prioritný cieľ Európskej únie ako aj Slovenskej republiky, že ukladanie vyšších pokút je na mieste.
Ide o prostriedok, prostredníctvom ktorého si majú predávajúci uvedomiť, že predaj cigariet osobám
mladším ako 18 rokov je nepríspustný a naučia sa predmetný zákaz rešpektovať. Ďalej žalovaný
považoval za neprípustné zľahčovanie škodlivých účinkov vyfajčenia jedného spotrebiteľského balenia
cigariet. Odmietal porušenie ustanovenia § 10 ods. 9 ZON. Poukazoval pritom na to, že pri predmetnom
porušení zákonnej povinnosti prihliadal aj na vek maloletej osoby, t.j. 17 rokov, keďže predaj tabakových
výrobkov osobám mladším ako 16 rokov bol sankcionovaný vyššou pokutou. V súvislosti s výzorom
maloletej osoby, ktorá vykonala kontrolný nákup, žalovaný uviedol, že pokiaľ má predávajúci pochybnosť
o veku kupujúceho, má právo overiť si dátum jeho narodenia. Ak sa kupujúci odmietne preukázať,
predávajúci má právo odmietnuť realizáciu predaja. V prípade, že predávajúci si u mladistvých neoverí
vek kupujúceho, vždy sa vystavuje riziku porušenia zákona. Záverom žalovaný poukazoval na konkrétne
spôsoby medializácie predmetnej kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám
mladším ako 18 rokov. Tiež na zastupovanie vedúceho úradu podľa § 13 ods. 8 zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe. Na základe uvedeného považoval prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté
rozhodnutie, za dostatočne odôvodnené a zákonné, a preto navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v
rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe,
môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe.

Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V
intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.



Podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

Podľa § 6 ods. 3 o ochrane spotrebiteľa, každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.

Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ o ochrane spotrebiteľa, fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba sú povinné
zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 2 o ochrane spotrebiteľa, (v znení účinnom v rozhodnom čase) slovenská obchodná
inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe,
ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.

Podľa § 10 ods. 9 o ochrane spotrebiteľa, (v znení účinnom v rozhodnom čase) pri ukladaní pokút sa
prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky
na zdravie.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom
služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci
úradu je oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje
osobitný predpis. Vedúci úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa prvej vety vedúceho
zamestnanca.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu slovenská obchodná
inšpekcia môže na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov, právnických osôb alebo fyzické
osoby (ďalej len „prizvané osoby") s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontrolnej
úlohy, a požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na desať pracovných dní kalendárneho roka. Účasť týchto
zamestnancov na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada
mzdy vo výške priemerného zárobku. Prizvané osoby majú práva a povinnosti inšpektorov v rozsahu im
vydaného oprávnenia okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm. b) a f); na maloletú osobu podľa odseku
3 sa okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm. a) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu slovenská obchodná
inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby
oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa
osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods. 3
písm. g/.

Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vedúci úradu písomne poverí spomedzi
vedúcich zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho
neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.



Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 srávneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.07.2013 bola v prevádzke žalobcu (čerpacej
stanice Benzinol, Odbojárov 24, Topoľčany), vykonaná kontrola nákupu cigariet zn. Petra v celkovej
hodnote 2,90 Eur. Touto kontrolou bolo zistené, že žalobca prostredníctvom svojho predavača uvedené
cigarety predal osobe mladšej ako 18 rokov, čím porušil zákaz predaja tabakových výrobkov osobám
mladším ako 18 rokov. Kontrolný nákup bol vykonaný osobou T. C.., ktorá mala v čase kontroly vek 17
rokov. Následne, dňa 29.10.2013 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie, ktorým žalobcovi pre porušenie
zákazu podľa § 6 ods. 2 ZON uložil podľa § 10 ods. 2 ZON pokutu vo výške 1.000 Eur. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia bolo ďalej poukázané na § 5 ods. 2 a 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o
štátnej kontrole vnútorného trhu, na vyjadrenie predavača, ktorý predaj uskutočnil a na procesný postup
prvostupňového orgánu predchádzajúci vydaniu tohto rozhodnutia, vrátane vyjadrenia žalobcu k začatiu
správneho konania. Ďalej bolo s poukazom na objektívnu zodpovednosť predávajúceho za zistené
porušenie zákona dôvodené, že skutkový stav zistený kontrolou po porovnaní so stavom vyžadovaným
všeobecne záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako stav protiprávny. V časti odôvodnenia
týkajúceho sa výšky uloženej pokuty prvostupňový orgán dôvodil závažnosťou porušenej zákonnej
povinnosti spočívajúcou v reálnej možnosti vzniku závislosti od nikotínu, ako návykovej a škodlivej zložky
nachádzajúcej sa v tabaku. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že uvedené nebezpečenstvo je o to
vážnejšie, keď sa jedná o spotrebiteľov, ktorí nie sú dospelí. Rozhodujúcimi skutočnosťami pri určovaní
výšky pokuty podľa prvostupňového orgánu bolo porušenie práv spotrebiteľa a nesplnenie zákonných
povinností predávajúceho s ohľadom na mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov.
Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným
základom boli dôvody uvedené v žalobe, vydal žalovaný dňa 30.04.2014 napadnuté rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo
argumentované podobným spôsobom ako vo vyjadrení žalovaného k žalobe.

Súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. (§
245 ods. 2 O.s.p.)

Žalobca spochybňoval postup správneho orgánu, pri určení výšky pokuty. Považoval ju za
uloženú v rozpore s princípmi právnej istoty, nakoľko bola uložená vo výraznom rozpore so svojou
predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou. V tejto súvislosti súd uvádza, že ukladanie pokút za správne
delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného
rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje
svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami
logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite
zdôvodnené. Žalovaný uviedol, že ochrana zdravia spotrebiteľa, hlavne osôb mladších ako 18 rokov je
v súčasnosti jednou z priorít v celej Európskej únii. Keďže pohľad na závažnosť porušenia povinností
podlieha spoločenskému vývoju v závislosti od uznávaných hodnôt danej spoločnosti a v danej dobe,
miera tolerancie za porušenie zákazu predaja cigariet maloletým či mladistvým osobám akceptovateľná
pred niekoľkými rokmi, nemusí byť akceptovateľná v súčasnej dobe. Súd sa v tejto argumentácii so
žalovaným stotožňuje a dopĺňa, že z verejne dostupných zdrojov, lekárskych štúdií a trendov politiky
Európskej únie v danej otázke je zrejmá vysoká miera ohrozenia zdravia v dôsledku fajčenia a tiež
vysoká miera neochoty tolerovať ohrozenie zdravia mladistvých v dôsledku fajčenia. Argument žalobcu,
že v minulosti boli za obdobné porušenia ukladané pokuty nižšie, sa teda javí bez právneho významu
a nemožno ho považovať za vadu zakladajúcu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške
1000,- Eur, maximálne možno pokutu podľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov uložiť vo



výške 6638,- Eur), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje
rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, (ktoré časti odôvodení boli uvedené vyššie), a preto súd
musel konštatovať, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o správnosť výšky uloženej pokuty, odvolací súd v námietkach žalobcu, ako ani v obsahu
pripojených spisov nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo byť v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. o výške pokuty
rozhodnuté inak.

Pokiaľ žalobca namietal, že v súvislosti s výškou uloženej pokuty boli porušené jeho legitímne
očakávania, súd považoval túto za nedôvodnú.

Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou
ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného
súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti
správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským
zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí,
keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi
konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Je potrebné
zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne
predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a
právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne
očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora /
teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93
zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863), pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj
v oblasti správneho trestania. Žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu závažného priestupku
podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane nefajčiarov. Svojim konaním vystavil osobu mladšiu ako 18 rokov,
teda osobu najzraniteľnejšiu, ohrozeniu zdravia v dôsledku nepriaznivého vplyvu tabakových výrobkov.
Z pohľadu už spomenutého vývoja politiky EÚ a tiež nespochybniteľného zníženia tolerancie spoločnosti
k fajčeniu ako takému a fajčeniu mladistvých zvlášť, s prihliadnutím na základný účel a zmysel zákona o
ochrane nefajčiarov a osobitne jeho ustanovenia § 6 ods. 2 a 3, poskytujúcich zvýšenú ochranu osobám
mladším ako 18 rokov sa uložená sankcia javí ako opodstatnená a riadne zdôvodnená.

Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné tiež vychádzať zo základných rovín pôsobenia
sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu, nebola
pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a
ekonomickej situácii žalobcu. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z §
12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokutu uloženú vo výške 1000,- Eur, t.j. pod hornou štvrtinou
sadzby zákonom stanovenej, považoval súd za primeranú. Vo sfére žalobcu, vinného z priestupku, má
uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto
je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže sa jednať o sankciu v
zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Súd, s prihliadnutím na vyššie
uvedené dospel k záveru, že pokuta v uloženej výške takúto funkciu spĺňa.

Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných
zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu,
t.j. od ohrozovania zdravia osôb mladších ako 18 rokov predajom cigariet a tabakových výrobkov týmto
osobám.

Súd nedospel k záveru, že o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako rozhodli správne orgány.
Pri posudzovaní výšky uloženej pokuty skúmal závažnosť priestupku (vyjadrenú zákonodarcom
prostredníctvom výšky možnej sankcie), zavinenie (konanie zamestnanca žalobcu), porušenie
práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonných povinností predajcu s ohľadom na mieru spoločenskej
nebezpečnosti uvedených nedostatkov (vysoká miera pravdepodobnosti závislosti od nikotínu ako
návykovej a škodlivej látky osoby mladšej ako 18 rokov).



V prospech žalobcu svedčí, že žalobca sa doposiaľ nedopustil podobného protiprávneho konania a že
v tomto prípade išlo o individuálne pochybenie zamestnanca žalobcu, ktorý bol vopred riadne poučený.

Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom medializácie kontroly, nezistil súd v tejto súvislosti pochybenie
žalovaného. Žalovaný tento dôvod v napadnutom rozhodnutí skutočne uviedol ako jednu zo skutočností
odôvodňujúcu závažnosť porušenia povinnosti. Skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadnu bližšiu
identifikáciu údajnej medializácie kontroly nezakladá automaticky nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť. Skutočnosť, že žalobca nezachytil uvedenú medializáciou, respektíve nemal o
nej vedomosť, nemá vplyv na to, že uvedená medializácia skutočne prebehla a široká verejnosť mala
možnosť sa s ňou oboznámiť. Žalobca túto argumentáciu žalovaného napadol v žalobe s tým, že nemal
možnosť v rámci odvolacieho konania sa k tejto vyjadriť. Súd túto skutočnosť nepovažoval za takú vadu,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd
sa s ňou vysporiadal v rámci dôvodov uvedených v žalobe.

Pokiaľ žalobca argumentoval na svoju obranu, že osoba, ktorej cigarety predal bola fyzicky vyspelá, javila
sa mu staršia, z administratívneho spisu, ktorý dokumentuje priebeh kontroly, nevyplýva skutočnosť, že
by predávajúci vyzval kupujúcu na overenie si dátumu narodenia. Ak predavač využil iba jednu možnosť
(v inšpekčnom zázname vysvetlil, že spotrebiteľka vyzerala minimálne na 20 rokov, preto jej predal
cigarety), a to vizuálny odhad, práve z dôvodu že v súčasnej dobe nevieme jednoznačne odhadnúť, či
ide o plnoletú alebo neplnoletú osobu je to dôvod na pochybnosť, ktorú možno odstrániť vyžiadaním
dokladu totožnosti.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal všetkými dôvodmi
odvolania. V zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov, ako i Európskeho súdu pre ľudské práva
nie je nutné, aby správny orgán dal detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivé konanie.

S poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe žalobca tiež spochybňoval legitimitu
osoby oprávnenej konať za žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že osoba
podpísaná pod napadnutým rozhodnutím nie je osobou oprávnenou, a teda napadnuté rozhodnutie
nespĺňa náležitosti uvedené v § 47 ods. 5 správneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol,
že v zmysle §13 ods. 8 zákona č. 400/2009 Z.z. vedúci úradu písomne poverí spomedzi vedúcich
zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v
rozsahu určenom v poverení. Nakoľko vedúci právneho odboru M.. B. A. je v zmysle tohto zákona
a na základe poverenia zástupca vedúcej služobného úradu, ktorou je Ústredná riaditeľka SOI,
je nepochybné, že je oprávnený konať za žalovaného. Súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako
nedôvodnú. Nie je úlohou súdu spochybňovať organizačnú štruktúru správnych orgánov, pokiaľ by sa
v konaní nepreukázali skutočnosti osvedčujúce protiprávne konanie správnych orgánov. Tieto však
žalobca nepreukázal.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky
žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).