Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/122/2014 z 28. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. júna 2016, sp. zn. 21S/122/2014, ECLI:SK:KSZA:2016:5014200829.1 Krajský súd Žilina | 21S/122/2014 | ECLI:SK:KSZA:2016:5014200829.1 | 2016-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43c6f8c3-4e6a-4e40-949e-5fa893d9c98b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200829.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/122/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200829
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014200829.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: Jozef Maretta, Dolná Štubňa - Kračiny 154/15,
039 01 Turčianske Teplice, IČO: 40 631 770, právne zastúpený: AK JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o.,
so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin,
so sídlom Jesenského 23, 036 32 Martin, v konaní proti nečinnosti odporcu v daňovom konaní č.
9514401/5/1462175/2014/Cab2, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.07.2014 prijal tunajší súd podanie žalobcu (navrhovateľ aj odporca uvádzali vo svojich
podania terminológiu žalobca/žalovaný/žaloba, pre zjednodušenie, aby súd nemusel opravovať a
preformulovať ich podania sa týmto označením myslí navrhovateľ/odporca/návrh proti nečinnosti orgánu
verejnej správy) podané prostredníctvom právneho zástupcu, označené ako „Žaloba o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014",
v ktorom uviedol, že žalovaný týmto rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2011 v sume 5.920,27 Eur. Uvedené rozhodnutie bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.04.2014. Samotnému žalobcovi nebolo doručené, a preto žalobca
žiada doručiť toto rozhodnutie podľa § 250b ods. 2 O.s.p. Žalobca podal v súlade s poučením ako aj v
súlade s ust. § 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie zo dňa
12.05.2014, doručené žalovanému dňa 14.05.2014. Žalovaný oznámením zo dňa 22.05.2014 oznámil
žalobcovi, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2
zo dňa 22.04.2014 nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom
(elektronicky), a preto napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014
nadobudlo právoplatnosť uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie.
V petite návrhu sa žalobca domáhal, aby súd 1/ uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi
napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014, 2/ zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 podľa § 250j ods. 2
písm. a) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, 3/ vydal predbežné opatrenie, ktorým
odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa
22.04.2014 z dôvodu, že žalobcovi boli zablokované všetky podnikateľské účty v rámci daňovej
exekúcie, čím bola znemožnená jeho ďalšia podnikateľská činnosť, keď nie je schopný plniť záväzky
voči svojim obchodným partnerom ako aj štátnym subjektom a v podstate je ohrozená jeho samotná
existencia ako podnikateľského subjektu a hrozí mu tým závažná ujma, 4/ zviazal žalovaného k náhrade
trov konania vo výške 350,08 Eur.

Pre preštudovaní návrhu na začatie konania a jeho príloh súd dospel k záveru, že podanie žalobcu
zo dňa 09.07.2014 nemalo všetky náležitosti návrhu/žaloby v správnom súdnictve. Neurčitý bol podľa



názoru súdu hlavne charakter žaloby, ktorým sa žalobca domáhal ochrany v správnom súdnictve. Z petitu
podania a zo záhlavia vyplývalo, že sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia (prvostupňového), avšak
z textu návrhu vyplývalo, že poukazuje na nečinnosť správneho orgánu pri doručovaní napadnutého
rozhodnutia, a preto súd uznesením č. k. 21S/122/2014 zo dňa 16.07.2014 žalobcu vyzval, aby uviedol,
či sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo podal žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy. V prípade, že žalobca sa domáha ochrany podľa § 250t O.s.p., vyzval súd
žalobcu na odstránene vád podania a doplnenie návrhu v tomto smere. Rovnako krajský súd vyzval
žalobcu, v prípade, že trvá na tom, že podanie zo dňa 09.07.2014 je žalobou na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia, aby odstránil vady tak, ako ich špecifikoval súd v uznesení - výzve na odstránenie vád.

Žalobca v podaní zo dňa 29.07.2014 uviedol, že jeho návrh o dňa 08.07.2014 proti Daňovému
úradu Žilina je návrhom na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O.s.p.
Predmetom nečinnosti žalovaného správneho orgánu je daňové konanie, a to daňová kontrola a
následne vyrubovacie konanie vedené žalovaným správnym orgánom pod č. 9514401/5. Žalobca
napáda nečinnosť žalovaného v predmetnom konaní v dvoch smeroch: 1. Žalovaný bol nečinný a
nepostupoval podľa zákona, konkrétne podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak
má adresát zástupcu s plnomocenstvo na účely správny daní, doručuje sa písomnosť len tomu
zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu
aj jeho zástupcovi. Žalovaný rozhodnutím č. 9514401/5/1662175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 vyrubil
žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrtok 2011 v sume 5.920,27 Eur s uložením
povinnosti zaplatiť vyrubenú daň do 15 dní do právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca bol toho názoru,
že v zmysle ust. § 30 ods. 3 Davového poriadku je nepochybné, že rozhodnutie o vyrubení DPH
mal žalobca doručiť aj žalobcovi, túto zákonnú povinnosť žalovaný nedodržal. 2. Žalobca napádal
nečinnosť žalovaného tiež z dôvodu, že žalovaný v súvislosti s odvolaním podaným právnym zástupcom
žalobu zo dňa 12.05.2014 proti rozhodnutiu žalovaného č. 9514401/5/1662175/2014/Cab2 zo dňa
22.04.2014 nekonal v súlade s ust. § 73 Davového poriadku. Žalovaný v danom prípade nepostúpil
odvolanie odvolaciemu orgánu, ale ani o ňom sám nerozhodol, namiesto toho listom oznámil žalobcovi,
že jeho odvolanie nezakladá právne účinky, pretože nebolo doručené elektronickými prostriedkami.
Podľa žalobcu žiadny takýto postupu a dôvod neprihliadnutia na takéto odvolanie z dôvodu nedostatku
formy nie je v žiadnom ustanovení Daňového poriadku. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
elektronickým podaním zo dňa 04.06.2014 namietal nezákonnosť tohto postupu, pričom predložil
podané odvolanie. Žalovaný listom zo dňa 01.07.2014 oznámil, že jeho odvolanie podané elektronicky
dňa 04.06.2014 zamieta z dôvodu, že je podané po lehote, ktorá uplynula dňa 13.05.2014 (písomné
odvolanie z 12.05.2014). Takýto spôsob vybavenia považoval žalobca za nie zákonný postup podľa §
73 ods. 4 Daňového poriadku.
Žalobca ohľadom vyčerpania prostriedkov proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 250t
ods. 1 O.s.p. uviedol, že použitie sťažnosti a jej vecné a časové vybavenie s neurčitým výsledkom pre
sťažovateľa by znamenalo pre žalobcu ukrátenie resp. ohrozenie jeho páv vzhľadom na právoplatnosť
rozhodnutia o vyrubení daňovej povinnosti v sume 5.920,27 Eur. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva nestačí, aby mal sťažovateľ síce prostriedky nápravy, ale musí byt zrejmé, že tieto
prostriedky nápravy sú efektívne. Najúčinnejší prostriedok nápravy videl žalobca v podaní odvolania
proti rozhodnutiu o vyrubení dane prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca ohľadom prostriedku
nápravy poukázal na svoje podanie zo dňa 04.06.2014, v ktorom žalovaného upozornil na nezákonnosť
jeho postupu. V závere podania žalobca uviedol, že sa domáha uloženia povinnosti žalovanému
doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 9514401/5/1662175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, v prípade ak súd v prvom navrhovanom výroku žalobcovi nevyhovie, aby
alternatívne uložil žalovanému povinnosť o odvolaní žalobcu zo dňa 12.05.2014 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 rozhodnúť sám, alebo aby v tej istej
lehote odvolanie spolu i so stanovisko k podanému odvolaniu s ostaným spisovým materiálom, ktorý sa
týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že zo žaloby resp. návrhu musí byť zrejmé,
čoho sa žalobca (navrhovateľ) domáha, pričom musí zároveň pomenovať rozhodujúce skutočnosti a
dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať oprávnenosť jeho nároku na ochranu práva alebo oprávneného
záujmu prostredníctvom súdu. Súd sa v správnom súdnictve riadi dispozičnou zásadou, z ktorej vyplýva,
že navrhovateľ je povinný v podaní uviesť všetky zákonné náležitosti. V prípade, že sa jedná o vec
spadajúcu do správneho súdnictva, je potrebné ustáliť aj o aký druh konania v správnom súdnictve



sa jedná (druhá až siedma hlava O.s.p.). Splnenie tejto povinnosti, určenie o aké konanie v správnom
súdnictve sa jedná, a teda prostredníctvom akého konania sa navrhovateľ domáha poskytnutia ochrany v
správnom súdnictve, je v dispozičnej sfére navrhovateľa. Vychádzajúc z povahy veci a účelu jednotlivých
konaní v správnom súdnictve, je možné domáhať sa poskytnutia ochrany prostredníctvom jedného
konania, keďže každé konanie slúži k prieskumu resp. odstráneniu iného druhu nedostatkov v postupe
a rozhodovaní správnych orgánov.

Navrhovateľ v podaní, ktorým reagoval na výzvu súdu na odstránenie vád podania jednoznačne uviedol
že sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to, že súd nemôže
účastníkovi oktrojovať spôsob právnej úpravy, posúdil podanie navrhovateľa ako návrh zmysle § 250t
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v
konaní postupoval podľa ust. § 250t a nasl. O.s.p., t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie
proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Odporca sa vyjadril k veci v podaní zo dňa 20.11.2015 tak, že navrhol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu zamietnuť. K návrhu žalobcu, aby mu súd uložil
povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie podľa § 250b ods. 2 O.s.p., uviedol, že žalobca
na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 09.10.2013 splnomocnil právne zástupcu JUDr. Ing.
Martina Chlapíka, advokáta, na zastupovanie vo veci daňovej kontroly č. 9514401/5/3016010/2012
a č. 9514401/5/3014588/2012 začatej v oboch prípadoch na základe oznámenia z 18.10.2012 ako
aj následného daňového konania. Plnomocenstvo bolo doručené na Daňový úrad, pobočka Martin
dňa 29.10.2013. Zo samotného plnomocenstva vyplýva, že toto bolo udelené aj na doručovanie vo
veci výkonu daňových kontrol ako aj nadväzujúceho daňového konania. Ak má adresát zástupcu s
plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má adresát
osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Žalobca
si mylne vysvetľuje ustanovenie § 30 ods. 3 Daňového poriadku v danom prípade, keď poukazuje
na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená povinnosť niečo vykonať, t.j. v lehote 15 dní odo dna
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zaplatiť splatnú daň. Osobne niečo vykonať, znamená vykonať
niečo nezastupiteľné. K uvedenému bolo zaujaté aj stanovisko Najvyššieho sudu SR v uznesení sp. zn.
5 Sžf 20/2007, v ktorom je skonštatované, že rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu neznamená, že
má žalobca v konaní niečo osobne, číže nezastupiteľne vykonať. Žalovaný považoval žiadosť žalobcu
o doručenie rozhodnutia za neopodstatnenú žiadosť. Doručenie rozhodnutia bolo žalovaným v konaní
v súlade s udeleným plnomocenstvom zo dňa 09.10.2013 splnomocnenému zástupcovi v súlade s §
30 Daňového poriadku.
Ohľadom namietanej nečinnosti pri vybavovaní odvolania odporca uviedol, že s účinnosťou od
01.01.2014 bola v zmysle ust. § 14 ods. 1 Daňového poriadku stanovená určitému okruhu osôb
povinnosť doručovať podanie finančnej správe elektronickými prostriedkami. Elektronické podanie musí
byť podpísané zaručeným elekt. podpisom osoby, ktorá ho podáva alebo musí daňový subjekt uzavrieť
so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. V prípade, ak po 01.01.2014 osoba
povinná doručovať podania správcovi dane elektronicky zašle tieto len v listinnej podobe, nepostupuje v
súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listinnej podobe nezakladá právne účinky. Povinnosť
doručovania elektronickými prostriedkami sa vzťahuje na všetky podania vyšpecifikovaných osôb,
ktorými sú daňové priznanie, hlásenie, odvolania, žiadosti a iné podania. Výnimku tvoria prílohy k
podaniu, ktorých zaslanie umožňuje zákon aj inak ako elektronickými prostriedkami. Ak príde odvolanie v
listinnej podobe od osoby, ktorá ho mala povinnosť podať po 01.01.2014 elektronicky, tak takéto podanie
nezakladá právne účinky, rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudne
právoplatnosť. Správca dane môže o tejto skutočnosti informovať daňový subjekt, nemá však povinnosť.
Odporca poukázal na to, že žalobca nepodal sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z., ako jednej
z podmienok pre podanie žaloby vo veci nečinnosti orgánu verenej správy. S odstupom času
žalobca využil možnosť podania sťažnosti a následne žalobu vo veci nečinnosti orgánu verejnej
správy - konania vedené na krajskom súde pod sp. zn. 21S/43/2015, 21S/45/2015, 21S/17/2015,
21S/44/2015, 21S/42/2015. Konanie vo veci nečinnosti týkajúce sa podaného odvolania proti
rozhodnutiu č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014
bolo vedené pod sp. zn. 21S/44/2015-36 zo dňa 24.06.2015, pričom súd návrh zamietol.

Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti
(piata časť O. s. p.), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.



Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania ).

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. vyjadruje prekážku rozsúdenej veci - rei iudicatae, ktorá bráni tomu,
aby prebiehalo na súde nové súdne konanie v tej istej skončenej veci, t.j. ak súd rozhodol vec, nemôže o
nej znovu konať a rozhodnúť. Na túto prekážku musí súd prihliadnuť v každom období konania z úradnej
povinnosti. Prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike sa právoplatne rozhodlo
v konaní, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti.

Krajský súd v Žiline z obsahu spisu sp. zn. 21S/44/2015 zistil, že návrhom zo dňa 17.02.2015 sa
navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť, a to rozhodnúť o odvolaniach navrhovateľa
zo dňa 12.05.2014 proti rozhodnutiam odporcu č. 9514401/5/1461889/2014/
Cab2, č. 9514401/5/1461965/2014/Cab2, č. 9514401/5/1462089/2014/
Cab2, č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 a č. 9514401/5/1462267/2014/
Cab2 zo dňa 22.04.2014 v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, alebo ich v tej istej
lehote spolu so stanoviskom k podaným odvolaniam a s ostaným spisovým materiálom, ktorý sa týka
napadnutých rozhodnutí, predložiť orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaniach. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.
V návrhu uviedol, že odporca vykonal u navrhovateľa daňovú kontrolu zameranú na DPH za roky 2010
a 2011, výsledkom ktorej boli rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH zo dňa 22.04.2014 za jednotlivé
štvrťroky nasledovne:
č. 9514401/5/1461889/2014/Cab2 za 3. štvrťrok 2010,
č. 9514401/5/1461965/2014/Cab2 za 4. štvrťrok 2010,
č. 9514401/5/1462089/2014/Cab2 za 1. štvrťrok 2011,
č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 za 2. štvrťrok 2011,
č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 za 3. štvrťrok 2011.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti konať odporcovi v štyroch rozličných
daňových konaniach. Vzhľadom na predmet preskúmania a v záujme prehľadnosti konania vo veci súd
uznesením č. k. 21S/17/2015 zo dňa 04.03.2015 pri aplikácii § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 250t ods. 8 O.s.p. a v spojení s § 112 ods. 2 O.s.p. rozhodol o vylúčení konaní proti nečinnosti
odporcu v daňových konaniach špecifikovaných vo výrokoch tohto uznesenia na samostatné konanie.
Predmetom konania sp. zn. 21S/44/2015 bolo preskúmanie zákonnosti nečinnosti odporcu v daňovom
konaní č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2.

Vzhľadom na to, že v totožnej veci rovnakých účastníkov konania, totožného predmetu konania -
nečinnosť odporcu v daňovom konaní č. 9514401/5/1462175/2014/Cab2 pri vybavovaní odvolania
podaného právnym zástupcom odporcu, za rovnakých skutkových okolností, bolo skončené súdne
konanie vedené pod sp. zn. 21S/44/2015 (súd návrh zamietol), jedná sa o procesnú prekážku konania,
na ktorú musí súd z vlastnej povinnosti prihliadnuť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo
kedy táto prekážka vznikla a to tak, že konanie zastaví.

Krajský súd v Žiline konanie vedené pod sp. zn. 21S/122/2014 pri aplikácii § 103 O.s.p., § 104 ods. 1
prvá veta O.s.p a § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. zastavil, keďže sa jedná
o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 prvá veta
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.