Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/144/2011 z 13. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. marca 2013, sp. zn. 7Co/144/2011, ECLI:SK:KSNR:2013:4407214862.5 Krajský súd Nitra | 7Co/144/2011 | ECLI:SK:KSNR:2013:4407214862.5 | 2013-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 132 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1 OZ, § 134 ods. 2 OZ, § 134 ods. 3 OZ, § 129 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d344b565-5ef7-4d37-8469-9e15e2597f35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4407214862.5 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/144/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407214862
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4407214862.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: D. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom R., R. XX, zastúpený JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou so sídlom Bratislava,
Jakubovo námestie č. 9, proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P., Q. XXXX, zastúpený
JUDr. Zuzanou Bakovou, advokátkou so sídlom Dvory nad Žitavou, A. Józsefa 1, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. 10.
2011, č. k. 6C/245/2007-323, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že u r č u j e, že žalobca D. R., rod.
R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných v
Katastri nehnuteľností Správa katastra Nové Zámky na LV č. XXX, katastrálne územie T. ako parcela
registra C č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v podiele X /XX-ina k celku a parcela č. XXX/
XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere X/XX - ina k celku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

F. rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu o určenie, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností J. katastra F. W. na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela
registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v podiele X/XX k celku a parcela č. XXX/
XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v podiele X/XX k celku. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 559,94 eura na
účet právnej zástupkyne žalovaného advokátky JUDr. Zuzany Bakovej, so sídlom Dvory nad Žitavou,
A. Józsefa 1, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 132 ods.
1 , § 134 ods. 1 až 3, § 129 ods. 1, § 130 ods.1, § 139 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ust.§
11 ods. 1 zákona č. 90/1947 Zb. ako aj zisteným skutkovým na základe čoho dospel k záveru, že
žaloba žalobcu na určenie, že je podielovým spoluvlastníkom sporných parciel v podiele 1/14-ina k
celku nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu ani svojimi
právnymi predchodcami - rodičmi I. R. a manželkou U. R., rod. T. na základe prídelovej listiny, ani
titulom vydržania. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že parc. č. XXX je teraz vedená
v katastri nehnuteľností na Správe katastra Nové Zámky na LV č. XXX k.ú. T. ako parc. č. XXX/
X vodné plochy o výmere XXXXX mX a parc. č. XXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX mX ako
výlučné vlastníctvo žalovaného , ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 20.3.2007 od Obce T. vo
výmere XX.XXXmX, kúpnou zmluvou zo dňa 28.5.2007 od J. S. vo výmere 1084,44 m2 a v exekučnom
konaní vedenom proti povinnému H. P. výmeru 135,56m2. Rodičom žalobcu I. R., nar. X.XX.XXXX,
zomr.X.X.XXXX a jeho manželke U. R., rod. T., nar. XX.X.XXXX zomr. XX.XX.XXXX , boli prídelovou



listinou č15951/47-II/B písmeno B vydanou Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v Bratislave dňa 15.3.1948 , podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946
Sb. n. SNR pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. T. , okrem iných nehnuteľností aj časť
parcely č. XXX, pričom išlo o skonfiškovaný poľnohospodársky majetok , ktorý im bol pridelený ako
prídelcom z obce P.. Uvedený prídel však nebol v pozemkovej knihe nikdy zapísaný a preto ani v
dedičskom konaní nebol po rodičoch žalobcu prejednaný. V tejto súvislosti uviedol, že hoci žalobca
predložil prídelovú listinu 15951/47-II/B písmeno B Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy
v Bratislave zo dňa 15.3.1948, na ktorej sú uvedení ako prídelcovia rodičia žalobcu, táto listina však nie
je podpísaná a nie je ani opečiatkovaná povereníctvom, preto nemôže byť vkladu schopnou listinou pre
zápis vlastníckeho práva. Na druhej strane žalovaným bola predložená ďalšia prídelová listina č.
15951/47-II/B písmeno A vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
dňa 15.3.1948, vrátane zoznamu prídelcov, z ktorého vyplýva že pod položkou č. 44 sa nachádza ako
prídelca medzi ostatnými prídelcami, vrátane rodičov žalobcu, aj Politická Obec T., ktorej boli pridelené
do vlastníctva nehnuteľnosti v celkovej výmere 8,7765 hektára, vrátane parc. č. 753. Ani táto prídelová
listina nebola podpísaná a opečiatkovaná povereníkom. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že na
parcelu č. 753 boli vydané dve prídelové listiny podľa nariadenia 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia
č. 64/1946 Sb.n. SNR, ktoré ani v jednom prípade neboli podpísané a opečiatkované a teda ich súd
nemohol považovať za vkladu schopné listiny a ani ako dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k
parc. č. XXX. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že ani zápisnica zo dňa 30.6.1947 a 1.7.1947
spísaná na bývalom Miestnom národnom výbore T. o výbere uchádzačov o skonfiškovaný majetok
bývalého vlastníka , nie je vkladovou listinou v zmysle § 11 odsek l Zákona č. 90/1947 Sb., keďže
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu neboli konfiškované podľa dekrétu č. 108/1945 Zb. ale podľa
iného právneho predpisu, t.j. nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.
Preto uvedená zápisnica nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva , ako to tvrdil žalobca.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v dedičskom konaní po D. H., ktorý zomrel X.XX.XXXX, notár na
základe rovnakej prídelovej listiny ako mali jeho rodičia , osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva pre
právneho nástupcu jedného z pôvodných prídelcov D. H., súd mal za to, že pre rozhodovanie v tejto
veci uvedená skutočnosť nemá žiadny právny význam, pretože súd nie je týmto rozhodnutím notára
viazaný. To, že notár uznal neperfektnú prídelovú listinu za titul nadobudnutia vlastníctva neznamená,
že by ju v danom prípade mal bez ďalšieho za vkladu schopnú listinu považovať aj súd. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že doklady predložené žalobcom t.j. prídelová
listina , ktorá je bez podpisu a pečiatky povereníctva, o ktorú opieral žalobca svoj nárok, nemôže byť
vierohodným dokladom o nadobudnutí vlastníctva v zmysle ustanovenia § 132 odsek l Občianskeho
zákonníka a preto súd návrh žalobcu na určenie jeho vlastníckeho práva z titulu existencie prídelovej
listiny zamietol. Súd ďalej skúmal, či žalobca nenadobudol vlastníctvo titulom vydržania . Žalobca ako
i ním navrhnutý svedkovia ( jeho príbuzní ) v podstate potvrdili, že parcelu č. XXX v k.ú. T. užívali
rodičia žalobcu I. R. s manželkou. Z ich výpovedí zároveň vyplynulo, že predmetnú parcelu č. XXX
neužíval ani jeden z ostatných prídelcov, čo i len čiastočne, hoci na každého z nich vrátane rodičov
žalobcu pripadal spoluvlastnícky podiel 1/14-tiny k celku. Vzhľadom na uvedený skutkový stav je
veľmi málo pravdepodobné, že ostatní spoluvlastníci, ak by boli jednoznačne presvedčení o svojom
spoluvlastníctve, si svoje spoluvlastnícke právo neuplatňovali ani v minimálnej miere, keďže uvedenú
parcelu č. 753 o výmere 17 340 m2 vôbec neužívali, pričom na každého z nich pripadala výmera 1238,57
m2 vzhľadom na ich spoluvlastnícky podiel. Na druhej strane je preukázané, že žalobca, ktorý tvrdí, že je
spoluvlastníkom uvedenej parcely len v pomere 1/14-tiny, túto užíval celú bez toho, aby mu do užívania
zasahovali ostatní spoluvlastníci. Za týchto okolností sa preto javí, že predmetná parcela č. XXX nebola
v spoluvlastníctve 14-tich prídelcov , ako to tvrdí žalobca a že túto parcelu užíval len z toho dôvodu, že
mu v jej užívaní nikto nebránil. Žalobca v priebehu celého sporu nepreukázal dobromyseľnosť držby
na strane jeho alebo jeho právnych predchodcov, keďže nepreukázal, že predmetnú parcelu č. XXX k.ú.
T. nadobudol na základe právne relevantnej listiny, ktorá by zakladala dobromyseľnosť držby. Nebolo
preukázané ani to, že medzi prídelcami došlo k dohode o reálnom rozdelení predmetnej parcely č. XXX,
pretože okrem žalobcu a jeho právnych predchodcov nikto z prídelcov neužíval na neho pripadajúci
podiel. Napokon ani sám žalobca nepreukázal v akom rozsahu (výmere v m2) on resp. jeho právni
predchodcovia užívali časť parc. č. XXX. Jedinými dôkazmi zo strany žalobcu ohľadne užívania parc. č.
XXX boli výpovede súrodencov a príbuzných žalobcu, ktoré sa preto javia účelové v prospech žalobcu.
Dobromyseľnosť žalobcu spochybňuje aj skutočnosť, že žalobca žiadal Slovenský pozemkový fond
Bratislava o nájom parcely XXX/X k.ú. T. tak ako to vyplýva z jeho žiadosti zo dňa 8.11.2005. Čo sa
týka trov konania súd prvého stupňa podľa §142 ods. 1 OSP priznal úspešnému žalovanému náhradu



trov prvostupňového konania v sume 555,94 eura a nepriznal mu náhradu trov predchádzajúceho
odvolacieho konania, keďže tieto nežiadal, a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jeho žalobe. Odvolanie odôvodnil s
poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP majúc za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že jeho vlastnícke právo je nesporné a nepochybné - vyplýva
nielen z prídelovej listiny, ale aj z prídelovej zápisnice a súčasne sú splnené i podmienky vydržania v
zmysle § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neexistuje žiadna právne relevantná prekážka brániaca
zápisu jeho vlastníckeho práva v danej veci. V odvolaní ďalej uviedol, že s predmetnou nehnuteľnosťou
disponovali v rozsahu práv vlastníka jeho právny predchodcovia - manželia R. (titulom prídelu) a to
od roku 1948 a následne ju užíval a mal nepretržite v držbe aj on , preto sú paralelne splnené aj
zákonné podmienky vydržania podľa § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukazuje na odôvodnenie
napadnutého prvostupňového rozsudku, kde súd v rozpore so skutočnosťou uviedol, že jedinými
dôkazmi zo strany žalobcu ohľadne užívania predmetnej nehnuteľnosti boli výpovede jeho súrodencov.
Vôbec pritom prvostupňový súd neobjasnil, prečo výpovede týchto svedkov nezohľadnil a prečo nie
je dôkazom výpoveď ďalšieho svedka - M. R., s ktorým nie je v príbuzenskom vzťahu. Z výpovedí
uvedených svedkov pritom jednoznačne vyplynulo, že jeho rodičia a neskôr aj on sám predmetnú
nehnuteľnosť užívali, mali v nepretržitej oprávnenej držbe po dobu viac ako 10 rokov. To dokonca potvrdil
aj sám žalovaný keď uviedol, že na pozemku sa nachádzali veci žalobcu. Jeho vlastníctvo potvrdil a
uznal vo svojom stanovisku aj J. S. (odvodzujúci svoje vlastníctvo od prídelcov manželov H.). Poukázal
na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s ďalším dôkazom a to čestným prehlásením predsedu družstva
Q., že družstvo túto nehnuteľnosť nikdy neužívalo. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že nikto z prídelcov
nemal zapísané spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, čo svedčí o tom, že si svoje právo
neuplatnili ani v minimálnej miere. V konaní bolo predsa preukázané, že prídel manželov H. bol
zapísaný do katastra nehnuteľností a následne ho nadobudol žalovaný. Preukázanie platenia dane
zo spornej nehnuteľnosti žalobcom alebo jeho právnymi predchodcami, nie je podmienkou inštitútu
vydržania. Nesúhlasil s názorom súdu, že nepreukázal dobromyseľnosť držby preto, že dobromyseľnosť
by musel preukázať právne relevantnou listinou a takú nemá. Takáto úvaha súdu je v rozpore s inštitútom
vydržania, pretože ak by mal listinu, na základe ktorej by bol vlastníkom, nemusel by sa domáhať určenia
vlastníctva vydržaním. S poukazom na existujúcu prídelovú listinu, ktorou boli jeho rodičom pridelené
do vlastníctva nehnuteľnosti a tieto jeho rodičia a následne aj on nepretržite viac ako desať rokov užíval,
splnil podmienky vydržania a stal sa vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že žalobca ani jeho právny predchodcovia nesplnili podmienku vydržania lebo
nepreukázali dobromyseľnosť a nerušenú desať ročnú dobu užívania , ktorá bola narušená tým,
že žalobca žiadal o nájom spornej parcely, z čoho vyplýva, že sa nepovažoval za jej vlastníka.
Dobromyseľnosť spochybňuje aj darovacia zmluva z roku 1992, ktorou rodičia žalobcu mu darovali
nehnuteľnosti, ktoré im boli pridelené prídelovou listinou z roku 1948, okrem parcely č. XXX. Parcela č.
XXX v kat. úz. T. bola pridelená prídelovou listinou bývalej Politickej obci T. ako spoločné priestory pre
rybárske a športové účely a rodičia žalobcu ani on túto parcelu neužívali. V prídelovej listine vydanej
rodičom žalobcu parcela č. XXX nie je špecifikovaná parcelným číslom, to je uvedené len v zozname
prídelcov, priloženom k prídelovej listine. Obec sa stala vlastníkom parc. č. XXX a následne ju mohla
odpredať žalovanému, avšak už len v podiele 13/14- in, pretože zvyšok si usporiadali H. ako pôvodný
prídelcovia a od nich nadobudol ich podiel žalovaný.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP) prejednal vec na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm a) OSP) , na ktorom zopakoval
a doplnil dokazovanie ( § 213 ods. 3,4 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a
preto napadnutý rozsudok podľa §220 OSP zmenil.



Z obsahu žalobného návrhu podaného na súde dňa 1.10.2007 vyplýva, že žalobca sa domáhal podaným
návrhom na začatie konania vydania rozhodnutia s dvoma žalobnými petitmi týkajúcimi sa určenia
vlastníckeho práva : 1/ určenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č.
XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v pomere X/XX k celku a ako parcela registra "C" č. XXX/
XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere 1/14 k celku a 2/ určenia, že žalovaný je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV
č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v pomere XX/XX
k celku a ako parcela registra "C" č. XXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere XX/XX k
celku. O tomto návrhu súd prvého stupňa rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 6C/245/2007-206
zo dňa 12.6.2009 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Zamietnutie návrhu v prvom žalobnom petite, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom spornej parcely v podiele 1/14- ina k celku súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal,
že jeho právny predchodcovia - rodičia I. a U. R. nadobudli spoluvlastnícky podiel titulom prídelu do
vlastníctva na základe prídelovej listiny zo dňa 15.3.1948, pretože táto neobsahovala všetky náležitosti
vkladu schopnej listiny ( chýbal podpis a pečiatka povereníka) . Zamietnutie návrhu v druhom žalobnom
petite, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spornej
nehnuteľnosti len v pomere 13/14 - in ( nie celku ako je zapísaný v katastri nehnuteľností) odôvodnil
nedostatkom naliehavého právneho záujmu ( § 80 písm,.c/ OSP) žalobcu na takomto určení. Tento v
poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalobca a Krajský súd v Nitre rozhodol o
tomto odvolaní rozsudkom č.k. 9Co/270/2010-282 zo dňa 28.9.2010 tak, že vo výroku týkajúcom sa
zamietnutia žaloby na určenie, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C"
č. XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX mX v pomere 13/14 k celku a ako parcela registra "C"
č. 753/10 ostatné plochy o výmere XXXX mX v pomere 13/14 k celku, rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil, pretože súd prvého stupňa v tejto časti, keď návrh zamietol,
správne vec po právnej stránke posúdil.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal v
požadovanej časti určenia vlastníckeho práva žalovaného naliehavý právny záujem ( § 80 písm. c/
OSP) . poukázal na to, že prípadným vyhovením návrhu v tejto časti by sa právne postavenie žalobcu
nijako nezmenilo, pretože by sa iba deklarovalo už existujúce a nikým nespochybňované vlastnícke
právo žalovaného k sporným nehnuteľnostiam v podiele 13/14. Zamietnutím žaloby vo výroku o určenie
vlastníckeho práva v prospech žalovaného súd neznemožnil poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi,
pretože predmetom konania je ďalší požadovaný žalobný petit o určenie, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV
č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č. XXX/X vodné plochy o výmere 10901 m2 v pomere 1/14 k
celku a ako parcela registra "C" č. XXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX m2 v pomere 1/14 k celku,
na ktorom má žalobca naliehavý právny záujem.

V zamietajúcom výroku o určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných
v katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č.
XXX/X vodné plochy o výmere 10901 m2 v podiele 1/14 k celku a ako parcela registra "C" č. 753/10
ostatné plochy o výmere 6439 m2 v podiele 1/14 k celku , odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v tejto časti
rozhodol predčasne a pochybil v tom, že sa vôbec nevysporiadal s tvrdením žalobcu , že vlastnícke
právo nadobudol vydržaním a v tomto smere nevykonal žalobcom požadované dokazovanie, keď z
obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že tieto skutočnosti žalobca tvrdil už v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa.

Po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa predmetom konania zostala len tá časť žalobného návrhu ,
ktorým sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v
katastri nehnuteľností Správy katastra Nové Zámky na LV č. XXX k. ú. T. ako parcela registra "C" č.
XXX/X vodné plochy o výmere XXXXX m2 v podiele 1/14 k celku a ako parcela registra "C" č. 753/10
ostatné plochy o výmere 6439 m2 v podiele 1/14 k celku. Súd prvého stupňa následne vo veci rozhodol
napadnutým (v poradí druhým), rozsudkom, ktorým návrh zamietol.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca odvodzoval vlastnícke právo k podielu 1/14
k parcele č. XXX od vlastníctva svojich právnych predchodcov ( rodičov), ktorí podľa jeho tvrdenia



vlastníctvo nadobudli prídelovou listinou č. 15951/48-II/B zo dňa 15.3.1948 vydanou Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy , ktorou im boli každému v 1 pridelené nehnuteľnosti
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa. Z uvedenej prídelovej listiny vyplýva, že rodičom žalobcu boli pridelené do
vlastníctva poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz, T. na prídel označený pod č. XX v zozname
prídelcov ako roľnícky nediel- roľa vo výmere 13.5657ha. Súd prvého stupňa túto prídelovú listinu
vyhodnotil ako“ neperfektnú“ pretože v nej chýbajú podstatné náležitosti - nebola opatrená odtlačkom
okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, čo má za následok, že nie je spôsobilá vyvolať právne účinky
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti. Preto záver súdu prvého stupňa, že právny predchodcovia
žalobcu nenadobudli vlastnícke právo na základe prídelovej listiny zo dňa 15.3.1948 je správny.

Žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo vyplýva nielen z prídelovej listiny ale aj z prídelovej zápisnice č.
2623/47 - 10/B napísanej na MNV v T. 30.6. a 1.7. 1947 , ktorá je sama osebe vkladu schopnou listinou
v zmysle § 11 zák. č. 90/1947 Zb.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na
základe tejto zápisnice nemohli právny predchodcovia žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.

Žalobca ďalej tvrdil, že splnil aj zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom
vydržania podľa § 134 Obč. zákonníka, pretože jeho rodičia spornou nehnuteľnosťou disponovali v
rozsahu práv vlastníka ( titulom prídelu) a to od roku 1948 a následne ju on užíval nepretržite až do
roku 2006, kedy mu začal v užívaní brániť žalovaný, ktorý nadobudol vlastníctvo k celej parc. č. XXX.

Vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ).

Podľa § 134 odsek 1 až 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desť rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb s tým, že do
doby nepretržitej držby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 odsek 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 odsek 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo
zo zákona (ex lege); nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu. Pretože právnym
následkom vydržania je nadobudnutie vlastníctva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu
vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych úprav, ktoré upravovali vydržanie odlišne. Tak
minulou právnou úpravou ( obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej ust. §
115 a 116 v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.), ako aj súčasnou právnou
úpravou ( § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok
nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

Pred 1.1.1951, keď nadobudol účinnosť Obč. zákonník č. 141/1950 Zb. podmienky vydržania
vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo obyčajové právo. Podľa
obyčajového práva nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez vkladu vlastníctva do pozemkovej
knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť teda
musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Vlastníctvo



nemohol vydržať ten, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť patrí inému. .Podobné
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj Občiansky zákonník z roku
1950 (zák. č. 141/1950 Zb.) a to v § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145, kedy išlo o tri
základné podmienky( oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej lehoty a plynutie zákonom
stanovenej vydržacej doby) ; oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo k podstatnému skráteniu
vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení vlastníctvo nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene
držal po dobu 10 rokov, pričom za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že
držba je oprávnená .Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych poriadkoch
bol rozdiel iba v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby a podľa
Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. Pritom tak
podľa obyčajového práva, ako aj podľa stredného Občianskeho zákonníka (z roku 1950) platila zásada,
že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho
predchodcu. Rovnaké podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania určuje aj teraz
platný Občiansky zákonník č. 401/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 v zení neskorších noviel ( zák. č.
131/1982 Zb. účinný od 1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992. ) v ustanovení § 134
a nasledujúce.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia žalobcu I. R. a U. R. boli spolu s ďalšími rodinami
presídlení z obce P. do obce T. a ako kolonistom im boli pridelené nehnuteľnosti zo skonfiškovaného
majetku bývalého vlastníka D. K., zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX a to prídelovými listinami.
Rodičom žalobcu prídelovou listinou č. 15951/48-II/B zo dňa 15.3.1948 boli pridelené nehnuteľnosti,
špecifikované v zozname kolonistov obce P. pod por. č. 7 ako roľa o výmere 13.4823 ha pozostávajúca
z parc. č. XXX, XXX/XX, XXX/X,XXX/X a „ časť parc. č. XXX“. V uvedenom zozname sú mená všetkých
14 kolonistov z obce P., celková výmera pridelených nehnuteľností ako aj ich špecifikácia parcelnými
číslami, pričom u každého z nich je uvedené, ža sa im prideľuje okrem iných aj „ časť parcely č. XXX“.
Pretože pri parcele č. XXX nie je u každého z prídelcov presne uvedená výmera, možno prijať záver, že
túto parcelu dostali všetci 14 prídelcovia do podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch, čomu
zodpovedá podiel 1/14- iny z celku. Z výpovede žalobcu, ako aj vypočutých svedkov, predovšetkým
svedka M. R., o vierohodnosti ktorého nemal súd dôvod pochybovať ( nie je v žiadnom príbuzenskom
vzťahu so žalobcom a jeho rodičia boli tiež kolonisti z obce P.) , mal odvolací súd za preukázané, že
nehnuteľnosti, ktoré boli pridelené rodičom žalobcu, títo ich začali užívať od roku 1948, vrátane časti
parc. č. XXX. Táto parcela nikdy nebola rybník ale časť z nej bol močiar a zvyšok bola lúka, na ktorej
boli postavené drevené domy, v ktorých všetci presídlenci bývali. Keď štát postavil pre nich nové domy,
okrem rodiny žalobcu a rodiny J. sa všetci presťahovali do týchto domov a o užívanie parc. č. XXX
už nemali záujem. Rodičia žalobcu časť parcely č. XXX vo výmere asi 1 ha užívali ( kosili, vysadili
ovocné stromy, chovali tam ovce, mali tam poľnohospodárske stroje) a nikdy táto parcela nebola v
užívaní obce alebo družstva. V roku 1992 rodičia žalobcu darovacou zmluvou zo dňa 26.10.1992 darovali
žalobcovi nehnuteľnosti, ktoré nadobudli do vlastníctva prídelovou listinou v roku 1948 v kat. úz. T. a
ktoré nehnuteľnosti ( role) v čase darovania boli v užívaní PD Q. . V darovacej zmluve nie je uvedená
aj parc. č. XXX, pretože tá nebola v užívaní družstva. Žalobca tvrdil, že dôvodom darovania uvedených
nehnuteľností bolo to, že sa s manželkou staral o rodičov až do ich smrti a súrodenci súhlasili, aby mu
za to rodičia darovali role. Časť parcely č. XXX v takom rozsahu ako užívali jeho rodičia užíval aj on.

Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd prijal záver, že rodičia žalobcu užívali nehnuteľnosti,
ktoré im boli pridelené prídelovou listinou od roku 1948 , pričom boli dobromyseľní, že sú vlastníkmi
pridelených nehnuteľností, vrátane časti parcely č. XXX .a užívali ich ako vlastníci až do roku 1992,
kedy ich darovali žalobcovi a ten vstúpil do práv svojich právnych predchodcov v takom rozsahu ako ich
realizovali jeho rodičia. Žalobca vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých nadobudli nehnuteľnosti jeho
rodičia , sa dôvodne domnieval, že mu patrí aj časť parc. č. XXX zodpovedajúca spoluvlastníckemu
podielu 1/14 , ktorú užívali už od roku 1948 jeho rodičia , čím splnil jednu z podmienok vydržania a to
dobromyseľnosť držby. Vydržacia desať ročná lehota mu začala plynúť od roku 1992 , kedy mu rodičia
považujúc za vlastníkov pridelených nehnuteľností na základe prídelovej listiny , darovali nehnuteľnosti.
Je síce pravdou, že v darovacej zmluve nie je uvedená aj časť parcely č. XXX, ktorá nepochybne bola
rodičom žalobcu pridelená , ale s prihliadnutím na to, že ju v skutočnosti užívali a do ich práv po darovaní
nehnuteľností vstúpil žalobca, odvodzujúc svoje právo užívať aj časť parc. č. XXX od vlastníctva jeho
rodičov, možno za skutočnosť od ktorej začala bežať žalobcovi vydržacia doba považovať práve rok



1992. Vydržacia 10 ročná lehota mu uplynula v roku 2002 , kedy sa stal spoluvlastníkom parc. č. XXX
v podiele 1/14. Žalovaný, ktorý je vedený na LV vlastníctvo k parc. č. XXX v celosti, pretože obec T. z
prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, nebola vlastníkom 1/14 parcely č. XXX, pretože v tom čase
už bol tento podiel vo vlastníctve žalobcu a to od roku 2002, kedy sa stal vlastníkom uvedeného podielu
titulom vydržania. Obec T. požiadala 8.12.2006 kataster nehnuteľností o založenie listu vlastníctva na
základe prídelovej listiny zo dňa 15.3.1948 ( ktorá rovnako ako prídelová listina vydaná dňa 15.3.1948
pre rodičov žalobcu, nebola vkladu schopnou listinou pre chýbajúce náležitosti), napriek tomu kataster
zapísal obec T. ako spoluvlastníka parc. č. XXX , no nie v celosti, ale len v rozsahu 13/14, pretože
podiel 1/14 už mali zapísaný vo vlastníctve právny nástupcovia pôvodných prídelcov H..

Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol založený na nesprávnom právnom
posúdení veci, že žalobca nesplnil podmienky vydržania pre nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu.
Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil a žalobe vyhovel.

Podľa § 224 ods.1, 2 OSP odvolací súd rozhodoval o náhrade trov konania, pretože zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo veci samej. Predmetom konania bol návrh žalobcu s dvoma určovacími petitmi,
o ktorých bolo rozhodnuté tak, že žalobca bol úspešný len v časti žalobného návrhu o určenie, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti ( ktorému bolo vyhovené) a v druhom žalobnom návrhu o
určenie, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti bol úspešný žalovaný, pretože žaloba
bola v tejto časti zamietnutá. Z týchto dôvodov odvolací súd o náhrade trov celého konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , lebo
mali úspech len čiastočný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.