Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/66/2014 z 25. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2015, sp. zn. 9Sp/66/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201288.3 Krajský súd Bratislava | 9Sp/66/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1014201288.3 | 2015-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9df56fc-52b4-486a-af3b-95794902a34c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014201288.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201288
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201288.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: T. V., J.. K.,
B. Č. X, O., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, M. R. Štefánika 1, Hlohovec,
o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo
dňa 29. júla 2014, sp. zn. 5213/2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Sp.zn. 5213/2014, Č.k.
KaHC-21737/5213/2014-44095/2014 zo dňa 29. júla 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z.z., nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadateľka (navrhovateľka) v žiadosti o poskytnutie
právnej pomoci doručenej dňa 22.4.2014, požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci
dovolania proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 2Co 201/2012-1341.

Z predložených dokladov navrhovateľky malo centrum za preukázané, že žiadateľka (navrhovateľka)
nespĺňa podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie
právnej pomoci v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok
pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutie právnej
pomoci.

Navrhovateľka sa v zákonom stanovenej lehote podaným opravným prostriedkom domáhala
preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Mala za to, že odporca postupoval v rozpore
so zákonom a nesprávne. Namietala, že odporca v rozhodnutí sa nezaoberal jej materiálnou núdzou.
Žiadala o pridelenie advokáta JUDr.Gajniaka.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V celom rozsahu sa pridržiava obsahu rozhodnutia o
nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a jeho odôvodnenia. Rozhodnutie považuje za plne
súladné so zákonom. Uviedol, že z podania žiadateľky nie je zrejmé, v čom má spočívať nezákonnosť
rozhodnutia centra, resp. jeho postupu.



Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napdnutého rozhodnutia,
oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka doručila centru dňa 22.4.2014 žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.7.2012, sp. zn. 2Co 201/2012-1341.

Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľka obrátila na centrum, je daná pôsobnosť centra, keďže
ide o občianskoprávnu vec. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila
na centrum, nebola z nižšie uvedených dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka
nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, malo centrum
za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka spĺňa aj podmienku stavu
materiálnej núdze.

Z predložených dokladov a vyjadrení žiadateľky (navrhovateľky) je zrejmé, že navrhovateľka dňa
30.5.2011 doručila Okresnému súdu Bratislava II podanie označené ako „zákaz nakladania s majetkom
D.. A.“, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako možný návrh na vydanie predbežného opatrenia. Nakoľko
podanie neobsahovalo náležitosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 42 ods.3 O.s.p. v
spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľka ho ani po výzve súdu, obsahujúcej poučenie o odmietnutí
podania v prípade jeho nedoplnenia, nedoplnila, súd podanie uznesením zo dňa 29.6.2011 odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podala žiadateľka (navrhovateľka) odvolanie, v ktorom žiadala uznesenie zrušiť,
pretože je nesprávne a rozhodnúť o jej návrhu. Odvolanie odôvodnila tým, že výzva na doplnenie
podania nebola doručená jej, ale právnemu zástupcovi, ktorý podanie doplnil bez konzultácie s ňou,
o čom ju neinformoval. Namietala, že súd ju ohľadom podania nepredvolal na konzultáciu, kde by
vysvetlila prípadné nejasnosti. Zároveň navrhla vypočuť svoje deti a ďalších svedkov. Doplnila súpis
majetku poručiteľky D.. F. A. a namietala platnosť jej závetu. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.7.2012,
sp. zn. 2Co 201/2012-1341 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko mal preukázané, že
podanie navrhovateľky bolo neúplné, pričom išlo o taký nedostatok, pre ktorý nebolo možné v konaní
pokračovať. Z petitu návrhu nebolo možné zistiť, o čom má súd rozhodnúť a to ani na výzvy súdu,
pričom navrhovateľka bola zastúpená advokátom, ktorý jej mal poskytnúť právnu pomoc a v tomto smere
ju poučiť. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka elektronickou poštou dovolanie,
ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 4.10.2012. Centru právnej pomoci nie je známe, či toto podanie
bolo doplnené v lehote podľa § 42 ods. 1 O.s.p. Dovolanie navrhovateľka odôvodnila tým, že „nebolo
spravené pojednávanie v tomto konaní 2Co 201/2012 ani raz“. Navrhovateľka uviedla, že pojednávanie
považuje za potrebné na objasnenie majetkových pomerov poručiteľky D.. A.. Uviedla, že dedičia po
poručiteľke jej nechcú poskytnúť žiadne informácie a ani nič z majetku po poručiteľke.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno i) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická
osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej
osoby nepresahuje 1,6 násobok životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnických služieb
nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba má právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemožno si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona podmienky na poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí
fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6b ods. 2 zákona ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum
môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam
žiadanej právnej pomoci.



Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k
záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou.

Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým
sa súd stotožňuje.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Účastník konania ho môže podať v prípade, že
vyčerpal riadne opravné prostriedky a sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho opravného
prostriedku. Vo veci žiadateľky (navrhovateľky) nie je dovolanie prípustné. Podať dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu je možné iba v prípade, že ide o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1, 2 O.s.p.
V prípade navrhovateľky o takéto uznesenie nejde. Ide o uznesenie uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p. proti
ktorému dovolanie nie je prípustné.

Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní a v súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané
dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo
zákonom stanovených podmienok, a to skutočnosť, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.

Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na
právnu pomoc, sa súd s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberal.

Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto ustanovenia osobe, u ktorej ide o zrejmú
bezúspešnosť sporu, je plne v medziach zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi, v súlade s jeho účelom.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca
mal na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľka ako žiadateľka
nesplnila podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na
poskytovanie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca
v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na
právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle
citovaného § 6 ods. 1 zákona. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje
taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti
sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené,
má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu
a závisí od okolností konkrétneho prípadu.

Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2
O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. v súlade s § 250l ods. 2 O. s. p. a vo
veci neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa
jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.