Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoP/58/2016 z 14. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. decembra 2016, sp. zn. 7CoP/58/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4113230442.3 Krajský súd Nitra | 7CoP/58/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4113230442.3 | 2016-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63aace5c-9e95-44dc-a651-82915e2e004c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4113230442.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113230442
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113230442.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, o návrhu manželky: J.. S. D., nar. X.X.XXXX, bytom
Q., Za humnami XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2
proti manželovi: J.. Y. D. zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o. so sídlom Nitra,
Štefánikova 7, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva
k maloletým deťom D., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 Nitra
ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní oboch rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 24P/273/2013-220 zo dňa 3. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode a v časti úpravy styku ako aj vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky a rozviedol manželstvo
J.. S. D., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a odporcu J.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 03.07.2004 v
Nitre, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku XX, ročník 2004, na strane XXX,
pod poradovým číslom XXX. Zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
D.: P., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej P. sumou vo výške 200,- eur mesačne
a na maloletého K. sumou vo výške 200,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Napokon súd prvej inštancie upravil styk
otca s maloletou P. a K. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom týždni
v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 16.00 hod., kedy si otec deti vyzdvihne v školskom zariadení
(prípadne v bydlisku maloletých detí) do nasledujúceho pondelka v párnom týždni v kalendárnom roku
do 8.00 hod., kedy otec maloleté deti v školskom zariadení odovzdá (prípadne do 16.00 hod., pokiaľ
sa deti nezúčastnia školského vyučovania, kedy maloleté deti odovzdá v mieste ich bydliska). Ďalej je
otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od
pondelka týchto prázdnin od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod., počas veľkonočných
sviatkov v párnom roku od štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas letných
školských prázdnin v roku 2016 od 4.7. od 16.00 hod. do 17.7. do 16.00 hod. a od 25.8. od 16.00 hod. do
31.8. do 16.00 hod., nasledujúce roky počas letných školských prázdnin od 1.7. od 16.00 hod. do 15.7.
do 16.00 hod. a od 1.8. od 16.00 hod. do 15.8. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom
roku od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a v párnom roku od 31.12. od 16.00 hod. do 6.1.
nasledujúceho roka do 16.00 hod. s tým, že si otec maloleté deti v mieste ich bydliska prevezme a na



tom istom mieste po ukončení styku maloleté deti odovzdá. Matku zaviazal maloleté deti na stretnutia s
otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia
§ 18, § 23 ods. 1,2,3, § 24 ods. 1,4,5, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1,2, 4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §
78 ods. 1 Zákona o rodine. Za preukázané považoval, že účastníci konania uzatvorili manželstvo
dňa 3.7.2004, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti: P. Medzi účastníkmi sa už od začiatku ich
vzťahu sa prejavovali ťažkosti vyplývajúce z rozdielnych názorov na bežné životné situácie s tým, že
komunikáciu medzi manželmi sťažovala aj osobnosť odporcu, čo spôsobovalo časté výmeny názorov,
hádky a konflikty, končiace odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti aj spolu s maloletými
deťmi. Spolužitie manželov bolo ukončené dňom 8.5.2013, kedy po konfliktnej situácii sa odporca začal
správať neprimerane, bol mimoriadne rozrušený, nedokázal sa ukľudniť, na čo navrhovateľka privolala
policajnú hliadku, zobrala z bytu dcéru a utiekla k susedom. Po vstupe policajnej hliadky do bytu bol
odporca v takom stave, že ho policajti spútali a privolali rýchlu zdravotnú pomoc. Následne bol odporca
hospitalizovaný na psychiatrickej klinike vo Fakultnej nemocnici v Nitre do 16.5.2013. Navrhovateľka
v dôsledku sústavného napätia v domácnosti, hádok, konfliktov a stresov , negatívne pôsobiacich na
jej psychiku, s odporcom už nedokáže spoločne žiť, neprechováva voči nemu nenávisť ale už ju s
ním neviaže citové puto, ktoré by malo byť medzi manželmi. Dokonca má z manžela strach. Rovnako
tak odporca odmieta obnovenia spolužitia s navrhovateľkou, ale s rozvodom manželstva kvôli deťom
nesúhlasil. Súd majúc za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Z výpovedí manželov mal za preukázané, že k narušeniu
vzťahov medzi manželmi došlo z dôvodu rozdielnych povahových vlastností oboch manželov. Manželia
mali rozdielne názory na riešenie bežných situácií a neskôr aj na podstatné veci týkajúce sa rodiny, čo sa
prejavilo aj v rozdielnych prístupoch pri výchove svojich maloletých detí. Keďže manželstvo účastníkov
konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie §
18 Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že niet predpokladu
reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Súd súčasne upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom P. a K. na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
Súd vychádzal jednak zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra z ktorej vyplýva, že nie
je vhodné rozdelenie detí, ktoré doteraz žili jednotne, boli spoločne vedené a vychovávané, v záujme
maloletých detí je zachovanie súrodeneckého puta , pričom ako vhodné by bolo obe maloleté deti
zveriť do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Ďalej súd
zohľadnil aj závery znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča , znalca z odboru psychológie, klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých z ktorého vyplýva , že obe deti zaťažené súčasnou
situáciou spojenou s rozpadom rodiny a vzájomným konfliktom medzi rodičmi. Zo záverov znaleckého
posudku vyplýva aj to, že otec v dôsledku svojej impulzivity rieši situáciu styku s deťmi nátlakovo.
Aj keď matka maloletých detí mu nie jeden krát dala k tomu zámienku, ale v konečnom dôsledku
sú obeťou najmä ich maloleté deti, ktoré majú rady obidvoch rodičov a v dôsledku ich vzájomného
boja o ne sa cítia v tejto patoplastickej rodinnej situácii nepríjemne a negatívne, psychické následky
sa u nich rozvíjajú vo väčšej miere než by sa očakávalo. Znalec u maloletej P. konštatoval, že má
vytvorenú citovú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom, ale táto vzťahová väzbe utrpela rozpadom rodiny
a maloletá sa stala zajatcom v požiadavkách, ktoré si nárokujú jej rodičia voči jej osobe. Maloletá
pociťuje väčší psychický tlak zo strany otca, ktorého požiadavky na jej osobu pociťuje ako naliehavejšie
s tým, že vo vzťahu k matke je možné pozorovať ochranárske správanie sa, keďže maloletá vníma
matku ako slabšieho jedinca v porovnaní s otcom, respektíve správanie otca voči matke pociťovala
ako inadekvátne. Znalec u maloletého K. konštatoval, že má nedostatočnú sebareguláciu správania
sa, respektíve nedostatočnú moduláciu afektu, a preto jeho správanie môže byť častejšie menej
prispôsobivé. Situácia v rodine prehĺbila jeho emocionálnu instabilitu. Maloletý vo vzťahu k obidvom
rodičom rezignoval, je celkovo menej emočne angažovaný v integrovaní s rodičmi, skôr sa začína
zameriavať na prospešný, či zištný rozmer, ktorý môže dosiahnuť zo vzťahu s rodičmi. Maloletý má
vytvorenú vzťahovú, citovú väzbu k obidvom rodičom, avšak správanie maloletého voči matke je často
krát nepriliehavo impulzívne. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd za nevyhnutné zabezpečiť deťom
stabilné výchovné prostredie , a to najmä s ohľadom na ich nerovnomerný emocionálny vývoj. V tomto
smere súd vzhliadol lepšie predpoklady pre ďalší zdravý duševný aj telesný vývoj oboch maloletých
detí u matky maloletých detí. Pokiaľ išlo o otca súd zohľadnil skutočnosť, že otec nerešpektuje



rozhodnutia súdu a na jeho nerešpektovanie dokonca nabáda aj svoje maloleté deti. Navyše otec
pristupuje svojvoľne a benevolentne k príprave detí na školské vyučovanie (u maloletého K.), pričom
deťom na jednej strane tvrdí, že ich názor treba rešpektovať, že ho môžu slobodne prejaviť, pričom sa
ale snaží na druhej strane na svoje deti pôsobiť tak, aby tieto preberali názor, ktorý mu vyhovuje. Podľa
názoru súdu konanie otca vyvíja na deti neprimeraný tlak, tento tlak na lojalitu dieťaťa zo strany rodiča
v období puberty a predpuberty výrazne prekračuje zvládacie mechanizmy dieťaťa a preto si deti musia
vyberať obetovanie vzťahu jedného rodiča v prospech spokojnosti druhého rodiča. Táto skutočnosť sa
prejavila aj v tom, že maloleté deti opakovane počas konania prikláňali buď na stranu jedného alebo
druhého rodiča. Poukázal na to, že aj keď na názor detí je potrebné prihliadať, avšak nie v situáciách,
kedy sú stanovené určité pravidlá (napríklad štátom), ktoré je potrebné dodržiavať (rozhodnutie súdu,
povinná školská dochádzka, príprava na vyučovanie). V takýchto prípadoch by mohlo byť bezvýhradné
rešpektovanie názoru detí aj v ich neprospech. Súd prístup otca v týchto prípadoch hodnotil za
nesprávny , nedávajúci záruky riadnej výchovy svojich maloletých detí. Na strane druhej zdôraznil aj to,
že aj matka maloletých detí by si mala uvedomiť, že riešením problémov vznikajúcich medzi ňou a otcom
nie je zákaz styku otca s maloletými deťmi, prípadne jeho neprimerané obmedzenie, ale vysvetľovanie
a rozhovory s maloletými deťmi, ktoré maloletým pomôžu lepšie a správne spracovávať prežité udalosti.
Takýmto konaním matka preukáže svoju rodičovskú kompetenciu a zvládanie výchovy maloletých detí.
Podľa názoru súdu hodnotenie rodičov navzájom vážne narúša osobnú a rodinnú identitu detí, zneisťuje
ich, blokuje ich vlastné prežívanie, ich detskú spontaneitu a destabilizuje ich psychiku. Za danej situácie
súd považoval podmienky na vlastnú realizáciu detí v súčasnej dobe na strane matky za vyhovujúcejšie
oproti výchovnému prostrediu u otca. Z dôvodu potreby jedného stabilného prostredia, pevného režimu,
približne rovnakých pravidiel, súd nepovažoval za vhodné nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, v
prípade ktorej by otec detí pôsobil na osobnosti detí a na ich výchovu negatívne, vnášal by do výchovy
detí nestabilitu, maril by správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytváral tak tlak na psychiku
detí, podporil v deťoch nesprávne návyky. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a
osobnostné požiadavky, čo však rodičia maloletých detí v súčasnej dobe schopní kultivovane zvládnuť.
Deti majú síce právo na oboch rodičov, ale v prvom rade majú právo na harmonickú, nekonfliktnú
výchovu a starostlivosť tak, aby neboli stresované, traumatizované a vychovávané duálne, rozporne s
negatívnym ovplyvňovaním voči druhému rodičovi. V danom prípade rodičia nie sú schopní zabezpečiť
takúto starostlivosť o maloleté deti v rámci striedavej starostlivosti, pretože sú neschopní kooperovať
v prospech svojich maloletých detí, nemajú ani snahu odosobniť sa od vzájomnej nevraživosti, zdržať
sa konfliktných verbálnych prejavov, vzájomného osočovania. Z uvedených dôvodov súd zveril obe
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca maloletých detí súd zaviazal výživným a to vo
výške po 200 eur mesačne na každé dieťa. Súd výživné v tejto výške považoval za primerané veku
a odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
oboch rodičov. Suma určená súdom spolu s výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť
plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, je primeraná zabezpečovaniu základných životných
potrieb maloletých, ako aj ostatných životných potrieb, ktoré zachovajú približne rovnakú životnú úroveň
detí a ich rodičov. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletými deťmi prihliadol súd na skutočnosť,
že styk otca s maloletými deťmi je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať
na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti a slúži k upevňovaniu vzájomných
citových väzieb. Súd preto upravil styk otca s maloletými deťmi a to v takom rozsahu, aby aspoň
takýmto spôsobom bolo zabezpečované a rešpektované právo detí na výchovu a starostlivosti aj zo
strany druhého rodiča. Ohľadne rozsahu styku sa rodičia na pojednávaní dohodli, pričom sporné zostali
iba dni počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov. Súd upravil v tomto prípade styk otca s
maloletými deťmi aj počas vianočných sviatkov tak, aby mali deti možnosť striedavo tráviť s každým
svojim rodičom aj tieto sviatočné dni rovnocenne. Takouto úpravou bude dosiahnuté zrovnoprávnenie
výchovného pôsobenia oboch rodičov na svoje maloleté deti a bude zachovaný a rozvíjaný láskyplný a
produktívny vzťah detí k obom svojim rodičom. Súd tiež nevidel dôvod, prečo by počas veľkonočných
sviatkov nemohli tráviť maloleté deti každý druhý rok u otca čas už od štvrtka, kedy deti každoročne
mávajú školské prázdniny. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 ods. 1 OSP tak, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania .

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia, a to do výrokov, týkajúcich sa úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v časti úpravy styku.

4. Matka v odvolaní navrhla zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol upravený
styk otca s maloletými deťmi a navrhla otcovi styk s deťmi zakázať, resp. otcovi umožniť styk len



za prítomnosti matky. Uviedla, že od dňa vyhlásenia rozsudku o rozvode nastala zmena pomerov,
pretože otec prestal úplne rešpektovať predbežné opatrenie ,pre maloletého chodí priamo do školy, kde
si maloletého bez súhlasu matky prevzal a odmietal ho matke vydať, a na ďalší deň neprišiel syn do
školy s tým, že je chorý. Od 29.06.2016 maloletý odišiel priamo zo školy k otcovi , a od vtedy ho matka
nevidela . Otec riadne chodí práce, pobyt maloletého až na malé výnimky jej nie je známy. Otec nedovolí
maloletému synovi komunikovať s matkou. V danom prípade bol začatý voči otcovi výkon marenia
súdneho rozhodnutia, vedený na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24Em 4/2015 a súčasne bol matkou
podaný podnet aj na Okresnú prokuratúru Nitra vo veci podozrenia spáchania prečinu ohrozovania
mravnej výchovy dieťaťa a marenia výkonu rodičovských práv a povinností . Maloletá P. odlúčenie od
brata znáša veľmi zle, ktorá má hysterický strach z otca , komunikuje s ním telefonicky a sms správami
ho žiadala, aby mohla byť s bratom. Priamy kontakt s bratom jej otec nedovolil. Mala za to, že v
danom prípade došlo k takým zmenám pomerov, ktoré majú zásadný vplyv na vývoj maloletých detí, ich
výchovu, vzdelanie, ako aj zdravotný stav. Poukázala na manipulačné schopnosti otca, ktorý sa správa k
ľuďom podľa toho, ako mu to vyhovuje. Tomu nasvedčujú aj jeho vyjadrenia priamo na pojednávaní, kde
sa viackrát vyjadril, že nemá problém sa dohodnúť, ak veci pôjdu podľa neho. Snahou odporcu je pomsta
navrhovateľke, ktorá si dovolila vzoprieť sa jeho správaniu a podať návrh na rozvod manželstva. Jeho
opovrhovanie navrhovateľkou je zrejmé z priložených sms správ, kde navrhovateľku nenazve inak ako
opatrovateľka a inými vulgárnymi pomenovaniami. Pritom na pojednávaní priamo uviedol, že sa rozviesť
nechcel, len aby on vyznel ako ten, čo rozpad manželstva nezapríčinil. Svoju pomstu voči navrhovateľke
ako matke naviazanej na svoje deti realizuje práve cez jej najslabšiu stránku - deti, bez ohľadu na
následky, ktoré to na nich zanechá. Odporca sa vo svojom celom správaní, ako aj písomnej komunikácii
schováva za vyjadrenia detí, tieto prezentuje ako ich vlastné, napriek tomu, že takouto formou vyjadruje
svoje názory bez toho, aby mohli byť použité proti nemu.

5. Otec v odvolaní navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v tom smere, že obe maloleté deti
zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otca zaviaže prispievať na výživu každého
maloletého dieťaťa sumou vo výške 100,- eur a navrhol, aby odvolací súd rozšíril stretávanie odporcu
s maloletými deťmi počas bežného styku tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho utorka do
16.00 hod., v párnom týždni v kalendárnom roku a počas vianočných sviatkov tak, že je oprávnený
s maloletými deťmi stretávať každý nepárny rok od 23.12. od 18.00 hod do 26.12. do 18.00 hod. V
záujme zachovania rovnosti rodičov pri trávení času s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov,
odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsah úpravy styku odporcu, počas vianočných sviatkov vo
väčšom rozsahu. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností navrhol zmenu rozsudku tak,
že sa maloleté deti na čas po rozvode zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým,
že navrhovateľka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v
kalendárnom roku, a to od nedele 18.00 hod. do nasledujúcej nedele v kalendárnom týždni do 18.00
hod., odporca je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku, a to od nedele od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele kalendárneho roku do 18.00
hod.. Odporca je povinný maloleté deti v uvedené dni a hodiny prevziať v bydlisku navrhovateľky a
navrhovateľka je povinná maloleté deti v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporcu. Každý z rodičov
je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho
osobnými vecami a riadne maloleté deti pripraviť. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok
sú oprávnení obaja rodičia. V časti úpravy styku odporcu s maloletými deťmi navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
v nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od pondelka týchto prázdnin od 16.00 hod. do
nasledujúcej nedele do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtka od 16.00
hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas letných školských prázdnin v roku 2016 od 04.07.
od 16.00 hod. do 17.07. do 16.00 hod. a od 25.08. od 16.00 hod. do 31.08. do 16.00 hod., nasledujúce
roky počas letných školských prázdnin od 01.07. od 16.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod. a od 01.08. od
16.00 hod. do 15.08. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 18.00
hod. do 26.12. do 16.00 hod. a v párnom roku od 31.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do
16.00 hod. s tým, že si otec maloleté deti v mieste ich bydliska prevezme a na tom istom mieste ich po
ukončení styku odovzdá, pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom včas a riadne pripraviť
a zabezpečiť ich odovzdanie, a s tým, že počas akýchkoľvek prázdnin a sviatkov nebude platiť bežná
striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti. V časti úpravy vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že súd odporcu zaviaže prispievať na výživu maloletej P. sumou vo výške 100,- eur mesačne a na



maloletého K. sumou vo výške 100,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. V prípade , že odvolací súd nevyhovie
odvolaniu odporcu v celom rozsahu, odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti úpravy styku odporcu s maloletými deťmi tak, že odporca je oprávnený stretávať
sa s maloletými deťmi v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 16.00 hod., kedy
si otec deti vyzdvihne v školskom zariadení (prípadne v bydlisku maloletých detí) do nasledujúceho
utorka v párnom týždni v kalendárnom roku do 08.00 hod., kedy otec maloleté deti v školskom zariadení
odovzdá (prípadne do 16.00 hod., pokiaľ sa deti nezúčastnia školského vyučovania, kedy maloleté deti
odovzdá v mieste ich bydliska). Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom roku
počas jarných školských prázdnin od pondelka týchto prázdnin od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele
do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 16.00 hod. a od 25.08. od 16.00 hod. do 31.08. do 16.00 hod., nasledujúce roky počas
letných školských prázdnin od 01.07. od 16.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod. a od 01.08. od 16.00
hod. do 15.08. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod.
do 26.12. do 16.00 hod. a v párnom roku od 31.12. od 16.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do
16.00 hod. s tým, že si otec maloleté deti v mieste ich bydliska prevezme a na tom istom mieste ich po
ukončení styku odovzdá, pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom včas a riadne pripraviť
a zabezpečiť ich odovzdanie. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, v čom konkrétne súd
vzhliadol lepšie podmienky u matky v porovnaní s otcom. Argumentoval tiež tým, že žiaden dôkazný
prostriedok nepodporuje záver súdu o tom, že by otec pristupoval svojvoľne a benevolentne k príprave
detí na školské vyučovanie , preto nie je zrejmé, na základe čoho si súd osvojil tento záver. Dodal, že v
súčasnosti je maloletý u neho, pričom sám k nemu prišiel a prosil ho, aby mohol zostať u neho. Okrem
toho deti v konaní vyjadrili záujem byť rovnakú dobu u matky ako aj u otca. Názor detí ako aj vykonané
dokazovanie preukázali, že sú dané podmienky na zverenie detí do starostlivosti oboch rodičov, keďže aj
otec je plne spôsobilý vychovávať deti, má záujem sa v plnom rozsahu podieľať na osobnej starostlivosti
o deti a v neposlednom rade aj deti majú záujem o osobnú starostlivosť zo strany otca. Poukázal na
to, že maloleté deti majú k obom rodičom vytvorený blízky vzťah, aj obaja rodičia majú osobnostné
predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, obaja ju dokážu zabezpečiť komplexne,
preto je vhodné upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že starostlivosť budú zabezpečovať
obaja rodičia striedavo. Napriek tomu, otec sa domáhal o rovnakú dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
u oboch rodičov, neodmieta, aby sa odvolací súd opäť zaoberal vyživovacou povinnosťou odporcu, a to
najmä vzhľadom na rozdielne schopnosti, možnosti a majetkové pomery, keď navrhovateľka dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.607,31 eura a odporca vo výške 2.632,48 eura. Vzhľadom
na tieto zrejmé rozdielne majetkové pomery rodičov je odporca ochotný prispievať na výživu maloletej P.
sumou vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého K. sumou 100,- eur mesačne, a to i napriek tomu,
že budú deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky sú klamlivé a osočujúce
otca. Po celú dobu trvania zabezpečovania osobnej starostlivosti otca o maloletého sa plnohodnotne
podieľal na zabezpečení všetkých vývinových potrieb. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by nabádal
maloletého, aby nekomunikoval s matkou. Naopak matka nabáda maloletú v zamedzovaní jej kontaktu
s otcom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že deti majú pozitívny vzťah k otcovi a chcú
starostlivosť oboch rodičov.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matka a otca uviedol, že zotrváva na vyjadrení,
že matka riadne zabezpečovala starostlivosť o deti a neboli v jej starostlivosti žiadne nedostatky. V
starostlivosti matky sú lepšie predpoklady pre zdravý a duševný aj telesný vývoj detí , pretože otec
nerešpektuje rozhodnutie súdu a na jeho nerešpektovanie nabáda aj deti . Maloletý K. sa v súčasnej
dobe nachádza v odpore voči matke, v čom ho otec podporuje. Otec deklaruje, že dokáže zabezpečiť
riadnu starostlivosť o maloletého , avšak až do dnešnej doby si neupravil pracovnú dobu tak, aby vedel
osobne zaniesť maloletého do školy a tiež ho z nej vyzdvihnúť. V prípade, že by si otec upravil svoj
pracovný čas, kolízny opatrovník navrhol, aby bol maloletý K. zverený do starostlivosti otca a maloletú
P. navrhol zveriť do starostlivosti matky. Styk s maloletými deťmi kolízny opatrovník navrhol upraviť
tak, aby sa maloleté deti počas víkendov stretli u jedného z rodičov. Vyživovaciu povinnosť navrhol
upraviť tak, že odporca bude zaviazaný prispievať výživným na maloletú P. vo výške 200,- eur mesačne
a navrhovateľka bude zaviazaná prispievať výživným na maloletého K. vo výške 100,- eur mesačne.
Zároveň kolízny opatrovník navrhol, aby súd uložil maloletým deťom a ich rodičom výchovné opatrenie
podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo



inému odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom Ústavu klinickej psychológie,
ktorého sídlo je vo Fakultnej nemocnici Nitra, Špitálska ul. č. 6.

8. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že izolácia maloletého K. od matky v trvaní 2 mesiacov
spôsobilo , že maloletý matku priam nenávidí , vulgárne jej nadáva a používa výrazy od otca. Navyše
u maloletého bolo preukázaná závislosť na počítačových a mobilných hrách, čo viedlo k zhoršeniu
zdravotného stavu maloletého . Dodala, že otec neakceptuje rozhodnutia, ktoré sa priečia jeho názorom.
Nesúhlasila s tým, aby maloletý bol zverený do starostlivosti otca . Navyše došlo k zhoršeniu vzťahov
medzi maloletou a jej otcom, ktoré si otec zapríčinil svojím konaním. V tomto smere matka netrvala na
stanovisku ohľadne zákazu styku, ale žiada, aby styk bol zrušený a ponechaný na snahe otca reálne so
svojou dcérou byť a to nie len u neho doma. Záverom dodala, že zo strany otca nie je snaha doviesť
vec k zmieru tak, aby boli v prvom rade deti spokojné a aby bol zabezpečený ich nerušený vývoj . Otec
neustále podáva na matku trestného oznámenia , že nie s dcérou , pričom maloletého ma stále u seba. Z
uvedených dôvodov žiadala ukončiť konanie o rozvod a aj pokiaľ ide o maloletú P. a neupraviť styk otca
s maloletou a ohľadne maloletého žiadala skúmať dôvody zmeny jeho správania , jeho zdravotný stav.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení
si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode , v časti úpravy styku a vo výroku o trovách konania
je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny
potvrdil. Výrok, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov konania nebolo napadnuté odvolaním, preto
nadobudol právoplatnosť. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 03.06.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku a Civilného mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a v súlade s ustanovením § 395 ods. 1 CMP ( zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) , podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a v časti úpravy styku a vo výroku
o trovách konania je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v
súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí , najmä na ich
citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské,
zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové
pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Rovnako tak súd pri rozhodovaní
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa
väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli
zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon
osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením
tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia
žijú. Navyše v prípade maloletých súrodencov je nežiaduce a nevhodné a vo väčšine prípadov aj
v neprospech týchto maloletých detí, aby sa pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti
rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania maloletých detí - súrodencov do osobnej starostlivosti



jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky. Rozdelenie maloletých súrodencov musí byť vždy
odôvodnené výnimočnými okolnosťami, ako napríklad vtedy, ak maloleté deti tých istých rodičov
vyrastajú už dlhší čas oddelene a navykli si už na určité výchovné prostredie, alebo takisto vtedy, ak by
oddelená výchova neviedla k strate vzájomného sústavného kontaktu maloletých detí a prispela by k
úprave vzťahov rodičov a k uľahčeniu výchovného pôsobenia obidvoch rodičov voči spoločným deťom.
V prejednávanej veci odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné rozdelenie
maloletých detí, ktoré doteraz žili spolu, boli spoločne vedené a vychovávané. Za záujem maloletých
detí odvolací súd považoval zachovanie súrodeneckého puta, a to najmä za súčasnej konfliktnej situácie
medzi rodičmi, ktorá negatívne vplýva na maloleté deti, ktoré sú zaťažené súčasnou situáciou spojenou
s rozpadom rodiny a vzájomným konfliktom medzi rodičmi. Aj keď je daná spôsobilosť obidvoch rodičov
vychovávať deti, ako aj ich záujem o osobnú starostlivosť o deti, súd prvej inštancie správne zohľadnil,
že lepšie predpoklady pre ďalší zdravý duševný aj telesný vývoj oboch maloletých detí sú u matky
maloletých detí, u ktorej bude zabezpečené stabilné výchovné prostredie , a to najmä s ohľadom na
nerovnomerný emocionálny vývoj detí, čo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním. Pokiaľ išlo o
námietky otca odvolaní odvolací súd tieto nepovažoval za dôvodné v tomto smere aby jeho odvolaniu
vyhovel. Odvolací súd nepopiera právo obidvoch rodičov na výchovu detí na čas po rozvode manželstva,
avšak sa súčasnej situácie je v záujme detí , aby boli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti matky,
čím sa lepšie zaistia potreby maloletých detí ako pri ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom zveril maloletého
K. do osobnej starostlivosti matky za správne aj keď otec maloletého K. v konaní tvrdil, že maloletý K. má
záujem byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z obsahu
spisu vyplýva, že obe maloleté deti veľmi ťažko znášajú rozvodové konanie rodičov a dôsledky s ním
spojené. Obe maloleté deti sú pod silným psychickým tlakom a sú značne ovplyvňované osobnými
záujmami rodičov. Veľmi zlé vzťahy medzi rodičmi maloletých detí majú nesporne negatívny vplyv
na psychický vývoj oboch detí a na ich emočnú stabilitu v tomto zložitom období ich života. S tým
súvisí aj schopnosť maloletých detí reálne odhadnúť to, u ktorého z rodičov budú mať vytvorené lepšie
podmienky pre výchovu. S ohľadom na tento stav odvolací súd nepovažoval za vhodné deti osobne
vypočuť a ani nariaďovať ich ďalšie psychologické vyšetrenia . Za dôležitý odvolací súd považoval
prvoradý záujem maloletých detí, ktorý stojí nad záujmami rodičov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
je v prvoradom záujme oboch maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá
s ohľadom na vykonané dokazovanie dokáže deťom poskytnúť emočne stabilnejšie a pokojnejšie
prostredie, ktoré deti najmä maloletý K. v súčasnej dobe nevyhnutne potrebujú. Napokon matka má
vytvorené aj všetky ostatné podmienky na to, aby mohla zabezpečiť dennodennú osobnú starostlivosť
o obe deti. Z ohľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa prijal správny záver, že na zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v tomto prípade nie sú splnené zákonné
podmienky, keďže rodičia maloletých detí nedokážu spolu vôbec komunikovať. Z uvedeného dôvodu v
súčasne dobe nie je ani predpoklad, že by rodiča maloletých detí formou striedavej osobnej starostlivosti
dokázali zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol aj v časti určenia výšky
vyživovacej povinnosti otca, ako aj v časti úpravy styku. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti
otca na maloletú P. a maloletého K. je primeraná veku a potrebám maloletých detí, ako aj zárobkových
možnostiam a schopnostiam otca, preto odvolanie v tomto smere považoval za nedôvodné . Rovnako
správne súd prvej inštancie rozhodol aj o styku otca s maloletými deťmi. Matka pôvodne v odvolaní
žiadala rozsah úpravy styku otca s deťmi zmeniť a otcovi zakázať styk s maloletými deťmi, resp.
styk realizovať iba za jej prítomnosti. V tomto smere odvolací súd dodáva, že styk otca s maloletými
deťmi je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove svojich detí, na
rozvoji ich osobnosti a slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Rozsah úpravy styku otca s
maloletými deťmi súdom prvej inštancie zabezpečuje a rešpektuje právo detí na výchovu a starostlivosti
aj zo strany druhého rodiča. Ustanovenie § 27 ods. 3 Zákona o rodine síce dáva možnosť súdu
veľmi účinne zasiahnuť do vzájomného pomeru rodiča a dieťaťa tým, že súd obmedzí styk dieťaťa s
rodičom, alebo ho dokonca zakáže, avšak takéto zásahy súdu sú možné len vtedy, keď je to potrebné v
záujme dieťaťa, teda keď styk ohrozuje jeho fyzické či psychické zdravie, pričom ide o opatrenie, ktoré
prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča. Na vyslovenie zákazu styku treba dospieť k záveru, že
uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom naozaj ohrozuje záujem dieťaťa a že je to nevyhnutné
v záujme zdravého vývoja maloletého (napr. ohrozenie fyzického či psychického zdravia, ohrozenie
mravného vývoja alebo nevhodnosti životného príkladu rodiča vzhľadom na jeho spôsob života). Ide o
opatrenie, ktoré súd môže použiť len v najkrajnejších prípadoch, keď zistí, že stykom rodiča a dieťaťa sa



do tej miery narušuje výchova dieťaťa, že to ohrozuje jeho zdravotný stav. Zákaz styku rodiča s dieťaťom
odníma rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, právo stýkať sa s dieťaťom akýmkoľvek
spôsobom. Rozhodnutie súdu o zákaze styku rodiča s dieťaťom znamená preto citeľný zásah do jeho
rodičovských práv. Rodičovské práva sú zákazom styku podstatne obmedzené a výchovný vplyv rodiča
je tým prakticky vylúčený. Odvolací súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav nepreukázal, že
by styk otca s maloletými deťmi nebol v záujme detí ako ani nebolo preukázané, že by realizácia
styku otca s maloletými deťmi ohrozovala ich zdravotný stav. Naopak bolo preukázané, že obe deti
majú k otcovi vytvorené citové väzby , preto pokiaľ otec dokáže realizovať styk s deťmi pokojným a
vyrovnaným spôsobom, môžu sa naďalej citové väzby medzi ním a deťmi prehlbovať. S ohľadom na
dôvody uvádzané matkou v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že dieťa pre svoj zdravý psychický
vývoj nesporne potrebuje mať kontakt s obidvomi rodičmi, pričom dôvody, pre ktoré matka požadovala
zákaz styku otca s maloletým K. nijakým spôsobom nepreukázala. Skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi
maloletého sú narušené nemôže byť právne relevantným dôvodom, pre ktoré by sa otcovi mali obmedziť
jeho rodičovské práva, pretože maloleté deti majú právo stretávať sa so svojim otcom a otec má právo
stretávať sa so svojim dieťaťom, pretože len takýmto spôsobom sa môže podieľať na jej výchove. Výrok
rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi napadol otec, ktorý sa domáhal širšej úpravy styku.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi upravil v
primeranom rozsahu zodpovedajúcom účelu, na ktorý úprava styku rodiča s deťmi slúži. Pokiaľ sa tento
styk bude realizovať tak, ako ho v rozhodnutí vymedzil súd prvej inštancie má otec a maloleté deti
dostatočný priestor na upevňovanie vzájomných citových väzieb a otec sa takýmto spôsobom môže v
dostatočnej miere podieľať na výchove detí.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a v časti úpravy styku a vo
výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a§ 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).