Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3CoE/144/2015 z 27. 9. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. septembra 2015, sp. zn. 3CoE/144/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2710201390.1
Krajský súd Trnava | 3CoE/144/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2710201390.1 | 2015-09-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 223/1995 Z. z., § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/934e0b8e-4dc7-4f0b-be3f-0aab15d3bc4e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2710201390.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/144/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710201390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2710201390.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., sídlo: Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: V. K., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom: XXX XX B. O. X, v konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom - obcou B. O.,
exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka č. 60, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Skalica zo dňa 28.07.2014 pod č. k. 3Er/295/2010-50, EX 3442/10u , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu  zastavil a
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g)  zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), §§ 3, 4 a  45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj smernicou Rady  93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Vecne dôvodil svoje rozhodnutie  tým, že súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého najskôr poveril vykonaním exekúcie  na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach, č.k.
TP 3271/08 zo dňa 08.07.2008,  následne však preskúmal  Zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 23.03.2004 a zistil, že  v bode IX. písm.
o) všeobecných obchodných podmienok pôžičky tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy
je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, a teda dospel k záveru, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom do 31.12.2007),
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako
exekučný titul neúčinný. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle vyššie citovaných
ustanovení vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 200 ods.2, § 203 ods.1  Exekučného poriadku
tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal, nakoľko si tento žiadne neuplatnil.



Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci.

Odvolateľ v písomných dôvodoch vyslovil názor, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Zo
žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by exekučný súd mohol skúmať platnosť rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu
členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky a tým zasiahnuť do princípu
nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí, táto nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
daného rozhodnutia. V ďalšom odvolateľ poukázal na anglický text časti tohto rozhodnutia a jeho správny
slovenský preklad, podľa ktorého exekučný súd má povinnosť posúdiť rozhodcovskú doložku iba za
splnenia podmienky, že podľa vnútroštátnych procesných predpisov môže vykonať takéto posúdenie a to
v rámci konania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku. S poukazom na ust. § 35 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. zdôraznil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté
vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie lehoty vykonateľný, teda spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať
ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm.
q), nakoľko rozhodcovské konanie v Slovenskej republike je súčasťou legislatívne upraveného procesu
a súčasťou civilného práva. Zo slovenského, ani z európskeho práva nemožno za súčasného právneho
stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a
nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený
má v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom aký ustanovuje zákon.
Namietaným postupom súdu došlo k neoprávnenému zásahu do tohto základného práva oprávneného
na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. Záverom poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3M Cdo 11/2010, z ktorého vyplýva, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným titulom je možné len pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002
Z.z., z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa      §  219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo
prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež
predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu
potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné:

Podľa § 57 ods. 1 písm. g)  Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

Podľa § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).



Exekučný súd je povinný v každej fáze konania skúmať podmienky pre výkon rozhodnutia. Zastavenie
exekúcie je v prípade, že došlo k udeleniu povereniu, hoci sa tak stať nemalo, možnosťou exekučného
súdu napraviť toto svoje zlyhanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR č. k. II. ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu.

V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať
exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný
súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v  §
40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí,
že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, musí exekúciu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zastaviť.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z   18. januára 2012, sp. zn.
6 Cdo 143/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v
rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený
skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie
ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Aj z týchto judikátov vyplýva, že exekučný súd musí
prioritne posudzovať, či rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom, bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc. V prípade, že túto skutočnosť zistí exekučný súd až počas už prebiehajúceho
exekučného konania je povinný exekúciu zastaviť, a týmto odstrániť svoje pochybenie pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

V prípade ak je právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľský, exekučný súd má povinnosť
preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

V predmetnej veci bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzatvorená zmluva o
pôžičke dňa 23.03.2004.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ust. § 23a
účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 ( teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zakotvilo tzv.
typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä  1.
podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na



ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo
účinné až do novelizácie zák. č. 397/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2008.

Znenie § 52 ods. 1 OZ účinné do 31.12.2007 definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj zmluva podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 možno
dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa
má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti OZ, takýto výklad je však zjednodušený
a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto
úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1
ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu
uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj
predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007.

Vzhľadom na uvedené možno dospieť len k tomu záveru, že aj zmluva o úvere uzatvorená pred
31.12.2007 medzi dodávateľom (podnikateľom v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti) a
spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 52 až 54
OZ. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne
sa použije predpis špeciálny - zákon o spotrebiteľských úveroch, a ak tento určitú otázku neupravuje,
resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na
jej základe OZ nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie
noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde
nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu). Vzhľadom
na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je jednoznačne spotrebiteľský, exekučný
súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie,
ktoré je v právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa v OZ.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle  § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je
zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka,
znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, čím spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu
dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto
vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom
prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský
súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento



výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej
miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná
rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1
OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a preto je neplatná.

Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a
nasledujúcich zák. č. 244/2002 Z.z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej
veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je
preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom predmetnej zmluvy a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.