Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/192/2014 z 13. 12. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2015, sp. zn. 24S/192/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201706.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/192/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014201706.1 | 2015-12-13 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 zákona č. 563/2009 Z. z., § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., § 63 zákona č. 563/2009 Z. z., § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., § 45 zákona č. 563/2009 Z. z., § 30 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 68 zákona č. 563/2009 Z. z., § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., § 58 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., § 46 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80a03dde-4acf-48a4-a25c-8758e5cae5f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201706.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/192/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201706
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201706.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: RONY-TEX, s.r.o., Nám.
A. H. Škultétyho 734/6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 648 221, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 1100301/1/485066/2014/5003, č. 1100301/1/485193/2014/5003, č. 1100301/1/485186/2014/5003,
č. 1100301/1/485051/2014/5003, č. 1100301/1/485033/2014/5003, č. 1100301/1/485011/2014/5003, č.
1100301/1/485176/2014/5003, č. 1100301/1/485169/2014/5003, č. 1100301/1/485158/2014/5003, č.
1100301/1/485153/2014/5003, č. 1100301/1/485144/2014/5003 a č. 1100301/1/485128/2014/5003 zo
dňa 30.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485066/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - apríl
2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“)
č. 9611401/5/734108/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 22.800,- Eur (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie správcu dane - apríl 2011“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485193/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
december 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/736568/2014/Gyur zo
dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 vo
výške 49.806,98 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - december 2011“). Uvedené
rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485186/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
november 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/736429/2014/Gyur zo
dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011
vo výške 32.700,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - november 2011“). Uvedené
rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485051/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -



marec 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/734036/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške
33.142,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - marec 2011“). Uvedené rozhodnutie
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485033/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
február 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/733952/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 vo výške
12.000,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - február 2011“). Uvedené rozhodnutie
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485011/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
január 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/733826/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 vo výške
15.800,,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - január 2011“). Uvedené rozhodnutie
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485011/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
január 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/733826/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 vo výške
15.800,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - január 2011“). Uvedené rozhodnutie
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485176/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
október 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/736358/2014/Gyur zo
dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2011
vo výške 27.861,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - október 2011“). Uvedené
rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485169/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
september 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/736203/2014/Gyur
zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2011
vo výške 36.542,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - september 2011“). Uvedené
rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485158/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
august 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/735644/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 vo výške
16.979,60 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - august 2011“). Uvedené rozhodnutie
žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485153/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
júl 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/735555/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 4.500,-
Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - júl 2011“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485144/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
jún 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/735319/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške



43.338,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - jún 2011“). Uvedené rozhodnutie žiadal
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/485128/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného -
máj 2011“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/735127/2014/Gyur zo dňa
25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške
15.376,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - máj 2011“). Uvedené rozhodnutie žiadal
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyššie uvedených žalobách uviedol, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH
o.i. za zdaňovacie obdobia január až december 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č.
9611401/5/72727/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014 (ďalej len „Protokol“). Následne boli žalobcovi doručené
vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane zo dňa 25.02.2014, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel
DPH za príslušné zdaňovacie obdobia vo výškach uvedených v prvostupňových rozhodnutiach správcu
dane. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých
rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak, že odvolania žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutia správcu dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia január až december 2011 potvrdil.
Žalobca v žalobách namietal, že rozhodnutiami a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich
právach. Rozhodnutia a postup žalovaného považoval za nezákonné z nasledovných dôvodov:
1. správca dane svojimi rozhodnutiami a postupom ukrátil právo žalobcu brániť sa, nebral do úvahy
žalobcove vyjadrenia k protokolu, ani argumenty predložené v odvolaniach,
2. správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a
úkony pre vykonanie kontroly.
Žalobca namietal formalistický prístup správcu dane, ktorý podľa neho nemal záujem zistiť objektívnu
pravdu a rozhodovať na základe zistených skutočností zákonným spôsobom, brať do úvahy všetky
námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor na spôsob a dĺžku
daňovej kontroly a samotným odmietnutím podania žalobcu nemožno konvalidovať nezákonný postup
príslušných daňových orgánov, ktoré vykonávali kontrolu u žalobcu. Namietal, že v rozhodnutiach, ktoré
sú v podstate prepisom protokolu sa správne orgány nezaoberali vyjadrením a námietkami žalobcu,
hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom vyjadrenia žalobcu neboli len konkrétne
spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať
všetky daňové orgány. Postupom žalovaného i správcu dane došlo podľa žalobcu k diskriminačnému
procesu z hľadiska uplatnenia námietok žalobcu, pričom sa nejedná o prekluzívnu lehotu z hľadiska
uplatnenia námietok, ale podanie vyjadrenia poštou alebo oneskorene znamená len využitie práva
podať vyjadrenie, pričom ani samotné nepodanie vyjadrenia nemôže mať za následok nezákonnosť
postupu daňových orgánov a následné vydanie rozhodnutí, ktoré sú v rozpore so zákonom, objektívnym
stavom a výsledkami konkrétnych zistení. Žalobca poukázal na to, že ako dôkazy sú uvedené v
rozhodnutiach zápisnice o výsluchu svedkov E. H., F. A. a V. B., ktorí boli v rozhodujúcom období
štatutárnymi zástupcami spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., pričom žalobca má informácie
o tom, že voči týmto fyzickým osobám sa vedie trestné stíhanie, nebolo však ukončené prípravné
konanie a platí prezumpcia neviny. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca závery daňových orgánov
za predčasné a nekorešpondujúce so súčasným stavom dokazovania, kde sú citované výpovede vyššie
menovaných osôb, ktoré boli v pozícii svedkov a v tomto smere žalobca nemôže za to, že spoločníci
týchto spoločností previedli svoje obchodné podiely na osoby v zahraničí, resp. že došlo k zmene
konateľov týchto spoločností a že títo konatelia sú zahraničné osoby, s ktorými sa daňovým orgánom
nepodarilo skontaktovať. Takéto skutočnosti nemôžu byť vykladané v negatívnom zmysle z hľadiska
žalobcu, pričom žalobca konal v dobrej viere, účtovné doklady má v poriadku a podľa názoru žalobcu
v tomto smere došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru. Uvedené konštatovania sa
podľa žalobcu rovnako týkajú spoločnosti PORUBIAN s.r.o.

Žalobca v žalobách ďalej namietal, že daňová kontrola trvala od 20.11.2012 do 31.01.2014, čo je v
rozpore so zákonom ustanoveným limitom 1 rok jej trvania, a preto nebola zákonom predpísaným
spôsobom ukončená. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil
podľa žalobcu ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku a v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS
24/2010 aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola
vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že takýto protokol použitý bol, je podľa



žalobcu celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením,
vychádzajúce zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole
z takejto kontroly, je rovnako nezákonné. Žalobca poukázal na to, že správca dane bol počas kontroly
od 28.05.2013 do 06.09.2013 úplne nečinný, nevykonával žiadne úkony, počas kontroly činil zbytočné
prieťahy, čím porušil ústavné práva subjektu. Tvrdil, že správca dane nedodržal lehotu na vykonanie
daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku a prerušenie kontroly nebolo podľa
žalobcu uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku, pričom daňový subjekt poskytoval správcovi
dane potrebnú súčinnosť, správca dane bol nečinný a nevykonal všetko, aby ukončil daňovú kontrolu
v zákonom stanovenej lehote. Prerušenie kontroly nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového
poriadku. Žalobcovi bolo doručené absolútne zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 24.09.2013, ktoré nebolo vydané v zmysle § 63 ods. 3
písm. d/ Daňového poriadku, keďže neobsahovalo vo výrokovej časti údaje podľa písm. c/ (meno,
priezvisko), chýbal deň, odkedy bolo konanie prerušené (nedodržaný § 61 ods. 3), chýba tam zmienka o
doručení písomností iba splnomocnenému zástupcovi žalobcu (nedodržaný § 30 ods. 3) a rozhodnutie
neobsahuje v odôvodnení ani jedinú skutočnosť, ktorá bola jeho podkladom (porušenie § 63 ods. 5).
Správca dane ďalej podľa žalobcu porušil § 61 ods. 1 písm. b/, pretože v čase vydania tohto rozhodnutia
sa už z iných zdrojov mohol počas svojej nečinnosti dozvedieť, že konanie nebude v skutočnosti
rozhodujúce na vydanie rozhodnutia, čo potvrdili aj samotné výsledky kontroly uvedené v protokole.
Oznámenie č. 9611401/5/5605903/2013 zo dňa 11.12.2013 o tom, že správca dane pokračuje vo výkone
kontroly, možno označiť za nulitné, pretože bolo omylom vydané inej osobe, nemá preto právne účinky
a hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. V prvostupňových rozhodnutiach správcu dane za jednotlivé
zdaňovacie obdobia vydaných 25.02.2014 bol správcom dane porušený § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového
poriadku, pretože v nich chýba otlačok úradnej pečiatky. Žalobca v časti V. predmetných žalôb uviedol,
že žalovaný vydal 19 rozhodnutí za každý mesiac zvlášť, hoci podľa názoru žalobcu mohol vydať len
jedno alebo dve rozhodnutia, ktorým spôsobom skomplikoval situáciu žalobcu, keďže tento bol povinný
podať 19 žalôb s rovnakým obsahom vzhľadom k tomu, že odôvodnenia rozhodnutí žalovaného sú
taktiež identické s rovnakými skutkovými a právnymi argumentami, a preto z hľadiska hospodárnosti
takéhoto konania žalobca nevidí dôvod na vydanie 19-tich rozhodnutí vo veci samej. Poukázal na to,
že súdne konanie ohľadne týchto žalôb je možné spojiť do jedného konania, keďže spolu právne a
skutkovo súvisia, jedná sa o závery tej istej kontroly, ako aj o tých istých účastníkov. V samotných
rozhodnutiach, ktoré sú podrobne odôvodnené žalovaný reaguje na dôvody odvolania, avšak žalobca
tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a okolnosťami potrebnými pre zákonné a
spravodlivé rozhodnutie a v podstate opakoval argumenty správcu dane, ktorý rozhodol vo veci samej so
závermi, ktoré korešpondujú s výsledkami daňovej kontroly. Žalobca ďalej tvrdil, že nenesie vinu v tom,
že došlo k zmene konateľov a spoločníkov spoločností KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., PORUBIAN s.r.o.
(v súčasnosti TRANSKUL s.r.o.) a že tieto spoločnosti nekomunikovali s príslušným správcom dane.
Zdôraznil, že žalobca poskytoval potrebnú súčinnosť a spolupracoval so správcom dane, pričom nenesie
zodpovednosť za to, že iné spoločnosti si neplnili svoje povinnosti. Namietal, že samotná výpoveď
svedka v inom trestnom konaní nezakladá princíp zavinenia žalobcu a podľa názoru žalobcu nie je
reálnym dôkazom vo vzťahu k týmto spoločnostiam a okolnostiam, ktoré by mohli byť použité v daňovom
konaní voči žalobcovi, pretože ohľadne týchto spoločností žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
neexistuje. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž/106/00 z 28.02.2001 týkajúci
sa dôkaznej povinnosti daňovníka. Žalobca v intenciách uvedeného rozhodnutia usúdil, že správca dane
neuniesol bremeno dôkaznej povinnosti. Žalobca namietal postup príslušných orgánov pri vykonávaní
daňovej kontroly, poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, z
ktorého vyplýva, že ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt
neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu
trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý
v daňovom konaní nemôže byť použitý. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania a žiadal, aby súd
rozhodnutia žalovaného zrušil.

Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám uviedol, že trvá na svojich rozhodnutiach a navrhol
žaloby zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobách, opísal
priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobie január až december 2011, ktorá bola začatá dňa 20.11.2012. Dňa 24.09.2013 bolo
žalobcovi zaslané rozhodnutie o prerušenie daňovej kontroly, pričom daňová kontrola bola prerušená
od 01.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a okamžite ako pominuli
prekážky v jej výkone, daňová kontrola dňom 11.12.2013 pokračovala. O výsledku daňovej kontroly



správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 09.01.2014, ktorý bol prerokovaný a doručený splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 29.01.2014 spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a
ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že
žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na
základe dodávateľských faktúr od dodávateľov KALIPO s.r.o. Bratislava (január 2011 vo výške 15.800,-
Eur, február 2011 vo výške 12.000,- Eur, marec 2011 vo výške 33.142,- Eur, apríl 2011 vo výške 22.800,-
Eur, máj 2011 vo výške 15.376,- Eur, jún 2011 vo výške 43.338,- Eur, júl 2011 vo výške 4.500,- Eur,
august 2011 vo výške 16.979,60 Eur, september 2011 vo výške 36.542,- Eur, október 2011 vo výše
27.861,- Eur), KEVOLA s.r.o. Šahy (november 2011 vo výške 32.700,- Eur, december 2011 vo výške
18.960,- Eur), NG RENT CAR s.r.o. Šahy (jún 2011 vo výške 29.340,- Eur), ISTROTECH s.r.o. Bratislava
(september 2011 vo výške 18.542,- Eur, december 2011 vo výške 27.942,- Eur) a ENI SPED s.r.o.
Bratislava (december 2011 vo výške 2.904,98 Eur), čím porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1
písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Následne
bol žalobcovi za jednotlivé zdaňovacie obdobia vyrubený rozdiel dane prvostupňovými rozhodnutiami
správcu dane zo dňa 25.02.2014, proti ktorým podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný
napadnutými rozhodnutiami zo dňa 30.10.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil
a odvolania zamietol.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom a rozhodnutiami
správnych orgánov. Následne sa podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v
žalobách za jednotlivé zdaňovacie obdobia (námietky žalobcu boli totožné), pričom argumentoval v
podstate zhodne, ako v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach žalovaného. Poukázal na zistenia
správcu dane i žalovaného vo vzťahu k preverovaniu uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovanými
dodávateľmi žalobcu s tým, že sa zameral nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 Zákona
o DPH, ale aj na skutkový stav veci a na reálnosť vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných
súvislostiach s ohľadom na to, či došlo skutočne k zdaniteľnému plneniu podľa § 8 Zákona o DPH na
základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nadobudnutia tovarov a služieb
a následne práva na odpočítanie dane.

K námietkam žalobcu ohľadom dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorá podľa neho trvala od 20.11.2012
do 31.01.2014 (viac ako 1 rok), čo je v rozpore so zákonom ustanoveným limitom jej trvania s tým, že
správca dane bol počas kontroly od 28.05.2013 do 06.09.2013 nečinný a daňová kontrola bola prerušená
v rozpore s § 61 Daňového poriadku (vzhľadom na zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly)
žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu 20.11.2012, pričom dňa 24.09.2013 bolo
žalobcovi zaslané Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.09.2013, v zmysle ktorého bola
daňová kontrola prerušená odo dňa 01.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií a okamžite ako pominuli prekážky v jej výkone, t.j. po obdržaní odpovede na medzinárodné
dožiadanie, daňová kontrola dňom 11.12.2013 pokračovala, čo bolo splnomocnenému zástupcovi
žalobcu oznámené listom zo dňa 09.01.2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil
Protokol zo dňa 09.01.2014, ktorý bol prerokovaný a doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole z 09.01.2014 v zmysle § 31 ods.
3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) dňa
29.01.2014. Splnomocnený zástupca žalobcu Protokol z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam prevzal 31.01.2013, avšak v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú
určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v
mene právnickej osoby. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá,
upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.
Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu
o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej
uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o tom
nedozvedela. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie výzva z 09.01.2014 s Protokolom z daňovej
kontroly zo dňa 09.01.2014 bola splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu - žalobcu doručená
29.01.2014. Daňová kontrola bola preto ukončená 29.01.2014, z čoho vyplýva, že trvala 364 dní, a teda v
zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly bola
dodržaná. K námietke žalobcu, že rozhodnutie, ktorým bola daňová kontrola prerušená je zmätočné,
žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa nestotožňuje, nakoľko v rozhodnutí sú podrobne uvedené
dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušuje a je v ňom tiež uvedený deň, odkedy sa daňová kontrola
prerušuje (od 01.10.2013). Dňa 11.12.2013 správca dane obdržal konečnú odpoveď na medzinárodné



dožiadanie vo veci preverovania intrakomunitárnych konaní. Na základe zaslanej odpovede správca
dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a listom zo dňa 20.12.2013 žalobcovi oznámil, že správca
dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej 20.11.2012. Oznámenie splnomocnený zástupca
žalobcu neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa vrátila správcovi dane 16.01.2014. K námietke žalobcu
o nečinnosti správcu dane v období od 28.05.2013 do 06.09.2013 žalovaný uviedol, že táto námietka je
nedôvodná, keďže v uvedenom období správca dane konal prostredníctvom iného správcu dane, ktorý
vybavoval dožiadania u daňového subjektu KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o.

K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového
poriadku, keďže v ňom chýba otlačok úradnej pečiatky, žalovaný uviedol, že sa jedná o formálnu chybu,
ktorá nemá vplyv na výrok rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že nemôže niesť vinu na tom, že
došlo k zmene konateľov a spoločníkov spoločností KEVOLA, ani za to, že spoločnosti nekomunikovali
s príslušným správcom dane, žalovaný uviedol, že takýto záver v napadnutom rozhodnutí nevyslovil
a poukázal na to, že je povinnosťou žalobcu v prípade existencie pochybností predložiť relevantné
dôkazy preukazujúce v prospech žalobcu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/37/2010. Pokiaľ žalobca v žalobách
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sž 106/00 z 28.02.2001, v ktorom bol vyslovený
názor týkajúci sa otázky prenosu dôkazného bremena a správneho vyjadrenia pochybností pri daňovej
kontrole, žalovaný uviedol, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj
celého administratívneho spisu dospel k záveru, že nakoľko si žalobca uplatnil odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr, ktorých uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, porušil
§ 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., faktúra vystavená formálne, ani prípadná úhrada
faktúry nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr,
aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom
dodaní tovaru tuzemskými dodávateľmi. Žalovaný je povinný viesť svoju existenciu, uskutočňovať svoju
činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii
mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v
zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky,
ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj
keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku na
odpočet DPH z prijatých faktúr. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou
v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a
to, že v súčasnosti jednotliví dodávatelia sú nezastihnuteľní, nemôže byť pokladom pre poskytovanie
úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre overenie
správnosti uplatneného odpočtu dane. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nie je povinný dokazovať
uskutočnenie obchodu, ak však vznesie do obchodnej transakcie pochybnosť, je na žalobcovi, aby
túto pochybnosť vyvrátil a žalobca je ten, kto znáša dôkazné bremeno a kto musí predložiť dôkazy,
že obchod sa reálne uskutočnil. Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti
práva na odpočítanie DPH zákon požaduje, aby daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie
dane preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Pokiaľ si
daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo
odpočítať daň, nie je možné podľa žalovaného deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou
faktúrou), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru alebo služby). Preto s
poukazom na § 24 a § 45 Daňového poriadku je žalobca tým subjektom, ktorý nesie dôkazné bremeno
pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR napr. rozhodnutie sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012 týkajúce sa otázky preukázania reálneho
uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. preukázania dodania predmetného tovaru alebo služby. Pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný
obchod bol reálne uskutočnený a to deklarovaným dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a
2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je primárne na žalobcovi a dokazovanie
zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Ak žalobca, na ktorom leží
dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný.
Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie DPH opakovane judikované



v rozsudkoch NS SR napr. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009, 3Sžf/100/2012. Žalovaný preto
námietky žalobcu ohľadne dokazovania a prenášania dôkazného bremena uvedené v žalobe považoval
za neopodstatnené. Správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, pričom pri
rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a dôkazov
predložených žalobcom, a preto jeho rozhodnutie nie je založené na pochybnostiach, resp. podozrení,
ako to žalobca uvádza v žalobách. Žalobami napadnuté rozhodnutia majú podľa žalovaného presvedčivo
a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a
úvaha správcu dane, ako aj žalovaného, na základe ktorých správca dane pristúpil k vyrubeniu rozdielu
dane v stanovenej výške. Daňové orgány teda nekonali protiprávne, naopak vychádzali zo zásadných
zásad daňového konania podľa § 3 Daňového poriadku. K námietke žalobcu, že žalovaný nemal vydať
19 samostatných rozhodnutí za každý mesiac zvlášť, ale mohol vydať jedno, resp. dve rozhodnutia,
žalovaný uviedol, že v daňovom konaní nie je možné (na rozdiel od súdu, ktorý môže viaceré
konania spojiť do jedného spoločného konania a následne vo veci rozhodnúť), uplatniť tzv. zlučovaciu
zásadu. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými aj
právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. Rozhodnutia obsahujú dostatok
relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Žalovaný navrhol žaloby
zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/192/2014-44 zo dňa 15.10.2015
spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu RONY TEX
s.r.o. Veľký Krtíš proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp.
zn. 24S/192/2014, 24S/200/2014, 24S/201/2014, 24S/202/2014, 24S/203/2014, 24S/204/2014,
24S/205/2014, 24S/206/2014, 24S/207/2014, 24S/208/2014, 24S/209/2014 a 24S/210/2014 s tým, že
sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 24S/192/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im
predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom veci prejednal
bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 28.08.2015, keďže boli splnené podmienky
podľa § 250f ods.1 a 2 O.s.p. (žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a
žalovaný sa k výzve súdu v zmysle § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., ktorá mu bola doručená 29.04.2015 v
súdom stanovenej lehote nevyjadril, a preto sa predpokladá, že nemal námietky voči prejednaniu vecí
bez nariadenia pojednávania).

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 29.10.2012 správca
dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2011,
január až február, apríl až september 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi
doručené dňa 06.11.2012. Dňa 20.11.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom
pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly dňom 20.11.2012. V zápisnici bol žalobca
poučený o jeho právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“), o.i. o práve predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcom dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do
dňa jej ukončenia (písm. c/), o práve nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u
iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového
subjektu (písm. d/), o práve klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/),
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm. f/), ako aj o povinnostiach podľa
§ 45 ods. 2 Daňového poriadku, o.i. o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/). Z predmetnej zápisnice ďalej vyplýva zoznam listín a iných
vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní žalobcom správcovi dane. Z uvedeného zoznamu vyplýva,
že medzi listinami odovzdanými správcovi dane neboli uvedené žiadne dodacie listy. Výzvou zo dňa
22.01.2013, doručenou splnomocnenému zástupcovi žalobcu 30.01.2013, správca dane vyzval žalobcu
na predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné
prípady, inventúrny súpis zásob k tovaru k 01.01.2011, k 31.12.2011 a k 31.12.2012. Dňa 15.11.2012
žalobca doručil správcovi dane generálnu plnú moc, ktorou daňový subjekt - žalobca splnomocnil D..



V. F., V. A. v rozsahu všetkých práv konateľa na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov vrátane
prijímania doručovaných písomností.

Rozhodnutím č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013 správca dane s poukazom na § 61
ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu DPH za obdobie január až december 2011, január,
február, apríl až september 2012 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia a je potrebné získať informácie o nových skutočnostiach podaním žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií (u daňového subjektu, ktorý má sídlo v ČR). Z výroku vyplýva, že daňová kontrola
vykonávaná u daňového subjektu RONY-TEX s.r.o. Veľký Krtíš sa z tohto dôvodu prerušuje od
01.10.2013. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly obsahuje všetky náležitosti stanovené
Daňovým poriadkom. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania bolo splnomocnenému
zástupcovi žalobcu doručené 24.09.2013. Z predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly
vyplýva, že správca dane odoslal dňa 06.09.2013 žiadosť o MVI č. 9611401/5/4025107/2013/Gyur
do iného členského štátu (ČR). Listom z 11.12.2013 správca dane žalobcovi oznámil v zmysle § 61
ods. 4 Daňového poriadku, že dňa 11.12.2013 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola DPH
za zdaňovacie obdobie január až december 2011, január, február, apríl až september 2012 prerušila,
a preto správca dane pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 20.11.2012. Z fotokópie doručenky
vyplýva, že predmetné oznámenie bolo doručované žalobcovi na adresu jeho splnomocneného zástupcu
D.. V. F., pričom dňa 23.12.2013 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie zásielky, opakované doručenie zásielky sa vykonalo 27.12.2013 a v ten istý deň bola zásielka
uložená na pošte. Zásielka bola vrátená nedoručená daňovému úradu. Na základe predvolania zo dňa
20.12.2013 sa splnomocnený zástupca žalobcu D.. V. F. dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie
v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, pričom dňa 09.01.2014 bola vyhotovená Zápisnica o ústnom
pojednávaní s predmetom: Vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/
Daňového poriadku k doterajším zisteniam pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január až
december 2011, január až február 2012, apríl až jún 2012, august až september 2012, na ktorom bol
prítomný D.. V. F.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu sa oboznámil s
výsledkami vykonaných dožiadaní správcu dane o.i. vo vzťahu k výsledkom medzinárodného dožiadania
vykonávaného v ČR, ako aj voči subjektom ENI SPED s.r.o. Bratislava, ISTROTECH s.r.o. Bratislava,
N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, TRANSKUL s.r.o. Bratislava (do 10.10.2012 PORUBIAN s.r.o. Slovenské
Pravno), HORMIC s.r.o. Bratislava, KEVOLA s.r.o. Šahy. Splnomocnený zástupca žalobcu sa k
oboznámeným výsledkom šetrení vyjadril s tým, že sa vyjadrí písomne až po doručení Protokolu.

O výsledku daňovej kontroly správca dane následne vyhotovil Protokol č. 9611401/5/72727/2014/Gyur
zo dňa 09.01.2014, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa
09.01.2014 doručoval splnomocnenému zástupcovi žalobcu D.. V. F. s tým, že písomné vyjadrenie k
Protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich žalobcove tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných
dní odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve bol žalobca poučený, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že predmetná zásielka obsahujúca Protokol a Výzvu na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole bola adresovaná splnomocnenému zástupcovi žalobcu
D.. V. F., pričom podľa záznamov vykonaných poštovým doručovateľom na doručenke je zrejmé,
že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované dourčenie bolo vykonané dňa 13.01.2014,
opakované doručenie bolo vykonané 14.01.2014 a dňa 14.01.2014 bola zásielka uložená na pošte. Dňa
31.01.2014 bola následne zásielka prevzatá splnomocnenou zástupkyňou žalobcu p. F., ktorá svojím
podpisom potvrdila príjem tejto písomnosti. Dňa 24.02.2014 správca dane vyhotovil úradný záznam,
z ktorého vyplýva, že žalobca sa na základe predmetnej výzvy z 09.01.2014 k zisteniam uvedeným v
Protokole nevyjadril v lehote stanovenej na predloženie písomného vyjadrenia (19.02.2014). Z úradného
záznamu ďalej vyplýva, že žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k Protokolu elektronicky dňa
21.02.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Správca dane na vyjadrenie s poukazom na §
46 ods. 8 Daňového poriadku neprihliadol, v úradnom zázname uviedol, že bude postupovať v zmysle
§ 68 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku. Listom z 24.02.2014, ktorý bol doručený splnomocnenému
zástupcovi žalobcu 22.03.2014 správca dane žalobcovi oznámil, že jeho vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole, ktoré bolo doručené správcovi dane elektronicky 21.02.2014 bolo doručené po
uplynutí určenej lehoty, a preto k nemu správca dane nebude prihliadať.



Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z 09.01.2014 boli podkladom pre vydanie prvostupňových
rozhodnutí správcu dane zo dňa 25.02.2014, ktorými bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január až december 2011 vo
výškach uvedených na č.l. 1 až 4 tohto rozsudku.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za apríl 2011 vo
výške 22.800,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 054/11-02 z 05.04.2011,
084/11-05 z 08.04.2011, 144/11-03 zo dňa 14.04.2011, 184/11-03 z 18.04.2011, 224/11 zo dňa
22.04.2011 a 294/11 zo dňa 29.04.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo
preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar a obuv) bol skutočne dodaný daňovým subjektom
KALIPO s.r.o. Správca dane uviedol, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené
podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Poukázal na to, že základnou podmienkou
pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Platiteľ dane si môže odpočítať daň
za predpokladu, že skutočne k dodaniu tovaru alebo služby došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla
dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH
a vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na
dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Správca dane uviedol, že samotné vyjadrenie
alebo prehlásenie o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, nie je dostatočným dôkazom o reálnom
dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt (v tomto prípade žalobca) svoje tvrdenie
doložil relevantnými dôkazmi. Samotná faktúra, resp. faktúry, ktoré predložil žalobca, nie sú bez ďalšieho
dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane
vyplýva, že správca dane vykonal šetrenie, v rámci ktorého prostredníctvom dožiadania iným správcom
dane preveroval vyššie uvedené faktúry vystavené pre žalobcu, ako aj relevantné skutočnosti týkajúce
sa zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou KALIPO s.r.o. Bratislava. Z vykonaného
šetrenia vyplýva, že správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu KALIPO
s.r.o., z ktorého zistil, že tento daňový subjekt neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu
(na začatie daňovej kontroly sa nedostavil, nepredložil k daňovej kontrole doklady, so správcom dane
nespolupracoval). Správca dane vykonal miestne zisťovanie a zistil, že daňový subjekt KALIPO s.r.o.
nemá na adrese sídla, ktorú má uvedenú v registri, uvedenú poštovú schránku s uvedením obchodného
mena spoločnosti a na uvedenej adrese sa nenachádza. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z
05.12.2012, na ktorom bol vypočutý Ladislav H., bývalý konateľ spoločnosti KALIPO s.r.o. ako svedok
vyplýva, že v období, keď bol konateľom, táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, žiadne
prevádzkové ani skladové priestory, veľa pil a nič konkrétne si nepamätá. Spoločnosť KALIPO s.r.o.
mala podľa neho vykonávať obchodnú činnosť s potravinárskym tovarom a drevom, podieľať sa na
sprostredkovaní kúpy a predaja tovarov. Tovar mal byť nakúpený od maďarských dodávateľov. Jediným
majetkom bol notebook, ktorý odovzdal A.. Nedisponuje žiadnymi účtovnými ani daňovými dokladmi
spoločnosti KALIPO s.r.o. za obdobie rokov 2010 a 2011.

Správca dane poukázal ďalej na obsah výsluchu svedkov Ladislava H. (bývalého konateľa spoločnosti
KALIPO s.r.o.), F. A. (bývalého konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o.) a V. B. (bývalého konateľa
spoločnosti KEVOLA s.r.o.), ktoré boli ako dokumenty poskytnuté z PPZ, NAKA a NJFP Banská
Bystrica Finančnému riaditeľstvu SR pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KALIPO s.r.o. Z
výpovede E. H. vyplynulo, že podrobnosti z obchodovania spoločnosti ani mená si nepamätá, do
sídla spoločnosti KALIPO s.r.o. v Bratislave nechodil, nevie po slovensky, len po maďarsky, poštu mu
preberal splnomocnenec V. B.. Nevie pracovať na počítači, nevie používať internetbanking, finančný
kapitál mal od maďarských občanov nelegálne, nemá vodičské oprávnenie. V mene spoločnosti KALIPO
vystavovala faktúry p.W.. Nevedel sa vyjadriť, aká bola sadzba DPH. Podnikanie ukončil z dôvodu
alkoholizmu a psychických problémov, účtovné doklady mal odovzdať F. A., resp. zostali u účtovníčky.
Bývalý konateľ spoločnosti F. A. vo výpovedi uviedol, že najprv pomáhal p. H., potom odkúpil od neho
spoločnosť, ale peniaze mu nevyplatil. Obchody prebiehali podľa pokynov, ktoré dostal telefonicky z
neznámeho čísla od muža maďarskej národnosti, ale nikdy sa s ním nestretol. Dostával pokyn, že tovar
príde z Maďarska, zloží sa v sklade KEVOLA s.r.o., ktorej tovar dodával a nakoniec to išlo späť do
Maďarska. Nerozumel takýmto obchodom. Platby za tovar od spoločnosti KEVOLA s.r.o. prichádzali na
účet spoločnosti KALIPO s.r.o., dostal presný pokyn, akú výšku má z účtu vybrať (niekedy aj 100.000,-
Eur) a podľa pokynov ich odniesol na benzínovú pumpu, nechal ich na palube nezamknutého auta,
odišiel na WC a po príchode už tam peniaze neboli, len jeho odmena (100,- Eur). Za 6 mesiacov takto
fungoval, išlo to samo, on len podpisoval doklady. V presne neuvedený deň sa stretol s maďarským



občanom Szándorom A., ktorý mu povedal, že má na neho previesť firmu, tak ju previedol. V mene
spoločnosti KALIPO s.r.o. nič sám nerobil, všetko mu povedali po telefóne, doklady robil podľa pokynov,
alebo ich na pokyn iba podpísal. Z výpovede V. B., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o.
(ktorá mala byť obchodným partnerom spoločnosti KALIPO s.r.o.) vyplýva, že spoločnosť KEVOLA
s.r.o. obchodovala s potravinárskym tovarom (cukor, olej), ale aj s dubovými prírezmi. Telefonicky alebo
mailom bol kontaktovaný konateľ KALIPO s.r.o. A., ktorý všetko zabezpečil. Dopravu zabezpečovala
spoločnosť KALIPO s.r.o., niekedy si odvoz zabezpečil sám. Úhrada prebiehala bezhotovostne. E.
H. mu dal plnú moc na preberanie pošty. Predložil čestné prehlásenie z 28.09.2012 o tom, že T. L.
(rumunský štátny občan, ktorý je konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. od 23.09.2012) prevzal účtovnú
agendu a výpočtovú techniku spoločnosti KEVOLA s.r.o.. K výške DPH uviedol, že táto je 25 %.
Z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil, že daňový subjekt KALIPO s.r.o. nevykonával za
obdobie kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (január až december 2011) žiadnu ekonomickú činnosť.
Správca dane konštatoval, že napriek tomu, že daňový subjekt (žalobca) predložil faktúry, z ktorých
bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady
sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol
daňový subjekt povinný preukázať. Správca dane na základe všetkých kontrolných zistení, informácií,
predložených dokladov a odpovedí pri výkone daňovej kontroly tieto posúdil vo vzájomných súvislostiach
so záverom, že nebolo preukázané, že zo strany dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava došlo k dodaniu
tovaru. Tým nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť. Zároveň konštatoval, že zdaniteľné
plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, nebolo uskutočnené.
Dospel preto k záveru, že platiteľ si právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o
DPH z vyššie uvedených faktúr uplatnil neoprávnene.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za január 2011 vo
výške 15.800,- Eur, bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 71/11 zo 07.01.2011, č. 141/11 zo
14.01.2011 a č. 241/11 z 24.01.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané,
že fakturovaný tovar (textilný tovar) bol skutočne dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca
dane svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za február 2011 vo
výške 12.000,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 042/11 zo 04.02.2011, č.
1102/11-02 zo dňa 11.02.2011 a č. 1702/11 zo dňa 17.02.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava,
pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar a kľúčenky) bol skutočne dodaný
daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako prvostupňové
rozhodnutie za apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za marec 2011 vo
výške 33.142,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 043/11-02 zo 04.03.2011,
093/11-02 z 09.03.2011, 153/11 z 15.03.2011, 213/11 z 21.03.2011, 253/11 z 25.03.2011 a 283/11 z
28.03.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar
(textilný tovar a obuv) bol skutočne dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje
rozhodnutie odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za máj 2011 vo
výške 15.376,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 95/11 z 09.05.2011, 165/11 zo
16.05.2011, 205/11-02 z 20.05.2011, a 275/11 z 27.05.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. B., pričom
nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar) bol skutočne dodaný daňovým subjektom
KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za
apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za júl 2011 vo
výške 4.500,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 87/11 z 08.07.2011 a č. 157/11
z 15.07.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar



(textilný tovar) bol skutočne dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie
odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za august 2011
vo výške 16.979,60 Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období
neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 4079 z 09.08.2011,
4080 z 15.08.2011, 4081 z 22.08.2011 a 4082 z 26.08.2011 od dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava,
pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar, záclony, obuv, kabelky) bol skutočne
dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako, ako
prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za október 2011 vo
výške 27.861,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 4102 z 03.10.2011, 4103
zo 07.10.2011, 4104 z 13.10.2011, 4105 z 21.11.2011, 4106 z 26.10.2011 a 4107 z 31.10.2011 od
dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar,
obuv, kľúčenky) bol skutočne dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie
odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za jún 2011 vo
výške 43.338,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene
uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 13.998,- Eur na základe dodávateľských faktúr č. 76/11-02
zo 07.06.2011, 136/11-02 z 13.06.2011, 206/11-02 z 20.06.2011 a 2013/11 z 23.06.2011 od dodávateľa
KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar, textilné prádlo)
bol skutočne dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie týkajúce sa
dodávateľa KALIPO s.r.o. Bratislava odôvodnil zhodne, ako prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011.
Ďalej žalobca v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo
výške 29.340,- Eur dodávateľskej faktúry č. 29062011 zo dňa 29.06.2011 od dodávateľa N-G RENT CAR
s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar - PVC obaly) bol skutočne dodaný daňovým
subjektom N-G RENT CAR s.r.o. Šahy. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca
dane vykonal šetrenie prostredníctvom dožiadania iným správcom dane, z ktorého vyplýva, že daňový
subjekt N-GRENT CAR s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, daňové priznania nepodáva, registrácia
platiteľa bola ukončená dňa 30.06.2011. Príslušný správca dane dňa 11.02.2013 na adrese sídla
spoločnosti N-G RENT CAR s.r.o. vykonal miestne zisťovanie, z ktorého vyplýva, že sa na tejto adrese
nenachádza žiadne označenie sídla spoločnosti, ani jej poštová schránka. Vlastník nehnuteľnosti, ktorá
sa na tejto adrese nachádza F. Z. uviedol, že spoločnosť N-G RENT CAR s.r.o. si od 18.08.2010 na
dobu neurčitú prenajala v predmetnej nehnuteľnosti jednu miestnosť ako kanceláriu a sídlo spoločnosti,
vopred zaplatila nájomné za 6 mesiacov, ale do prenajatých priestorov sa nikdy nenasťahovala a nikdy
sa v týchto priestoroch nikto zo spoločnosti N-G RENT CAR s.r.o. nezdržiaval. Nájomná zmluva bola
vypovedaná. Konateľ spoločnosti P. B. sa na výzvu správcu dane na pojednávanie nedostavil a žiadne
doklady nepredložil. Z uvedeného správca dane vyvodil, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar
deklarovaný na faktúre za zdaňovacie obdobie jún 2011 bol skutočne dodaný daňovým subjektom N-
G RENT CAR s.r.o.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za september
2011 vo výške 36.542,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období
neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 18.000,- Eur na základe dodávateľských faktúr
č. 4089 z 08.09.2011, 4090 zo 14.09.2011, 4091 z 21.09.2011 a 4092 z 27.09.2011 od dodávateľa
KALIPO s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar a obuv) bol
skutočne dodaný daňovým subjektom KALIPO s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie týkajúce sa
dodávateľa KALIPO s.r.o. odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za apríl 2011. Ďalej žalobca
v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 18.542,-
Eur na základe dodávateľských faktúr č. 4093 z 01.09.2011, 4093 zo 14.09.2011, 4093 z 08.09.2011
a 4093 z 23.09.2011 od dodávateľa ISTROTECH s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že
fakturovaný tovar (textilný tovar a obuv) bol skutočne dodaný daňovým subjektom ISTROTECH s.r.o.
Bratislava. Správca dane na základe dožiadania prostredníctvom Daňového úradu Bratislava preveril
skutočnosti týkajúce sa uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pričom zo zaslanej odpovede zistil, že
daňový subjekt ISTROTECH s.r.o. Bratislava posledné daňové priznanie k DPH podal za 2. štvrťrok



2011, napriek výzve správcu dane daňové priznania za 3. a 4. štvrťrok 2011 nepodal, zásielky sa vrátili
s poznámkou pošty „adresát neznámy“, nepodal daňové priznanie za 1. až 3. štvrťrok 2012, zásielky
neboli prevzaté v odbernej lehote. Na adresu sídla spoločnosti, aj na adresu konateľa spoločnosti, bola
zaslaná výzva na preukázanie ekonomickej činnosti, zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote.
Daňový subjekt daňové priznania za preverované obdobia nepodal, je nekontaktný a nie je možné
požadované faktúry preveriť. Z uvedeného správca dane vyvodil, že nebolo preukázané, že fakturovaný
tovar deklarovaný na faktúrach za zdaňovacie obdobie september 2011 bol skutočne dodaný daňovým
subjektom ISTROTECH s.r.o. Bratislava.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za november 2011
vo výške 32.700,- Eur (vo výroku nesprávne uvedené 37.700,- Eur) bolo odôvodnené tým, že žalobca
si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 32.700,-
Eur na základe dodávateľských faktúr č. 4117 zo 04.11.2011, 4118 z 09.11.2011, 4109 z 11.11.2011,
4120 zo 16.11.2011, 4121 z 21.11.2011, 4122 z 24.11.2011, 4123 z 28.11.2011 a 4124 z 30.11.2011 od
dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar, kabelky,
kľúčenky) bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane na základe dožiadania
prostredníctvom zamestnancov Daňového úradu Nitra preveril skutočnosti ohľadne sporných faktúr
vystavených daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. pre žalobcu, ktorých predmetom bola fakturácia tovaru
v celkovej hodnote 163.500,- Eur. Z odpovede Daňového úradu Nitra zo 17.12.2013 vyplýva, že uvedený
daňový subjekt k daňovej kontrole vykonávanej za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2011 predložil predmetné
faktúry, ktoré boli zaúčtované, žiadne iné doklady o dodávke, ani o prepravu tovaru správca dane nemal
k dispozícii. Správca dane konštatoval, že na základe dokladov predložených ku kontrole výlučným
dodávateľom pre daňový subjekt KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava, ale ani jedna
došlá faktúra nie je vystavená za dodanie takého druhu tovaru. Naviac faktúry sú za sprostredkovanie
predaja a kúpy tovaru. Daňový subjekt KEVOLA s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá
(adresát neznámy), na výzvy na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných plnení nereagoval, žiadne
dôkazy nepredložil. Zamestnanci správcu dane uskutočnili výsluchy svedkov - konateľov spoločnosti
KALIPO s.r.o. E. H. a F. A., ktorí v odpovediach potvrdili uskutočnenie dodania aj vystavenia faktúr,
ale žiadne bližšie informácie nevedeli uviesť, nevedeli, kto bol dodávateľom tovaru, nemajú k dispozícii
žiadne dôkazy o uskutočnení dodávok. Mali nejakého sprostredkovateľa, ale jeho meno nevedeli uviesť.
Daňový subjekt KALIPO s.r.o. tovar neskladoval, nemal žiadne skladové priestory. Správca dane dospel
k záveru, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov
a z tohto dôvodu ani nemohli byť uskutočnené. Z uvedeného dôvodu nemohli byť uskutočnené dodania
na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KALIPO s.r.o. a následne ani dodania
na základe vystavených faktúr spoločnosťou KEVOLA s.r.o. V odpovedi na dožiadanie z 19.12.2013
príslušný správca dane uviedol, že bývalý konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o. V. B. v Zápisnici o ústnom
pojednávaní z 26.11.2012 uviedol, že mal skladové priestory na cukor a olej, textil sa neuskladňoval,
predával sa priamo od dodávateľa KALIPO s.r.o. Prostredníctvom národnej ústredne Interpolu bolo
zistené, že nový konateľ T.
L. rumunský občan v rumunskom registri obyvateľstva neexistuje, jeho deklarovaná adresa pobytu
je reálne malý obchod, ktorý je v súčasnosti zatvorený, vlastníčka obchodu žiadnu osobu menom T.
L. nepozná. Správca dane konštatoval, že z dôvodu, že výlučným dodávateľom pre daňový subjekt
KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava, správca dane preveroval vzťahy medzi
spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., pričom poukázal na nepriame dôkazy získané správcom
dane, ktoré podrobne dokumentujú vzťahy medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. ako
dodávateľom tovarov pred RONY-TEX s.r.o. Nahliadnutím do spisu daňovej kontroly daňového subjektu
KALIPO s.r.o. Bratislava správca dane zistil, že pre účely daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti
KALIPO s.r.o. boli vykonané výsluchy svedkov a kópie dokumentov, ktoré obsahovali predmetné
výsluchy svedkov boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra stred Banská Bystrica. Z predmetných
výsluchov vyplývajú vzťahy medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. ako dodávateľmi tovaru
pre RONY-TEX s.r.o. (žalobcu), pričom obsah výsluchu svedkov E. H. (bývalý konateľ spoločnosti
KALIPO s.r.o.), F. A. (bývalý konateľ spoločnosti KALIPO s.r.o.) a V. B. (bývalý konateľ spoločnosti
KEVOLA s.r.o.) boli opísané zhodne, ako v prvostupňovom rozhodnutí týkajúcom sa dodávateľských
faktúr od spoločnosti KALIPO s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2011. Správca dane
konštatoval, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH uvedenú
na týchto faktúrach priznať a odviesť, uvedené doklady sú však dôkazom len vtedy, ak boli vystavené
na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Z
vykonaného dokazovanie nebolo preukázané, že zo strany dodávateľa KALIPO s.r.o. došlo k dodaniu



tovaru, napriek tomu, že daňový subjekt predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu DPH
uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť a na základe uvedených skutočností správca dane
pri výkone daňovej kontroly daňového subjektu RONY-TEX s.r.o. za zdaňovacie obdobie november
2011 vyvodil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. nepreukázala nadobudnutie a ani následne dodanie tovaru
pre spoločnosť RONY-TEX s.r.o., spoločnosť KEVOLA s.r.o. bola v čase výkonu kontroly predaná
neexistujúcej osobe do Rumunska, účtovníctvo daňového subjektu KEVOLA s.r.o. sa javí ako fiktívne,
nakoľko tovar v skutočnosti neexistoval, pretože neboli potvrdené prepravy tovaru a faktúry, daňový
subjekt ako dodávateľ žalobcu vystavoval faktúry len na základe dohody, vzťahy medzi spoločnosťami
KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby akýkoľvek tovar
bol v skutočnosti dodaný a následne teda takýto tovar nemohol byť dodaný pre žalobcu, spoločnosť
KEVOLA s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov a z uvedených dôvodov
tieto obchody ani nemohli byť uskutočnené. Z predložených dokladov je podľa správcu dane zrejmé, že
prebehla len reťazová fakturácia tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami, nakoľko dodanie tovaru od
spoločnosti KEVOLA s.r.o. nebolo podložené žiadnymi hodnovernými dokladmi. Nebola teda žiadnymi
relevantnými dokladmi preukázaná reálna existencia ani pôvod tovaru. Správca dane konštatoval, že
na základe uvedených skutočností zdaniteľné plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je
uvedené na faktúrach, nebolo uskutočnené.

Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za december 2011
vo výške 49.806,98 Eur, bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil
právo na odpočítanie DPH vo výške 18.960,- Eur na základe dodávateľských faktúr č. 4135 z 05.12.2011,
4136 z 12.12.2011, 4137 zo 16.12.2011, 4138 z 23.12.2011 a 4139 z 26.12.2011 od dodávateľa KEVOLA
s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar a kľúčenky) bol skutočne
dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávateľa
KEVOLA s.r.o. Šahy odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za november 2011. Ďalej
žalobca v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške
27.942,- Eur na základe dodávateľských faktúr č. 02-12/2011 z 02.12.2011, 09-12/2011 z 09.12.2011,
16-12/2011 zo 16.12.2011 a 22-12/2011 z 22.12.2011 od dodávateľa ISTROTECH s.r.o. Bratislava,
pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom ISTROTECH
s.r.o. Bratislava. Správca dane prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa dodávateľa ISTROTECH s.r.o.
Bratislava odôvodnil zhodne, ako v prvostupňovom rozhodnutí za zdaňovacie obdobie september
2011. Ďalej žalobca v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie
DPH vo výške 2.904,98 Eur na základe dodávateľskej faktúry č. 1100100092 z 20.12.2011 od
dodávateľa ENI SPED s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar (textilný tovar)
bol skutočne dodaný daňovým subjektom ENI SPED s.r.o. Správca dane uviedol, že na uvedenej
faktúre nie je uvedený deň dodania tovaru a k faktúre nebol predložený dodací list. Správca dane na
základe dožiadania prostredníctvom príslušného správcu dane vykonal šetrenie za účelom preverenia
uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pričom z vykonaného šetrenia príslušného správcu dane vyplýva,
že tento daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, ku kontrole nepredložil žiadne doklady
a je nekontaktný. Z miestneho zisťovania zo dňa 08.04.2013 vyplýva, že na adrese Obchodná 50,
Bratislava (sídlo dodávateľa ENI SPED s.r.o. uvedené v registri) sa nachádza obchodná pasáž prevažne
s textilom, označenie názvu spoločnosti, ani poštová schránka s menom spoločnosti sa pri vchode
do pasáže nenachádzali, v čase výkonu miestneho zisťovania nebol za spoločnosť ENI SPED s.r.o.
nikto prítomný. Konateľ spoločnosti p. Enver B. bol predvolaný na ústne pojednávanie, zásielka sa
vrátila späť s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Príslušný správca dane tak nemohol
preveriť požadované skutočnosti. Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností neuznal
kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) v kontrolovanom zdaňovacom období december 2011
odpočítanie dane z predmetnej faktúry vystavenej spoločnosťou ENI SPED s.r.o. Bratislava z dôvodu,
že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom ENI SPED s.r.o.

Žalobca včas podanými odvolaniami napadol prvostupňové rozhodnutia správcu dane, o ktorých
žalovaný rozhodol napadnutými rozhodnutiami zo dňa 30.10.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí
žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január
až december 2011 podľa Zákona o DPH, počas ktorej o.i. zistil, že žalobca si v predmetnom období
neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov
KALIPO s.r.o. Bratislava, KEVOLA s.r.o. Šahy, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, ISTROTECH s.r.o.
Bratislava a ENI SPED s.r.o. Bratislava. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti



uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane (aj prostredníctvom dožiadaní).
V rozhodnutiach konštatoval, že sa plne stotožňuje so závermi správcu dane, že zdaniteľné plnenia
fakturované spoločnosťami KALIPO s.r.o. Bratislava, KEVOLA s.r.o. Šahy, N-G RENT CAR s.r.o.
Šahy, ISTROTECH s.r.o. Bratislava a ENI SPED s.r.o. Bratislava pre kontrolovaný daňový subjekt
tak, ako je uvedené v sporných faktúrach, nebolo uskutočnené. Žalobca teda nepreukázal, že mu
spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava, KEVOLA s.r.o. Šahy, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, ISTROTECH
s.r.o. Bratislava a ENI SPED s.r.o. Bratislava dodali tovar uvedený na sporných faktúrach. Žalovaný
konštatoval, že predmetné obchodné transakcie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne
s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Poukázal
na podmienky stanovené Zákonom o DPH, po splnení ktorých si môže daňový subjekt odpočítať
daň. Zdôraznil, že samotná faktúra nezakladá právo na odpočítanie dane. Toto právo sa viaže na
splnenie podmienok z nároku na odpočítanie dane podľa § 49, § 51 Zákona o DPH v nadväznosti
na ďalšie ustanovenia zákona. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu
skutočne došlo. Je to daňový doklad preukazujúci právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je
jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru
alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie
dane. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutí konštatoval, že sa plne stotožňuje so závermi správcu
dane, že nebolo preukázané nadobudnutie a ani následne dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový
subjekt tak zo strany dodávateľa KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., N-G RENT CAR s.r.o., ISTROTECH
s.r.o. a ENI SPED s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. bolo zistené, že v čase výkonu
kontroly bola predaná neexistujúcej osobe do Rumunska, pričom bývalý konateľ spoločnosti V. B. vo
svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala skladové priestory na textil, tento sa predával priamo
od dodávateľa KALIPO s.r.o.; nepreukázal prepravu tovaru do spoločnosti RONY-TEX s.r.o., nevedel
uviesť, kto konkrétne prepravu vykonal, resp. akým motorovým vozidlom, účtovníctvo daňového subjektu
KEVOLA s.r.o. sa javí ako fiktívne, keďže tovar v skutočnosti neexistoval a ani jedna strana nevedela
preukázať prepravu tovaru. Vzťahy medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. fungovali len
na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby akýkoľvek tovar bol reálne dodaný. Dodanie tovaru od
spoločnosti KEVOLA s.r.o. žalobcovi nebolo podložené hodnovernými dokladmi, a preto nebolo možné
zistiť ani pôvod, ani samotnú existenciu tohto tovaru. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry o
dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na
odpočítanie dane, pokiaľ nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaného tovaru. Žalobca okrem
tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, o čom podľa tvrdenia žalobcu svedčia vystavené a zaúčtované
faktúry, iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o dodaní, resp. prevzatí tovaru,
pričom žalobca ako dôkazy o reálnom dodaní tovaru predkladal iba faktúry, zmluvy a objednávky,
žiadne iné relevantné dôkazy nepredložil. Vo vzťahu k dodávateľovi KALIPO s.r.o. žalovaný poukázal
na zistenia správcu dane, s ktorými sa stotožnil s tým, že nebolo preukázané nadobudnutie a ani
následné dodanie tovaru pre žalobcu. Spoločnosť KALIPO s.r.o. neumožnila správcovi dane vykonať
daňovú kontrolu, pričom bývalý konateľ spoločnosti E. H. uviedol, že si nič nepamätá, nemal žiadnych
zamestnancov, žiadne prevádzkové ani skladové priestory, spoločnosť vykonávala prevažne obchodnú
činnosť s potravinárskym tovarom a drevom, okrem notebooku nemala hmotný majetok, nedisponovala
žiadnymi účtovnými ani daňovými dokladmi a spoločnosť predal F. A.. Žalovaný poukázal na obsah
výpovedí E. H., F. A. (bývalí konatelia spoločnosti KALIPO) a výsluch V. B. (bývalý konateľ spoločnosti
KEVOLA s.r.o.), ktoré výsluchy boli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom dokumenty
obsahujúce výpovede týchto subjektov pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KALIPO s.r.o.
boli poskytnuté žalovanému z PPZ, NAKA a NJFP. Z týchto výpovedí vyplynuli zistenia tak, ako sú
uvedené v tomto rozhodnutí v súvislosti s odôvodnením prvostupňových rozhodnutí správcu dane za
zdaňovacie obdobie apríl 2011. Vo vzťahu k dodávateľom N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, ISTROTECH
s.r.o. Bratislava a ENI SPED s.r.o. Bratislava žalovaný poukázal na výsledky zistenia správcu dane s tým,
že nebolo preukázané nadobudnutie, ani následné dodanie tovaru pre žalobcu. Uvedené spoločnosti sú
nekomunikujúce daňové subjekty, ktoré majú virtuálne sídlo, reálne nevykonávajú ekonomickú činnosť,
sú nekontaktné, a preto nebolo možné preveriť prepravu tovaru, ani dodanie tovaru pre žalobcu.
Rovnako nebolo možné preveriť účtovné doklady, keďže spoločnosti pri výkone daňovej kontroly ani so
správcom dane nespolupracovali. Žalovaný vyvodil záver, že žalobca, ani jeho dodávatelia nepredložili
hodnoverné doklady o dodaní, resp. prevzatí tovaru, takže nebolo možné zistiť ani pôvod, ani samotnú
existenciu tovaru. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, o čom podľa žalobcu svedčia
vystavené a zaúčtované faktúry, iným relevantným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný sa
v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach.
K námietke žalobcu, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane v prvostupňových rozhodnutiach, že



vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktoré boli doručené správcovi
dane elektronicky dňa 21.02.2014, boli doručené po určenej lehote, v dôsledku čoho správca dane k
takýmto vyjadreniam neprihliadal, žalovaný uviedol, že výzva na vyjadrenie spolu s protokolom bola
žalobcovi doručená 29.01.2014, a preto lehota na vyjadrenie uplynula 19.02.2014. Pokiaľ žalobca doručil
elektronicky správcovi dane vyjadrenie 21.02.2014, t.j. po určenej lehote, správca dane sa v súlade s
Daňovým poriadkom s oneskorene doručeným podaním nezaoberal, keďže na podanie - vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v protokole uskutočneným po lehote sa v zmysle Daňového poriadku hľadí, ako
keby nebolo podané, keďže aj z ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. K námietke žalobcu vzťahujúcej sa na dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá
podľa žalobcu prekročila zákonný limit 1 roka žalovaný uviedol, že daňová kontrola netrvala 1 rok a 3
dni, ako to v odvolaní tvrdil žalobca, ale trvala 364, čo je v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku,
keďže trvala od 20.11.2012 do 29.01.2014, pričom v čase od 11.10.2013 do 11.12.2013 bola prerušená.
Vo vzťahu k dátumu ukončenia daňovej kontroly (29.01.2014) žalovaný uviedol, že splnomocnený
zástupca žalobcu síce protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole prevzal fyzicky 31.01.2013, avšak poukázal na § 31 ods. 3 Daňového poriadku, podľa
ktorého sa považuje predmetná zásielka doručená 15. dňom od jej uloženia, t.j. 29.01.2014. K námietke
týkajúcej sa nečinnosti správcu dane počas daňovej kontroly (v období od 28.05.2013 do 06.09.2013)
žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu 20.11.2012 a v namietanom období nebol
nečinný, ale vykonával úkony prostredníctvom iného správcu dane, ktorý vybavoval dožiadania od
daňového subjektu KEVOLA s.r.o. Šahy, ISTROTECH s.r.o. Bratislava. Správca dane následne ďalej
konal a zasielal tuzemské a medzinárodné dožiadania, ktoré v napadnutých rozhodnutiach podrobne
špecifikoval. K námietke žalobcu o porušení § 46 ods. 6 Daňového poriadku zo strany správcu
dane, keď žalobcovi nevrátil predložené daňové doklady ku kontrole, žalovaný uviedol, že žalobca
si v lehote podľa § 46 ods. 6 Daňového poriadku v lehote 30 dní od ukončenia daňovej kontroly
zapožičané doklady neprevzal, správca dane mu tieto zaslal na adresu splnomocneného zástupcu.
Žalobca si následne tieto doklady prevzal 10.04.2014, ktorú skutočnosť potvrdil. K námietke o nereálnosti
vyčísleného rozdielu DPH za r. 2011 a 2012, keď v protokole sa uvádzajú zistenia, s ktorými žalobca
nesúhlasí a ktoré sú v jeho neprospech, keďže nemôže za to, že dotknuté spoločnosti, na ktoré sa
správca dane obrátil nespolupracujú, alebo neplnia si svoje povinnosti, resp. sú nekontaktné, žalovaný
uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole dôkladne preveril všetky skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a to aj prostredníctvom dožiadaní iným správcom dane za účelom preverenia
skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľmi, resp.
odberateľmi v kontrolovanom zdaňovacom období, pričom správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti
tak, že v daňovej kontrole sa nepreukázalo a nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného obchodu
deklarovaného dodávateľskými faktúrami od deklarovaných dodávateľov. Žalovaný poukázal podrobne
na výsledky preverovania dodávateľských spoločností vo vzťahu k dodávateľským spoločnostiam.
Žalovaný poukázal na to, že Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktne podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva
na odpočítanie DPH zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane,
preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Pokiaľ si daňový
subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočet dane uznaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR. Žalovaný uzavrel, že v posudzovaných prípadoch za predmetné zdaňovacie obdobia nebolo
preukázané, že predmetné plnenia fakturované pre kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu, boli dodané
na faktúrach deklarovanými dodávateľmi. K namietanému pochybeniu správcu dane pri doručovaní
písomností, keď tieto boli doručované na adresu D.. V. F., L. XXX/XX, V. A., pričom žalobca RONY-TEX
s.r.o. má sídlo A. H. Škultétyho č. 734/6, Veľký Krtíš, žalovaný uviedol, že daňový subjekt 15.11.2012
doručil správcovi dane generálnu plnú moc, v ktorej žalobca splnomocnil D.. V. F. v rozsahu všetkých práv
konateľa, aby vo všetkých veciach spoločnosť zastupoval, vykonával všetky úkony, prijímal doručované
písomnosti, podával návrhy a žiadosti. Vzhľadom na toto splnomocnenie s poukazom na § 30 ods. 3
Daňového poriadku správca dane doručoval všetky písomnosti zástupcovi spoločnosti RONY-TEX s.r.o.
V. F. na jeho adresu správne. K námietkam žalobcu ohľadne vydaného rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly žalovaný uviedol, že správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly v zmysle § 61
ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a po obdržaní odpovede na medzinárodné dožiadanie, keď pominuli
dôvody na prerušenie daňovej kontroly, v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámením zo dňa
11.12.2013 oznámil odvolávajúcemu sa daňovému subjektu pokračovanie vo výkone daňovej kontroly.



S výsledkami medzinárodného dožiadania bol splnomocnený zástupca žalobcu D.. V. F. oboznámený
09.01.2014 pri ústnom pojednávaní, z ktorého správca vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní.
Žalovaný napokon v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že pri výkone daňovej kontroly postupoval v
súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, získané dôkazy
hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a postupoval aj v súlade s § 24 ods. 2 a 3 cit. zákona.
Na základe uvedených skutočností napadnuté prvostupňové rozhodnutia žalovaný potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti
uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená
do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe,
je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá



je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne
právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku
(1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie
o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,
druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie
daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu
nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto
skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový
termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone
daňovej kontroly.
(2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto
výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu
na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia.
(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.
(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo



výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
(9) Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré
určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety
pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1, 2 Daňového poriadku
(1) Daňové konanie začína
a) na návrh účastníka daňového konania,
b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2)
(2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať
vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku
(1) Správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku
(1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno
len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti
ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný
predpis 1) neustanovuje inak.
(3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o



náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných
poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce
s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje
elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.

Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci
deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia
rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.
Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení
protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane,
ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné
riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný
správca dane.
(2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa §
46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak
a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade
správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
(4) Daň je vyrubená
a) rozhodnutím správcu dane,
b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.

Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení k 30.09.2012 dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe



zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH
(1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu,
ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru
aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené.
Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci
vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru
alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to
najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo
dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak
ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.
(2) Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa piatej časti
O.s.p. je zisťovanie, či je rozhodnutie a jeho postup v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia,
v súlade so zákonom z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe. Rozsah súdneho
prieskumu teda určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie, alebo
postup správneho orgánu za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania,
súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, tzn. ani všeobecne uplatnené
dôvody konkretizovať na preskúmavaný prípad, alebo ich dopĺňať. Žalobca podľa uplatnených žalobných
dôvodov namietal, že správca dane, teda prvostupňový správny orgán, svojimi rozhodnutiami a
postupom ukrátil žalobcovo právo brániť sa tým, že nebral do úvahy vyjadrenia žalovaného k protokolu,
ani argumenty predložené v odvolaniach. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správca dane, ktorý
je prvostupňovým správnym orgánom, ani nemohol brať do úvahy argumenty žalobcu uvedené v
odvolaniach, keďže odvolania smerovali práve proti týmto rozhodnutiam prvostupňového správneho
orgánu; týmito odvolacími dôvodmi sa mal povinnosť zaoberať žalovaný ako druhostupňový správny
orgán. Vzhľadom na to, že táto námietka smerovala voči rozhodnutiam prvostupňového správneho
orgánu, súd ju považoval za nedôvodnú. Súd však považuje za potrebné uviesť, že táto námietka
je navyše nekonkrétna. Žalobca v žalobách len všeobecne poukazuje na to, že správca dane nebral
do úvahy argumenty žalobcu predložené v odvolaniach, pričom nekonkretizuje, ktorými konkrétnymi
odvolacími námietkami sa správny orgán nezaoberal. Napriek tomu je potrebné konštatovať, že
z odôvodnení rozhodnutí žalovaného, ktorý bol oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutia



správcu dane z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaniach vyplýva, že žalovaný sa so všetkými
odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jednotlivých odvolaniach proti jednotlivými prvostupňovým
rozhodnutiam správcu dane vysporiadal, zaujal k nim svoje stanovisko a aplikujúc príslušné ustanovenia
Daňového poriadku a Zákona o DPH vyslovil v odôvodnení svojich rozhodnutí konkrétne právne závery.
Skutočnosť, že žalobca s takýmito závermi nesúhlasí, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí. Je potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobách navyše ani nenamietal, že by žalovaný
vec nesprávne právne posúdil, alebo, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Nenamietal
ani, že by zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia, bolo v rozpore s
obsahom spisov, ani nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť). Ak žalobca v odvolaniach a aj v
žalobách len stroho (jednou vetou) skonštatoval, že došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania
tovaru od jeho dodávateľov, toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval, napr. odkazom na konkrétne
dôkazy, ktorými by bol v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania preukazoval splnenie
podmienok na uplatnenie odpočtu DPH - konkrétne na dôkazy preukazujúce, že tovar deklarovaný v
predmetných faktúrach dodali žalobcovi práve spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy, N-G RENT CAR s.r.o.
Šahy, KALIPO s.r.o. Bratislava, ENI SPED s.r.o. Bratislava a ISTROTECH s.r.o. Bratislava, napr. dodacie
listy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, ktorými bol tovar k žalobcovi prepravovaný, označenie
týchto motorových vozidiel, prípadne osôb, ktoré žalobcovi tovar dodali a pod. Takáto námietka je
teda nekonkrétna, bez tvrdenia, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil alebo nedostatočne zistil
skutkový stav a ani v priebehu preskúmavacieho konania žalobca neoznačil, ani nepredložil takéto
dôkazy preukazujúce, že dodanie tovaru bolo reálne vykonané vo faktúrach uvedenými subjektami.
Vo vzťahu k vydaným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie jún, september a
december 2011, ako aj voči rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli prvostupňové rozhodnutia správcu
dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia, v ktorých si uplatňoval odpočet DPH z faktúr vystavených
dodávateľmi ENI SPED s.r.o. Bratislava, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy a ISTROTECH s.r.o. Bratislava,
súd uvádza, že žalobca v žalobách ani netvrdil, že vo vzťahu k týmto dodávateľom došlo k preukázaniu
zdaniteľného plnenia a dodania tovaru od týchto dodávateľov. Argumentácia uvedená v žalobách
vedených pôvodne pod č. 24S/209/2014, 24S/206/2014, 24S/200/2014 sa teda nedotýka, resp.
nekorešponduje so skutkovým stavom zisteným správnymi orgánmi, z ktorého vychádzal správca dane
pri vydaní prvostupňových rozhodnutí za uvedené kontrolované zdaňovacie obdobia. Súd poukazuje na
to, že z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik
nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti, pričom platiteľ si môže odpočítať daň len za
predpokladu, že k dodaniu tovaru (alebo služby) skutočne došlo a dodaním tovaru vznikla dodávateľovi
daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH a preukáže účel
použitia prijatého plnenia, z ktorého si odpočítal daň na svoje podnikanie. Existencia samotnej faktúry
nezakladá právo na odpočet dane, toto sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane
podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo.
Skutočnosti, že boli splnené podmienky na uplatnenie odpočtu dane je povinný preukazovať daňový
subjekt, v tomto prípade žalobca (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho
orgánu sú nezákonné, pretože správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zákonom tým, že
nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly, súd uvádza: Z administratívneho
spisu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu zameraná na DPH za mesiace január - december
2011 začala dňom určeným v Oznámení správcu dane o daňovej kontrole, t.j. dňom 20.11.2012,
pričom predmetné Oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 29.10.2012 správca dane doručil
žalobcovi 06.11.2012. Dňa 20.11.2012 bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci daňovej
kontroly, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca bol poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle
Daňového poriadku a súčasne bol dohodnutý postup pri výkone daňovej kontroly. Za žalobcu sa
ústneho pojednávania zúčastnil D.. V. F. ako splnomocnený zástupca žalobcu na základe predloženej
generálnej plnej moci doručenej správcovi dane 15.11.2012. Zápisnica obsahuje súpis listín a dokladov
odovzdaných pri ústnom pojednávaní a vyžiadaných správcom dane. Prílohou zápisnice je potvrdenie o
zapožičaní dokladov pre účely výkonu daňovej kontroly zo dňa 20.11.2012. Správca dane Rozhodnutím
č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu
doručené 24.09.2013 prerušil daňovú kontrolu DPH za mesiace január, február a apríl až september
2012 u subjektu RONY-TEX s.r.o. Veľký Krtíš s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z
dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a je potrebné získať
informácie o nových skutočnostiach podaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vo výroku
predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sa uvádza, že daňová kontrola sa prerušuje odo



dňa 01.10.2013. Rovnako z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že dôvodom prerušenia
daňovej kontroly je potreba zistenia skutočností pre správne určenie DPH za kontrolované zdaňovacie
obdobia na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií u daňového subjektu, ktorý má sídlo v
ČR. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do ČR dňa 06.09.2013. Žalobca
v žalobe namietal, že prerušenie daňového konania nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového
poriadku, pretože mu bolo doručené absolútne zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č.
9611401/5/4143849/2013/Gyur, ktoré neobsahovalo náležitosti v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového
poriadku, lebo podľa tvrdenia žalobcu neobsahovalo vo výrokovej časti údaje podľa písm. c/ (meno a
priezvisko), chýba tam deň, odkedy je konanie prerušené (nedodržaný § 61 ods. 3 Daňového poriadku),
chýba zmienka o doručení písomností iba splnomocnenému zástupcovi žalobcu (nedodržaný § 30 ods.
3 Daňového poriadku) a rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení ani jedinú skutočnosť, ktorá bola jeho
podkladom (porušený § 63 ods. 5 Daňového poriadku). Tieto námietky žalobcu uvedené v žalobe však
absolútne nezodpovedajú obsahu predmetného rozhodnutia o prerušení konania, pretože rozhodnutie
správcu dane o prerušení daňového konania č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013
obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, t.j. aj žalobcom namietané náležitosti, keďže vo výroku
predmetného rozhodnutia je uvedený subjekt, u ktorého sa daňová kontrola prerušuje - žalobca je
označený obchodným menom, právnou formou, adresou, sídlom, IČO-m, DIČ-om, aj identifikačným
číslom DPH, ďalej je vo výroku uvedený dátum, od ktorého sa daňová kontrola prerušuje - 01.10.2013, v
odôvodnení je presne uvedená skutočnosť, ktorá je dôvodom prerušenia daňovej konania v zmysle § 61
ods. 1 Daňového poriadku a súčasne na 2. strane predmetného rozhodnutia je uvedené, že predmetné
rozhodnutie sa doručuje splnomocnenému zástupcovi žalobcu D.. F.. Námietka žalobcu o „zmätočnosti
rozhodnutia“ o prerušení konania, je teda v celom rozsahu nedôvodná. Keďže predmetné rozhodnutie
o prerušení daňového konania bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku,
pričom obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 61 a § 63 Daňového poriadku), účinky
prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 01.10.2013.
Tvrdenie žalobcu, že vydanie takéhoto rozhodnutia predstavuje nezákonne prerušenú daňovú kontrolu,
nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, ani postupu správcu dane v daňovom konaní. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že po doručení odpovede na medzinárodné dožiadanie dňa 11.12.2013
pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola za kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2012 u žalobcu
prerušila a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 20.11.2011. Túto skutočnosť
správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom z 11.12.2013.
Zásielka obsahujúca uvedené oznámenie adresovaná splnomocnenému zástupcovi žalobcu D.. F. bola
vrátená správcovi dane s tým, že podľa údajov na doručenke vyznačených poštovým doručovateľom si
zásielku adresát neprevzal ani pri opakovanom doručení a zásielka bola uložená na pošte 27.12.2013
a keďže si ju adresát nevyzdvihol, považuje sa za doručenú 15. dňom od jej uloženia (§ 31 ods. 2
Daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 01.10.2013
do 11.12.2013. Z ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené,
lehoty podľa tohto zákona neplynú, tzn. že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly
(najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie
od 01.10.2013 do 11.12.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane listom zo
dňa 20.12.2013 č. 9611401/5/5661957/2013/Gyur predvolal žalobcu na ústne pojednávanie v súvislosti
s výkonom daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia január, február, apríl až september
2012 určené na deň 09.01.2014. Predvolanie bolo žalobcovi doručené 31.12.2013. Dňa 09.01.2014 sa
u správcu dane vykonalo ústne pojednávanie za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu D.. F., o
čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9611401/5/70613/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014.
Podľa zápisnice predmetom ústneho pojednávania bolo vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k
doterajším zisteniam pri daňovej kontrole DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2012. Zo zápisnice
vyplýva, že zástupca žalobcu bol oboznámený s výsledkami medzinárodného dožiadania z ČR č.
68818/13/Ska z 11.12.2013, ako aj s výsledkami dožiadaní a miestnych zisťovaní týkajúcich sa subjektov
ENI SPED s.r.o. Bratislava, ISTROTECH s.r.o. Bratislava, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, TRANSKUL
s.r.o. Bratislava (pôvodne PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno), KALIPO s.r.o. Bratislava, HORMIC
s.r.o. Bratislava a KEVOLA s.r.o. Šahy. Následne bol dňa 09.01.2014 vyhotovený Protokol z daňovej
kontroly č. 9611401/5/72727/2014/Gyur, ktorý bol v prílohe listu č. 9611401/5/81008/2014/Gyur zo dňa
09.01.2014 dňa 10.01.2014 expedovaný (zaslaný) žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole. Predmetná zásielka bola adresovaná splnomocnenému zástupcovi žalobcu
D.. F.. Z fotokópie doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise súd zistil, že podľa údajov
zapísaných poštovým doručovateľom bol dňa 13.01.2014 vykonaný neúspešný pokus o doručenie
zásielky s výzvou o opakované doručenie na deň 14.01.2014. Opakované doručenie zásielky 14.01.2014



nebolo úspešné, a preto bola zásielka uložená na pošte 14.01.2014. Podľa § 31 ods. 3 Daňového
poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba,
ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne
právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o tom nedozvedela. Vzhľadom na cit. ust. § 31 ods. 3 Daňového
poriadku sa považuje zásielka obsahujúca Protokol z daňovej kontroly zo dňa 09.01.2014 a Výzvu z
09.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, za doručenú 15. dňom od jej uloženia,
t.j. dňom 29.01.2014, a to aj napriek tomu, že splnomocnený zástupca si následne uvedenú zásielku
prevzal dňa 31.01.2014. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená
dňom ukončenia Protokolu podľa ods. 8, t.j. dňom 29.01.2014. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku
lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly
sa primerane použije § 61 Daňového poriadku, pričom podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je
prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania a podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku,
ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Keďže predmetná daňová kontrola
začala dňom 20.11.2012 a daňové konanie bolo prerušené od 01.10.2013 do 11.12.2013 (2 mesiace
a 11 dní), pričom daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu v zmysle § 46 ods. 9
písm. a/ Daňového poriadku v spojení s § 31 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. dňom 29.01.2014, zákonná
lehota (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, pretože daňová
kontrola trvala 364 dní. Námietka žalobcu, že rozhodnutie a postup žalovaného je nezákonné z dôvodov,
že správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty
(zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly) a úkony pre výkon daňovej kontroly, nie je dôvodná. Nie
je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že správca dane nerešpektovaním maximálnej dĺžky konania daňovej
kontroly porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a preto nie je možné na daný prípad aplikovať
žalobcom citovaný Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
zistené v preskúmavacom konaní nie je možné konštatovať, že daňová kontrola nebola vykonaná v
súlade so zákonom. Protokol z nej tak nemohol nadobudnúť povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť. Nebolo teda možné ani konštatovať, že
daňové konanie v tejto veci by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré sú jeho zavŕšením
a vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, by boli nezákonné. Vo vzťahu
k námietke žalobcu, že správca dane bol v priebehu daňovej kontroly nečinný (v období od 28.05.2013
do 06.09.2013), súd uvádza, že ani prípadná nečinnosť správcu dane (čo v tomto prípade nebolo
preukázané), by nespôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí v zmysle námietok žalobcu, keďže
správca dane dodržal zákonné ustanovenie ukladajúce mu ukončiť daňovú kontrolu v lehote najviac
jedného roka odo dňa jej začatia (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku).

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane z 25.02.2014 v
rozpore s § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku neobsahujú odtlačok úradnej pečiatky, súd uvádza,
že žalobca jednak nenamietal, že by táto skutočnosť mala spôsobiť nezákonnosť prvostupňových
rozhodnutí správcu dane a jednak takáto formálna chyba ani nemôže mať za následok nezákonnosť
prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Súd poukazuje na to, že z administratívnych spisov vyplýva,
že originály prvostupňových rozhodnutí správcu dane sú opatrené odtlačkom pečiatky správcu dane.
Rovnako na zákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane, ako aj napadnutých rozhodnutí
žalovaného, nemôže mať postup správcu dane i žalovaného, keď v preskúmavaných veciach vydal
samostatné rozhodnutia tak vo vyrubovacom, ako aj v odvolacom konaní za jednotlivé kontrolované
zdaňovacie obdobia, keďže postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca napokon v žalobe ani
netvrdil, že rozhodnutia sú z tohto dôvodu nezákonné, resp. neuviedol žiadne ustanovenie Daňového
poriadku, ktoré by správca dane, resp. žalovaný svojím postupom, keď vydal samostatné rozhodnutia,
porušil.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nebral do úvahy žalobcove vyjadrenia k Protokolu z
daňovej kontroly a žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní súd uvádza: Žalobca
predovšetkým v žalobe nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi námietkami uvedenými vo vyjadreniach
k Protokolu, resp. v odvolaniach, sa správca dane a žalovaný nevysporiadal a takto uplatnená žalobná
námietka je nekonkrétna. Súd nie je oprávnený v preskúmavacom konaní dôvody tvrdenej nezákonnosti
za žalobcu vyhľadávať, alebo konkretizovať. Z administratívnych spisov súd zistil, že správca dane



výzvou z 09.01.2014, ktorá sa považuje v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku za doručenú
dňom 29.01.2014, vyzval žalobcu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole s tým, že písomné
vyjadrenie a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných dní
od doručenia výzvy (v tomto prípade do 19.02.2014). Z úradného záznamu z 24.02.2014 vyhotoveného
správcom dane vyplýva, že žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k Protokolu elektronicky dňa
21.02.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (19.02.2014). Vzhľadom na to, že podľa §
46 ods. 8 Daňového poriadku zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, správca dane na vyjadrenia k
Protokolu zaslané elektronicky po uplynutí lehoty neprihliadol a túto skutočnosť žalobcovi oznámil listom
z 24.02.2014, ktorý bol žalobcovi doručený 22.03.2014. Vyššie uvedeným postupom správcu dane
nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach. Navyše súd poukazuje na to, že žalobcovi bola
poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane počas výkonu daňovej kontroly, ako aj pri
ústnom prejednaní výsledkov a zistení z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014.
Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku žalobcu (navyše rovnako nekonkrétnu), že žalovaný
sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach voči prvostupňovým
rozhodnutiam správcu dane. Z administratívnych spisov a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí
žalovaného vyplýva, že žalovaný sa odvolacími námietkami žalobcu zaoberal a skutočnosť, že žalobca
nesúhlasí s jeho závermi, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd považuje za
potrebné uviesť, že správca dane umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladom, dôkazom a výsledkom
dožiadaní, ako aj k výsledkom zistení správcu dane pri kontrole za predmetné zdaňovacie obdobia
(január, február, apríl, máj, jún, august a september 2011) - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
09.01.2014 a vo výzve na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole žalobcu o.i.
vyzval aj na označenie dôkazov v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Žalobca v stanovenej lehote,
ani dodatočne (napríklad s odvolaním) žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, ani neoznačil, bez ďalšieho
len nesúhlasil so závermi správcu dane, že dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľov deklarovaných
vo faktúrach nebolo preukázané. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na
žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov osvedčujúcich splnenie podmienok
na preukázanie správnosti odpočtu DPH žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Len pre úplnosť, reagujúc na konštatovania žalobcu uvedené v žalobách týkajúce sa jeho tvrdenia, že pre
rozhodnutia správcu dane i žalovaného bola rozhodná skutočnosť, že vychádzali z dôkazov, ktoré boli
vykonané v daňových konaniach u iných spoločností a na základe takto získaných dôkazov nebol uznaný
odpočet DPH z faktúr od dodávateľov KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., ENI SPED s.r.o., ISTROTECH s.r.o.
a N-G RENT CAR s.r.o., pričom v žalobách nenamieta vykonávanie zistení u týchto spoločností, súd
uvádza, že z rozhodnutí správcu dane i žalovaného nevyplýva, že podstatným dôvodom na rozhodnutia
správcu dane a následne žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutia správcu dane, by bola skutočnosť, že
tretie subjekty nepreukázali nadobudnutie tovaru. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutia bolo, že
žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil
odpočet dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach od subjektov tak, ako boli deklarované v týchto
faktúrach, a teda nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby
si odpočet dane mohol uplatniť. Ani prípadná námietka žalobcu, že dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v
odôvodnení rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného a ktoré boli vykonané v iných konaniach,
resp. boli získané z dokladov získaných v daňových konaniach subjektov, správca dane i žalovaný
nemohli použiť, by nebola dôvodná. Súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako
dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovým subjektom a doklady k nim. Pokiaľ teda žalobca podporne poukázal na výsledky zistení z iných
daňových kontrol iných subjektov (v tomto prípade dodávateľov žalobcu), takéto dôkazy boli správcom
dane použité v súlade so zákonom. Správca dane i žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali
z toho, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od spoločností KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o.,
ENI SPED s.r.o., ISTROTECH s.r.o. a N-G RENT CAR s.r.o., teda od svojich dodávateľov, a teda
žalobca neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalobcom predložené
faktúry, prípadne doklady o zaplatení týchto faktúr nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné
preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by
obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť
priznaný. Plnenie, resp. deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo služby) musí byť reálne preukázané,



t.j. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru alebo služby deklarovanej v predmetných faktúrach a
to dôkazmi o nadobudnutí tohto tovaru alebo služby od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil
a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal, pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH zákonná
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie § 24
ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v
cit. ust. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy,
ktoré má daňový subjekt predložiť. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe,
nedošlo, preto žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo možné na tento prípad
aplikovať, pretože uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sž/106/00 sa týka iného prípadu,
keď daňový subjekt preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol od osoby uvedenej na
faktúre a že sú splnené podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. Len v takomto
prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad
zneužitia práva nejedná a podstatné pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil
rozhodnutia správcu dane, nie je skutočnosť, že tretie subjekty (deklarovaní dodávatelia žalobcu -
spoločnosti KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., ISTROTECH s.r.o., N-G RENT CAR s.r.o. a ENI SPED
s.r.o.) nesplnili svoje povinnosti, pričom toto neplnenie by malo za následok prenesenie následkov na
žalobcu. Podstatná pre rozhodnutia žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný
preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol (nepredložil dôkazy o
reálnom dodaní tovaru - napr. potvrdené dodacie listy, z ktorých by bolo zrejmé, aký druh tovaru, jeho
množstvo, ceny, kedy a kým boli dodané, kto tovar prevzal, prípadne akým motorovým vozidlom bol tovar
privezený s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, prípadne mena a identifikačných
údajov vodiča, nákladného listu, alebo CMR a pod.). Žalobca v žalobách nenamietal, že skutkový stav
bol zistený v rozpore s obsahom spisov. V daňovom, ani v preskúmavacom konaní nepredkladal dôkazy
osvedčujúce splnenie podmienok na odpočet dane, t.j. relevantné dôkazy, ktorými by preukazoval reálne
dodanie deklarovaného tovaru nepredkladal, ani neoznačil ani počas daňovej kontroly, ani v lehote na
vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly, ani v odvolaniach a ani v preskúmavacom konaní, tak ako
už bolo vyššie uvedené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj
prvostupňových rozhodnutí a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobách dospel súd
k záveru, že z týchto dôvodov sú rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žaloby zamietol.

Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych
orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný.
Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.