Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/32/2012 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. marca 2012, sp. zn. 26CoE/32/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4105224783.1 Krajský súd Nitra | 26CoE/32/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4105224783.1 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 39 OZ, EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6d2de68-0b48-4af2-8495-90e0cd9c67a1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4105224783.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/32/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105224783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105224783.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: H. U., bytom T. X., o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/441/2005-18 zo dňa 08.04.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/441/2005-18 zo dňa 08.04.2011 v časti výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/441/2005-18 zo dňa 08.04.2011 v časti náhrady
trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo výške 85,40
eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Zároveň rozhodol o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo výške 105,33 eura do
troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení
exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 240 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 574 ods. 2 a § 39
Občianskeho zákonníka. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 199,
§ 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 27, § 2 , § 3, § 14 ods. 1, 2 a 3, §
15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dospel k záveru, že
splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované
za neplatný právny úkon. Preto na jeho základe nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho
záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné
konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa
niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného o
splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považuje súd za
konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a
splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla
povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na



také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v
exekučnom titule. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58
ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o
neprípustnosti exekúcie a následne zastavení exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal sumu 105,33
eura, na zaplatenie ktorej zaviazal oprávneného, nakoľko tento predložil návrh na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý je vydaný v rozpore so zákonom, teda je neplatný. Uviedol, že
súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 110,30 eura, pričom súd prvého stupňa mu priznal
sumu 105,33 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške
39,85 eura (33,20 eura a 20 % DPH) za päť hodín exekučnej činnosti - žiadosť o udelenie poverenia,
upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát, príprava podkladov na
súpis hnuteľných vecí, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz, spracovanie vzniknutých trov, z
odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ods. 3 a § 15 vyhlášky vo výške 19,90 eura (16,60 eura
a 20 % DPH) - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie
majetku povinného, doručovanie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, z náhrady
hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 49,30 eura - poštovné 19,67 eura, spotrebný materiál
3,71 eura, cestovné náhrady 25,92 eura (21,60 eura a 20 % DPH) a z náhrady za stratu času podľa
§ 23 vyhlášky vo výške 3,95 eura (3,30 eura a 20 % DPH). Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa
nepriznal 20 % DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času vo výške 4,97 eura, nakoľko
mal za to, že podľa § 196 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi DPH k tejto položke nepatrí a jej
priznanie by nebolo v súlade so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie.

Namietal, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukázal
na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom, a preto
následne aj súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že predmetné
plnomocenstvo skúmal aj notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný
súd Nitra pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu
exekútorovi. Povinný mohol taktiež kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil. Oprávnený sa
nestotožnil s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho
výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na
takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Oprávnený sa rovnako nestotožnil s právnym názorom
súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z
dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní a táto absencia spôsobila podľa názoru
exekučného súdu materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice, nakoľko podľa jeho názoru žiadny
zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Možno síce uznať, že
posudzovanie vykonateľnosti notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti
rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza
súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia
súdu. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný
titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych
vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. V závere poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 392
ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Z uvedeného vyplýva, že predmetným
uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci nedošlo počas celého
trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia
jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Oprávnený sa taktiež nestotožnil s výškou priznaných trov
exekúcie, nakoľko podľa jeho názoru súd prvého stupňa pochybil pri priznaní odmeny za úkony - príprava
podkladov na súpis hnuteľných vecí, spracovanie vzniknutých trov, keďže nie sú účelne vynaložené na
exekúciu a teda nie sú odmeňované podľa počtu hodín. Poukázal na to, že vyhláška presne stanovuje,



za ktoré jednotlivé úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou 3,32 eura a teda za tieto
úkony nepatrí odmena podľa hodinovej sadzby 6,64 eura. Je evidentné, že zo strany súdneho exekútora
dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti a to konkrétne - poverenie a
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučný príkaz
a doručenie exekučného príkazu. Pod pojem administratívne práce nepochybne patria aj položky ako je
spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné.

Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť podľa § 221 OSP.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné iba v časti výroku o náhrade trov exekúcie. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.11.2005, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 10.11.2005 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 05.12.2005 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, poverenie na vykonanie exekúcie na
podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača,
so sídlom Partizánske č. k. N 3409/2005, NZ 31844/2005 zo dňa 09.07.2005. Písomným podaním
zo dňa 18.11.2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora. Písomným podaním zo dňa
14.03.2011 podal súdny exekútor stanovisko k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
pričom s návrhom súhlasil a zároveň si uplatnil aj náhradu trov exekúcie. K predmetnému podaniu pripojil
aj vyúčtovanie vzniknutých trov exekúcie v sume 110,30 eura, na zaplatenie ktorých žiadal zaviazať
oprávneného. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.



Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že notárska zápisnica je
ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t. j. jedná sa o procesno-právny inštitút,
ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku, kde
nedostatok zákonom stanovených formálnych náležitostí spôsobuje, že listina označená ako notárska
zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa
§ 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, čo je
následne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko
je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvého stupňa sa
správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu na základe toho je platným právnym úkonom. Súd prvého stupňa správne
konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené
splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa vopred vzdal svojho
práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške.
Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh
dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore
so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Ďalej má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že povinný zmluvu o úvere vrátane
splnomocnenia uzavrel dňa 24.01.2005, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere
aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací súd v tomto
smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo
obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých
predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel
práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve
oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu
v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvého stupňa bol povinný na zákonné prekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojím rozhodnutím neodňal možnosť konať
pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný



poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh, ale aj
bez návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa
30.09.2010, č. k. IV. ÚS 151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č. k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).
Z uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť námietky oprávneného týkajúcej sa toho, že súd posudzoval vec,
o ktorej už raz právoplatne rozhodol.

Súd prvého stupňa preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, nakoľko notárska
zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie
účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto
a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk (6,64 Eur)
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk
(3,32 Eur).



Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 20,- Sk (0,66 Eur) za každú aj len začatú
polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Týmto spôsobom súdny exekútor zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci
prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú
za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia garantujú súdnemu
exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že
odvolanie je v tejto časti dôvodné. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa síce správne
na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak v nesprávnej výške. O trovách exekúcie
odvolací súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku. Výšku trov súdneho
exekútora odvolací súd vypočítal podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 vzhľadom
na začatie exekučného konania dňa 04.11.2005. Poverený súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v
sume 110,30 eura. Odvolací súd však po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu
exekútorovi vznikli preukázateľné a účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 85,40 eura.



Odvolací súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 85,40 eura, ktoré
pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a) za úkon získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, § 15 ods. 1 písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, § 15 ods. 1 písm.
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, § 15 ods. 1 písm. d) doručenie exekučného príkazu, §
15 ods. 1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou
vo výške 3,32 eura za každý z týchto úkonov, teda spolu vo výške 5 x 3,32 eura, teda 16,60 eura a z
odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky zo úkon príprava podkladov na súpis hnuteľných
vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 min., upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí
v trvaní 40 min., spolu dve začaté hodiny, teda 2 x 6,64 eura, vo výške 13,28 eura. Odvolací súd priznal
súdnemu exekútorovi podľa § 22 vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške
19,67 eura, cestovného vo výške 25,92 eura, náhrady za stratu času vo výške 3,95 eura a 20 % DPH z
odmeny vo výške 5,98 eura, teda spolu náhradu trov exekúcie vo výške 85,40 eura.

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2
vyhlášky za úkony - žiadosť o udelenie poverenia v trvaní 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie v
trvaní 40 min., žiadosť o súčinnosť - dopravný inšpektorát v trvaní 20 min., príkaz na začatie exekúcie
v trvaní 30 min., exekučný príkaz v trvaní 40 min. a spracovanie vzniknutých trov exekúcie v trvaní 30
min., nakoľko úkon žiadosť o udelenie poverenia považoval za úkon, ktorý súvisí so získaním poverenia
a získanie poverenia je odmeňované podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky,
v opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora. Z rovnakého dôvodu
nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony upovedomenie o začatí exekúcie,
príkaz na začatie exekúcie, žiadosť o súčinnosť dopravný inšpektorát a exekučný príkaz, pretože za
uvedené úkony bola priznaná odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky.
Taktiež odvolací súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - spracovanie vzniknutých
trov exekúcie, nakoľko tento nie je potrebný na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Exekučného
poriadku). Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za spotrebný
materiál vo výške 3,71 eura, nakoľko podľa § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.