{"guid": "4d8cc8ed-e1fd-441d-a3d9-ebb0717fe5d2:c07184f7-0251-4e26-8ae1-2a691f704e49", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2708203575.1", "spisova_znacka": "6CoE/157/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6CoE/157/2013 z 22. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. januára 2014, sp. zn. 6CoE/157/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2708203575.1", "identifikacne_cislo": "2708203575", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Štefan Hrvola", "sudca_id": 926, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-hrvola-926", "datum_vydania": "2014-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 zákona č. 223/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 zákona č. 223/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/223#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/223#paragraf-196", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c07184f7-0251-4e26-8ae1-2a691f704e49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2708203575.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2708203575.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2708203575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/157/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708203575
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2708203575.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a. s. v skratke SLSP, a. s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, proti povinnému: M & M Privat spol. s r.
o., IČO: 31 413 218, so sídlom Bratislavská č. 45, 908 48 Kopčany, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Ružová 10, 909 01 Skalica, o zastavení
exekúcie a náhrade trov exekúcie, o vymoženie 168 868,62 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, proti
uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3Er/3707/2008-25 zo dňa 14. februára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2
Exekučného poriadku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci došlo počas
exekučného konania  dňa 20.05.2010 k výmazu povinného z obchodného registra, kedy bol vymazaný
z obchodného registra ex offo, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a
exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol predvídať skutočnosť,
že povinný bude z Obchodného registra vymazaný a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho
spôsobilosti mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Na
základe uvedeného preto nemožno konštatovať, že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, z ktorých
dôvodov  oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora neuložil. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením pri výkone exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor a žiadal o zrušenie uznesenia v napadnutej
časti a priznanie náhrady trov exekúcie. Nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra z
dôvodu zrušenia spoločnosti. Právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo zrušenie konkurzu, pretože
nie sú predpoklady pre konkurz, a preto sa dá predpokladať, že v konkurznom konaní bola zistená
nemajetnosť povinného subjektu. Prvostupňový súd teda mohol vychádzať zo zistení konkurzného súdu
a v takomto prípade by dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h) EP). V danej veci bolo teda potrebné o trovách
exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Zásadne platí, že zastavenie exekúcie je
procesným neúspechom oprávneného, ktorý síce inicioval začatie konania, ale exekučné konanie bolo
pre neho bezúspešné. Podľa názoru súdneho exekútora prišlo k zastaveniu konania teda jednoznačne
pre správanie sa povinného, ale z dôvodu nastania právnej skutočnosti, ktorá ako taká má objektívny
charakter. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým nebola
priznaná náhrada trov exekúcie, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.



K odvolaniu súdneho exekútora sa oprávnený nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP, 37 ods. 1 Exekučného poriadku)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa   (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie
nie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania bolo vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, pričom v dôsledku zániku
povinného výmazom ex offo z obchodného registra došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a preto k
jej zastaveniu, s čím je spojená povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie. Vo svojom rozhodnutí  súd
prvého stupňa súdnemu exekútorovi odmenu nepriznal, keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil
a v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom.  V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na
úhradu trov exekúcie. Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného
registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku
a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v
prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný                         z obchodného
registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr.
zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli                     k vymazaniu
povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho -
ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska
rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode
uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012).
Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z



dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

V rozhodnutiach sp. zn. 5 M Cdo 16/2011, 4 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011
Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku
a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na
mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2012,
ktorého podstata svedčí odvolacím námietkam exekútora. V predmetnej veci sťažovateľ namietal
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
krajského súdu, ktorý založil svoje rozhodnutie na tom, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu,
že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), pričom dospel k záveru, že do úvahy prichádza
dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia
exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto
správne prvostupňový súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.  Ústavný súd v
predmetnom rozhodnutí na námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov
uviedol, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie
rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné
právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby
ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08).
Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví
známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne
konformný, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu
zasiahol.

S poukazom na vývoj právneho názoru aj na úrovni Najvyššieho súdu SR a v kontexte s citovaným
rozhodnutím Ústavného súdu SR odvolací súd prehodnotil svoj doterajší právny názor v obdobných
veciach a priklonil sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR uvedenému vo vyššie citovaných
rozhodnutiach.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že  súd prvého stupňa nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V predmetnej veci je potrebné ustáliť, z akého dôvodu bol povinný vymazaný z obchodného registra
a aký mal byť teda správny dôvod zastavenia exekúcie. Prvostupňový súd musí podrobne skúmať pre
aké dôvody nastalo zrušenie konkurzu a aké predpoklady nespĺňal povinný pre vyhlásenie konkurzu. V
závislosti od toho, je potrebné znovu rozhodnúť o náhrade trov súdneho exekútora. V prípade, ak ide
o dôvod zastavenia exekúcie, pri ktorom trovy exekúcie znáša oprávnený  (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP),
bude treba znovu rozhodnúť o výške tejto náhrady. Ak však zákonné predpoklady pre použitie výnimky
v zmysle § 203 ods. 2 EP splnené nebudú, bude potrebné na rozhodnutie o náhrade trov exekúcie
aplikovať ust. § 197 ods. 1 EP, pričom s ohľadom na to, že povinný už neexistuje, odvolací súd má za to,
že nepriznanie odmeny súdnemu exekútorovi v takom prípade nie je protiústavným rozhodnutím, ako
už uzavrel Ústavný súd vo veciach sp. IV. ÚS 236/08, sp. zn. II. ÚS 202/08 a sp. zn. IV. ÚS 65/08.

Prvostupňový súd vyššie citované ustanovenia na svoje rozhodnutie o náhrade trov exekúcie dôsledne
neaplikoval, preto vec nesprávne právne posúdil a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne
nároku exekútora na náhradu trov exekúcie. Ak by odvolací súd nahrádzal podstatnú časť dokazovania,



ktoré mal vykonať súd prvého stupňa a následne rozhodoval vo veci ako súd prvého a jediného stupňa
z hľadiska možnosti podania riadneho opravného prostriedku, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie podľa § 221 ods. 1
písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie
konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, ustáliť dôvod zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
a v prípade priznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi preskúmať exekútorom uplatnené
trovy exekúcie a posúdiť ich účelnosť. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní o náhrade trov exekúcie
opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby v prípade podania odvolania
bolo toto rozhodnutie odvolacím súdom preskúmateľné.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/3707/2008", "guid": "c5cc9a64-fd66-4c06-ab51-b26c3abb519c:3aea0393-7370-40ba-b303-c579812dc44b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f31e702b-31c2-4380-b957-d7e5313df008", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f31e702b-31c2-4380-b957-d7e5313df008"}, {"guid": "ussr:ac2892cb-716c-4368-9161-7a5afb5e3778", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/08 z 1. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-01", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac2892cb-716c-4368-9161-7a5afb5e3778"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:b42d87c2-f070-4255-b17b-87ca44fd9c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 202/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b42d87c2-f070-4255-b17b-87ca44fd9c97"}, {"guid": "ussr:328debd8-460b-4a3e-8da5-8f476b3b3fac", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:328debd8-460b-4a3e-8da5-8f476b3b3fac"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}], "citovane_v": []}