Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoE/11/2012 z 26. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. januára 2012, sp. zn. 8CoE/11/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7805203213.1 Krajský súd Košice | 8CoE/11/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7805203213.1 | 2012-01-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1dacdb0-7cd8-43a4-a9f6-a45e4ff01150 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7805203213.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/11/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203213
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805203213.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej J., R..K..S.. so sídlom v L. na J. ul. č. XX, IČO: 35
807 598 právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej
ul. č. 25 proti povinnej P. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. č. XX vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Ing. Karola Mihala so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 34 pod sp.zn. EX
1044/05 o vymoženie 268,87 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava z 23.3.2011 č.k. 4Er/104/2005-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie
a o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil ju a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 85,98 €
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla zrušiť napadnuté
uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že sa nemôže stotožniť s
názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právna
úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia zmluvy o úvere pod právnu
úpravu spotrebiteľských zmlúv. Poukázala na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a mala povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu.
Poznamenala, že podľa § 261 ods. 3 písm. h/ Obchodného zákonníka sa na túto zmluvu aplikujú
ustanovenia Obchodného zákonníka a jej účastníkom môžu byť aj nepodnikateľské subjekty. Tento
druh zmluvy mal v čase jej uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods.1 zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale nie podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré znenie
bolo zmenené až s účinnosťou od 1.1.2008. Súd prvého stupňa preto nemal vychádzať z úpravy podľa
Občianskeho zákonníka, ale z § 497 Obchodného zákonníka ktorý nevyžaduje, aby zmluva o úvere
obsahovala ako podstatnú náležitosť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Konštatovala, že klienti jej
nie sú povinní uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom tak, ako to predpokladá §
2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30.8.2004, ale iba časť týchto nákladov,
z ktorých 1/3-ina je dohodnutý úrok a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Namietala, že konajúci súd posúdil úroky z omeškania
ako neprimerane vysoké a nezohľadnil, že úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje v prípade,
že poruší zmluvné podmienky. Prezentovala názor, že dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná,
a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale je priamo úmerná skutočnosti, že
poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje pritom zabezpečenie a vystavuje sa obchodnému riziku
tým, že poskytuje úver na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej. Ak si s povinnou
z týchto dôvodov dohodla úrok z omeškania 0,25 % za každý deň jej omeškania, takto prejavenú
vôľu by mal súd rešpektovať. Zdôraznila, že ani zákon, ani iné právne predpisy neobmedzujú výšku



úrokovej sadzby pre obchodné záväzkové vzťahy. V tejto súvislosti poukázala na dispozitívnu povahu
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúcu možnosť zmluvných strán dohodnúť si výšku
úrokov odlišne od zákona. Poukázala na názor Najvyššieho súdu SR, že „moderačné právo súdu nie
je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať
ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnená znáša
vysoké obchodné riziká a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku“. Poznamenala, že na
dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Konštatovala, že súd by
pri takejto aplikácii moderačného práva nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, pretože ten by vedel, že
sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku mu budú zmiernené, či dokonca anulované súdom. Takéto
konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa, a k nemožnosti uplatnenia princípu
zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného
postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože pri jej spísaní nebol prítomný
oprávnený s povinným a v tejto súvislosti konštatovala, že zákon nepredpisuje povinnú účasť pri
spisovaní notárskej zápisnice. Poukázala na to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice,
ako spôsobilého exekučného titulu, je aj uvedenie právneho záväzku a to špecifikovaním jeho obsahu a
uvedením právneho dôvodu a nie je potrebné, aby bol v zápisnici aj výslovne dojednaný. Prezentovala
názor, že právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne
aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou. Uviedla, že notárska zápisnica spĺňa všetky
náležitosti materiálnej vykonateľnosti, pretože je spísaná v kvalifikovanej forme a obsahuje výslovný
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Poznamenala, že pokiaľ sa zákonodarca
rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým záujem o
posilnenie riešenia sporov mimosúdnym spôsobom a ak by mal exekučný súd vykonať aj preskúmanie
takéhoto exekučného titulu, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie
ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Súdny exekútor, ani povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Výrok o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora už nebol predmetom preskúmania v odvolacom
konaní, pretože o ňom postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p. právoplatne rozhodol sudca súdu prvého
stupňa samostatným uznesením s poučením, že odvolanie proti nemu nie je prípustné podľa § 202 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 44 Exekučného poriadku.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení a o trovách konania, preto napadnuté uznesenie
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým



spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu
osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého
stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom
jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe
oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento
súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným
poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom. Pre platnosť notárskej
zápisnice, v ktorej dlžník (povinná) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri
spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo
prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V preskúmanom prípade povinnú ako dlžníka pri
spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva
udeleného mu povinnou v Zmluve o úvere. Odvolací súd je toho presvedčenia, že splnomocnenie
udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy
nie je platným právnym úkonom povinnej pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22
ods. 2 OZ. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na
základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v
akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne
predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla
byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu
z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci bolo podmienkou uzavretia úverovej
zmluvy a poskytnutia úveru povinnej (podľa predtlače zmluvy o úvere) splnomocnenie na zastupovanie
pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila oprávnená, a v ktorom
povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Nepochybne ide o zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a
povinnou ako splnomocniteľom, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku,
že bude zastupovať záujmy povinnej. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu, aby presadzoval a
obhajoval jej záujmy (z evidenčných pomôcok súdu vyplýva, že v niektorých konaniach vystupuje aj ako
jej právny zástupca) a tieto sú v protiklade so záujmami povinnej. Pretože existujúci rozpor záujmov
medzi zástupcom a zastúpenou (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve,
povinná platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v
jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule,
ktorú oprávnená predložila, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka (povinnej) splnomocniť
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene, pretože splnomocnenie, ktoré
sa nachádza na tlačive Zmluvy o úvere, je podpísané len splnomocnencom. Podpis povinnej na
Zmluve o úvere nie je možné považovať za podpis na samotnom splnomocnení so zreteľom na to, že
účastníci zmluvy o úvere nie sú totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody
o plnomocenstve a ich podpis na Zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy
vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu a nie aj vo vzťahu k plnomocenstvu. Za takejto situácie považuje
odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa, v ktorých vyhodnotil zmluvu medzi účastníkmi ako
spotrebiteľský úver a úroky z omeškania ako v rozpore s dobrými mravmi, ale aj odvolacie námietky
oprávnenej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia jej vzťahu s povinným a úrokov z omeškania
za nadbytočné, a preto sa nimi už nezaoberal. Pretože oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, ak
podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, súd prvého stupňa
ho správne podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd
preskúmal aj samotnú výšku priznaných trov exekúcie v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zistil, že tieto boli priznané súdnemu exekútorovi v súlade



s touto právnou úpravou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okrem výroku o
zmene súdneho exekútora podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.