Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/75/2015 z 29. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2015, sp. zn. 2CoE/75/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6309202179.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/75/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6309202179.1 | 2015-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fd29864-132f-42e1-a945-e300060b491b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6309202179.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309202179
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6309202179.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: B. V., o odvolaní Združenia
spotrebiteľov Slovenska OZ, IČO 42 309 16, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Šindlerom,
so sídlom AK Ul. J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k.
11Er/13/2009-12 zo dňa 01.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 11Er/13/2009-12 zo dňa 01. decembra 2014 z r u š u j e a
vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia bolo rozhodnuté o nepripustení vstupu vedľajšieho
účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska OZ do konania. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým,
že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkom v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov a vedľajší účastník má záujem na výsledku sporu z
dôvodu právneho záujmu v prípadoch, kedy bude rozhodnutím dotknuté aj jeho právne postavenie alebo
pokiaľ ide o vedľajšie účastníctvo podľa § 93 ods. 2 O.s.p., tak tento záujem je daný predmetom činnosti,
ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Zmysel a účel ďalšieho účastníctva môže byť
naplnený len v sporovom konaní. Účinky k vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom
konaní. V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Cieľom tohto konania je
nútený výkon vykonateľného rozhodnutia a teda vynútenie plnenia priznaného rozhodnutím. Poukázal
pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo 207/2011 zo dňa 10.10.2012.

Proti uvedenému rozhodnutiu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie spotrebiteľov
Slovenska OZ. Podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia veci a tiež je nesprávne preto, že trpí vadami. Vady spočívajú v nesprávnom a nedostatočnom
označení účastníkov konania, nakoľko v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania
(napríklad adresa).

Odvolateľ ďalej dôvodil tým, že v zmysle § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p. o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh a to len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
jeho vstupu do konania. Poukázal pritom na uznesenie NS SR pod sp. zn. Cdo/93/2009, Er 57/2009.
V danom prípade žiadna námietka podaná nebola. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., v prípade právnickej
osoby zameranej na ochranu práv sa nevyžaduje právny záujem na výsledku sporu, ale je ním ochrana
práv podľa osobitného predpisu. Poukázal na dôvodovú správu k § 93 ods. 2, podľa ktorej cieľom
navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný
záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú, vzhľadom na
svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by



bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod. V zmysle uvedeného je vedľajšie účastníctvo podľa §
93 ods. 2 ďalším nástrojom ochrany spotrebiteľa. Podľa odvolateľa, aj po začatí exekučného konania
je potrebné chrániť práva spotrebiteľa. Je tomu tak z dôvodu, že spotrebiteľa chrániť treba nielen
proti oprávnenému, ale aj proti súdnemu exekútorovi, ktorý má priznané také zákonné oprávnenia,
ktoré sú v značnom nepomere k vedomostiam, možnostiam a schopnostiam povinného. Podľa §
25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa sa nerozlišuje medzi konaním exekučným a občianskym,
a preto s ohľadom na zmysel tohto ustanovenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa nie je možné a
správne vykladať toto ustanovenie reštriktívne. Odvolateľ ďalej dôvodil množstvom exekučných vecí
aj v spotrebiteľských veciach, ktoré sa vedú na slovenských súdoch s tým, že aj v týchto veciach je
potrebné brániť účastníka, pretože súd by mal mnohé exekúcie z úradnej moci zastaviť alebo nevydávať
poverenie na ich vykonanie, ale vo faktickej rovine to nezvláda. Ďalej pokračoval v argumentácii tým, že
exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec neobsahuje.
Odvolateľ ďalej argumentoval, že ak exekučný poriadok výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka
do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia § 93
O.s.p., čo priamo ukladá § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučného
konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Poukázal na rozhodnutie 20CoE/108/2013 Krajského súdu v Prešove zo dňa
30.08.2013, ktorý pripustil vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že konanie ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie.

Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolateľ doručil súdu 03.10.2014 podanie označené ako
„Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do exekučného konania“. Do oznámenia uviedol, že Vaša
sp. zn. 3Er/468/2011 a účastníkov označil tak, že oprávneného označil obchodným menom a sídlom
vrátane IČO a povinného označil menom a priezviskom.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecí sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované.

Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa § 43 ods. 3 O.s.p., na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na
začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Občiansky súdny poriadok v citovanom ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. vymedzil základné náležitosti
podania určeného súdu tak, že z neho musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, vrátane
označenia zástupcu, ktorej veci sa týka, ak ide o prebiehajúce konanie, ako aj označenie jeho obsahu,
predovšetkým aké právne následky sa ním v procesných vzťahoch sledujú. Podanie tiež musí byť
datované a podpísané osobou, ktorá ho podáva alebo jej zástupcom. V prípade, že podanie tieto
náležitosti neobsahuje, Občiansky súdny poriadok v § 43 ods. 1 stanovil povinný postup súdu, ktorým
sleduje odstránenie vád nesprávneho alebo neúplného podania. V takom prípade súd uznesením vyzve
účastníka konania na doplnenie nesprávneho alebo neúplného podania v lehote, ktorú mu určí a ktorá
nemôže byť kratšia ako 10 dní. Zároveň je povinný ho poučiť ako treba doplnenie vykonať.

Nesprávnym podaním je aj nedostatočné označenie účastníkov exekučného konania len nemom a
priezviskom, bez uvedenia miesta bydliska, ktoré neumožňuje ich presnú identifikáciu. V prejednávanej
veci oznámil odvolateľ, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného
bez toho, aby v tomto svojom podaní označil povinného okrem mena a priezviska aj ďalšími údajmi, a to



adresou trvalého, prípadne prechodného pobytu, bez ktorého nie je účastník označený riadne. Takéto
podanie je preto neúplné.

V tejto súvislosti vyznieva námietka odvolateľa, že rozhodnutie súdu neobsahovalo zákonom stanovené
náležitosti spočívajúce v neúplnom označení účastníkov konania skôr zmätočne, pretože rozhodnutiu
okresného súdu vytýka chýbajúce náležitosti označenia povinného, ktoré vo svojom podaní neuviedol.

Okresný súd rozhodol o podaní účastníka konania napriek tomu, že toto podanie nemalo náležitosti
vyžadované Občianskym súdnym poriadkom. Pochybil, keď nepostupoval podľa § 43 O.s.p. a
podávateľa uznesením nevyzval na doplnenie označenia povinného a označení veci, pretože ide o vadu
podania, ktorá je odstrániteľná. Takýmto postupom zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd na základe vyššie uvedeného napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.,
nakoľko dôvod na vydanie rozhodnutia neexistoval, keďže podanie účastníka nemalo náležitosti
stanovené zákonom. Bude úlohou prvostupňového súdu postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a vyzvať
odvolateľa na odstránenie vád jeho podania spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej
lehote má tie právne následky, ktoré sú uvedené v § 43 ods. 3 O.s.p.

Vecná námietka odvolateľa, že rozhodnutie je nezákonné aj preto, že o vstupe účastníkov konania súd
nerozhoduje, resp. rozhoduje len na základe námietky, ktorá v danom prípade nebola podaná, a preto
je napadnuté rozhodnutie výsledkom nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná.

Podľa § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov,
Účastníci konania
(1) Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej
im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je
aj poverený exekútor.
(2) Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania,
ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
(3) Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než
toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,
sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo
dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
(4) Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia,
ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Odvolateľ založil svoju argumentáciu na tom, že exekučný poriadok zákon č. 233/1995 Z.z. nemá
osobitnú úpravu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, a preto v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. je
potrebné naň aplikovať § 93 O.s.p.

Zo znenia zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok vyplýva, že tento obsahuje osobitnú úpravu
účastníkov konania v citovanom § 37, ktorý je označený názvom účastníci konania. Z toho vyplýva, že
Exekučný poriadok má svoju vlastnú osobitnú úpravu účastníkov konania, podľa ktorej sú účastníkmi
exekučného konania oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi konania len vtedy, keď to ustanovuje



zákon, ale len pre tú časť konania, v ktorej im toto postavenie zákon priznáva. Na porovnanie Občiansky
súdny poriadok má úpravu účastníkov konania obsiahnutú pod nadpisom „Účastníci konania“, pod ktorý
sú zaradené § 90 až § 94. Účastníkmi konania v zmysle týchto ustanovení sú navrhovateľ a odporca
alebo tí, ktorých ako účastníkov konania stanoví Občiansky súdny poriadok. Okrem navrhovateľa a
odporcu je účastníkom konania aj vedľajší účastník v zmysle § 93 O.s.p. a v konaní, ktoré možno
začať aj bez návrhu sú účastníkmi konania v zmysle § 94 O.s.p. všetci tí, o právach a povinnostiach
ktorých sa má konať, resp. za podmienok odseku 4 tohto ustanovenia je účastníkom konania aj štát.
Občiansky súdny poriadok upravil okruh účastníkov konania tak, že medzi nich zahrnul všetky vyššie
uvedené osoby, teda aj vedľajšieho účastníka. Z uvedeného vyplýva, že tak Občiansky súdny poriadok,
ako aj Exekučný poriadok obsahujú úpravu okruhu účastníkov v konaniach, ktoré sú vedené podľa
týchto poriadkov. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. tak ako je vyššie citovaný Občiansky súdny poriadok
ako lex generalis možno použiť na exekučné konanie len v tých prípadoch, kedy osobitný predpis
Exekučný poriadok určitú problematiku neupravuje. To nie je prípad okruhu účastníkov konania. Inak
povedané úprava okruhu účastníkov exekučného konania je v § 37 Exekučného poriadku obsiahnutá
vyčerpávajúco. Nie je teda podstatné, že Exekučný poriadok vedľajšieho účastníka z okruhu účastníka
nevylúčil ale to, že vedľajšieho účastníka za účastníka konania nepovažuje. K tomu je možno uviesť
aj to, že z povahy vykonávacieho konania vyplýva, že v takomto konaní je potrebná účasť len tých
subjektov, ktorých sa toto konanie priamo týka, a to oprávneného a povinného, nakoľko podstatou tohto
konania je vynútenie dobrovoľne nesplnenej povinnosti. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že otázkou
vedľajšieho účastníctva sa vo svojich rozhodnutiach opakovane zaoberal aj Najvyšší súd SR, napríklad
rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/333/2012 zo dňa 26.6.2013, podľa ktorého exekučné konanie nie je sporové
konanie, preto vedľajšie účastníctvo je v danom prípade vylúčené. Vzhľadom na to, že neprípustnosť
vstupu (každého) vedľajšieho účastníka do exekučného konania je daná vecnou stránkou (predmetom a
povahou konania), nemení nič na opodstatnenosti záverov o neprípustnosti vstupu združenia do daného
dovolacieho konania skutočnosť, že vôľu vstúpiť do dovolacieho konania ako vedľajší účastník prejavila
taká právnická osoba zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Ani odvolateľom daný súdu do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke
položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, ani rozsudok v tejto veci zo dňa 27.2.2014,
ktorý bol vydaný v prejudiciálnom konaní o prípustnosti vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní
vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti žalovanému Miroslav Vašuta, za účasti združenia na
ochranu spotrebiteľa HOOS nenasvedčuje tvrdeniu odvolateľa, že by malo byť vedľajšie účastníctvo
v exekučnom konaní prípustné. V závere predmetného rozsudku Súdny dvor Európskej únie uviedol,
že „smernica rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä
čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 8 tejto smernice sa má v spojení s čl. 38 a 47 Charty základných práv
Európskej únie CE vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa
nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti
ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku“. V bode 54
tohto rozsudku tiež uviedol, že „pokiaľ ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať
sa v tomto kontexte uvedeného článku, je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie
účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný
prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä
v jeho práve sa kolektívnou žalobou, ktoré má podľa čl. 7 ods. 2 smernice 93/13“ a v bode 55 citovaného
rozsudku uviedol, „že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať
takéhoto spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného
spotrebiteľom“.
pomer hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.