Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/50/2015 z 12. 10. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. októbra 2015, sp. zn. 15CoP/50/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6814206387.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoP/50/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6814206387.1 | 2015-10-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. a) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfafb5e3-24f8-4063-a3e7-a83a60a5c3c6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6814206387.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814206387
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6814206387.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloleté deti T. J., nar. XX. XX. XXXX a D. J.,
nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zast. Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Revúca, ako opatrovníkom, deti rodičov: T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., I.
č. XXXX/X, zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej, Železničná 257/19 a otca
D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., T. J. č. XXXX/XX, zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom
v Revúcej, Nám. slobody č. 2, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu
Revúca, zo dňa 20. augusta 2015, č. k. 5P/3/2015-405, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú T. výživné vo výške 100,-
eur mesačne a na maloletú D. výživné vo výške 70,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na prvostupňovom súde sa vedie konanie o zvýšenie výživného na
maloleté deti. Dňa 30. 07. 2015 matka detí podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by súd uložil otcovi detí povinnosť platiť na ich výživu sumou 150,- eur mesačne a 100,- eur mesačne
na D.. Návrh odôvodňovala tým, že je zrejmé, že v období 2 - 3 mesiacov nebude vo veci rozhodnuté,
pretože súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Otec po podaní návrhu na zvýšenie výživného prestal
na deti prispievať výživné, medzi rodičmi detí v dohodnutej výške 150,- eur, výživné platí len podľa
rozhodnutia súdu z roku 2005 v súhrnnej výške 73,19 eur mesačne. Takéto výživné na obe deti sa
približuje minimálnemu výživnému a nepostačuje na pokrytie potrieb maloletých detí. Matka namietala,
že takéto výživné je v nepomere k príjmom otca zo živnosti. Ďalším dôvodom je pokles príjmov v
domácnosti matky, keď od augusta 2015 jej končí vyplácanie rodičovského príspevku na maloleté dieťa
B. I.. Taktiež druh matky, ktorý s nimi žije v domácnosti, prišiel o prácu. Z týchto dôvodov hrozí, že matka
bude musieť preradiť maloletú T. zo školy v Y. Y. do školy v Z..

V návrhu taktiež uviedla, že živnosť M. J. - J., s miestom podnikania v Z., predstavuje rodinnú firmu,
kde sa otec podieľa na ziskoch tejto firmy a firmu riadi namiesto sestry. Preto do príjmu otca nemožno
zahrnúť len príjem z pracovného pomeru ale celkový zisk spoločnosti.

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd mal za osvedčené, že vyživovacia povinnosť bola
naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 05. 2005, č. k. RA
1P/101/2007-27 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. 39,83 eur a na výživu
maloletej D. 33,19 eur.



Priemerný príjem matky detí zo závislej činnosti za obdobie január 2014 - december 2014 predstavoval
spolu 6 904,82 eur, teda 575,40 eur na mesiac. Okrem toho jej bol vyplácaný rodičovský príspevok vo
výške 203,20 eur, vyplácanie ktorého skončilo v júli 2015 a prídavky na tri deti vo výške 70,53 eur.

Otec deklaroval čistý mesačný príjem 304,84 eur, z čoho je mu zamestnávateľom zrážaná suma 70,- eur
na exekúciu. Vzhľadom na to, že vo veci prebieha konanie vo veci samej, súd mal z vykonaných dôkazov
preukázané skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že otec od februára 2015 prispieva na výživu detí iba sumou
73,19 eur, prestal dobrovoľne uhrádzať vyššie výživné vo výške 150,- eur mesačne. Z dokazovania
vyplynulo, že potreby detí sú podstatne väčšie. Súd zdôraznil, že matka vykonáva starostlivosť o deti
a musí zabezpečovať každodenné základné potreby detí, pričom finančné prostriedky musí mať k
dispozícii pravidelne na každý mesiac. Preto o veci rozhodol podľa § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho
súdneho poriadku. Mal za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca v nevyhnutnej miere
plniť určené výživné, pričom súd neposudzoval jeho príjem zo závislej činnosti u svojho oficiálneho
zamestnávateľa ako jediný, ale vzhľadom na dokazovanie prihliadol na celkové majetkové pomery a
jeho životnú úroveň, keď je zjavné, že nemá príjem len zo závislej činnosti, ale mu plynú príjmy aj z
podnikateľskej činnosti tohto subjektu. Nie je totiž možné dosiahnuť zo sumy čistého príjmu 234,- eur
takú životnú úroveň, akú otec dosahuje. Aktivity otca, najmä výlety a dovolenky do zahraničia, ale aj
zakupovanie značkového oblečenia, nákupy na Slovensku i v zahraničí, víkendové pobyty v luxusných
hoteloch alebo strediskách na Slovensku nie sú benefitmi poskytovanými mu zamestnávateľom. Súd
vychádzal zo zistenia, že príjem zo živnosti sa pohyboval vo výške 400 000,- eur ročne, živnostníčka
M. J. - J. boli k 19. 03. 2015 vedení ako držitelia 12 motorových vozidiel, okrem iného aj Volkswagen
Passat rok výroby 2011, Audi A6, Citroen Jumper. Z výpovedí detí vyplynulo, že otec používa motorové
vozidlo BMW 5, nosí značkové oblečenie značky Armani, Dolce Gabana, Puma, Adidas, Nike. Taktiež
vyplynulo, že približne 2-krát do roka cestuje do zahraničia na výlety a dovolenky, a to napríklad do
Thajska, Paríža, Moskvy a Petrohradu, Dubaja, na Malorcu, do Londýna, Talianska.

Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Uznesenie žiadal zmeniť tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietne.

Namietal, že uznesenie je nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a z nesprávnych skutkových zistení
(odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.).

Poukázal na to, že súdom mu bola uložená vyživovacia povinnosť  vo výške 59,92 eur a 33,27 eur, čo
si riadne plní.  Jediný príjem predstavuje mzda z pracovného pomeru vo výške 234,80 eur.

V súčasnosti musí z príjmu hradiť náklady na byt vo výške 130,- eur, ako aj náklady na stravu a ošatenie,
pričom mu zostane 135,- eur, z čoho mu zostane sumy 62,- eur, čo je podstatne menej, ako je štátom
určená výška životného minima vo výške 198,09 eur.

Namietal, že súd vychádzal z nesprávneho skutkového záveru, že žalovaný má príjmy z podnikateľskej
činnosti.  Výnos z hospodárenia M. J. bol používaný na úhradu dlhov z podnikateľskej činnosti  v situácii,
keď voči M. J. sú vedené viaceré exekučné konania a sú dohodnuté splátkové  kalendáre s odberateľmi
a poisťovňami, resp. daňovým úradom, na úhradu starých záväzkov. Zisk jej skutočne vyplácaný nebol.

Poukázal na § 76 ods. 1 písm. a) O. s. p., ktoré upravuje, že predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, čo si dobrovoľne plní.

Pokiaľ ide o prestup  maloletej T. na školu z Y. Y., výdavky spojené so štúdiom sa zaviazala dobrovoľne
uhrádzať jej teta M. J., sestra  otca.

Vzhľadom na čistý mesačný príjem matky vo výške 646,- eur (bez rodičovského príspevku) je toho
názoru, že tento príjem je dostatočný pre úhradu jej výdavkov spojených s výživou jej maloletých detí.

Záverom poukázal na to, že bol a je ochotný dcéry všestranne podporovať, vrátane podpory materiálnej.
Táto podpora nemôže byť zamieňaná so zdrojom príjmov  pre matku maloletých detí od otca.  Namietal,
že súd nemá preukázanú  výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, rozhodnutie vydal bez zistenia
skutkového stavu a vychádzal len z nepodložených tvrdení matky.



Matka ani opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací,  vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.  a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie prvostupňového  súdu potvrdil ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku
správne a odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.
s. p.).

V odvolaní otec namieta nesprávne právne posúdenie veci s zmysle odvolacieho dôvodu uvedeného  v
§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii  práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť,
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Vzhľadom na odvolaciu námietku sa preto odvolací súd  zaoberal otázkou, či táto námietka je dôvodná.
V danom konaní sa matka domáha zvýšenia výživného pre maloleté deti od otca, pričom počas konania
v súlade s ust. § 102 O. s. p. prvostupňový súd  na základe návrhu matky nenariadil predbežné opatrenie
v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O. s. p.,  ako to uvádza  v prvom odseku sa str. 6 svojho rozsudku. Na
strane 5 rozsudku však  poukazuje na ďalšie  dôvody v zmysle § 76 ods. 1 O. s. p., ktoré predpokladajú
možnosť nariadenia predbežného opatrenia. V rámci daného ustanovenia podľa písm. a) možno nariadiť
účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutej miere.

Je zjavné, že v danom prípade ide o zrejmý preklep, keďže na daný prípad sa vzťahuje  ust. § 76
ods. 1 písm. a) O. s. p., citované písm. e) nemá k danej veci žiadny vzťah.  Odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového súdu sa zjavne však vzťahuje k písm. a) O. s. p.  Je zjavné, že prvostupňový súd použil
správny právny predpis, teda,  Občiansky súdny poriadok, taktiež ho správne vyložil.  I napriek tomu,
že pri vyhotovení rozhodnutia zjavne došlo  k písomnému pochybeniu,  odvolací súd nepovažuje danú
skutočnosť za vadu, ktorá by  mala privodiť účinky predpokladané v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s.
p., teda, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tomu napovedá celý obsah
rozhodnutia  prvostupňového súdu.  Prvostupňový súd sa nedopustil omylu v aplikácii práva, použil
správny právny predpis a tento aj správne vyložil.

Ďalším dôvodom, na ktorý otec poukazuje v odvolaní je, že  prvostupňové rozhodnutie vychádza z
nesprávnych skutkových  zistení, čo je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2  písm. d) O. s. p.

Tento odvolací  dôvod je daný v prípade pochybenia  v zistení skutkového stavu veci spočívajúceho v
tom, že skutkové zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je vadné, nakoľko
z vykonaných dôkazov, nevyplynulo.

Z vykonaného dokazovania v doterajšom konaní je zrejmé, že  námietka otca ani v tomto smere nie
je dôvodná.   Prvostupňový súd doteraz vykonal dokazovanie, z ktorého  vyplynuli skutočnosti, ktoré
tvoril základ  rozhodnutia  v danej veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade v zmysle ust. §
102  O. s. p.  súd nariadil  predbežné opatrenie  po začatí konania z dôvodu  potreby  úpravy pomerov
účastníkov  vzhľadom na to, že  vo veci je nariadené  znalecké dokazovanie a konanie  potrvá ešte
určitú dobu, pričom je potrebné zabezpečiť  finančné prostriedky pre život maloletých detí.  Súd mal
preukázanú hrozbu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, keď považoval za potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov, a to povinnosť otca platiť výživné na maloleté deti, pretože  doteraz platená suma
otcom vo výške 73,19 eur nepostačuje na krytie bežných denných potrieb maloletých detí.

Treba zdôrazniť, že  v danom prípade súd pri rozhodovaní nevychádza z dokazovania,  nie je jeho
povinnosťou vykonávať dôkazy tak, ako je tomu   v prípade rozhodnutia vo veci samej, avšak len
osvedčuje základné skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a doteraz vykonaných dôkazov, pričom
vychádza z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Prvostupňový súd dostatočne podrobne



vyhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne aj vo vzájomnej súvislosti,  jeho právne závery zodpovedajú
skutkovým zisteniam.  Na doplnenie odvolací súd poukazuje na Dohovor  o právach dieťaťa oznámený
pod č. 104/1991 Zb., v zmysle ktorého čl. 3 musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých
detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Rozhodnutie prvostupňového súdu v tomto prípade  je v súlade
so záujmami maloletého dieťaťa, o čom niet pochýb.  Odvolací súd len podotýka, že v zmysle § 62 ods.
2  Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5
súd skúma, ktoré výdavky nie je nevyhnutné vynaložil. Citované  ustanovenie zvyšuje mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť  v
prvom rade  zabezpečiť výživu dieťaťa a následne má  právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na  uspokojenie svojich potrieb.

Prvostupňový súd  správne prihliadol na potreby maloletých detí,  pričom okrem preukázaných nákladov,
ktoré sú v rozhodnutí dostatočne odôvodnené, súd aj všeobecne poukázal na  potreby detí v danom
veku, ktoré z rozhodovacej praxe sú súdom známe, taktiež z výkonu osobnej  starostlivosti o deti. Je
nepochybné, že suma výživného platená otcom na základe rozhodnutia z roku 2005 vo výške 73,19 eur
nemôže pokryť ani základné potreby  maloletých detí.  Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné je určené
pre deti,  pričom z odvolania je zjavné, že neochota otca prispievať vyšším výživným vyplýva z toho,
že  predpokladá, že tieto finančné sumy budú slúžiť na úhradu matky a jej rodiny. Tento záver nie je
akceptovateľný. Treba zdôrazniť, že  do výšky výživného pre maloleté deti nemožno zahrnúť len priame
finančné náklady spočívajúce v nákladoch na stravu, ošatenie, školu, ale aj náklady spojené s bývaním,
a to energie, platby za byt, poplatky, dane.

Prvostupňový súd správne poukázal na skutočnosť, že  je potrebné prihliadnuť na životnú úroveň otca,
ktorú by nemohol dosiahnuť  z deklarovaného čistého mesačného príjmu 234,70 eur. Odvolací súd
dodáva, že konštatovaný životný štandard presahuje rámec bežných primeraných príjmov  vzhľadom
na zistené náklady otca a spôsob vedeného života. Konštatované dovolenky, pobyty v hoteloch
nepredstavujú bežný štandard, ale sú vysoko nadštandardné, a to aj pokiaľ ide o pobyty  otca v hoteloch,
napr. Grand Hotel Kempinsky vo  Vysokých Tatrách, prípadne opakované dovolenky v nie najlacnejších
destináciách (Moskva, Petrohrad, Thajsko, Dubaj). Je zjavné, že  zo sumy 62,- eur ktorá otcovi zostane
po zaplatení nákladov na byt a výživného by nemohol poskytovať deťom ďalšie vecné dary, ako napr.
telefón Samsung S5 alebo kabelku značky Valentino.  Mimochodom treba dodať, že  deti  potrebujú
finančné prostriedky na každodenný bežný život, poskytované benefity otcom  nemožno považovať za
ospravedlňujúce vo vzťahu k povinnosti platiť riadne a včas mesačné výživné, ktoré predovšetkým slúži
na úhradu potrieb maloletých detí.

Je viac ako zjavné, že na základe tvrdení otca  ide o spor s matkou detí, preto by bolo vhodné,
aby  obidvaja rodičia pochopili najvyšší záujem vlastných detí, pričom  nie je žiadny dôvod na to, aby
v odvolaní otec uviedol, „že tento príjem je dostatočný pre úhradu jej výdavkov, vrátane výdavkov
spojených s výživou jej maloletých detí".  Maloleté deti nie sú deti matky, ale sú aj deťmi otca, ktorý
má k nim taktiež zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ak otec deklaruje, že  mieni deti naďalej podporovať,
bude vhodné, aby  deti skutočne aj podporoval v rozsahu ich skutočných finančných potrieb a platenie
výživného nevidel v poskytovaní nadštandardných benefitov.

Pokiaľ otec poukazuje na to, že výnos z hospodárenia M. J. bol používaný na úhradu dlhov  z
podnikateľskej činnosti s tým, že sú vedené viaceré exekučné konania, ide o otázku zodpovednosti pri
podnikaní a platobnej disciplíne a z hľadiska rozhodnutia o predbežnom opatrení nejde o rozhodujúce
skutočnosti.  Toto bude predmetom dokazovania vo veci samej.  Odvolací súd mimochodom pripomína,
že  pokiaľ ide o zisťovanie skutočných príjmov otca,  vzhľadom na postoj otca bude vhodné nariadiť
audit v danej spoločnosti tak, aby boli zistené skutočné príjmy otca, odôvodnené náklady firmy, ako aj
správnosť vedenia účtovníctva.

Námietka otca, že súd nemá preukázanú výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, je absurdná. Z
hľadiska rozhodnutia o predbežnom opatrení aj neakceptovateľná, pretože matka tieto náklady v konaní
preukázala a aj ich uviedla. Nie je potrebné, aby preukazovala každé euro vynaložené na výživu detí. Ale
pokiaľ zmyslom konania  z hľadiska otca je preukazovanie skutočných nákladov na deti a nie skutočný
záujem dieťaťa, potom určite  matka v ďalšom konaní doloží podrobne všetky náklady, ktoré sú potrebné



na výživu maloletých detí, pričom súd len dodáva, že pri dôslednej analýze tieto náklady budú vyššie
ako boli doteraz v konaní uvedené.

Námietka otca, že rozhodnutie vydal bez zistenia skutkového stavu nie je  pravdivé, pretože
prvostupňový súd konal vo veci samej a už vykonal určité dôkazy, z ktorých aj vychádzal. Naviac ako bolo
vyššie uvedené,  pri nariadení predbežného opatrenia súd  osvedčuje základné skutočnosti, nevychádza
z vykonaných dôkazov tak, ako pri rozhodnutí vo veci samej.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne podstatné  pochybenie prvostupňového súdu, jeho rozhodnutie
považoval za vecne správne, preto ho potvrdil z vyššie uvedených dôvodov.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  odvolanie nie je prípustné.