{"guid": "4c39265a-85d5-4f09-9745-232454da3a4d:01883131-11c3-4e13-bdcf-686e7b28d3e7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5415201246.3", "spisova_znacka": "6Co/165/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/165/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 6Co/165/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5415201246.3", "identifikacne_cislo": "5415201246", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01883131-11c3-4e13-bdcf-686e7b28d3e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5415201246.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5415201246.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5415201246.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/165/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201246
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415201246.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. U., rod.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. XXXX/XX, XXX XX W. G., 2/ M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. Z. XXXX/XX, XXX XX W. G., obidvaja zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária Kováčik
Legal, s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému:
Ing. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXXX/X, XXX XX W. G., zastúpenému JUDr. Evou
Krchňavou, advokátkou, so sídlom F. Y. XX, XXX XX N. N., o zrušenie vecného bremena za primeranú
náhradu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/72/2015-618 zo dňa
20. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/72/2015-618 zo dňa 20. apríla 2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný   m á  voči žalobcom v rade 1/ a 2/   n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Súčasne vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu 09.11.2006 (pôvodne
vedenou pod sp. zn. 5C/110/2006) sa pôvodný žalobca (L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., D. XXXX/
XX-XX (ďalej aj „pôvodný žalobca\") prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému a
poukazom na § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhal zrušenia vecného bremena viaznuceho
na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „ LV\") č. XXXX, k. ú. a obce W. G., ako
KN parcela č. 1555/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1991 m2, KN parcela č. 1555/4 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 647 m2 a stavba súpisné č. XXXX postavená na KN parcele č. 1555/4 (ďalej
aj „predmetné nehnuteľnosti\") zodpovedajúce právu žalovaného bezodplatne doživotne užívať všetky
predmetné nehnuteľnosti, zriadeného na základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením vecného
bremena zo dňa 28.10.2003, uzavretej medzi Ing. H. C. r.č. XXXXXX/XXXX, bytom W. G., C. XXXX/X
ako darcom a Mgr. G. C., r.č. XXXXXX/XXX, bytom W. G., C. XXXX/X ako obdarovanou, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1473/06 (správne č. V 1303/03) s uložením povinnosti
pôvodnému žalobcovi zaplatiť žalovanému ako náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 20.000,-
Sk (663,88 Eur). Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov tohto konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením vecného bremena
z 28.10.2003 uzavretej medzi žalovaným ako darcom a Mgr. G. C., ako obdarovanou, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra Dolný Kubín 30.10.2003 pod  č. V 1303/03 obdarovaná Mgr. G. C.
zriadila v prospech žalovaného vecné bremeno, zodpovedajúce právu darcu bezodplatne doživotne
užívať predmetné nehnuteľnosti. Účastníci ocenili hodnotu zriadeného vecného bremena na 50.000,- Sk



ako 5-násobok ročného plnenia po 10.000,- Sk. Príklepom súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného
na dražbe vykonanej dňa 13.07.2005 v exekučnom konaní sp. zn. EX 109/2004, bol                         k
predmetným nehnuteľnostiam udelený príklep Dr. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, za najvyššie podanie vo
výške 1.500.000,- Sk. Udelený príklep bol súdom schválený uznesením sp. zn. 7Er/164/2004 zo
dňa 22.09.2005. Pôvodný žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom
kúpnou zmluvou z 29.09.2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1473/06,
uzavretou medzi predávajúcim Dr. Z. S. a žalobcom ako kupujúcim. Tento nemôže vykonávať vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, najmä tieto užívať, pretože ich  v celom rozsahu užíva žalovaný
a napriek výzvam neumožňuje pôvodnému žalobcovi riadny výkon vlastníckeho práva. Pri primeranej
náhrade nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, a preto navrhol rozhodnúť o peňažnej náhrade
v sume 20.000,- Sk, ktorú odôvodnil tým, že v zmluve o zriadení vecného bremena účastníci ocenili
vecné bremeno na 50.000,- Sk ako päťnásobok ročného plnenia po 10.000,- Sk. Vecné bremeno sa už
vykonávalo viac ako tri roky a oprávnený využil vecné bremeno v hodnote 30.000,- Sk.
4. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom podaní zo 17.05.2007 žiadal žalobu
zamietnuť. Žaloba zrejme za zmenu pomerov, (na základe ktorej žiada zrušiť vecné bremeno k
predmetným nehnuteľnostiam), považuje stratu vlastníckeho práva k nim zo strany Mgr. G. C., ktorá bola
zriaďovateľkou vecného bremena k nim, a ktorého výkon podľa žalobcu zaručoval príbuzenský vzťah
medzi Mgr. G. C. a žalovaným a stratou vlastníckeho práva k ním údajne vznikol hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou žalovaného ako oprávneného z vecného bremena. Vyjadril nesúhlas
s takýmto názorom pôvodného žalobcu, nakoľko riadny výkon práv zo zriadeného vecného bremena
žalovaným nezaručoval jeho príbuzenský vzťah s vtedajšou ich vlastníčkou, ale fakt, že vecné bremeno
bolo riadne zriadené platným právnym úkonom a žalovaný ho nadobudol           vkladom do katastra
nehnuteľností. Na najvyššie podanie vydražiteľa Dr. S. vo výške 1.500.000,- Sk bola započítaná hodnota
vecného bremena vo výške 936.767,45 Sk, určenej znaleckým posudkom znalca Ing. Mariána Pilku č.
65/2005 z 19.05.2005. Vydražiteľ nadobudol dražbou predmetné nehnuteľnosti, ktorých hodnota v čase
dražby mohla dosahovať až 2.500.000,- Sk len za konečnú cenu vo výške 563.232,55 Sk, teda nadmieru
výhodne práve z dôvodu ich zaťaženia vecným bremenom. V čase ich vydraženia a aj v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy medzi vydražiteľom a pôvodným žalobcom, bolo vecné bremeno na LV uvedené, a preto
platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy o ich zaťažení
vecným bremenom vedel. Pôvodný žalobca sa s vedomím existencie vecného bremena dobrovoľne
rozhodol, že má záujem o kúpu predmetných nehnuteľností s takouto právnou vadou, teda na základe
svojej slobodnej vôle nadobudol               do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom.
Od nadobudnutia jeho vlastníckeho práva až doposiaľ nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane
niektorej strany sporu, preto podľa žalovaného nie je založené právo žalobcu domáhať sa zrušenia
vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako zmenu nemožno posudzovať takú
osobnú situáciu, s ktorou nový vlastník nahradzoval predchádzajúceho vlastníka.                             Pri
rozhodovaní súdu je potrebné prihliadať na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na to,
že pôvodný žalobca v čase nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vedel o existencii
vecného bremena a musel teda počítať s tým, že ho vecné bremeno môže vo výkone jeho vlastníckeho
práva obmedziť. Ak by len z dôvodu zmeny vlastníctva k nim, ktoré žalovaný nemohol nijako ovplyvniť,
stratil žalovaný svoje právo vyplývajúce z vecného bremena, zriaďované za účelom doživotného
zabezpečenia možnosti bývania žalovaného, bolo by to v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Namietol
aj pôvodným žalobcom navrhovanú náhradu za zrušenie vecného bremena. Primeranou náhradou je
taká, ktorej rozsah bude ekvivalentný právu žalovaného vyplývajúcemu z vecného bremena, ktorou by
bola peňažná suma zabezpečujúca žalovanému ako oprávnenému z vecného bremena obstaranie si
rovnakého práva na užívanie obdobných nehnuteľností, čo by bolo možné získať zrejme len kúpou
takýchto nehnuteľností. Rozsah peňažného plnenia je potrebné určiť tak, aby si žalovaný na základe
neho mohol sám obstarať primerané vecné plnenie - primerané náhradné bývanie s výhodami, ktorého
obsahom je možnosť užívania rodinného domu                                 s prináležiacimi pozemkami.
5. Na pojednávaní dňa 12.11.2008 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil zmenu žaloby ohľadne
výšky náhrady za zrušenie vecného bremena, a to zo sumy 20.000,- Sk na 340.000,- Sk (11.285,93
Eur), t.j. na výšku, aká bola určená znalcom Ing. Dedinským                 v jeho znaleckom posudku č.
20/2008 zo dňa 20.09.2008.
6. O žalobe rozhodol prvýkrát okresný súd rozsudkom č. k. 5C/110/2006-188 zo dňa 12.11.2008 tak,
že zrušil vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnostiach zapísaných na LV              č. XXXX, k.ú.
a obce W. G., ako KN parcela č. 1555/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1991 m2, KN parcela č.
1555/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 647 m2 a stavba súpisné č. XXXX postavená na
KN parcele č. 1555/4, zodpovedajúce právu žalovaného bezodplatne doživotne užívať všetky uvedené



nehnuteľnosti, zriadeného na základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením vecného bremena zo
dňa 28.10.2003, uzavretej medzi Ing. H. C. r.č. XXXXXX/XXXX, bytom W. G., C. XXXX/X  ako darcom
a Mgr. G. C., r.č. XXXXXX/XXX, bytom W. G., C. XXXX/X ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra Dolný Kubín (výrok I.), pôvodnému žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
ako náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 340.000,- Sk (11.285,93 eura) do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (výrok II.)            a napokon vyslovil, že o trovách tohto konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
od zriadenia vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného došlo dražbou
predmetných nehnuteľností k zmene pomerov sprevádzanou vznikom hrubého nepomeru medzi vecným
bremenom a výhodou žalovaného ako oprávneného z vecného bremena. Nemožnosť ich spoluužívania
žalovaným na jednej strane s pôvodným žalobcom a jeho rodinou na strane druhej ako osobami bez
akéhokoľvek bližšieho vzťahu navzájom, na rozdiel od stavu existujúceho v čase, keď ich vlastnila matka
žalovaného, ktorá zmluvne dané vecné bremeno žalovanému zriadila, viedla k stavu, že predmetné
nehnuteľnosti nikto v čase daného rozhodovania neužíval. Za uvedenej situácie pôvodný žalobca nebol
ochotný investovať ani len do ich bežnej údržby a už vôbec nie do ich zhodnocovania, dôsledkom
čoho je stav, že jednotlivé stavby chátrajú a strácajú na svojej všeobecnej hodnote, s čím priamo súvisí
aj postupné a pomerne rýchle strácanie hodnoty práva žalovaného z vecného bremena, ktorý na ich
užívanie nie je bytostne odkázaný a v nich trvale nebýval už ani v čase, keď ich ešte vlastnila jeho matka,
hoci tam mal stále vedený trvalý pobyt. Jeho užívanie do 04.10.2007, kedy došlo k výmene zámok na
dverách, malo charakter občasného navštevovania.
7. Vo veci následne opakovane rozhodovali súdy vyššej inštancie, keď najprv na základe odvolania
žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 8Co/20/2009-252 zo dňa 23.06.2009  uvedený
rozsudok okresného súdu potvrdil a súčasne pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie. Následne
po dovolaní žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Cdo 291/2009-281 zo
dňa  22.02.2011 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie Aj ďalší, v poradí
druhý rozsudok odvolacieho súdu                    č. k. 8Co/106/2011-367 zo dňa 21.02.2012, ktorý
ešte pred uvedeným rozhodnutím vo veci samej uznesením č. k. 8Co/106/2011-309 zo dňa 25.10.2011
právoplatným dňa 07.11.2011 pripustil na návrh pôvodného žalobcu doručený súdu 30.06.2011 zmenu
na strane žalobcu               z pôvodného žalobcu na terajšiu žalobkyňu v rade 1/ Z. U., a ktorým odvolací
súd opäť potvrdil rozsudok okresného súdu z 12.11.2008 s tým, že plnenie sa uskutoční po prepočte
na menu euro a že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd I. stupňa, Najvyšší súd SR tiež na
základe dovolania žalovaného, uznesením č. k. 4 Cdo 46/2013-417 zo dňa  26.05.2014 zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Napokon odvolací súd uznesením č. k. 6Co/515/2014-428
z 25.03.2015 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 5C/110/2006-188  zo dňa 12.11.2008 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia posledného zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vo
veci samej, v ktorom tento podrobne rozobral chronológiu a závery jednotlivých rozhodnutí odvolacieho
a dovolacieho súdu v danej veci, vyplýva, že súdy prvej a druhej inštancie pri svojom rozhodovaní
vychádzali z nesprávneho právneho záveru, že zmena vlastníka veci zaťaženej vecným bremenom a
v nadväznosti na to vyplývajúca zmenená osobná situácia nového vlastníka je relevantným dôvodom,
pre ktorý môže súd vecné bremeno (v danom prípade spočívajúce           v práve bezodplatného
doživotného užívania nehnuteľnosti) za primeranú náhradu zrušiť podľa § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach                    vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci
uviedol, že ako zmena nemôže byť posudzovaná tá osobná situácia, s ktorou nový vlastník nahradzoval
predchádzajúceho vlastníka. Neodôvodneným odchýlením od už vysloveného právneho názoru bol aj
stav, keď odvolací súd rozhodol o zrušení vecného bremena za náhradu v čase, kedy vlastnícke právo
(už                      k nezaťaženej nehnuteľnosti) nadobudla žalobkyňa od predchádzajúceho vlastníka,
pôvodne vystupujúceho v konaní ako žalobca. Tento záver navyše dovolací súd označil za predčasný,
keď súd bližšie neskúmal, či o začatom dovolacom konaní bola informovaná aj žalobkyňa. Krajský súd
preto uložil okresnému súdu vypočuť k uvedeným skutočnostiam žalobkyňu                 a následne podľa
jej vyjadrenia, prípadne ďalšieho vykonaného dokazovania. rozhodnúť                   v zmysle vyslovených
právnych názorov najvyššieho súdu.
8. Z odôvodnenia posledného dovolacieho rozhodnutia v danej veci (uznesenia č. k.                4
Cdo 46/2013-417 zo dňa 26.05.2014) vyplýva, že v ňom sa dovolací súd pridŕžal právneho názoru
vysloveného ním v jeho predchádzajúcom rozhodnutí v danej veci zo dňa 22.02.2011, podľa ktorého
zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej viazne vecné bremeno, je nepochybne zmenou,
pretože v budúcnosti bude potrebné posudzovať prípadné zmeny                    so zreteľom na osobu
nového vlastníka a jeho pomery, ktoré sa môžu vyvíjať odlišne                      od predchádzajúceho vlastníka.
Avšak nový vlastník nemôže nadobudnúť viac práv, než mal jeho predchodca, a preto ako zmena



nemôže byť posudzovaná tá osobná situácia, s ktorou nový vlastník nahradzoval predchádzajúceho
vlastníka. Ak v danej veci predmetné nehnuteľnosti nadobudol dražbou v rámci exekúcie Dr. S., ktorý
ich následne                       v nezmenenom faktickom a právnom stave zmluvne previedol na pôvodného
žalobcu, ktorý   v čase kúpy mal vedomosť o rozsahu a obsahu vecného bremena viaznuceho na nich,
nemôže pôvodný žalobca túto svoju situáciu, existujúcu v čase nadobudnutia nehnuteľnosti uplatňovať
ako zmenu pomerov, zakladajúcu hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Za
nedôvodné odchýlenie sa od právneho názoru dovolacieho súdu a súčasne  za predčasný označil záver
odvolacieho súdu v rozhodnutí č. k. 8Co/106/2011-367 zo dňa 21.02.2012, ktorý považoval zrušenie
vecného bremena za dôvodné, nakoľko žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nezaťažené vecným bremenom                         a k opätovnému zápisu vecného bremena na LV došlo
až na základe zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 22.02.2011, čím došlo k vzniku hrubého
nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Súčasnú predčasnosť takéhoto názoru
konštatoval                      s ohľadom na to, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vychádza z
jediného dôkazu, ktorý by mohol byť relevantným dôkazom, a to z LV č. XXXX k. ú. W. G.. Tiež vzhľadom
na to, že zo spisu nesporne vyplýva skutočnosť, že pôvodný žalobca mal v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy ohľadne predmetných nehnuteľnosti so žalobkyňou vedomosť                 o začatom dovolacom
konaní, vyslovil potrebu došetrenia, či o tejto skutočnosti bola informovaná aj žalobkyňa.
9. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že dotknuté vecné bremeno, spočívajúce
v práve žalovaného bezodplatne doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti, bolo zriadené v prospech
žalovaného darovacou zmluvou spojenou so zriadením vecným bremenom uzavretou dňa 28.10.2003
medzi žalovaným ako darcom a Mgr. G. C., rod. S. ako obdarovanou, ku ktorej bol vklad povolený
dňa 30.10.2003 pod č. V 1303/03. Toto právo bolo zriadené dohodou medzi darcom ako dovtedajším
vlastníkom predmetných nehnuteľností a Mgr. G. C. ako obdarovanou, v prospech darcu. K uvedenému
darovaniu žalovaný pristúpil napriek tomu, že v danom čase nevlastnil iné nehnuteľnosti, v ktorých by
mohol bývať, pričom jeho matka - obdarovaná - vychádzajúc z výpovede žalovaného, už vlastnila chatu
v Oravskej Lesnej               a v čase jeho výpovede vlastnila inú domovú nehnuteľnosť v Dolnom
Kubíne, na ul. Matúškovej, ktorú rekonštruoval práve žalovaný. Nebolo sporné, že Mgr. G. C. stratila
svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v rámci exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pred súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným sp. zn. EX 109/2004,            a to udelením príklepu
na dražbe dňa 13.07.2005 (následne schváleného súdom) za najvyššie podanie vo výške 1.500.000,-
Sk (49.790,88 Eur), ktoré urobil vydražiteľ PaedDr. Z. S.. Najvyššie podanie sa rovnalo všeobecnej
hodnote predmetných nehnuteľností ustálenej v takejto výške znaleckým posudkom č. 65/2005 znalca
Ing. Mariána Pilku zo dňa 19.05.2005. So započítaním na uvedené najvyššie podanie prevzal vydražiteľ
predmetné vecné bremeno (znižujúce všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností) o 936.767,45
Sk (31.094,98 Eur), teda rozdiel potom činil čiastku 563.232,60 Sk (18.695,90 Eur).                           Od
vydražiteľa následne nadobudol predmetné nehnuteľnosti pôvodný žalobca L. A. kúpnou zmluvou
uzavretou 27.09.2006, ku ktorej bol vklad povolený dňa 29.09.2006 pod               č. k. V 1473/06-2, a to
za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk (49.790,88 Eur). Aj keď v uvedenej zmluve absentuje výslovná zmienka o
existencii predmetného vecného bremena, nesporne pôvodný žalobca o jeho existencii vedel a napokon
táto skutočnosť vyplývala aj zo zápisu na LV č. XXXX k.ú. W. G. v časti C-LV: Ťarchy.
10. V priebehu tohto konania došlo k ďalšej zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností, a to na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.10.2009, ktorou ich L. A. previedol na žalobkyňu v rade 1/,
(podpis predávajúceho bol overený 14.10.2009). Návrh na jej vklad do katastra bol podaný 14.10.2009
a o povolení vkladu bolo rozhodnuté vtedajšou Správou katastra Dolný Kubín dňa 15.10.2009 pod č.
V 1509/09, ktoré rozhodnutie bolo doručené predávajúcemu 15.10.2009 a žalobkyni 1/ 16.10.2009.
V tom čase nebola ohľadne predmetných nehnuteľností vyznačená na LV č. XXXX k. ú. W. G.iadna
ťarcha. K zrušeniu zápisu vecného bremena totiž došlo zápisom z 10.09.2009 (v uvedený deň bol správe
katastra doručený rozsudok okresného súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti ku dňu 24.08.2009)
a k obnove jeho zápisu došlo až 02.06.2011 (na návrh zástupcu žalovaného z uvedeného dňa).
Nakoľko žalobcovia v čase uzatvárania zmluvy boli manželmi a na kúpu predmetných nehnuteľností
boli (vychádzajúc z ich v danom smere zhodných výpovedí) nesporne použité ich spoločné finančné
prostriedky, napriek tomu, že v katastri je zapísaná ako ich výlučná vlastníčka žalobkyňa v rade 1/,
skutočný právny stav je taký, že tieto nehnuteľnosti v celosti patria do BSM žalobcov.
11. V súdenom prípade ohľadne rozhodujúcej právnej otázky bol opakovane dovolacím súdom vyslovený
záväzný právny názor, rozdielny od názorov súdov nižšieho stupňa (prvoinštančného a odvolacieho),
podľa ktorého nový vlastník nemôže nadobudnúť viac práv, než mal jeho predchodca, prečo ako zmena
pomerov, zakladajúca hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nemôže byť
posudzovaná tá osobná situácia,               s ktorou nový vlastník nahradzoval predchádzajúceho



vlastníka. Práve s ohľadom                           na vyslovený právny názor dovolacieho súdu,
okresný súd po doplnení dokazovania dokonca ešte vo väčšom rozsahu, než ktorý výslovne vyplýva z
pokynov odvolacieho súdu, žalobu               v celom rozsahu zamietol, konštatujúc, že skutočnosti,
ktorými žalujúca strana                                 v prejednávanej veci odôvodňovala danosť
nároku na zrušenie existujúceho vecného bremena za náhradu podľa ustanovenia § 151p ods. 3
Občianskeho zákonníka (citovaného v napadnutom rozhodnutí), nie sú ani vo svojom súhrnne takými,
ktoré by predstavovali takú zmenu pomerov, ktorou by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného z vecného bremena. Takouto kvalifikovanou zmenou s ohľadom na záväzný
právny názor dovolacieho súdu nie je fakt zmeny vlastníctva predmetných nehnuteľností, hoc k nej
v danom prípade nedošlo zmluvným prevodom, ale dražbou v rámci exekúcie a z toho vyplývajúca
zmenená osobná situácia nového vlastníka k osobe oprávnenej z vecného bremena. Vychádzajúc z
daného názoru, nerozhodným pre posudzovanie danej otázky je aj to, či osoba oprávnená z vecného
bremena mala alebo nemala v čase zmeny vlastníctva predmetných nehnuteľností vyriešenú svoju
bytovú potrebu iným spôsobom, keďže právny názor odvolacieho súdu bol vyslovený už v situácii, kedy
prvoinštančný súd konštatoval                vo svojom rozsudku z 12.11.2008, že žalovaný v predmetných
nehnuteľnostiach, napriek tomu že tam mal stále vedený trvalý pobyt, v nich trvale nebýval už v období,
kedy ich ešte vlastnila jeho matka, keď jeho užívanie predmetných nehnuteľností v uvedenom období,
a aj následne až do času, kedy došlo k výmene zámkov dňa 04.10.2007 (notárska zápisnica notárky
Dr. Kováčikovej - č. l. 62 - 66 spisu) možno charakterizovať len ako ich občasné \"navštevovanie\". Tiež
v danom rozsudku bolo konštatované, že ak bol žalovaný v tom čase            v Dolnom Kubíne, býval v
dome jeho matky na ul. Matúškovej, ktorý si prerábal a ktorý bol už v tom čase obývateľný, pričom matka
žalovaného vlastnila aj chalupu v Oravskej Lesnej. Okresný súd v danom rozsudku tiež konštatoval,
že neschopnosť a nemožnosť, minimálne              z pohľadu pôvodného žalobcu ohľadne ďalšieho
spoluužívania predmetných nehnuteľností rodinou pôvodného žalobcu so žalovaným viedla k tomu,
že pôvodný žalobca nebol ochotný investovať ani len do ich bežnej údržby, čo spôsobovalo chátranie
a znehodnocovanie predmetných stavieb. Ak uvádzané skutočnosti možno vzťahovať aj vo väzbe na
osoby žalobcov (títo tiež predmetné nehnuteľnosti neužívajú, nijako do nich neinvestujú                     a
nerealizujú ani ich údržbu v rozsahu brániacom ich ďalšiemu znehodnocovaniu) a dovolací súd aj so
zreteľom na už prvoinštančným súdom uvádzané skutočnosti zaujal vyššie uvádzaný právny názor,
okresný súd považoval za neúčelné a nepotrebné pre vecné posúdenie uplatneného nároku vykonať v
danom smere zástupcom žalobcov navrhované dôkazy (obhliadku predmetných nehnuteľností), a ani
zisťovať, koľko a aké konkrétne nehnuteľnosti žalovaný aktuálne vlastní na území Slovenskej republiky,
ako to zástupca žalobcov navrhoval na pojednávaní 07.09.2015. V spise je pritom založený čiastočný
výpis z LV č. XXXX k. ú. W. G., podľa ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom tam uvádzaného bytu
na základe kúpnej zmluvy V 1146/10 zo dňa 13.08.2010.
12. V ďalšom konaní sa žalujúca strana vo vzťahu ku kvalifikovanej zmene pomerov vyžadovanej v
§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka tvrdila, že v danom prípade je potrebné poskytnúť žalobcom
ochranu z dôvodu, že títo pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností konali dobromyseľne v tom
smere, že ich kupujú ako nezaťažené žiadnou ťarchou. Ich nezaťaženie žiadnou ťarchou bolo výslovne
konštatované v článku II. kúpnej zmluvy, ktorej znenie vypracoval predávajúci.
13. Je síce pravdou, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy tak ako to už bolo uvedené vyššie, nebola
na LV č. XXXX zapísaná ohľadne predmetných nehnuteľností žiadna ťarcha (zástupcom žalobcov
predložený výpis z daného LV zo dňa 10.09.2009 - č. l. 592 spisu), ale na strane druhej pri vlastníkovi bol
ako titul nadobudnutia okrem kúpnej zmluvy z 29.09.2006 (V 1473/06) uvedený aj rozsudok Okresného
súdu Dolný Kubín 5C/110/2006.
14. Obaja žalobcovia pritom vedeli, že na predmetných nehnuteľnostiach bola nejaká ťarcha, pričom
podmienkou žalobcu v rade 2/ (ako aj ostatných potenciálnych záujemcov                o  kúpu,  ako o
tom vypovedal predávajúci - pôvodný žalobca), ktorý vlastne zabezpečoval všetky záležitosti ohľadne
kúpy a pritom zmluva na základe pokynu práve žalobcu v rade 2/ bola ako s kupujúcim uzatváraná
len so žalobkyňou v rade 1/ a dôvody práve takéhoto postupu žalobcovia presvedčivo nezdôvodnili
(neuviedli také dôvody, ktoré by neevokovali indíciu možného účelového postupu, napr. v snahe ľahšieho
preukázania nevedomosti takéhoto kupujúceho ohľadne určitých záležitostí týkajúcich sa predmetu
kúpy) pre ich kúpu bolo to, aby tieto boli nezaťažené a bol predávajúcim ešte pred predajom docielený
výmaz danej ťarchy.
15. Ak by mala mať zásadný vplyv pre dôvodnosť žalobou uplatneného nároku otázka dobromyseľnosti
žalobcov ako kupujúcich, podľa názoru okresného súdu takúto skutočnú dobromyseľnosť so zreteľom na
všetky zistené okolnosti, nemožno u žalobcov ani len predpokladať. Už bolo uvedené, všetky záležitosti
súvisiace s kúpou riešil za kupujúcich práve žalobca v rade 2/, ktorý jeho so žalobkyňou v rade 1/



spoluvlastníkom viacero nehnuteľností a ktorý naviac podniká v oblasti stavebníctva. U takýchto osôb
možno predpokladať vyššie právne povedomie a právne znalosti. Je všeobecne uznávanou zásadou, že
právo patrí bdelým. Ak už zo zápisu na LV bolo zrejmé, že ako \"titul nadobudnutia\" je uvádzaný aj nejaký
rozsudok, nie je zrejmé, prečo sa žalobcovia (minimálne žalobca v rade 2/), ktorý to mal všetko \"riešiť a
preverovať\", neoboznámil so znením daného rozsudku včítane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti,
na ktorej bolo vyznačené, že daný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline č. k. 8Co/20/2009-252 zo dňa 23.06.2009. Ak by sa s uvedenými listinami oboznámil, zistil
by, že odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, čiže žalobcovia mali už len z údajov
vyplývajúcich z LV možnosť následného zistenia toho, že v danej veci ešte reálne môže prebiehať
konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolanie, ktoré aj žalovaný inicioval prostredníctvom
svojej zástupkyne podaním doručeným súdu už dňa 22.09.2009. Práve z dôvodu uvedenia \"aj nejakého
rozsudku súdu\" pri titule nadobudnutia vlastníctva predmetných nehnuteľností pôvodným žalobcom,
bola zo strany žalobcov, ktorí aj mimo toho vedeli, že nejaké súdne konanie ohľadne ťarchy, resp.
vecného bremena prebiehalo, na mieste zvýšená opatrnosť a s tým súvisiaca potreba oboznámenia
sa aj s daným rozhodnutím. Okrem toho súd už naznačil významné indície nasvedčujúce možným
špekulatívnym pohnútkam žalobcov (žalobcu v rade 2/) pri ich kúpe, a to nielen s ohľadom na výpovede
svedkov Ing. A. C. a Ing. V. Y., naznačujúce finančné väzby žalobcu v rade 2/                       na
pôvodného žalobcu, ale aj s ohľadom na skutočnosť, ktorú vyvolal svojou vôľou práve žalobca v rade
2/, keď predmetné nehnuteľnosti, hoci tieto po kúpe právne podliehajú režimu BSM žalobcov, akože
kupovala len žalobkyňa v rade 1/ do svojho výlučného vlastníctva                 a ktorá je ako ich výlučná
vlastníčka aj aktuálne zapísaná v katastri nehnuteľností.
16. Naviac možné nepriaznivé dôsledky v neprospech žalobcov, ktoré by súviseli s tým, že týchto
pôvodný žalobca neupozornil na právnu vadu spočívajúcu v ich existujúcom zaťažení vecným
bremenom, hoci toto v katastri v tom čase nebolo zapísané a v kúpnej zmluve koncipovanej pôvodným
predávajúcim tento aj výslovne v rozpore so skutočnosťou uviedol, že na nich neviaznu žiadne ťarchy,
mohli žalobcovia odstrániť, resp. zmierniť postupom podľa § 597 Občianskeho zákonníka.
17. S poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd žalobu, v znení jej naposledy pripustenej zmeny
(pripustenej na pojednávaní 07.09.2015) v celom rozsahu ako nedôvodnú, zamietol.
18. Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

19. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zmeny tak, že odvolací súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovie; alternatívne navrhli napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
20. Uviedli, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia namietali, že nie je
zrejmé, na základe akej úvahy súd urobil záver, že                          od žalobcov je potrebné požadovať vyššiu
mieru opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Žalobcovia ako kupujúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy
vystupovali ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v rade
2/ mal vedomosť o tom, že vo veci prebiehal súdny spor, ale predávajúci L. A. ho upovedomil o tom,
že tento spor je ukončený. Dôkazom toho bol aj zápis na príslušnom liste vlastníctva. Skutočnosť, že
súd povolil vo veci dovolanie, nie je pre osoby bez právnického vzdelania bežnou vecou. Zo samotného
znenia ust. § 238 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že súd vyslovuje prípustnosť dovolania len vo výnimočných
prípadoch, čo musí byť aj súdu z jeho úradnej činnosti zrejmé. Vo veľkej väčšine prípadov pri situácii, keď
odvolací súd potvrdí prvoinštančné  rozhodnutie, nie je dovolanie prípustné. So situáciou, že odvolací
súd pripustil dovolanie, nepočítal ani právnik žalobcu pri kontrole listu vlastníctva pred uzavretím zmluvy.
Okrem toho z výsluchu svedka L. A. jednoznačne vyplynulo, že v čase podpisu kúpnej zmluvy ani on
nebol informovaný o prebiehajúcom dovolacom konaní. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy aj on, aj kupujúca
- žalovaná v rade 1/, konali v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností bez akejkoľvek vedomosti o
ďalšom pokračovaní súdneho konania. V kontexte vyššie uvedeného sú teda odvolatelia toho názoru,
že žalobcovia pri kúpe nehnuteľnosti konali s obvyklou opatrnosťou bežných kupujúcich (preverili si
príslušný list vlastníctva) a nemožno na nich klásť zvýšené požiadavky oproti iným bežným kupujúcim.
Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí naznačil podľa neho významné indície nasvedčujúce možným
špekulatívnym pohnútkam žalobcov pri ich kúpe, a to nielen s ohľadom na výpovede svedkov Ing. A. C. a
Ing. V. Y., naznačujúce finančné väzby žalobcu v rade 2/               na pôvodného žalobcu, ale aj s ohľadom
na skutočnosť, ktorú vyvolal svojou vôľou práve žalobca v rade 2/, keď predmetné nehnuteľnosti, hoci
tieto po kúpe právne zdieľajú režim BSM žalobcov, akože kupovala len žalobkyňa v rade 1/ do svojho
výlučného vlastníctva a ktorá je ako ich výlučná vlastníčka aj aktuálne zapísaná v katastri nehnuteľností,
s takýmto jeho hodnotením dôkazov sa odvolatelia nestotožnili. Podľa ich názoru výpovede uvedených



svedkov nemožno považovať za dôveryhodné. Ing. A. C. je bratom žalovaného.                  Pri
svojom pôvodnom výsluchu dňa 19.05.2008 vôbec nenaznačil, že by za kúpou nehnuteľností pôvodným
žalobcom a následne terajšími žalobcami mali byť nejaké „možné špekulatívne pohnútky\". S touto
obranou vyrukovala žalovaná strana až pri opätovnom prejednaní veci na okresnom súde. Výpoveď Ing.
A. C. neobsahovala konkrétne dátumy, kedy mal žalobca v rade 2/ stretnúť jeho a žalovaného v Hoteli
Park a nezhodovala sa ani s výpoveďou Ing. Y. v tom smere, že Ing. A. C. tvrdil, že žalobca v rade 2/
ich mal spolu so žalovaným osloviť priamo ohľadom nejakej dohody, kde svedok Y. tvrdil, že on mal
sprostredkovať dohodu medzi C. a žalobcom v rade 2/. Výpovede obidvoch týchto svedkov podľa názoru
žalobcov treba považovať za nedôveryhodné a účelové. Ing. A. C. a Ing. V. Y. majú za sebou pomerne
pestrú podnikateľskú minulosť v spoločnosťou ESOMONT, s.r.o. Ružomberok, RELAX TRAVEL, s.r.o.
Dolný Kubín a Náš domov, s.r.o. Dolný Kubín, t.j. sú osobami veľmi blízkymi, čo sa týka spoločných
podnikateľských záujmov a Ing. A. C. je zároveň bratom žalovaného. Zároveň odvolatelia pripojili do
spisu výpisy z obchodného registra                 na vyššie uvedené obchodné spoločnosti.
21. Žalobcovia tiež vyčítali okresnému súdu ním vyslovený názor, že žalobca v rade 2/ mal účelovo
kúpiť nehnuteľnosť len na žalobkyňu v rade 1/, keď táto skutočnosť vôbec nevyplynula z vykonaného
dokazovania. Žalobkyňa v rade 1/ pri svojom prvom výsluchu              vo veci sa jednoznačne vyjadrila, že
nehnuteľnosti kupovali spoločne obidvaja manželia, t.j. žalobcovia v rade 1/ a 2/, pričom všetky záležitosti
vybavoval žalobca v rade 2/. Zároveň sa jednoznačne vyjadrila v tom smere, že aj niektoré z ďalších
spoločných nehnuteľností, napr. byt na Aleji Slobody je napísaný len na ňu, na druhej strane spoločný
rodinný dom zasa na jej manžela. Odvolatelia teda vyčítali okresnému súdu jeho úvahu, že predmetný
rodinný dom mal byť kúpený „len akože\" na žalobkyňu v rade 1/.
22. Žalobcovia konštatovali, že neobstoja závery prvoinštančného súdu ohľadne nedostatku ich
dobromyseľnosti pri kúpe predmetného rodinného domu. Podľa ich názoru bola ich dobromyseľnosť v
konaní jednoznačne preukázaná, a to jednak ich výpoveďami a tiež výpoveďou Ing. L. A.. Žalobcovia
teda preukázali v konaní bežnú obvyklú starostlivosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy a nemôže byť na
ich ťarchu, že nevykonali ďalšie preverovacie úkony nad rámec tejto bežnej obvyklej starostlivosti. V
danom prípade, keď žalobcovia boli dobromyseľnými nadobúdateľmi nehnuteľností konajúcimi vo viere
v správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, treba im poskytnúť príslušnú právnu ochranu. Ustanovenie
§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje spravodlivo už vysporiadať vzťahy medzi stranami
sporu a vyriešiť konflikt vlastníckeho práva žalobcov a práva žalovaného zodpovedajúcemu vecnému
bremenu tak, že súd zruší toto vecné bremeno                           za primeranú náhradu, ktorá bude
práve kompenzovať ujmu žalovaného.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov, navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.
24. Uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne a právne správny, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné,
vyhodnotenie dôkazov jasné a presvedčivé a jeho výrok je logickým vyústeným vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia. Odvolacie námietky odvolateľov označil za účelové a
neopodstatnené. Okresný súd vo svojom rozhodnutí logicky a úplne zdôvodnil, prečo neuveril tvrdeniam
predovšetkým žalobcu v rade 2/ o tom, že nevedel o prebiehajúcom dovolacom konaní. Pôvodný
žalobca A. ako predávajúci sa zúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Žiline dňa 23.06.2009,
kedy bol verejne vyhlásený rozsudok č.k. 8Co/20/2009-252, ktorým odvolací súd pripustil dovolanie
v prospech žalovaného. Uvedeného pojednávania sa zúčastnil aj advokát pôvodného i súčasných
žalobcov, ktorý už len z pohľadu svojej advokátskej profesie bol povinný upozorniť klienta na uvedený
výrok rozsudku, čo nepochybne urobil, pretože inak by sa vystavil možný represívnym následkom z toho
vyplývajúcim. Tvrdenie žalobcov o tom, že ani oni ani pán A. nevedeli o dovolacom konaní, je ťažko
uveriteľné, a to s ohľadom             na skutočnosť, že „čistotu\" listu vlastníctva dal žalobca v rade 2/
preskúmať svojmu právnikovi JUDr. Pohánkovi, ktorý bol informovaný ako strana vo veci vymáhania
pohľadávky voči Mgr. G. C., výsledkom ktorého bola dražba predmetnej nehnuteľnosti, o problémoch
súvisiacich s touto nehnuteľnosťou. Konajúci súd veľmi správne poukázal na list vlastníctva, na ktorom
bol ako titul nadobudnutia uvedený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/110/2006, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline a z ktorého bolo možné informáciu v prípadnom
dovolacom konaní zistiť. Je veľmi ťažko uveriteľné, že advokát JUDr. Pohánka by si nevšimol uvedený
zápis                         (pri súčasnej vedomosti o komplikáciách pri predaji sporných nehnuteľností)
a nevenoval mu náležitú pozornosť v tom smere, že by klienta, keby nemal vedomosť o spore a
pripustení možnosti dovolania, na tento neupozornil. Je nemysliteľné, aby v konaní, v ktorom sú
zainteresovaní dvaja advokáti, ani jeden z nich neupozornil klienta (žalobcov) na možnosť komplikácie
vo forme dovolacieho konania. O nepravdivosti tvrdení o nevedomosti ohľadne dovolacieho konania



žalobcov svedčí i fakt, že žalobca v rade 2/ z dôvodu, ktorý nevedel uspokojivo vysvetliť, požiadal
predávajúceho L. A., aby kúpnu zmluvu uzavrel len so žalobkyňou v rade 1/. Záver súdu prvej inštancie
o možnej špekulatívnosti konania žalobcu v rade 2/ vychádzal zo zisteného skutkového stavu, v ktorom
mal základ. Pozornosti okresného súdu v rámci pojednávania neušlo ani upozornenie žalovaného o
neuveriteľnej                 rýchlosti odvkladovania kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti. Kúpna zmluva
bola                       za kupujúcu žalobkyňu v rade 1/ podpísaná dňa 13.10.2009 a za predávajúceho L. A.
dňa 14.10.2009. O povolení vkladu bolo rozhodnuté už dňa 15.10.2009, pričom toto rozhodnutie bolo
predávajúcemu doručené v ten istý deň. Je teda veľmi pravdepodobné, že toto konanie súviselo práve
s faktom, že proti rozsudku Krajského súdu Žilina bolo pripustené dovolanie, ktoré by mohlo celý súdny
proces skomplikovať. Práve predaj sporných nehnuteľností mohol pre žalobcu a pôvodného žalobcu bol
spôsobom ako zmariť úspešnosť prípadného dovolania. Žalovaný počas výsluchu svedka A. na uvedenú
skutočnosť poukazoval, pričom rýchlosť odvkladovania kúpnej zmluvy mala nepochybne pôvod v tom,
že manželka p. A. pracuje na katastri nehnuteľností v Dolnom Kubíne, ktorú skutočnosť tento svedok
vo svojej výpovedi aj potvrdil. Aj vzhľadom na jej profesijné zameranie je nedôveryhodné tvrdenie L.
A., že netušil, že vo výroku rozsudku odvolacieho súdu je pripustené dovolanie žalovaného, a teda,
že je tu daná možnosť ďalšieho súdneho konania. Z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že celá dražba a následne predaje domu mali len špekulatívny charakter, boli účelové, s
cieľom získať lukratívny pozemok za nízku cenu. Z prednesov žalovaného počas pojednávania bol
súd uzrozumený s tým, akým spôsobom bola znížená cena kupovanej nehnuteľnosti, a že pôvodná
jej vlastníčka, p. C. z dražobnej ceny 1.500.000,- Sk (pri reálnej cene nehnuteľnosti min. 2.500.000,-
Sk) dostala od pôvodného vydražiteľa PhDr. S. len čiastku 563.232,55 Sk, keď tento ani nevedel, že
uvedenú nehnuteľnosť vydražil a pri svojom výsluchu tvrdil, že ju nadobudol od pani O., ktorá ju mala
podľa neho získať                 na dražbe. Následne bola nehnuteľnosť v krátkom čase od PhDr. S.
predaná pánovi A., ktorý ju tiež po krátkom čase predal žalobkyni v rade 1/. Žalovaný vždy tvrdil, že za
dražbou a predajmi nehnuteľností stál žalobca v rade 2/, čo podporne vyplýva aj z predložených dôkazov.
Uvedené skutočnosti boli čiastočne potvrdené aj svedeckými výpoveďami Ing. V. Y. a Ing. A. C., ktorých
dôveryhodnosť sa snažia žalobcovia spochybniť s poukazom na ich vzájomné osobné a podnikateľské
prepojenie. Dôveryhodnosť svedka Ing. V. Y. pred jeho výsluchom ani po jeho skončení a dokonca ani
v záverečnej reči žiaden zo žalobcov nespochybňoval, pričom tento uviedol, že je v priateľskom vzťahu
nielen so žalobcom v rade 2/, ale i so svedkom pánom A. a nerád by mu poškodil. Z toho vyplýva,
že u uvedeného svedka nebol žiaden dôvod na to, aby tvrdil nepravdivé skutočnosti, resp. sa snažil
poskytnúť svedectvo účelovo tak ako to tvrdia žalobcovia. Práve naopak, následné spochybňovanie
jeho dôveryhodnosti je účelovým postupom žalobcov, ktorí sa snažia takto zvrátiť výsledok sporu. K
dôveryhodnosti svedka Ing. A. C.alovaní uvádzajú príbuzenské prepojenie so žalovaným, ktoré však
samo o sebe nie je dôvodom na spochybnenie pravdivosti jeho výpovede, keď jeho výpoveď v zásade
korešponduje aj s výpoveďou svedka Ing. V. Y.. Skutočnosť, že sa svedok Ing. A. C. vyjadroval k možnej
skrytej aktivite žalobcu v rade 2/ pri predaji spornej nehnuteľnosti až na pojednávaní dňa 24.02.2016,
pri svojej výpovedi dňa 19.05.2008 túto skutočnosť neuviedol, neznamená, že svedok nehovoril pravdu.
Svedok totiž odpovedal                na otázky kladené súdom a sporovými stranami ku skutočnostiam,
ktoré sa majú objasniť. Navyše v čase jeho prvého výsluchu bol žalobcom pán L. A., preto nebol dôvod
zaoberať sa osobou žalobcu v rade 2/ a na uvedené skutočnosti nebol v tom čase s ohľadom na stav
dokazovania ani dopytovaný. Pokiaľ mali žalobcovia pochybnosti o svedkovi a nezrovnalosti v jeho
výpovedi, mali možnosť sa na uvedené opýtať priamo jeho na pojednávaní dňa 24.02.2016. Pokiaľ takúto
námietku nevzniesli, ani ho konfrontácii s jeho výpoveďou nepodrobili, je ich vyhodnocovanie výpovede
svedka a z neho plynúce závery len hypotetické a špekulatívne.

25. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 21.11.2016, ktoré došlo na
Krajský súd v Žiline dňa 24.11.2016 žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie za účelom vydania nového rozhodnutia, ktorý žalobe
v časti o zrušenie vecného bremena vyhovie a doplní dokazovanie ohľadne určenia výšky primeranej
náhrady za zrušenie vecného bremena.
26. Poukázali na dôvody svojho opravného prostriedku proti rozsudku okresného súdu,            na
ktorých zotrvali. Skonštatovali, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola dostatočne preukázaná
ich dobromyseľnosť pri nadobúdaní spornej nehnuteľnosti. Zdôraznili, že ani jeden z nich nemal
vedomosť o existencii dovolacieho konania a pri  uzatváraní kúpnej zmluvy s predávajúcim L. A.
konali v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľnosti bez akejkoľvek vedomosti o ďalšom pokračovaní
súdneho konania. Skutočnosť, že v čase nadobúdania nehnuteľností bol na liste vlastníctva č. XXXX
pre k. ú. W. G. okrem kúpnej zmluvy z 29.09.2006 (V 1473/06) uvedený aj rozsudok Okresného súdu



Dolný Kubín sp. zn. 5C/110/2006 len podporovala vedomie žalobcov, že vec je právoplatne skončená.
Žalobcovia teda ako kupujúci pri kúpe nehnuteľnosti konali dobromyseľne vo viere v správnosť zápisu v
katastri nehnuteľnosti. Pri kúpe nehnuteľnosti sa terajší vlastníci nemali ako dozvedieť o prebiehajúcom
dovolacom konaní a takúto vedomosť ani nebolo možné                pri bežnej odbornej starostlivosti
pri kúpe nehnuteľnosti od terajších vlastníkov vyžadovať. Žalobcovia tiež poukázali na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, z ktorého je zrejmé, že aj v tomto konaní by súd mal
poskytnúť ochranu vlastníckemu právu terajších vlastníkov.

27. K uvedenému podaniu žalobcov sa žalovaný nevyjadril.

28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (t.j. v prvej vete výroku) a v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

29. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného  kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný
pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných
úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti
odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

30. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až §
222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcov uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

32. Odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam len zopakovali svoju
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97,  II. ÚS 251/03). Odvolacie námietky žalobcov
k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodné.

34. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcov nemožno
vyhovieť a k svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Vychádzal
pritom zo záväzného právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v uznesení sp.zn.
6Co/515/2014 zo dňa 25.03.2015, ktorý vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vysloveného
v uznesení sp.zn. 4Cdo 46/2013 zo dňa 26.05.2014, ktorý poukázal už na svoje predchádzajúce
rozhodnutie v prejednávanej veci (uznesenie sp.zn. 4Cdo 291/2009 zo dňa 22.02.2011) ako najvyššej
súdnej autority.



35. Vo vzťahu k odvolateľmi tvrdenej dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam odvolací súd tiež poukazuje na názor Ústavného súdu SR vysloveného v náleze sp.zn.
I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, z ktorého vyplýva, že                     „z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastníckeho právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú  do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom štáte) a princíp
ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam
ipse habe, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno
zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti,
keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne
okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu\". V danom prípade ústavný súd s ohľadom na konkrétne
okolnosti prejednávanej veci konštatoval, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v
dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru
a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.
36. Citované rozhodnutie ústavného súdu rieši otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. V prejednávanej veci nebola medzi stranami sporná
skutočnosť, že v čase prevodu sporných nehnuteľností z pôvodného žalobcu (L. A., nar. 1X.XX.XXXX,
bytom D. XXXX-XXXX, XXX XX W. G.) na žalobkyňu v rade 1/ Z. U., bola na liste vlastníctva č.
XXXX                   pre okres, obec a katastrálne územie W. G. napísaná sporná domová nehnuteľnosť v
časti ťarchy bez zápisu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol dôvody, prečo
žaloba žalobcov nemôže obstáť, a to najmä z dôvodu absencie ich dobromyseľnosti pri nadobúdaní
sporných nehnuteľností, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní v tejto veci postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít
a zohľadnil práve individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu a všeobecné princípy
spravodlivosti, na ktoré vo svojom náleze I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 poukazuje aj Ústavný súd
SR.

37. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že pôvodný žalobca L. A. bol spoločne so
svojím právnym zástupcom prítomný na Krajskom súde v Žiline dňa 23.06.2009, kedy bol vyhlásený
rozsudok č.k. 8Co/20/2009-252, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 5C/110/2006-188 zo dňa 12.11.2008, ktorým súd  zrušil vecné bremeno viaznuce na sporných
nehnuteľnostiach zapísaných na               LV č. XXXX, k.ú. a obce W. G., ako KN parcela č.
1555/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1991 m2, KN parcela č. 1555/4 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 647 m2 a stavba súpisné č. XXXX postavená na KN parcele č. 1555/4, zodpovedajúce
právu žalovaného bezodplatne doživotne užívať všetky uvedené nehnuteľnosti, s tým, že pôvodnému
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému ako náhradu za zrušenie vecného bremena sumu
340.000,- Sk (11.285,93 Eur) a zároveň pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu v prospech
žalovaného. Na základe týchto súdnych rozhodnutí bol následne na liste vlastníctva č. XXXX pre okres,
obec a katastrálne územie W. G. k predmetným nehnuteľnostiam vykonaný záznam o tom, že sporná
domová nehnuteľnosť patriaca L. A. je v časti ťarchy bez zápisu. Ako titul nadobudnutia boli na ňom
uvedené vyššie uvedené súdne rozhodnutia. Všetko okolo prevodu sporných nehnuteľností z pôvodného
žalobcu L. A. na aktuálnu žalobkyňu v rade 1/ Z. U. vybavoval jej manžel - M. U. (aktuálny žalobca
v rade 2/). Žalobca v rade 2/ mal pritom od L. A. vedomosť o tom, že ohľadne ťarchy na sporných
nehnuteľnostiach prebiehal dlhodobo súdny spor. Po zápise sporných nehnuteľností bez tiarch na list
vlastníctva v prospech L. A., došlo v priebehu niekoľkých dní k uzavretiu a odvkladovaniu kúpnej zmluvy,
v ktorej  predávajúci L. A. práve na výslovnú žiadosť žalobcu v rade 2/  ako kupujúcu označil len
žalobkyňu v rade 1/ ako jeho „nič netušiacu\" manželku a tá aj bola následne zapísaná               na
list vlastníctva ako ich výlučná vlastníčka, hoci sporné nehnuteľnosti mali byť nadobúdané žalobcami
spoločne do ich BSM, čo potvrdila žalujúca strana i tým, keď na návrh žalobkyne v rade 1/ žalobca v
rade 2/ súhlasil so svojím vstupom  do tohto konania a ktorý súd následne uznesením pripustil. Takéto
konanie žalobcov minimálne vykazuje znaky neserióznosti.           Ak by sa aj žalobcovia chceli správať
účelovo až protiprávne, z hľadiska súladu s dobrými mravmi, konali by presne tak ako konali v súdenej
veci. Okrem toho u žalobcov nemožno prehliadnuť znalosť miestnych pomerov, ich vzájomné osobné
kontakty prezentované v konaní, a tiež časovú chronológiu celého postupu pri nadobúdaní sporných
nehnuteľností, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Správny je tiež záver
okresného súdu, že u žalobcov možno predpokladať vyššie právne povedomie a právne znalosti, najmä



s ohľadom na fakt, že títo spoločne vlastnia viacero nehnuteľností, keď žalobca v rade navyše podniká
v oblasti stavebníctva.

38. Pokiaľ odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku spochybňovali výpovede svedkov Ing. A. C. a
Ing. V. Y. a pripojili do spisu výpisy z obchodného registra, ktoré majú preukazovať ich pomerne pestrú
podnikateľskú minulosť so spoločnými podnikateľskými záujmami, na tieto odvolací súd s poukazom na
ust. § 366 CSP neprihliadal.
Strany sporu boli totiž v konaní zo strany prvoinštančného súdu poučení v súlade s ust. § 120 ods. 4
O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p. (aktuálne ust. § 366 CSP).

39. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust.               § 132 O.s.p. účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá hodnotenia dôkazov predmetom úpravy § 191 ods. 1
CSP), súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám
sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu
strán, ako aj meritum veci.                           Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a
v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho vyhlásenia a písomného vyhotovenia (v súčasnosti sú kritériá
odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až § 222 CSP), aj správne a presvedčivo odôvodnil.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil.

41. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale            od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
zákonnému ustanoveniu v ňom citovanému.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Toto  rozhodnutie senátu  odvolacieho súdu bolo  prijaté hlasovaním  pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal               za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.               (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo                           od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol  o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.         Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/72/2015", "guid": "19aca6bc-16fa-4ad3-8be7-cf9bc3e8b896:ca7561a8-1b23-4b21-8e8e-0147d932805b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "5d7352ab-51e1-4b73-991f-c48f704f057a:c59cef38-56a5-45e2-8e17-5d6aa49cd8ca", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4213208408.2", "spisova_znacka": "6Co/515/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/515/2014 z 25. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4213208408.2"}, {"guid": "11e89b8d-e755-4465-a573-6e631ca031d7:9e840d32-9543-4ad2-82f5-d1b979ac06cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/106/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/106/2011 z 23. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/11e89b8d-e755-4465-a573-6e631ca031d7:9e840d32-9543-4ad2-82f5-d1b979ac06cb"}, {"guid": "42c63d10-d554-420a-876c-0020da098991:9e680d48-a6b3-482b-8756-dc42652c521d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/164/2004", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7Er/164/2004 z 11. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42c63d10-d554-420a-876c-0020da098991:9e680d48-a6b3-482b-8756-dc42652c521d"}], "citovane_v": []}