Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/396/2012 z 13. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. januára 2013, sp. zn. 14CoE/396/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6104112427.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/396/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6104112427.1 | 2013-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 ods. 1 EP, § 22 OZ, § 31 ods. 1 OZ, § 31 ods. 4 OZ, § 39 OZ, § 109 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a36c63e-c90e-474c-aa05-788f4eaec86d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6104112427.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/396/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104112427
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6104112427.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Moyzesova 8,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. Q., rod. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D. D.,
zast. opatrovníčkou V. K., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnou exekútorkou JUDr.
Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu ul Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod
sp. zn. EX 118/2004, na vymoženie pohľadávky vo výške 609,44 € s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/208/2004-23 zo dňa 08.08.2011v spojení s
dopĺňacím uznesením č.k. 3Er/208/2004-51 zo dňa 20.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ju následne zastavil. Zároveň rozhodol o povinnosti
oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 110,86 € v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Dopĺňacím uznesením súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 04.07.2003
zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie ktorým povinný splnomocnil
advokáta K.. T. J. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal
jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
V súvislosti s týmto splnomocnením okresný súd poukázal na rozpor záujmov povinnej a zástupcu.
V súvislosti s notárskou zápisnicou (ktorá je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom), ktorú na
základe uvedeného splnomocnenia za povinnú spísal a podpísal splnomocnený advokát K.. T. J., v
zastúpení substitútom K.. D. U., uviedol, že nakoľko dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená
medzi povinnou a K.. T. J. podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, z tohto dôvodu
tu chýba jeden z predpokladov na to, aby táto notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným
titulom. Následne prvostupňový súd uviedol, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným
titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul
pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s § 31 a násl.
Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka, spolu
s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia
sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul,



a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a túto následne zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku tak, že oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie zaviazal na ich úhradu v krátenej výške
110,86 €.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 28.09.2011 odvolal a žiadal
ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým,
že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súladnosť exekučného titulu - notárskej
zápisnice so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na
vykonanie exekúcie, a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Plnomocenstvo preskúmal i notár JUDr. Ondrej Ďuriač
pri spísaní notárskej zápisnice. Oprávnený poukázal i na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo odvolať, avšak tak
neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba
rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta.
Nestotožňuje sa taktiež so záverom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa
ani jeho výška. V zmysle platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku
výšku uznania presným číselným vyjadrením. Pri konštatovaní, že išlo o neplatné plnomocenstvo, súd
podľa mienky oprávneného posudzoval samotný hmotnoprávny vzťah a takéto preskúmanie ide nad
rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na
plynutie premlčacej doby a predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlási za neprípustnú a
zastaví, oprávnený sa dostane do situácie, kedy si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Oprávnený sa dôvodmi odvolania dotkol aj výroku o
náhrade trov exekúcie s tým, že sa nestotožňuje ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora.

Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal odvolateľ okresnému súdu podanie zo dňa 03.09.2012
označené ako: „ Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“.
Neuznal rozhodujúci právny argument exekučného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že
plnomocenstvo je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 OZ resp. § 23a ods. 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so
zákonom, že neprijateľnosť podmienky podľa súdu spočíva v hrubom nepomere medzi právami a
povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Dojednaním o
plnomocenstve povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky resp. oprávnenému
nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu
osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba
nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti
stavu, kedy plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Okrem toho povinný mohol plnomocenstvo podľa
§ 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka.
Exekučný súd nekonkretizoval, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a
povinnostiach zmluvných strán, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd sa nevysporiadal s výkladovými
pravidlami smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednotlivé
ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán resp.
účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení (čl. 4 ods. 1 smernice). Preto je
podľa názoru oprávneného nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte
tohoto sporu Súdny dvor EÚ. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné
konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov
konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii
vnútroštánymi súdmi SR. Ust. vnútroštátneho práva (najmä §§ 36, 38 a 40 Notárskeho poriadku, §§ 44
ods. 2, 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 31, 37, 39 a § 52 a nasl. OZ) mali byť
vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie nadradená.



S poukazom na všetky ním dosiaľ uvedené argumenty navrhol prerušenie konania za účelom
predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktoré formuloval v nasledujúcom
znení:

„1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „O.s.p.“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.augusta 2005, podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených
zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo
na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 OZ).

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).



Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku platného a účinného do 31.augusta 2005,
súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.augusta 2005, exekúciu zastaví
súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového
súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňový súd rozhodol.

Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá
vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne
náležitosti notárskej zápisnice predpisuje zákon č. 323/1992 Z. z. o notároch a notárskej činnosti, ale
notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti predpísané § 41 ods.2 Exekučného poriadku, pretože
len pri splnení oboch týchto podmienok ju možno považovať za formálne a materiálne vykonateľnú.
V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07.
2000, v ktorom Ústavný súd SR v rámci skúmania, či bolo porušené ústavné právo tam uvedeného
oprávneného domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde zaručeného čl. 46 ods.1 Ústavy SR, riešil aj čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica,
aby bola spôsobilým exekučným titulom. Ústavný súd vyslovil, že „rozdiel medzi uznaním dlhu, resp.
záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.2
Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže
ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo
forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej
obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami,
výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej
povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky
aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“

Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 25.10.2003 po tom, čo sa na notársky úrad dostavil
advokát K.. D. U., zastupujúci K.. T. J., advokáta na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003
ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O. s. p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z.. Povinný pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom,
prítomný nebol. Za správny považuje odvolací súd názor okresného súdu v otázke, že plnomocenstvo
udelené povinným K.. T. J. v Zmluve o úvere zo dňa 04.07.2003 neoprávňovalo K.. T. J. zastúpeného
advokátom K.. D. U. na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okresný súd správne
vyhodnotil, že takéto osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie
je platné, pretože je koncipované široko a všeobecne. Práve s ohľadom na to, že exekučnému titulu vo
forme notárskej zápisnice nepredchádza základné konanie súdu, treba pri udelení splnomocnenia na
takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah splnomocnenia tak, aby tento bol určitý,
jednoznačný a nesporný. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z
neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či
konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z
plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§§ 32 a
33 Občianskeho zákonníka). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého
konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný
záväzok (dlh), ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, pričom v zmysle § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je



neplatná. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu
neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v
budúcnosti nie je dostatočne určitý a ani určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité
právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Zástupca
povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinného, čím
dlžníka zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť, pričom na základe uplynutia
tejto lehoty sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Pretože splnomocnenie
koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne
úkony splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. K uvedenému odvolací súd
navyše dodáva, že pri jedinej možnej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej
priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení
si zástupcu vôbec hovoriť. Všetky tieto skutočnosti, konštatované v napadnutom uznesení, každá
sama osebe by mala za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ
teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených
„splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej
„konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho
úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že predmetná zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzatvorená dňa 04.07.2003. V texte zmluvy
vyhotovenej formou predtlače je uvedená formulácia, z ktorej vyplýva, že povinný (dlžník) ako
splnomocniteľ, splnomocnil advokáta K.. T. J. na to, aby vo forme notárskej zápisnice uznal v jeho
mene jeho záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom. Dňa 25.10.2003 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom Notárskeho úradu v
Partizánskom spísaná notárska zápisnica N 4212/2003, NZ 97027/2003 v bode 3 ktorej K.. D. U. na
základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 zastupujúceho K.. T. J., advokáta, koná na základe
splnomocnenia povinnej osoby v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej
výške 738,73 € (pôvodne 22.255,- Sk). Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu,
že plnomocenstvo udelené povinným K.. T. J. priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným
právnym úkonom povinného, preto K.. D. U. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003
zastupujúceho K.. T. J., advokáta nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej
zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov
zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom,
že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že si povinný K.. T. J., ani
substitúta K.. D. U. ako svojho zástupcu na základe svojej vôle nevybral.

Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
je neplatné aj vyhlásenie K.. D. U. (na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 zastupujúceho
K.. T. J., advokáta) pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.

Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou skutočnosťou
je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne.
Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo
možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok,
ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v
zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu
v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše
nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom
rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť
dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinnou, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k
lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté
v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho
exekučný súd považoval za neplatné. Zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola
zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej



a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jej
slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri
udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej osoby, ako aj slobodná
voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak v
napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe by mala za následok
vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne
nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene
splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne
udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkone v mene povinného,
ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej
zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie, a súd uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie
prihliadať na to, či existujú formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným
predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnej je existencia spôsobilého exekučného titulu (§ 41
Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul
vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a
či sú oprávnený a povinná vecne legitimovaní) skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§
50) a taktiež na prípadný návrh povinnej na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v
tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania
na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom
obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Pokiaľ
však exekučný súd zistí formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (zistený
nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto
skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a
nie je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého záveru potom súdu vyplýva povinnosť podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Exekučný súd náležite zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo
veci. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové, v exekučných konaniach sa spravidla
pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základom konaní a dokazovanie
nie je potrebné. Názor oprávneného, že nakoľko okresný súd v danej exekučnej veci nevypočul
oprávneného, či nenariadil pojednávanie, neoboznámil oprávneného so stanoviskami, tvrdeniami a
dôkazmi skôr než vo veci rozhodol, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a
spravodlivého súdneho procesu, nemá oporu v platnej právnej úprave v rozhodnom čase.

Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. l a 2 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil. Pritom nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že
požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu úniového práva tak, ako to požadoval
odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného
nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o
výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr
EÚ, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym
dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože
v tomto konaní Súdny dvor EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.



Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno
vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať
o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia O. s. p. nevyplýva, že všeobecný
súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke
o výklade právneho aktu EÚ len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto
procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona
platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo
ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu
úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je
rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný
výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho
výklade alebo o jeho platnosti) musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym
súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená
Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie
ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

K prvej otázke, ktorá mala byť podľa odvolateľa predložená Súdnemu dvoru EÚ, treba zdôrazniť, že
okresný súd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor, že predmetné plnomocenstvo (ktoré je
obsahom zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2003) je neprijateľnou podmienku zmluvy podľa ust. § 53 ods. 1
OZ resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a súd z hľadiska kritérií
ochranného režimu zákazu neprijateľných zmluvných podmienok v typovej zmluve o spotrebiteľskom
úvere toto plnomocenstvo ani neposudzoval. Procesný postup a výsledok rozhodnutia okresného súdu
jednoznačne vylučuje takýto názor a svedčí o tom, že exekučný súd plnomocenstvo udelené povinným
(dlžníkom z úveru) K.. T. J. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu skúmal z hľadiska
iných kritérií (najmä či je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú -
v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému) a to podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov týkajúcich sa zastúpenia účastníka pri právnom
úkone a týkajúcich a neplatnosti právneho úkonu.

Exekučný súd v tomto procese aplikoval výlučne právo SR, zákonné ustanovenia kde v súdnej praxi
niet pochýb o ich výklade - aj na základe existujúcej konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR. Ide
o aplikáciu zákonných ustanovení kde sa nevyskytuje prvok úniového práva a nie je tak dôvodné, či
potrebné, obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ o výklade a aplikácii úniového práva,
teda ani s otázkou, akú formuloval pod bodom 1/ odvolateľ, ktorá nemá základ v prejednávanej veci a
nie je ani spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný
výklad úniového práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu otázka odvolateľa nesmeruje.

Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru exekučného súdu nie je zásadnou,
pre rozhodnutie prejednávaného sporu nie je relevantnou, keď prejednávaný spor po stránke právnej
nedeterminuje, ani druhá otázka, ktorou sa odvolateľ snažil získať odpoveď, „či je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“.

K inému záveru dôjsť nemožno, s dôrazom na fakt, že v odôvodnení predmetného uznesenia
exekučného súdu nie je žiadna zmienka o aplikácii cit. smernice o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.



Možno dodať, že platná právna úprava Slovenskej republiky - Exekučný poriadok pripúšťa aj vo fáze
výkonu rozhodnutia posudzovať neprípustnosť exekúcie s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje
k záveru o neprípustnosti, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré
z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. V zmysle práva Slovenskej republiky je to zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, oba spočívajúce v tom, že pohľadávku oprávneného
voči povinnému nie je možné v exekučnom konaní vymôcť. Potom nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie nie
je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s
článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.