{"guid": "4b74b5cc-e686-44e3-b1ac-9a14fbf321df:a45e609f-8ba9-4b73-80bb-ea8cfde4fd91", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713215080.1", "spisova_znacka": "41Cob/153/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/153/2016 z 30. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2016, sp. zn. 41Cob/153/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6713215080.1", "identifikacne_cislo": "6713215080", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2016-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-265", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-265", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-265", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-269", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-269", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-269", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-39", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-39", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-39", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-37", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-37", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-37", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-261", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-261", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-261", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-383", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-383", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-383", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a45e609f-8ba9-4b73-80bb-ea8cfde4fd91", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713215080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6713215080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6713215080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/153/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215080
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713215080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v
právnej veci žalobcu B. T. - PRO FACTOR, s. r. o. so sídlom Františkánska 4, Trnava, IČO: 34792937,
zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Haršánym, Advokátska kancelária Hlavná 31, Trnava proti
žalovanému 1/ Merkúr, s. r. o. so sídlom Prostredná 273/22, Krupina, IČO:45525188 a žalovanému 2/
C. B., trvale bytom G. XXX/XX, T., obaja zastúpení advokátkou Mgr. Katarínou Milanskou, Advokátska
kancelária J. Kozačeka 146/13 Zvolen, o zaplatenie 480,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15Cb/22/2013-114 zo dňa 9. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok  Okresného súdu Zvolen č.k. 15Cb/22/2013-114 zo dňa 9. februára 2016 potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu  trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu
dňa 3.9.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 480,--eur s
príslušenstvom. Svoj nárok si žalobca uplatňoval zo zmluvy o vykonaní plošnej inzercie č. Z. zo dňa
11.8.2011, v ktorej sa zaviazal zaistiť reklamu pre žalovaného 1/ a tento sa zaviazal za uvedenú reklamu
zaplatiť dohodnutú cenu. V priebehu konania uviedol, že E. J. ako obchodný zástupca pre žalobcu  mal
vyhľadávať záujemcov pre inzerciu a uzatvárať s nimi zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagáty. So
žalovaným 1/ bola uzatvorená takáto zmluva s tým, že žalovaná 2/ ručila za zaplatenie dohodnutej ceny
na tejto zmluve za inzerenta. Na základe zmluvy bol uzatvorený grafický návrh 5.9.2011 a odsúhlasený
11.10.2011.  Žalobca uplatňoval cenu za vykonanie plošnej inzercie za obdobie december 2011 a február
- jún 2012.  Mal za to, že zmluva o plošnej inzercii  uzavretá so žalovaným 1/, ku ktorej žalovaná
2/ pristúpila ako ručiteľ a zabezpečovala záväzok žalovaného 1/, v prípade, ak túto svoju povinnosť
nesplní bola uzatvorená platne.  Aj potom čo prebehlo ohľadom plošnej inzercie trestné konanie,
ktoré bolo skončené rozsudkom  zo dňa 16.12.2015, ktorým bol uznaný obchodný zástupca žalobcu
E. J. vinným zo spáchania zločinu podvodu trval žalobca na tom, že zmluva je platná a neuvedenie
ceny za plošnú inzerciu s poukazom na ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je podstatnou
náležitosťou.  V rámci trestného konania si žalobca uplatnil škodu voči obchodnému zástupcovi, ktorý
pre neho pracoval a ktorého úlohou bolo získavať nových záujemcov o inzerciu. So svojim nárokom
bol odkázaný na občiansko-právne konanie. Súd prvej inštancie zistil, že pod bodom 8  skutkovej vety
rozsudku Okresného súdu Zvolen je uvedený podvod voči žalovanému 1/ a 2/  s tým, že konaním
obchodného zástupcu bola C.. C. B. (štatutárny zástupca žalovaného 1/ a žalovaná 2/) uvedená do
omylu. Žalovaní v priebehu celého konania namietali platnosť zmluvy o plošnej inzercii s tým, že nikdy
nemali záujem o jej uzatvorenie a nedošlo k dohode  o podstatných náležitostiach zmluvy. Súd prvej



inštancie mal za to, že  je tu absencia vôle zo strany žalovaných 1/ a 2/. Vôle konajúceho niet  vtedy,
ak niekým iným vydaný a nevyplnený alebo podpísaný formulár, blanketu vyplní v rozpore s dohovorom
strán takým obsahom, ktorý nezodpovedá vôli podpísaných. V tomto prípade sa jedná o nedostatok
vôle a ide tu o neexistentný úkon, ktorý sa v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje
za absolútne neplatný právny úkon. Podľa názoru súdu  u žalovaných absentovala  vôľa a právny
úkon nebol urobený vážne, nakoľko vôľa nesmerovala k uskutočneniu tohto právneho úkonu. Prejav
zo strany žalovaných nie je možné považovať  za určitý, pretože tu nebola určitá vôľa  a nie je možné
odstrániť tento nedostatok ani výkladom vzhľadom na neurčitosť prejavu zo strany žalovaných. Súd
mal za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka
je právny úkon  neplatný ak odporuje  zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Medzi účastníkmi konania sa jedná o obchodno-právny vzťah, kde výkon práva, ktorý je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva  právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka).
Súd mal za to, že konanie obchodného zástupcu voči žalovaným bolo absolútne v rozpore s dobrými
mravmi o čom svedčí aj samotné rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.
5C/148/2015 a ako také nemôže požívať právnu ochranu, čím je takýto právny úkon, ktorý vzišiel z
konania odsúdeného absolútne neplatným právnym úkonom. Aj keď súd vyhodnotil zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v trestnom konaní, kde je konštatované uvedenie
žalovaných do omylu konaním obchodného zástupcu žalobcu a vzhľadom na namietanie neplatnosti
právneho úkonu zo strany žalovaných, súd považoval za potrebné  poukázať aj na relatívnu neplatnosť
zmluvy, nakoľko sa jej žalovaní dovolávali. Keďže sa jedná o neplatnú zmluvu, nemôže absolútne
neplatný právny úkon vyvolať následky, ktoré zamýšľal. Z týchto dôvodov žalobe žalobcu nevyhovel a
ako nedôvodnú ju v celom rozsahu zamietol.

2. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že v konaní pred
súdom došlo k vadám podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že  nepoužil správne ustanovenie  právneho predpisu,
nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.  Uviedol, že žalovaná 1/ zastúpená žalovanou 2/  so
žalobcom zastúpeným obchodným zástupcom E. J. uzatvorila Zmluvu o prevedení plošnej inzercie  na
plagátoch T., J.P. dňa 11.8.2011. Žalobca ako dôkaz svojich tvrdení spolu s návrhom predložil  listinné
dôkazy, a to zmluvu spolu so všeobecnými podmienkami  prevádzania inzercie, samostatnú prílohu
podľa čl. IV., požiadavky inzerenta, odovzdanie grafického spracovania ku korektúre zo dňa 11.10.2011.
Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ v odpore proti platobnému rozkazu ako aj na pojednávaní dňa 19.1.2016
uviedla, že s obchodným zástupcom žalobcu E. J. nepodpísala žiadnu zmluvu napriek tomu, že vo
výpovedi na súd uvádza, že obchodnému zástupcovi  podpísala po prečítaní zmluvu bez údajov o
cene.  Žalovaná vyhlásila, že predložené  listiny sú podpísané jej vlastnoručným podpisom. Keďže
zmluva nie je samostatne upravená  ako typ zmluvy, primerane  sa uplatnilo ustanovenie o zmluve o
dielo podľa § 536  a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je svojim charakterom najbližšie k uzatvorenej
zmluve.  Skutočnosť, že žalovaná 1/ a 2/ vyjadrila vôľu uzatvoriť  zmluvu, z ktorej vyplýva uplatnený nárok
dokazuje aj skutočnosť, že obchodný zástupca opakovane  navštevoval žalovanú 1/ v jej prevádzke a
žalovaná 2/ ako štatutár žalovanej 1/ písomne odsúhlasila jednak požiadavky na zhotovenie inzercie
(5.9.2011) a  odsúhlasila aj grafické zhotovenie inzercie  (11.10.2011), čo potvrdila aj vo svojej výpovedi.
Žalobca má za to, že  pokiaľ by žalovaná 1/ a 2/ nemala záujem uzatvoriť zmluvu a dať si vyhotoviť
inzerciu žalobcom, určite by nepodpísala predloženú zmluvu a neodsúhlasovala  podpisom  „samostatnú
prílohu podľa čl. IV. požiadavky inzerenta - Podklady pre grafické spracovanie inzercie zo dňa 5.9. 2011“
a neodsúhlasovala by grafické spracovanie inzercie.  Žalobca má za to, že splnil všetky povinnosti
vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy a v prípade, ak by súd rozhodol o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, vzniká účastníkom povinnosť vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení to, čo bolo plnené.
To znamená, že pokiaľ žalobca plnil na základe absolútne neplatného právneho úkonu, vzniká mu
nárok na vrátenie toho, čo plnil. Ak vrátenie obohatenia nie je možné vrátiť najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca tak splnil všetky svoje povinnosti
podľa zmluvy, zabezpečil zhotovenie a výlep plagátov s inzerciou žalovanej 1/ po dobu dohodnutej
v zmluve.  Žalovaná 1/ a 2/ počas doby výlepu plagátov, teda v čase december 2011 až november
2012 voči žalobcovi nevykonala žiadne kroky, z ktorých by bolo zrejmé a jasné, že  uzatvorenú zmluvu



považuje za neplatnú.  Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.11.2010 sp. zn. 5 M Cdo
17/2009.  Má za to, že žalovaná 1/ a 2/ mala vôľu uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej je zhotovenie
jej inzercie na plagátoch. Čo sa týka omylu žalovanej 1/ a 2/, do ktorej  ich uviedol podľa rozsudku
č. k. 5C 148/2015-718 zo dňa 16.12.2015, obchodný zástupca žalobcu uviedol, že podľa ust. § 40a
Občianskeho zákonníka omyl mal za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí až
od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so
všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Ani súd, ani iný štátny orgán z úradnej povinnosti nemôže do
uvedenej doby pozerať na takýto síce vadný, ale nenamietaný právny úkon ako na neplatný. Po márnom
uplynutí trojročnej doby, v ktorej sa oprávnený nedovolal neplatnosti právneho úkonu sa jeho právo v
dôsledku oprávnenej   námietky premlčalo. Vadný úkon sa síce nekonvalidoval, avšak oprávnený sa už
nemôže s úspechom dovolať neplatnosti právneho úkonu.  Ak sa však v rámci trojročnej premlčacej doby
(§ 101 Občianskeho zákonníka) oprávnený včas relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolal, účinky
neplatnosti nastávajú ex tunc - spätne k uzavretiu zmluvy, resp. k urobeniu právneho úkonu. Trojročná
premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo
k právnemu úkonu, t. j. keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmluva bola uzatvorená dňa 11.8.2011,
žalovaná namietala neexistenciu zmluvy (teda nie je relatívne neplatná) v odvolaní doručenom súdu dňa
14.10.2013. Žalovaná 1/ a 2/ sa v konaní vôbec nedovolávala relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu
omylu, preto súd musí na zmluvu pozerať ako na platný právny úkon. V tejto súvislosti  poukázal  na
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010 sp. zn. 5Cdo 211/2009.

4. V odvolaní ďalej namietol, že súd  prvého stupňa mal v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p. uviesť, ktoré
tvrdenia žalovaného a žalobcu považuje z doposiaľ vykonaného dokazovania za zhodné a ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Súd nedodržal zákonom stanovený postup a nedodržal
svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. Nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2
O.s.p.  (II. ÚS 261/06) viedlo k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením  ( podobné
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 18/2010).  Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že právny úkon - zmluva o vykonaní plošnej
inzercie, z ktorej žalobca odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní a podmienky  jej uzatvorenia
boli  predmetom dokazovania v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 5T
148/2015, kde obvinený E. J. bol uznaný vinným, že okrem iného spáchal zločin podvodu aj tým,
že ako obchodný zástupca  žalobcu uzatvoril dňa 11.8.2011 v T. v predajni „C.“ s majiteľkou C.. C.
B. zmluvu o prevedení plošnej inzercie č. Z.. Okresný súd Zvolen správne uviedol, že výkon práva
z obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v rozpore  s dobrými mravmi nepožíva právnu ochranu a
zmluva o prevedení plošnej inzercie je z dôvodu rozporu s dobrými mravmi absolútne neplatný právny
úkon. V konaní bolo preukázané, že  zmluva trpela inými vadami - nedostatkom vážnosti vôle na
strane žalovaných 1/ a 2 a jej prejavu, ktoré spôsobili jej absolútnu neplatnosť podľa ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukázal na ust. § 536 ods. 3 Obchodného
zákonníka žalované uviedli, že  táto interpretácia žalobcu je nesprávna. Uvedená skutočnosť vzhľadom
na predtlač zmluvy na vykonanie plošnej inzercie naopak preukazuje, že cena ako posledná záležitosť
zmluvy absentovala a tým bola zmluva neurčitá a nezrozumiteľná s následkom ust. § 37 ods. 1 Obč.
zákonníka.  Uviedli, okresný súd rozhodol správne, keď návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34  zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“)  prejednal odvolanie v rozsahu  danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval
za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP  ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody



9. Podľa § 383 CSP  Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 480,--eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že zmluva
o vykonaní plošnej inzercie č. Z. zo dňa 11.8.2011 je absolútne neplatný právny úkon. Základnou
odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že zmluva o vykonaní plošnej inzercie bola uzatvorená,
čo potvrdila aj žalovaná 2/, ktorá zmluvu podpísala. Žalobca tvrdil, že všetky povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy splnil a ak by súd rozhodol o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, vzniká účastníkom
povinnosť vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení to, čo bolo plnené. Ďalej poukázal na ust. § 40a
Obč. zákonníka s tým, že omyl má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí až od
okamihu, keď sa jej účastník dovolá. Žalobca v odvolaní namietol aj  skutočnosť, že súd prvej inštancie
nedodržal zákonom stanovený postup a svoju povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.

11. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 480,--eur s
príslušenstvom, keď tvrdil, že medzi účastníkmi konania bola vykonaná zmluva o vykonaní plošnej
inzercie č. Z. zo dňa 11.8.2011, v ktorej sa žalobca zaviazal so zmluvou presne špecifikovaných
podmienok zaistiť reklamu pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. V spise
sa nachádza zmluva o prevedení plošnej inzercie na plagátoch T./J.P. č. Z. 11.8.2011, kde je ako
zhotoviteľ podpísaný  E. J., a na zmluve nachádza pečiatka žalobcu. Ako inzerant je podpísaná C.. C. B.,
zároveň sa na zmluve nachádza pečiatka žalovaného 1/.  Zmluvu za žalobcu mal podpísať a vyhotoviť
obchodný zástupca E. J., ktorý podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5E/148/2015-718 zo
dňa 16.12.2015 „bol uznaný vinným za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 231 písm. c/ Tr. zákona  s
poukazom na § 138  písm. j/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 114 ods. 1 Tr. zákona. Okrem iného
za to, že ako obchodný zástupca podnikateľského subjektu B. T. - PRO FACTOR so sídlom Trnava,
Františkánska 4, vydávajúci sa za spolupracovníka Banskobystrického samosprávneho kraja  (ďalej len
„BBSK“) uzatvoril dňa 11.8.2011 v T. v predajni C., s. r. o. s majiteľkou C.. C. B. „Zmluvu o prevedení
plošnej inzercie“, pričom pri uzatváraní tejto zmluvy nebola vypísaná suma za inzerciu a zo strany E.
J. boli inzerentovi uvedené nepravdivé údaje ohľadne sumy za prevedenú inzerciu ako aj tvrdenie, že
BBSK uhradí za podnikateľa väčšiu časť reklamy,  kde týmto konaním uviedol inzerenta C.. C. B. do
omylu v otázke týkajúcej sa platobných podmienok zmluvy, čím v  prípade, že by C.. C. B. predmetnú
inzerciu uhradila v požadovanej sume, spôsobil by jej tým škodu vo výške 480,--eur, teda v úmysle
spáchať trestný čin, sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo na škodu cudzieho majetku
k obohateniu seba alebo iného tým, že uviedol niekoho iného do omylu a spôsobeniu tak na cudzom
majetku väčšej škody a závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, pričom k trestnému
činu nedošlo“.

13. Súd spoločnosť B. T. - PRO FACTOR Trnava s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-
právnej súdne konanie.

14. Žalobca aj po  skončení trestného konania  trval na tom, že zmluva je platná a neuvedenie ceny za
plošnú inzerciu je s poukazom na § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka nie podstatnou náležitosťou.

15. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne  a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona  (ex legge) a
pôsobí od začiatku  (ex tunc) voči každému.



18. Konanie odsúdeného bolo kvalifikované súdom ako zločin podvodu v štádiu pokusu.  Keďže k
uzatvoreniu zmluvy došlo podvodným konaním, nie je možné  podľa názoru odvolacieho súdu domáhať
sa zaplatenia žalovanej sumy. Ide o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý sa hľadí tak ako by vôbec
nebol urobený.  Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a mal za
to, že konanie obchodného zástupcu voči žalovaným bolo absolútne v rozpore s dobrými mravmi o čom
svedčí aj rozsudok Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 5T 148/2015. Také konanie potom nemôže
požívať právnu ochranu, čím je takýto právny úkon, ktorý vzišiel z konania odsúdeného absolútne
neplatným právnym úkonom. Odvolací súd poznamenáva, že spoločnosť žalobcu bola odkázaná s
nárokom na náhradu škody proti  odsúdenému na občianske súdne konanie, kde sa zaplatenia
predmetnej škody môže domáhať.

19. Žalobca v odvolaní namietol aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval v konaní podľa ust.
§ 118 ods. 2 O.s.p.

20. Podľa § 118 ods. 2  O.s.p. platnom a účinnom do 30.6.2016  po vykonaní úkonov podľa odseku 1
predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich
účastníci navrhli.

21. Pri preskúmaní veci prišiel odvolací súd k záveru, že aj prípadné porušenie ust. § 118 ods. 2
O. s. p.  nespôsobuje  existenciu vady, ktorá by  spôsobila žalobcovi odňatie možnosti konať pred
súdom. „Ak totiž  predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden
priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne.
Uvedené pochybenie zo strany súdu možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania  Existencia  tejto
vady sama o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/189/2011;  v spojení s uznesením Ústavného súdu SR III. ÚS 146/2012,
obdobne IV. ÚS 326/2012).

22. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa  19.1.2016 odvolací súd zistil, že  súd prvej inštancie
prečítal a oboznámil účastníkov konania s listinami a prílohami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise,
prítomní účastníci  zhodne uviedli, že k prečítaným a oboznámeným listinám sa nevyjadrujú.  Námietka
žalobcu, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. mu súd odňal možnosť
konať pred súdom je preto nedôvodná.

23. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky  žalobcu  uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal  sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je
dostatočné, logické, presvedčivé  a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne
otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie  plne v súlade s procesnými  zásadami
formulovanými vo vtedy platnom a účinnom  Občianskom súdnom poriadku.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

26. Odvolací súd  aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016,
v súlade s ust. § 470 CSP.



27. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, majú voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

29. Rozhodnutie  bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cb/22/2013", "guid": "c0d2eefc-ddbd-4b5d-a30e-d1932d4f7060:9dfd0400-b3ac-46bc-b809-689f7600ff84", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f6e65a6-f450-4951-9a61-5fa4ce55022d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f6e65a6-f450-4951-9a61-5fa4ce55022d"}, {"guid": "ussr:6965a021-f974-4d6f-9e65-f05df6094dbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2012 z 3. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6965a021-f974-4d6f-9e65-f05df6094dbd"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}], "citovane_v": []}