{"guid": "4b18c6c5-e83e-4fae-a8a9-fee6637cfdb5:73ba6e9a-c8da-46c6-9416-3aaf2d1a97e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6113204511.2", "spisova_znacka": "13CoE/172/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/172/2013 z 30. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2014, sp. zn. 13CoE/172/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6113204511.2", "identifikacne_cislo": "6113204511", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2014-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73ba6e9a-c8da-46c6-9416-3aaf2d1a97e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113204511.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6113204511.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6113204511.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/172/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113204511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113204511.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová č. 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Karpatská č. 18, IČO: 35 940
875 proti povinnému: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U. U., X. č. XXXX/XX, vedenej
súdnym exekútorom: Mgr. Janou Sitášovou, Exekútorský úrad so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/
A, pod spisovou značkou EX 296/13-2, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 663,88 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania
1Er/496/2013-9 zo dňa 28. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 296/13 s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona
číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že exekučné konanie má byť vedené na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, sp. zn. BW-C/0112/0131, ktorý mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 03. 10. 2012 a vykonateľnosť dňa 07. 10. 2012. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere č. 3805254908 (ďalej aj
„zmluva“) uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s., so sídlom v
Bratislave) a povinným dňa 06. 02. 2008, ktorú okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú,
formulárovú a adhéznu). Pri posudzovaní charakteru zmluvy aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom do 31. 12. 2007
(predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 06. 02. 2008 a z tohto dôvodu mal okresný súd správne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 10. 2008). Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských
zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), konkrétne na bod 1. písm. q/ jej prílohy.
Okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka sa nachádza v článku 11.2 obchodných podmienok
pre úver. Tiež uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku považoval okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech
spotrebiteľa, keďže rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal z dôvodu, že pri uzatváraní
zmluvy mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka ohľadom rozhodcovskej doložky je neprijateľná,
teda je neplatná. Okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a



preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a že účastníkovi konania- oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Zdôraznil, že pôvodným veriteľom bola v čase uzatvárania úverovej zmluvy Poštová banka, a. s.,
ktorá bola v zmysle § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách povinná ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Klient mal možnosť túto zákonom stanovenú ponuku neprijať
a to, že ju prijal, bolo prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Zmluvnými stranami v zmysle § 3 ods.
2 ZoRK nebolo vylúčené to, že rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, oprávnený
nemal inú možnosť, ako podať žalobu na rozhodcovský súd. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutia
všeobecných súdov v obdobných exekučných veciach (rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k.
18CoE 633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59,
2CoE/112/2012-59, Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011, Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011), ako aj na nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn.
III ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006, I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, II. ÚS 244/09 zo dňa 29.09.2009,
I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008). Z týchto podľa oprávneného medzi iným vyplýva, že exekučný súd
nedisponuje legitimáciou skúmať podmienky vzniku exekučného titulu a konštatovať neprijateľnosť
zmluvných podmienok, ďalej to, že bolo povinnosťou banky ponúknuť klientovi riešenie vzájomných
sporov prostredníctvom rozhodcu a klient mal možnosť s tým vyjadriť nesúhlas, a to bez toho, aby
to malo vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere, ako aj to, že postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje
určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou,
je v rozpore s princípom právnej istoty, je arbitrárny a môže porušiť právo účastníka na súdnu
ochranu. Oprávnený ďalej poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok je vykonateľný rovnako ako
rozsudky všeobecných súdov, preto exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a zmluvu, na základe ktorej bol rozhodcovský
rozsudok vydaný. Je tu teda prekážka res judicata a konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2
ods. 2/ Ústavy SR, súd teda koná nad rámec zákona. V zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní má
účastník rozhodcovského konania iba zákonom vymedzenú možnosť brániť sa proti rozhodcovským
rozsudkom, ak by si teda exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do
už ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd teda podľa oprávneného posudzuje predložené dokumenty,
ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá
právomoc, nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. V tomto smere
oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-40/08. Podľa oprávneného, konaním súdu mu
bolo v exekučnom konaní odňaté právo domáhať sa jeho práva na uspokojenie jeho pohľadávky, pretože
súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom
za nevykonateľné, čím mu bola spôsobená ujma, a teda súd konal aj v rozpore so základnou právnou
zásadou iustitia nemini neganda, podľa ktorej nikomu nemožno odoprieť spravodlivosť. Oprávnený tiež
argumentoval tým, že predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním peňazí dlžníkovi, ale vznikla
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu
oprávneného poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného
tovaru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých
splátkach čo podľa oprávneného znamená že, zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre
ktoré je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Okrem toho v danej veci nebolo možné
aplikovať ust. zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 01.01.2008, keďže vznik právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Zmluvu o úvere
preto nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, a teda na ňu aplikovať ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka. V tomto smere tiež oprávnený poukázal na nepresný
jazykový preklad smernice Rady 93/13/ EHS, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku.
V závere odvolania oprávnený poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana
sporu, a takto sa podieľa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych



oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán. V závere odvolania oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo
2675/2007 zo dňa 30.10.2009, v ktorom sa NS ČR  vysporiadal s judikatúrnou, teoretickou aj historickou
interpretáciou pojmu nedovolenosť v súvislosti s rozhodcovským konaním. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby alternatívne
napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil odvolací súd ako vecne správne vo výroku, ale len čiastočne
v dôvodoch. Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v článku 11.2
obchodných podmienkach pre úver. Zo spisového materiálu však vyplýva, že článok 11.2 obchodných
podmienkach pre úver len odkazuje na použitie rozhodcovskej doložky v prípade, keď zmluvné strany
nevyriešia spory vzniknuté zo zmluvy o úvere dohodou. Rozhodcovská doložka sa nachádza v článku
3 ods. 6 Zmluvy. Z článku 3 ods. 6 Zmluvy o úvere zo dňa 06.02.2008 vyplýva, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.  Rozhodcovská doložka, uvedená
v článku 3 ods. 6 Zmluvy o úvere zo dňa 06.02.2008, je neprijateľná zmluvná podmienka, pretože tak
ako je koncipovaná spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Preto aj keď okresný súd skúmal rozhodcovskú doložku v článku 11.2 obchodných
podmienkach pre úver a nie rozhodcovskú doložku z článku 3 ods. 6 Zmluvy o úvere, nemá táto
nepresnosť vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu.

Rozhodcovská doložka koncipovaná v znení podľa článok 3 ods. 6 zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť je neprijateľná zmluvná podmienka a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná podmienka spotrebiteľskej zmluvy. Podstatnou
z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania je skutočnosť, že zmluvná
podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo zaradenia rozhodcovskej doložky do
predtlače formulárovej zmluvy, je preukázaná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán pri uzatváraní zmluvy o úvere. Ak mal povinný záujem o čerpanie úveru, musel súhlasiť aj so
znením rozhodcovskej doložky, čím bol vlastne prinútený návrh rozhodcovskej zmluvy prijať. Nanútenú
rozhodcovskú doložku považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná (§
53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka).

Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že v odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia okresného súdu sú citované ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. 12. 2007. Predmetná spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená dňa 06. 02. 2008 a z
tohto dôvodu mal okresný súd správne citovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. 10. 2008. Odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na
vecnú správnosť výroku (ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na



vykonanie exekúcie) rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ktoré vo svojom rozhodnutí použil okresný súd) sa nachádzajú v
totožnom znení len v inom odseku aj v  Občianskom zákonníku v znení účinnom do 31. 10. 2008.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti           o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c)    a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok
exekučným súdom, krajský súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje
splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je
jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára
2012). Či  sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť,
zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá
sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o
oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu
vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa
§ 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením
odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na  oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,
že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
bolo vydané orgánom, ktorý má na toto právomoc.

Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na povinnosť jeho právneho predchodcu (Poštovej banky,
a.s.) vyplývajúcu mu z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Tvrdil, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy povinnej len
plnil túto povinnosť. K tomu odvolací súd dodáva, že  zákonodarca v ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere určil síce bankám povinnosť ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, zároveň však stanovil, že klient nie je povinný prijať takýto



predložený návrh a v prípade, že návrh neprijme, prípadné spory sa budú riešiť postupom podľa
osobitných predpisov. Použitím logického výkladu tohto ustanovenia potom možno dôjsť k záveru,
že banka má síce povinnosť ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky ale klient
má právo uvedený návrh prijať alebo aj neprijať, pričom prípadné odmietnutie (neprijatie) návrhu na
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní nemôže mať žiadny vplyv na vznik resp. existenciu záväzkovo-
právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, čo v danom prípade splnené nebolo.

Pokiaľ ide odvolaciu námietku oprávneného, že na predmetnú zmluvu nie je možné aplikovať ust. zákon
č. 568/2007 Z. z. účinného od 01.01.2008, pretože zmluva bola uzavretá pred uvedeným dátumom,
krajský súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Z predloženej zmluvy je totiž zrejmé, že zmluva bola
uzavretá dňa 06.02.2008. Taktiež argument oprávneného poukazujúci na nepresný preklad slovenského
znenia čl. 3 ods. 3 bod 1 písm. q/ smernice Rady 93/13/EHS, ktoré je podľa jeho názoru odlišné od
znenia uvedeného písmena v iných úradných jazykoch únie, nie je dôvodný, nakoľko exekučný súd v
rozhodnutí aplikoval vnútroštátnu právnu úpravu dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv
spotrebiteľa.

Pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje pritom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci „ASTURCOM“ (na ktorý poukázal aj sám oprávnený v podanom odvolaní), v ktorom Európsky súdny
dvor judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve
uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú podmienku,
prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby
sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

V danom prípade je teda zrejmé, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní (z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky), preto je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom
a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

V závere tak treba zhrnúť, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná.  Za
takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom a exekučný súd
správne žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vo výroku
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/496/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ce748df4-c0a6-4255-b1d2-1e1a400ad356:50bbbd33-4a9c-4f1d-bf19-1d4e3de7bb65", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8504112656.1", "spisova_znacka": "2CoE/112/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/112/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8504112656.1"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "8794f06c-05dc-4b1e-b93f-c8d073576c00:45162f60-3ba8-4c99-a411-611506a16a90", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7611205841.1", "spisova_znacka": "9CoE/27/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoE/27/2011 z 13. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611205841.1"}], "citovane_v": []}