Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/392/2015 z 4. 2. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. februára 2016, sp. zn. 14CoE/392/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7607211867.1
Krajský súd Košice | 14CoE/392/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7607211867.1 | 2016-02-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 58 EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 57 ods. 1 písm. f) EP, § 203 ods. 2 EP, § 14 zákona č. 288/1995 Z. z., § 15 zákona č. 288/1995 Z. z., § 22 zákona č. 288/1995 Z. z., § 88 zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/021d085b-ff7a-40ae-97f3-96986de1049f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7607211867.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/392/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607211867
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7607211867.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H. republika - D. vnútra H. republiky, E. 2, XXX
XX Y., M.: XX XXX XXX, proti povinnému: G. L., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, o vymoženie XX,XX eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom G.. G. U., T. úrad L., H. 7, L., pod č. EX XXXX/XXXX,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.6.2015, č.k.
14Er/524/2007-11, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

O d m i e t a  odvolanie  proti výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom   n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi  G.. G. U.  nevyhnutné  trovy exekúcie vo výške  XX,XX eur  do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, súd prvého
stupňa vydal súdnemu exekútorovi dňa X.XX.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie
istiny XX,XX eur a trov exekúcie. Exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné  rozhodnutie
Krajského riaditeľstva PZ, DO v E. č. AA  XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Súdny exekútor predložil súdu
prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu  nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil
trovy exekúcie vo výške XX,XX eur. Súd prvého stupňa  vec právne posúdil  podľa  ustanovenia  § 58
ods. 1, § 57 ods. 1 písm.  h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní súdnym
exekútorom nesporne preukázaná, a to hlavne lustráciami majetkových pomerov povinného a ďalšie
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto
exekúciu zastavil.  O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku tak, že ich znáša oprávnený.                                                                                                                    O výške
trov exekúcie rozhodol podľa § 2, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 21 písm. a/, § 22,                              § 27a
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
v platnom znení do XX.X.XXXX a uložil oprávnenému, aby nahradil súdnemu  exekútorovi  nevyhnutné
trovy exekúcie vo výške XX,XX eur, ktoré pozostávajú z odmeny  XX,XX eur,  z náhrady hotových
výdavkov  - poštovné X,XX eur,  a XX % I. v sume X,XX eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa. V dôvodoch odvolania oprávnený poukázal



na to, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekučného konania podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku.  Namietal povinnosť nahradiť trovy exekúcie a uviedol, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne zastavil exekúciu podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože súd mal prihliadnuť na uplynutie prekluzívnej
lehoty na vymoženie pohľadávky oprávneného podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. Pri exekučnom titule, na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, začala
trojročná prekluzívna lehota plynúť dňa X.X.XXXX  a  prekluzívna lehota uplynula dňa  XX.X.XXXX.
Z tohto dôvodu sú úkony vykonané súdnym exekútorom  neúčelné a nemala mu za ne byť priznaná
odmena.  Zdôraznil, že  oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie  podľa ustanovenia  § 203 ods. 1,
ods. 2  Exekučného poriadku, a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu
exekútorovi. Navrhol napadnuté  uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor G.. G.  U. vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že  exekučné konanie
môže byť zastavené aj z dôvodu preklúzie  a tiež pre nemajetnosť povinného. Exekútor  zistil, že sú
splnené zákonné podmienky  pre zastavenie exekúcie,  preto vec predložil exekučnému súdu, aby
preskúmal podmienky a predpoklady ďalšieho vedenia konania  (§ 100, § 103 § 104 ods. 1 v spojení
s § 251 ods. 4 O. s. p.). Poukázal na nálezy  Ústavného súdu SR,  z ktorých  vyplýva, že ak povinný
nemá žiadny hnuteľný majetok a nehnuteľnosti, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie,
je potrebné exekúciu zastaviť (I.ÚS 359/2011-17, II.ÚS 421/2011, III.ÚS 432/2011, IV.ÚS 452/2011).
Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie čiastočne nie je dôvodné a čiastočne nie je
prípustné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku
o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa XX.X.XXXX, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie.  Súdny exekútor  doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie
dňa  X.X.XXXX  z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa
zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení a poukazuje aj na správnosť záverov
uvedených vo vyjadrení súdneho exekútora k odvolaniu oprávneného.

Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdny  exekútor zisťoval majetkové pomery
povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie  a  pred podaním podnetu na zastavenie
exekúcie. V podanom  odvolaní oprávnený neuviedol  žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá  by



spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Z uvedeného  je možné vyvodiť, že
povinný nemá majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu  prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora
nepochybne svedčia o tom, že povinný  nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Odvolací súd  uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových
pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná  jedine súdnym
exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor  G..   G.  U.  navrhol
zastavenie  exekúcie  z dôvodu, že  majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého
stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
vo výroku o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške  XX,XX eur. V tejto časti však odvolací súd
napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený prejednať.

Odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané sudkyňou súdu prvého
stupňa dňa XX.X.XXXX a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa XX.X.XXXX.

Prípustnosť odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“) v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku                         o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku                           o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Od  1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. 6  vypustila  možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.



Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov
konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. O takéto
rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po
1. novembri 2013 - dňa  X.X.XXXX, súd neaplikoval prechodné ustanovenie (§ 243b ods. 3 EP), ale
postupoval podľa ustanovení platných                               a účinných v čase rozhodovania.

Odvolací  súd  preto  odmietol  odvolanie  oprávneného  vo výroku o trovách exekúcie podľa § 218 ods.
1 písm. c) O.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený  nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a  účastníkom  preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č.
757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.