Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/104/2013 z 12. 3. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2013, sp. zn. 2Co/104/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1105237440.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/104/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1105237440.1 | 2013-03-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
Citované ustanovenia: § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/723dfbf0-e8cc-4ba6-83b8-1ae3514ad4e8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1105237440.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/104/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105237440
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105237440.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľov: X/ P.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. P. X. Č.. X, B., 2/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, N., J. J., obaja
zastúpení advokátom: JUDr. Juraj Veverka, Sasinkova ul. č. 6, Bratislava, proti odporcovi: Q. V. B. T. Z.
X. - P., IČO: XX XXX XXX, P. R.. Č.. X, B., o určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 17. marca 2010, č. k. 22C/238/2005-121, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali
určenia, že rozhodnutie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým bol schválený dodatok
č. 1 k Zmluve o spoločenstve, je neplatné. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 14 ods. 1, 2, 3,
§ 7a ods. 1, § 7c ods. 8 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a
vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď v konaní nebolo preukázané, že nebola dodržaná desať
dňová lehota na doručenie pozvánok na zhromaždenie a naopak mal za preukázané, že pozvánky
na zhromaždenie boli doručené vložením do poštovej schránky dňa 14.10.2005 po 16,00 hod., čo
je obvyklým spôsobom doručovania v uvedenom bytovom dome, pretrvávajúcim dodnes s tým, že
zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neuvádza povinnosť doručovať pozvánku poštou. V
dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podstatnou bola skutočnosť, že sa
navrhovatelia o konaní zhromaždenia dozvedeli a zároveň na ňom boli aj prítomní. Súd prvého stupňa
sa zároveň stotožnil s vyjadrením odporcu a stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky v
tom, že ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov upravuje hlasovanie vlastníkov bytov v
tých prípadoch, ak vlastníci bytov rozhodujú 2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, pričom v prípade
hlasovania o zmene spôsobu správy a s tým súvisiacim rozhodovaním o zmluve o spoločenstve,
je vždy potrebná 2/3 väčšina hlasov všetkých vlastníkov, keďže ide vždy o rozhodovanie o zmluve
o spoločenstve v nadväznosti na zmenu spôsobu správy domu s poukazom na skutočnosť, že v
posudzovanej veci bol dodržaný postup vyplývajúci z ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, t. j. nadpolovičnou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome a hodinu po začatí zhromaždenia vlastníkov nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, boli
schválené zmeny zmluvy o spoločenstve. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktoré mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
si trovy konania neuplatnil.



Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a nevysporiadal so všetkými ich
tvrdeniami a zároveň z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ako aj z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) s tým, že v konaní
bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd
vyhlási rozhodnutie, ktorým bol schválený dodatok č. 1 k I. H. Q. V. B. T. Z. X. - P., na zhromaždení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanom dňa 24.10.2005, za neplatné. Namietli, že Dodatok č.
1 k I. H. Q. V. B. T. Z. X. - P., schvaľovaný na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
24.10.2005 je neplatným právnym úkonom a nie je platnou súčasťou I. H. Q. V. B. T. Z.C. X. P. a zároveň
žiadali priznať právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytkli súdu prvého stupňa
neúplné zistenie skutkového stavu veci spočívajúceho v tom, že pri svojom rozhodovaní vychádzal
z výpovede jediného svedka navrhnutého odporcom, ktorý tvrdil, že navrhovateľom  boli pozvánky
na schôdzu vlastníkov bytov doručené 10 dní pred jej konaním a odmietol vykonať dokazovanie
navrhovateľmi navrhnutých svedkov s odôvodnením, že uvedené osoby nie sú vlastníčkami bytu a
nie je preukázané, že sa sústavne zdržujú na exekútorskom úrade, pričom nie je zrejmé, na základe
čoho dospel prvostupňový súd k takémuto záveru. Podľa názoru odvolateľov bol odporca povinný
preukázať a nie iba tvrdiť, že doručenie pozvánok bolo vykonané v súlade so zákonom a preto odporca
dôkazné bremeno neuniesol s tým, že svedecká výpoveď D.. E., ktorého odporca navrhol vypočuť,
nemôže byť považovaná za dôveryhodnú, nakoľko ide o osobu, ktorá má na prejednávanej veci rovnaký
záujem ako odporca, keďže je členom predstavenstva  P., doručoval pozvánky a sám sebe potvrdiť
správnosť doručenia, nemôže. Poukázali na skutočnosť, že navrhovatelia na I. R. Č.. XX V. B. nebývajú,
nezdržovali sa tu a ani sa nezdržujú, keďže byt má povolenú zmenu účelu využitia na kancelárske účely,
kanceláriu súdneho exekútora a takto je a bol aj využívaný a preto  občasná návšteva matky - exekútorky
v kancelárií, pojem bývania a ani pojem zdržovať sa na určitom mieste nenapĺňa. Navrhovatelia vo
svojom odvolaní ďalej uviedli, že síce zákon výslovne neurčuje odporcovi doručovanie prostredníctvom
pošty, avšak doručenie musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané s tým, že odporcovi
bolo známe, že sa navrhovatelia v byte, ktorý bol a je využívaný na kancelárske účely ako kancelária
exekútorského úradu nezdržujú a adresa ich pobytu mu bolo dobre známa. Namietli, že zhromaždenie
spoločníkov (pravdepodobne mali navrhovatelia na mysli vlastníkov bytov a nebytových priestorov),
ktoré sa uskutočnilo dňa 24.10.2005 v čase jeho začatia o 17,00 hod. nebolo možné právoplatné
hlasovanie, keďže nebol prítomný dostatočný počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko do
18,00 hod. sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedostavili v počte, aby hlasovanie na zhromaždení
bolo právoplatné a na základe tejto skutočnosti, sa pristúpilo k hlasovaniu podľa ustanovenia § 14
ods. 2 zákona účinného v čase konania zhromaždenia, t. j. rozhodovalo sa nadpolovičnou väčšinou
zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom uznesením sa odsúhlasila zmena zmluvy
o spoločenstve prostredníctvom nadpolovičnej väčšiny zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových
priestorov s tým, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom platným v čase konania zhromaždenia
dospel k záveru, že ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
upravuje hlasovanie vlastníkov bytov v tých prípadoch, ak vlastníci bytov rozhodujú dvojtretinovou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov a v prípade hlasovania o zmene spôsobu správy a s tým súvisiacim
rozhodovaním o zmluve o spoločenstve, je potrebná vždy dvojtretinová väčšina hlasov všetkých
vlastníkov, keďže ide vždy o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve v nadväznosti na zmenu spôsoby
správy domu. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia 1/ a 2/ uviedli, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
nemá oporu v zákone, nakoľko prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. jeho
súlad s platnými právnymi predpismi, pričom list Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý odporca
nazval „stanoviskom“, bol vypracovaný zamestnankyňou Ministerstva vnútra SR s nespochybniteľnými
kontaktmi na Ministerstvo financií SR, bol zaobstaraný účelovo a vykladá zákon, ale je možné ho
považovať iba za názor jednej pracovníčky Ministerstva financií Slovenskej republiky. Namietli, že na
platné schválenie dodatku k zmluve o spoločenstve sa vyžadovalo v súlade s ust. § 14 ods. 3 zák. č.
182/1993 Z. z. súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t. j. 122 hlasov
spomedzi 183 hlasov všetkých vlastníkov v dome, pričom Dodatok č. 1 k Zmluve o spoločenstve bol
schválený iba 55 hlasmi. Zároveň vytkli prvostupňovému súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nezaoberal ostatnými skutočnosťami obsiahnutými v ich návrhu, v ktorom poukázali na to, že návrh
dodatku bol predložený spolu s pozvánkou s tým, že niektoré jeho ustanovenia boli  „vybodkované“
- čiže nedoplnené, pričom v takejto podobe sa o Dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve aj hlasovalo,



keďže o chýbajúcich častiach dodatku sa nerokovalo a ani sa nenavrhlo ich doplnenie a preto uvedené
ustanovenia zmluvy sú nevykonateľné.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že navrhuje napadnutý
rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s tým, že pozvánka na zhromaždenie vlastníkov
bola doručená v súlade s druhou vetou § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení účinnom do 24.10.2005, ktorá bola navrhovateľom vhodená 14.10.2005
do poštovej schránky tak, ako všetkým ostatným vlastníkom, skutočnosť, ktorú preukázali aj svedeckou
výpoveďou D.. P. E..  Uviedol, že navrhovatelia svojim tvrdením o tom, že pozvánku dostali až
17.10.2005 preukázali iba tú skutočnosť, kedy si pozvánku z poštovej schránky vybrali, z čoho
vyplýva, že odporca dodržal § 14 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t.
j., že pozvánka bola navrhovateľovi doručená v lehote a to, že si ju vlastník nevybral z poštovej
schránky, nemôže odporca ovplyvniť. Za právne irelevantné považoval odporca tvrdenie navrhovateľov
v podanom odvolaní, že predsedníčka spoločenstva je zamestnankyňa Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky s nespochybniteľnými kontaktmi na Ministerstve financií Slovenskej republiky, keďže ide iba
o tvrdenie, ktoré nebolo žiadnym dôkazom podložené, a napriek tomu navrhovateľmi nazvané ako
nespochybniteľné. Poukázal na skutočnosť, že, ak by sa akceptoval názor navrhovateľov na spôsob
hlasovania o Dodatku č. 1 na zhromaždení vlastníkov, zákon by zakotvoval nerovnaké postavenie
vlastníkov bytov, ktorí si založili spoločenstvo a vlastníkov, ktorým správu vykonáva správca na základe
zmluvy o výkone správy, pretože o akejkoľvek zmene zmluvy o spoločenstve by vlastníci museli
hlasovať dvojtretinovou väčšinou hlasov, kdežto vlastníkom na zmenu zmluvy o výkone správy by
stačila nadpolovičná väčšina a po jednej hodine, nadpolovičná väčšina prítomných, pričom takéto
ustanovenie zákona by bolo v rozpore s článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom
na skutočnosť, že § 14 ods. 3 používa pojem „hlasovanie o zmluve o spoločenstve“ a nie „hlasovanie
o zmene zmluvy o spoločenstve“ a zákon tieto pojmy rozlišuje a používa v ustanovení § 7c ods.
8 písm. a). Uviedli, že navrhovatelia používajú aj nesprávny gramatický výklad tohto zákonného
ustanovenia, nakoľko zákonodarca použil priraďovaciu spojku „a“ , čím priradil hlasovanie o zmluve o
spoločenstve k zmene výkonu správy a, ak by akékoľvek hlasovanie o zmluve o spoločenstve podmienil
dvojtretinovou väčšinou, išlo by o alternatívu a tá sa vyjadruje spojkou „alebo“.   Zároveň poukázal na
skutočnosť, že návrh Dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve vlastníkov obdržal každý vlastník začiatkom
septembra 2005 s požiadavkou zaslať k nemu písomné pripomienky do konca septembra, pričom
niektoré pripomienky boli do návrhu zapracované na predstavenstve spoločenstva dňa 10.10.2005
a o niektorých pripomienkach sa diskutovalo priamo na zhromaždení vlastníkov. V bode 20 návrhu
Dodatku č. 1 bola v čl. XI ods. 4 písm. a) vybodkovaná suma preddavkov, ktoré mal do fondu prevádzky,
údržby a opráv domu odvádzať vlastník bytu, ktorému bola právoplatným rozhodnutím stavebného úradu
povolená zmena v užívaní bytu na iné účely (napr. kancelárske), a to preto, že predstavenstvo P. chcelo
ponechať na vlastníkoch bytov v dome, aby túto sumu navrhli a aby aj táto suma bola na zhromaždení
odsúhlasená s tým, že žiadny vlastník, okrem navrhovateľov sa k takémuto návrhu nevyjadril, boli
preddavky tých vlastníkov bytov odsúhlasené, ktorých byt má zmenený účel, rovnakým spôsobom,
akým platia preddavky vlastníci bytov, teda podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu z čoho vyplýva, že
písomná pripomienka navrhovateľov bola akceptovaná, keďže rozdielne platby jedného vlastníka oproti
ostatným vlastníkom do fondu prevádzky, údržby a opráv považovali za diskriminujúce.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust.     § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolaniu navrhovateľov 1/ a
2/ nie je možné priznať úspech.

Predmetom sporu v posudzovanej veci je návrh navrhovateľov na vyhlásenie rozhodnutia, ktorým bol
schválený Dodatok č. 1 k I. H. Q. V.Í. B. T. Z. X. - P. na zhromaždení vlastníkov a bytov a nebytových
priestorov - P. konanom dňa 24.10.2005, za neplatné.

Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného do 31.10.2005, vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových
priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť
v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne
desať dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania sa oznamuje bezodkladne spôsobom v
dome obvyklým.



Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. (v znení účinnom do 31.10.2005), pri hlasovaní na
schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie,
rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených.

Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. (V znení účinnom do 31.10.2005), ak vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru,
o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy
a o zmluve o spoločenstve rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na toto hlasovanie sa nevzťahujú
ustanovenia odsekov 2 a 6.

Podľa § 7c ods. 8 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.10.2005, zhromaždenie
tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby,
najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Zhromaždenie schvaľuje zmeny zmluvy o spoločenstve, stanovy spoločenstva a zásady
hospodárenia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k nerušenému užívaniu vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru môže prispieť len bezchybný stav spoločných častí a spoločných zariadení domu,
z dôvodu ktorého by sa mal každý vlastník zúčastňovať na zasadnutiach vlastníkov, na ktorých sa
rozhoduje o spoločných záležitostiach v dome ( najmä o opravách, údržbe a rekonštrukcii spoločných
častí a spoločných zariadení). Pre obsah oznámenia o schôdzi nie sú zákonom stanovené podstatné
náležitosti, je možné však skonštatovať, že by malo obsahovať najmä termín konania schôdze, miesto
jej konania a dátum jeho vyhotovenia, podpis osoby alebo osôb zvolávajúcich schôdzu a najmä program
schôdze, pričom zákon v čase konania schôdze (24.10.2005) ustanovoval, že oznámenie o schôdzi
musí byť doručené každému vlastníkovi v dome minimálne desať dní pred dňom konania schôdze, čím
by malo byť zabezpečené, aby vlastníci boli nielen včas informovaní o mieste a čase konania schôdze,
aby mohli mať čas si vopred svoje záležitosti usporiadať tak, aby sa na schôdzu mohli dostaviť osobne
alebo splnomocniť svojho zástupcu. Zákon síce ustanovuje doručenie oznámenia o schôdzi vlastníkov
každému vlastníkovi v dome, avšak neupravuje už bližšie spôsob doručenia tohto oznámenia, teoreticky
tak povinnosť doručiť oznámenie každému vlastníkovi bude splnená akýmkoľvek v praxi realizovateľným
spôsobom, ktorý by mal byť tiež dohodnutý v zmluve o spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy
(v posudzovanej veci mali vlastníci bytov v čl. V bod 4 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov na
nebytových priestorov zo dňa 27.06.2000 dohodnutých 8 dní pred dňom konania zhromaždenia). Spôsob
doručenia oznámenia by mal byť dostatočne preukázateľný, avšak podľa názoru odvolacieho súdu
zákon nevyžaduje individuálne doručenie pozvánky do vlastných rúk každému vlastníkovi, ale stačí,
aby sa toto oznámenie dostalo do sféry dispozície adresáta, t. j., aby sa s jej obsahom mal možnosť
oboznámiť, nie aby sa s ním aj skutočne oboznámil.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že odporca si
splnil svoju povinnosť v lehote 10 dní pred konaním schôdze vlastníkov navrhovateľom 1/ a 2/ doručiť
pozvánku na zhromaždenie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovatelia na schôdzi boli prítomní.

Z pozvánky na zhromaždenie vlastníkov konanom dňa 24.10.2005 a z návrhu jeho programu vyplýva,
že sa na zhromaždení malo prerokovať o. i. schválenie dodatku k zmluve o Q. V. B. T. Z. X. - P..

Nebolo možné sa stotožniť s právnym názorom odvolateľov, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď pri právnom posudzovaní neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktorým bol schválený Dodatok č. 1 k Zmluve o spoločenstve vychádzal z ust. § 14 ods. 2
zák. č..182/1993 Z. z.

Pôvodná koncepcia zákona týkajúca sa rozhodovania vlastníkov, ktorá platila od účinnosti zákona č.
182/1993 Z. z. do 30.06.2004 vychádzala zo zásady, že pri hlasovaní vlastníkov o akejkoľvek otázke sa
bez výhrady rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov v dome. Novelou č. 367/2004 Z.z.
účinnou od 01.07.2004 bol tento všeobecný princíp pre hlasovanie vlastníkov prelomený v otázkach,
ako boli: a) uzatváranie zmluvy o úvere a zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru;
b) uzatváranie zmlúv o vstavbe alebo nadstavbe; c) rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu správy v



dome; d) rozhodovanie o zmluve o spoločenstve. Od 01.07.2004 bolo teda nevyhnutné, aby vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome schválili vyššie uvedené rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou
všetkých vlastníkov priamo na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov, pričom zjednodušené hlasovanie
nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov, respektíve písomné hlasovanie o týchto otázkach bolo
ex lege vylúčené. S výnimkou týchto a ešte niektorých ďalších hlasovaní tak bolo možného o iných
otázka rozhodovať aj nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov hodinu po začatí schôdze, čo do
veľkej miery narušilo pôvodný väčšinový princíp hlasovania, ktorý sa dovtedy uplatňoval. O zmluve o
výkone správy, jej zmene či zániku, alebo o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
tak bolo možné hlasovať a jednoduchou väčšinou počítanou z prítomných vlastníkov hodinu po začatí
rokovania schôdze. Z uvedeného teda vyplýva, že de facto mohli byť aj dvaja vlastníci z troch prítomných
v dome s päťdesiatimi bytmi, či nebytovými priestormi. Uvedené bolo odstránené až prijatím zák. č.
268/2007 Z.z., pričom touto legislatívnou zmenou sa taxatívne vymedzili hlasovania o určitých, z pohľadu
zákonodarcu významnejších otázkach tak, aby sa zabezpečil ním sledovaný účel vyjadrený v dôvodovej
správe k tomuto zákonu a vzťahujúci sa na predmetné ustanovenie.

V prejednávanej veci išlo o schválenie Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov na zvolanom zhromaždení, t. j. preto k jeho platnému schváleniu bola potrebná
v súlade s ust. § 14 ods. 2 citovaného zákona nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a hodinu po začatí zhromaždenia vlastníkov, nadpolovičná väčšina
prítomných vlastníkov, čo odporca jednoznačne dodržal.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia,
s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Odvolací súd preto v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s  § 224 ods. 1 O.s.p.
tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko odporca návrh na
ich priznanie nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.