{"guid": "4a6d5d76-d7bf-43e5-9a38-afadf3dcf210:6fc9a2d8-be25-4d2a-825f-e3c711e36637", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112231414.1", "spisova_znacka": "9Co/107/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/107/2014 z 9. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. júna 2015, sp. zn. 9Co/107/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8112231414.1", "identifikacne_cislo": "8112231414", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fc9a2d8-be25-4d2a-825f-e3c711e36637", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231414.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231414.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231414.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231414
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112231414.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 813 11, Župné námestie
13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 5C/543/2012-81 zo dňa 23.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žaloby na náhradu majetkovej škody, ako aj na
náhradu nemajetkovej ujmy podané na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 a vedené pod pôvodnými
spisovými značkami 16C/289/2012 až 16C/298/2012. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci a v spojených veciach si žalobca uplatňuje nárok
na náhradu majetkových škôd a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.    Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie pripojenými
spismi Okresného súdu Prešov 16C/289/2012   až    16C/298/2012   a exekučnými      spismi    Okresného
súdu       Prešov
23Er/1663/2009, 23Er/3487/2008, 27Er/708/2010, 29Er/293/2009, 23Er/3486/2008, 23Er/3343/2008,
2Er/1811/2009, 27Er/229/2010, 23Er/3225/2008, 5Er/311/2011, znaleckým posudkom č. 1/2014 z
Ekonomickej univerzity v Bratislave registrovaným na Okresnom súde Humenné pod Spr. 263/14 a
znaleckým posudkom Doc. JUDr. PhDr. F. G., PhD. Paneurópska vysoká škola č. 1/2013, registrovaný
na Okresnom súde Humenné pod Spr. 660/13 a v dôvodoch rozsudku podrobne rozpísal postup
exekučného súdu v jednotlivých exekučných veciach, v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po vykonaní dokazovania mal prvostupňový
súd za preukázané, že žalobca v tomto konaní  neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku
škody. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten sa
však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa jeho
tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne. Tu súd
poukazuje na svoje skoršie odôvodnenie a má za to, že žalobca v danom prípade nepreukázal ani vznik



materiálnej škody, ani jej výšku.  Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho
úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku,
ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu
izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Pre naplnenie týchto predpokladov zodpovednosti
za škodu je potrebné preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik
možnosti žalobcu získať z titulu vedenej exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval.
Súd má za to, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p.  Pokiaľ žalobca
uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu, prvostupňový súd konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinností, alebo k insolvencii povinného,
prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a
príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného
podloženia a preukázania.  Žalobca  teda nepreukázal svoj nárok, preto jeho návrh súd v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala
možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým,
že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne   zistil   skutkový  stav,   pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto
odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie\" novou právnou
úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd pri
svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z v znení účinnom pred
prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č. 412/2012 Z. z.. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto
aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že
súd nevykonal dostatočné znalecké dokazovanie oboznámením sa predloženým znaleckým posudkom.
Zo znaleckého posudku totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v
súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej
súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových
nákladoch, nákladoch na tlač, úpravu informačného systému nákladov na poštovné a nákladov na
telekomunikačné služby. V konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu  a príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným
petitom, a to prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom.  Taktiež poukazuje na to, že ak
bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na
prerušenie konania, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho    nebolo   na
odvolacom  pojednávaní priamo zopakované,  či   doplnené dokazovanie



vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť
odvolacieho súdu v skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods.
2 O.s.p.).  Nakoľko   však   rozsudok   vo   veci   samej musí byť verejne
vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania,  pokiaľ  by   mali  za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.
s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k závoru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho  konania sú  na  spoločné konanie spojené nároky na náhradu
skutočnej (majetkovej) škody a na zaplatenie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
uplatňované podľa 17 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č.
514/2003 Z. z. - ďalej len ZZŠ. Majetková škoda má pozostávať z náhrady účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Tak za
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov požadoval 70,- eur, za správu
informačného systému 40,- eur a za administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné údaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje 15,- eur, spolu 125,- eur. Vo veci pôvodne podanej na Okresný súd
Prešov pod sp. zn. 16C/298/2012 si uplatnil majetkovú škodu  z titulu náhrady istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní,
stratu dôvery v spravodlivé riešenie veci a za vyvolávanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. Odkazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR o priznávaní finančného zadosťučinenia za
zbytočné prieťahy uplatnil si žalobca náhradu vo výške 55,-  eur za každý mesiac omeškania.

V dôsledku spojenia vecí na spoločné konanie rozhodoval odvolací súd o nárokoch žalobcu vzniklých
a uplatnených v nasledovne uvedených veciach:

Vec 16C/289/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej F. B., registračné
číslo exekučnej veci EX/4449/2009, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej
ujmy 1.210,-  eur.

Vec 16C/290/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej Vlasty Gabrišovej,
registračné číslo exekučnej veci EX/9574/2008, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a
nemajetkovej ujmy 330,-  eur.

Vec 16C/291/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej E. L., registračné
číslo exekučnej veci EX/11709/2010, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej
ujmy 503,41  eur.

Vec 16C/292/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinného K. A., registračné
číslo exekučnej veci EX/9609/2009, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej
ujmy 1.030,80  eur.

Vec 16C/293/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinného K. B., registračné
číslo exekučnej veci EX/9559/2008, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej
ujmy 330,-  eur.

Vec 16C/294/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej J. B.,   registračné
číslo   exekučnej   veci   EX/9262/2008, uplatnenej náhrady
majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 385,-  eur.



Vec 16C/295/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej F. B., registračné číslo
exekučnej veci EX/4570/2009, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy
1.700,17  eur.

Vec 16C/296/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinného D. K., registračné
číslo exekučnej veci EX/2834/2010, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej
ujmy 763,42  eur.

Vec 16C/297/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej P. B., registračné
číslo exekučnej veci EX/7462/2008, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 125,- eur a nemajetkovej
ujmy 440,-  eur.

Vec 16C/298/2012 (pôvodná sp. zn. na Okresnom súde Prešov)  sa týka povinnej T. A., registračné číslo
exekučnej veci EX/1482/2011, uplatnenej náhrady   majetkovej  škody 1.915,72,- eur a nemajetkovej
ujmy 383,14   eur.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu,   týkajúca  sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZŠ v znení účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii
pojmu „nesprávny úradný postup“. Odvolateľ v podanom odvolaní konštatoval, že v tomto prípade súd
neprípustne „interpretoval“ zákon,  že ho novelizované ustanovenie „inšpirovalo“.

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie preskúmavaných v tomto odvolacom konaní bola
podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012,  teda predo dňom účinnosti
novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z. z.. V
súvislosti s touto novelizáciou neobsahuje zákon žiadne prechodné ustanovenia. V dôsledku toho možno
ustanovenia uvedené v tejto novelizácie aplikovať len na konania začaté po dni 31.12.2012.

Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní bol oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny
úradný  postup“ podľa zákona účinného do 31.12.2012,   pričom     nie     je    vylúčené,   aby   sa
„inšpiroval“ novelizovaným znením zákona a prípustnou formou vyložil pôvodné znenie tohto zákonom
stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v   zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť  orgánu   verejnej   moci    pri  výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, a  právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti,
pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej
činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia
v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie
rozhodnutia samo), lebo   znaky   nesprávneho   úradného   postupu  má aj nečinnosť  štátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote“ (rozsudok Najvyššieho súdu
SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány nepostupovali
v rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ...,  ich konanie nevykazuje
znaky nesprávneho úradného postupu...“

Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci bolo začaté pred alebo po 1.1.2013,  nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok v znení účinnom do
31.12.2014, pokiaľ exekučný súd rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh



na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená
exekúcia podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45
zákona č. 44/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nejde o nesprávny úradný postup pre nevydanie
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným
súdom pokiaľ dôvodom meškania bola výlučne nečinnosť súdu. Aj v takom prípade by však muselo ísť
„o zbytočný prieťah“.

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze IV.ÚS 606/2012 zo
dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu
nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Poukázal   na   to,  že  žalobca
podával žiadosti  o  udelenie poverenia
hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým
technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté
s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby so čo najrýchlejšie odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania
a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci
podľa dátumu ich nápadu na súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že v žiadnej z vecí spojených na
spoločné konanie tvoriacich predmet tohto odvolacieho konania, neboli splnené
podmienky   pre  záver, že  v  nich  došlo „k  zbytočným  prieťahom“ spĺňajúcim podmienky nesprávneho
úradného postupu podľa práva platného pred aj po 31.12.2012. V žiadnej z týchto spojených vecí
nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo
zo strany súdu k zbytočným prieťahom.  Podobne v žiadnej z týchto vecí disciplinárny súd pre zbytočne
prieťahy nezistil, že by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah
preskúmavanej veci nevyplýva zo žiadneho z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo
konštatované,  že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak žalobca  v žalobe uviedol, že  v exekučnom konaní  podával písomné žiadosti  o informácie
o stave konania,  kde namietal  porušovanie   svojich práv  márnym uplynutím času a požadoval
nielen oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni
rozhodnutiu súdu o žiadosti  súdneho exekútora  na vydanie poverenia, tieto nie je možné považovať
za  sťažnosti podľa § 62 a násl. zák. č. 757/2004 Z. z.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh  spolu  s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.  Ak  súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo  exekučného  titulu  so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.



Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak   povinná
osoba   v    notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne aj rozhodnutí rozhodcovských  súdov  (z. č.
102/2011 Z. z.).   Pretože   rozhodcovské    komisie na riešenie
pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané  rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa
§ 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku. Táto   legislatívna   zmena   bola    zavedená do exekučného
poriadku zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s
účinnosťou od 1.6.2010 spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí pre rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy v smere preskúmania okolností, či neexistuje
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený
uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti plnenia z exekučného titulu bol prístupný len v kontexte zákona
č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňoval zastaviť výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie, ak zistil v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a
b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný súd bol oprávnený na zastavenie
výkonu rozhodcovského rozsudku alebo   exekučného   konania   aj   bez   návrhu  v prípade zistenia
nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť
s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody
a nemajetkovej ujmy Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím nepodložil a nepreukázal. Preto
nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Je potrebné zdôrazniť, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa
v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy
v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -
dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Za opodstatnený nie je možné považovať ani ďalší žalobcom uvedený odvolací dôvod,
že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa  s predloženým znaleckým
posudkom, pretože zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.06.2014 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
oboznámením oboch žalobcom predložených znaleckých posudkov.



Nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že súd mal pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o návrhu
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, pretože ani z podaných
žalôb, ani následne z ďalších písomností zasielaných prvostupňovému súdu, nevyplýva, že by žalobca
takýto návrh podal.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou oprávnenou podať
odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu všetkých  účelne   vynaložených   trov odvolacieho
konania. Žalovanému však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov.
Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/543/2012", "guid": "ae3c38ea-93fe-4c01-a27e-35d6a6e25895:f3d14899-0e57-489e-8ee1-a9e353f09bcd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}], "citovane_v": []}