Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/39/2016 z 12. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. septembra 2016, sp. zn. 6CoP/39/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815214117.1 Krajský súd Trenčín | 6CoP/39/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3815214117.1 | 2016-09-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a12da32-148e-46e2-9a0b-e22ef9c29336 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815214117.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214117
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815214117.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: X. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. D. XXX/XX, G. a otca:
G. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. X/X, L. K. o návrhu matky na zvýšenie výživného a protinávrhu
otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 17. februára 2016, č.k. 18P/46/2015-88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., o zníženie výživného , p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh otca na zníženie výživného
na maloletú E. E., narodenú XX.X.XXXX zamietol a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol . V
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 18.08.2015
žiadala zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 140,- eur na sumu 250,- eur mesačne. Svoj návrh
odôvodnila tým, že výživné na maloletú bolo súdom určené v čase, keď pracovala a dcéra nastupovala
na strednú školu. V školskom roku 2015/2016 nastupuje do II. ročníka a náklady spojené so štúdiom
narastajú. Matka je aktuálne zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.04.2014. Dňa
25.8.2015 bol do senátu 12P tunajšieho súdu podaný návrh otca na zníženie výživného, konanie sa
viedlo pod sp. zn. 12P/46/2015. Svoj návrh otec maloletej odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od roku 2014 do 03/2015 pracoval
ako skladník v spoločnosti B. a v mesiacoch apríl až jún 2015 ako manipulant vo výrobe spoločnosti
Elastomer Beluša. Od júla 2015 zo zdravotných dôvodov zmenil zamestnanie a pracuje v spoločnosti
ACORD Trenčín ako strihač, s čistým mesačným zárobkom 431,77 eur. Žije s priateľkou v Púchove
a podieľa sa na úhrade životných nákladov v 1/2 a to nájom bytu 98,- eur, úver na rekonštrukciu
bytu 72,- eur a cestovné do práce 40,- eur. Má ďalšie vyživovacie povinnosti na maloletého C., nar.
XX.X.XXXX, žiaka I. ročníka základnej školy a maloletú S., nar. XX.X.XXXX spolu v sume 60,- eur. Táto
suma sa zvyšuje o cestovné do ich bydliska Trenčianske Teplice, kam si po deti chodí. Keďže situácia
s finančnými možnosťami u otca je neudržateľná a celková suma jeho výdavkov mesačne predstavuje
410,- eur, je daná dôvodnosť návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, s poukazom aj na aktuálne
schopnosti matky maloletej, ktorá je vydatá a iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej E. nemá. Otec
navrhol znížiť výživné na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2015. Súd v konaní skúmal
zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu a dospel k záveru, že nedošlo k zmene pomerov
podstatného charakteru na strane otca, ktorú otec deklaroval tým, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a
musel tak zmeniť zamestnanie. Pre vek a zdravotné problémy si inú, lepšie platenú prácu, nemôže nájsť.



Zdravotné problémy otec však konaní nijako nepreukázal. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť
pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby
predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Súd berúc do úvahy
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že otec zo svojho aktuálneho príjmu, ktorý je v porovnaní s jeho
príjmom v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti po prepočte vyšší, je schopný platiť
výživné vo výške 140,- eur mesačne s poukazom aj na to, že mimo sumy určeného výživného na výchovu
a výživu maloletej otec nijako neprispieva ani nie je s dcérou v žiadnom kontakte. V uplynulom období
na strane oprávneného teda maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k
zníženiu výdavkov, práve naopak, jej potreby vzrástli úmerne veku a povinnej školskej dochádzke. Má
zdravotné problémy. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb,
akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie
jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, pričom miera
týchto potrieb je odstupňovaná aj v závislosti od životnej úrovne svojich rodičov. Výživné vo svojej
podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, ktorému je maloleté
dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec prispieva na výživu
len súdom určeným výživným a v poslednom období ani v tejto súdom výške, nad rámec výživného
neprispieva ani sa žiadnym spôsobom nepodieľa na zabezpečení osobnej starostlivosti o dcéru, či už
počas školského roka alebo v priebehu prázdnin. Pokiaľ otec tvrdil, že došlo aj k podstatnej zmene
pomerov na strane matky maloletej ( k lepšiemu majetkovému zázemiu), matka v konaní síce potvrdila
príjem väčšieho rozsahu financií do domácnosti a to ako dôsledku úrazu jej manžela, ktorý medzitým
zomrel, súd je však názoru, že tieto financie nemôžu v žiadnom prípade ,,suplovať“ vyživovaciu
povinnosť otca, ktorú má voči maloletej. Na strane matky od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej
povinnosti k maloletej došlo k zmene jej zárobkových pomerov, kedy je aktuálne zaradená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a poberá vdovský dôchodok, ktorý je nižší ako jej zárobok v čase, kedy
sa o výživnom naposledy rozhodovalo. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 250,- eur, súd
dospel k záveru , že v aktuálnych možnostiach otca je plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosti v
sume 140,- eur. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pomery na strane povinného teda
otca maloletej ani na strane oprávneného t.j. maloletého dieťaťa nepreukazujú dôvodnosť podaných
návrhov na zmenu vyživovacej povinnosti a teda neumožňujú týmto návrhom vyhovieť, preto obidva
návrhy zamietol. Právne vec odôvodnil poukazom na ust. § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods.2, 3,4,5, § 75 ods.
1, 2 Zákona o rodine . O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku, výroku I. o zníženie výživného, podal včas odvolanie otec maloletého
dieťaťa a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu otca na zníženie
výživného v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie má pri rozhodovaní rešpektovať
zásadu proporcionality u oboch rodičov. Matke bolo v roku 2015 a 2016 vyplatené značné množstvo
finančných prostriedkov, na ktoré má súd prihliadať. Na strane otca došlo k zmene pomerov, k zhoršeniu
životnej úrovne, zníženiu príjmu z dôvodu zmeny zamestnania zo zdravotných dôvodov. Súčasný príjem
otca mu objektívne nedovoľuje podieľať sa na vyživovacej povinnosti maloletej. Žiadal o vypracovanie
znaleckého posudku súdnym znalcom z oblasti detskej psychiatrie, nakoľko je presvedčený, že
zdravotný stav maloletej nie je hlavným a jediným dôvodom na prepadnutie ako i zneužitie individuálneho
štúdia.

3. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí a
navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Po úmrtí manžela poberá vdovský dôchodok vo výške
246,- eur a je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matke sa zvýšili finančné pomery, ktoré však
nemajú žiaden vplyv na vyživovaciu povinnosť otca. Otec v konaní nepreukázal zhoršenie zdravotného
stavu . Od augusta 2015 si neplní vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške 140,- eur, nad rámec
maloletej ničím neprispieva, o výchovu sa nezaujíma, dieťa nenavštevuje. Matka podala na otca návrh
na exekúciu pre nezaplatenie výživného. Exekútor vydal dňa 13.04.2016 exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. 2181 a príkaz
na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov u zamestnávateľa otca.

4. Kolízny opatrovník v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v časti, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, ako správny potvrdiť. Uviedol,
že od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky, potreby maloletej sa zvýšili. Úroveň starostlivosti o



maloleté dieťa je podmienené vytvorením bezpečia dieťaťa, ako aj bezpečného prostredia, v ktorom
žije. Prirodzené prostredie u matky súvisí s vytváraním ochrany duševného, telesného a citového vývinu
maloletej, čo jej každodennou osobnou starostlivosťou zabezpečuje matka. Matka vytvára maloletej
podmienky pre zachovanie identity, pre rozvoj schopností a vlôh maloletej E. . V plnom rozsahu sa
pridržiavajú podanej správy, vykonaním pohovoru s maloletou a skutočnosti, ktoré zistili z pohovoru, sú
relevantné a dokázateľné. Poukázali na zvýšenie potrieb maloletej, ktorá je študentkou strednej školy,
s čím sú spojené celkové náklady na štúdium.
5.Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z., „ ďalej len
CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou, preskúmal
napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z.
„ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č.
161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „ CSP“ / zák.č. 160/2015
Z.z./ .

7. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach
ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny
procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje.

8.Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

9.Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

10. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvej inštancie , ktorý považoval
za správny. Zo svojich zistení vyvodil súd prvej inštancie aj správny záver a krajský súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva
nasledovné:

13. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny
a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť
a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich
zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa.
Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a
zániku práva, na výživné.

14. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále
platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce
okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj
na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/.



15. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik
ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena
v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení,
teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá
bez dôležitého dôvodu , výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu , rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti
na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného ,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu.

16. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v
zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto
konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný
stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie
v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu
proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného,
je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký
by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru.

17. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov
oboch rodičov postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej E. bola určená
rozsudkom zo dňa 12.09.2013, č.k. 10P/49/2013-47 , ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Otec sa
zaviazal platiť na výživu maloletej sumou 140,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva , že
matka dosahovala príjem vo výške 460,- eur . Otec v tom čase prevádzkoval pohostinstvo a príjem z
tejto činnosti predstavoval sumu 3.316,83,- eur. V súčasnosti dosahuje otec príjem vo výške 449,83,-
eur a matka je od 02.11.2015 poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 246,20,- eur.

18. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloleté dieťa vzrástli. Zohľadňujúc
príjmy , ako i výdavky, osobné a majetkové pomery oboch rodičov , dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie správne postupoval pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného. Otec v konaní
nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že na jeho strane došlo k zhoršeniu jeho životnej úrovne a zníženiu
príjmu, keď zmenil zamestnanie z dôvodu dlhodobých zdravotných problémov. Táto nevyplýva ani z
lekárskej správy ošetrujúceho lekára otca , ktorý uviedol, že otec ambulancii od septembra 2014 nebol.
Správne súd prvej inštancie uviedol, že otec v poslednom období neplatí ani súdom určené výživné,
pričom sa nepodieľa na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa, či už počas školského roka alebo
v priebehu prázdnin.

19. Pokiaľ otec žiadal, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil finančné prostriedky,
ktoré boli vyplatené manželovi matky, správne vyhodnotil súd prvej inštancie, že tieto financie nemôžu
suplovať vyživovaciu povinnosť otca, ktorú má voči maloletej. V tomto smere odvolací súd konštatuje,
že manžel matky utrpel pracovný úraz a následné vyplácanie rôznych foriem úhrad malo slúžiť na
zabezpečenie nevyhnutných nákladov spojených s úrazom manžela matky . Ťažký zdravotný stav
manžela matky ako i zmiernenie následkov nebolo možné zohľadniť tak, ak to navrhol otec maloletého
dieťaťa.

20. Nie je dôvodná námietka otca ako i návrh na ustanovenie znalca z oblasti detskej psychiatrie
na preukázanie zdravotného stavu maloletej, keď v priebehu konania súd prvej inštancie dôsledne
zisťoval zdravotný stav maloletej, ktorá sa podrobila vyšetreniam u psychiatra pre deti a dorast ako
i psychologickému poradenstvu. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou , pričom nezistil
výchovné problémy. Na pojednávaní uviedol, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené
v roku 2002 na základe agresívneho správania otca, čoho svedkom bolo i maloleté dieťa, čo sa
mohlo odraziť i na vývine maloletej. Šetrením pomerov zistil, že prirodzené prostredie u matky súvisí
s vytváraním ochrany duševného, telesného a citového vývinu maloletej, čo jej každodennou osobnou



starostlivosťou zabezpečuje matka. Matka vytvára maloletej podmienky pre zachovanie identity, pre
rozvoj schopností a vlôh maloletej E.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP, keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o konanie,
ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).