Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/124/2013 z 16. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. júna 2014, sp. zn. 20S/124/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200973.1 Krajský súd Žilina | 20S/124/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013200973.1 | 2014-06-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d439a14-e9d8-4b2a-a26b-a58fec035df8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200973.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/124/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200973
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200973.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: O. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, F., práv. zast. Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom D. S. XX, N., proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1100308/1/407245/2013 zo dňa
23.08.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.k.
1100308/1/407245/2013 zo dňa 23.08.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v
r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 501,58 Eur z titulu trov právneho
zastúpenia a vo výške 83,- Eur, všetko na účet jej právneho zástupcu Mgr. Ivana Petkova, advokáta so
sídlom v N., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 661/230/43300/10/Bir-X/275 zo dňa 27.12.2010 Daňový úrad
Ružomberok vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil žalobkyni O. U. rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 8.713,47 Eur. Daň uvedená v daňovom priznaní je 0,- Sk,
daň zistená daňovým úradom 262 502,- Sk a rozdiel dane je 262 502,- Sk. V odôvodnení uviedol,
že Daňový úrad Ružomberok vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 661/320/40589/2010/Pt-A/77 zo dňa 25.11.2010, ktorý bol s platiteľom dane prerokovaný
20.12.2010. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolu daňový úrad vyrubil platiteľovi dane z
pridanej hodnoty daň v sume 262 502,- Sk, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala
od dane uvedenej v daňovom priznaní. Kontrolovaný daňový subjekt za zdaňovacie obdobie jún 2005
podal 25.07.2005 nulové daňové priznanie. V zdaňovacom období jún 2005 daňový subjekt vystavil
faktúry zo dňa 16.06.2005 VF 2005030 na DPH 129.962,90 Sk, zo dňa 17.06.2005 VF 2005031 na DPH
63.406,10 Sk a zo dňa 16.06.2005 VF 2005032 na DPH 69.186,86 Sk, ku ktorým uplatnil k cene daň, pre
odberateľa Harris, a. s., so sídlom vo Zvolene, a to v celkovej sume DPH 262.552,90 Sk. Daňový subjekt
tieto faktúry zaevidoval do svojej evidencie DPH, ale daň z predmetných faktúr nezahrnul do súhrnu
svojej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie jún 2005. Daňový subjekt síce správne vypočítal DPH
k zdaniteľnému obchodu na faktúre, avšak túto nezahrnul do súhrnu svojej daňovej povinnosti, čím došlo
k nesplneniu daňovej povinnosti a porušeniu ustanovení § 19 ods. 2 a § 78 zákona č. 222/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. K námietke k protokolu zo dňa 25.10.2010 zo strany daňového subjektu
o bezplatnom skladovaní nakúpeného tovaru do doby odvozu v priestoroch dodávateľa uviedol, že
daňový subjekt sa v zápisnici zo dňa 26.10.2010 nevyjadril, kde bol tovar uskladnený a že má uzavretú



dohodu s dodávateľmi o skladovaní tovaru. Preto na túto námietku neprihliadol. K tvrdeniu v protokole,
že fakturovaný tovar neexistoval a súčasne DPH bola priznaná v jednotlivých zdaňovacích obdobiach,
správca dane uviedol, že podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je, aby platiteľ ním prijaté
zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom použil ako platiteľ na účely svojho podnikania. Vznik
nároku na odpočítanie podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona o DPH je viazaný na kumulatívne
splnenie všetkých stanovených podmienok a už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku
na odpočítanie dane. Predloženie faktúry podľa § 71 cit. zákona je splnenie len formálnej stránky na
uplatnenie odpočítania dane. Doručením faktúry a dokladov k tovaru nevzniká v zmysle zákona o DPH
vlastníctvo k tovaru bez predloženia akýchkoľvek dôkazov o skutočnej existencii fakturovaného tovaru.
K námietke daňového subjektu, že správca dane nepravdivo tvrdí, že nebolo dokázané vyskladnenie
tovaru zo skladu, správca dane uviedol, že podľa účtovníctva daňového subjektu, tovar nakúpený od
spoločnosti Seliko Trade, a. s. bol predaný spoločnosti Harris, a. s. Miestne príslušný daňový úrad zistil,
že spoločnosť Harris, a. s., ako odberateľ od daňového subjektu O. U. nikdy nemal skladové priestory,
neviedol skladovú evidenciu a tovar bol údajne priamo predaný spoločnosti Seliko Trade, a. s. a Vino
Krupina, a. s. Na základe toho správca dane mal za to, že nemohlo byť uskutočnené vyskladnenie tovaru
od spoločnosti Seliko Trade, a. s., pre odberateľa Harris, a. s.

Na základe odvolania rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. 1100308/1/404245/2013 zo dňa
23.08.2013, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom prípade
správca dane vydal napadnuté rozhodnutie na základe vykonanej daňovej kontroly, ktorou neuznal
oprávnenosť odpočítanej dane od dodávateľa Seliko Trade, a. s. z faktúr na predaj tovaru - vína a
nealkoholických nápojov č. 2005030 zo dňa 16.06.2005, DPH 129.962,90 Sk, č. 2005031 zo dňa
17.06.2005, DPH 63,406,10 Sk a č. 2005032 zo 16.06.2005, DPH 69.186,86 Sk. Poukázal na to,
že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní dodatočného platobného výmeru v súlade
so zákonom, výrok rozhodnutia zdôvodnil riadne, v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie
skutočností zistených na základe svojich šetrení v spolupráci s dožiadanými správcami dane. Žalobkyňa
počas daňovej kontroly predložila správcovi dane dodávateľské faktúry od obchodnej spoločnosti Seliko
Trade a.s., Krupina. Následne preto správca dane zaslal dožiadanie príslušnému správcovi dane pre
daňový subjekt Seliko Trade a.s., Krupina. Dožiadaný daňový úrad po prešetrení dodávateľských faktúr
u deklarovaného dodávateľa zistil, že tento tovar dodávateľ nedodal. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, keď nepreukázala, že reálne došlo k dodávke tovarov na základe faktúr, z ktorých si uplatnila
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Všeobecné tvrdenie, že k dodávkam došlo, jeho preukazovaniu
listinnými dôkazmi a poukazovanie na dodatky ku kúpnym zmluvám sú nepostačujúce. Tvrdenie o
realizácií dodávok malo byť odvolajúcou sa objektívne preukázané, čo jej zo strany správcu dane aj bolo
umožnené. Žalobkyni nevznikol nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu
pre odpočítanie DPH na základe ust. § 49 ods. 1 a následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe uviedla,
že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú nezákonné. Záver, ku ktorému dospeli správne
orgány popiera základné princípy logiky a konanie správnych orgánov je v rozpore so základným
ústavnoprávnym princípom „legality štátnej moci“. Správca dane bol povinný v zmysle ust. § 29
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. konať tak, aby neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá má vplyv na
správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že obchody medzi
dodávateľom žalobkyne a následne medzi žalobkyňou a odberateľom nikdy reálne neprebehli, prebehli
len „papierovo“, keď tovar neexistoval. Daňová povinnosť z titulu dodania fakturovaných tovarov
žalobkyni nikdy nevznikla, pretože dodávateľ žalobkyni tovar nikdy nedodal a teda ani žalobkyňa
nedodala tovar svojmu odberateľovi. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že má za to, že pokiaľ nevznikla
daňová povinnosť pri dodaní tovaru (tovar nebol dodaný), tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť
pri predaji tovaru (ktorý neexistoval) odberateľovi, takže výsledkom je daňová povinnosť vo výške 0.
Žalobkyňa v závere žaloby uviedla, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí,
na ktoré v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazuje žalovaný je správca dane povinný pre
zistenie podmienok na odpočet DPH overovať danú obchodnú transakciu nielen odberateľa, ale i na
strane dodávateľa. Pokiaľ nie je preukázané na strane dodávateľa, že k zdaniteľnému plneniu došlo
a z tohto titulu aj k odvodu dane na výstupe, nemôže byť priznaný nárok na odpočet dane na vstupe
(rozsudok NS SR 2Sžf/52/2012 zo dňa 19. júna 2013). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa
navrhla, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnila žalobkyňa náhradu trov konania.



Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie. Uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie,
dostatočne zistil skutkový stav vo veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalobkyni nevznikol
nárok na odpočítanie DPH z dôvodu porušenia základného predpokladu pre odpočítanie DPH na
základe ust. § 49 ods. 1 a následne § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k čl. V. žaloby
uviedol, že pokiaľ žalobkyňa dospela k záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo a preto nevzniklo právo
na odpočítanie DPH u žalobcu, potom nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť vo vzťahu k jeho
odberateľovi, žalovaný poukázal na § 69 ods. 5 zákona o DPH v tom čase v platnom znení. To znamená,
že aj žalobkyňa bola povinná daň uvedenú na odberateľských faktúrach zaplatiť napriek tomu, že daňová
povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla. Navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.06.2005, daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania
nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je
dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná
zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v
tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry;
ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

Podľa § 78 ods. 1 cit. zákona, platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať
daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5
a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť
alebo právo na odpočítanie dane.

Podľa § 78 ods. 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa vlastnou daňovou povinnosťou rozumie
prevýšenie celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru nad
celkovou výškou odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Čo sa týka prvostupňového správneho rozhodnutia, správca dane uviedol, že žalobkyňa podala nulové
daňové priznanie a vystavila faktúry, ktoré správca dane aj riadne špecifikoval, ku ktorým uplatnila k
cene daň pre odberateľa Harris, a. s., so sídlom vo Zvolene. Správca dane mal za to, že porušila
§ 19 ods. 2 a § 78 zákona č. 222/2004 Z.z., keď túto daň nezahrnula do svojej daňovej povinnosti.
Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal skutočnú existenciu
fakturovaného tovaru, nemohlo byť uskutočnené vyskladnenie tovaru od spoločnosti Seliko Trade, a.
s., pre odberateľa Harris, a. s., a nebolo preukázané dodanie tohto tovaru spoločnosti Harris, a. s. zo
strany daňového subjektu. Na jednej strane teda poukázal na § 19 ods. 2 o vzniku daňovej povinnosti
dodaním služby a na druhej strane uviedol, že k dodaniu tovaru odberateľovi daňového subjektu nedošlo.
Tiež prvostupňový správny orgán sa vyjadruje k námietkam daňového subjektu ohľadne uplatnenia
odpočítania dane z pridanej hodnoty, avšak v danom prípade sa nejednalo o posudzovanie odpočítania



dane, ale o vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu. V uvedenom súd videl logický
rozpor, čo napadnuté rozhodnutie činí nezrozumiteľným.

Čo sa týka druhostupňového správneho rozhodnutia, odôvodnenie uvedeného taktiež vykazuje znaky
nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť z týchto dôvodov: Hoci je z prvostupňového rozhodnutia
zrejmé, že daňový subjekt si neuplatnil nadmerný odpočet DPH z dodávateľských faktúr firmy Seliko
Trade, a. s., druhostupňový správny orgán uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím správca dane
neuznal oprávnenosť odpočítanej dane od dodávateľa Seliko Trade, a. s. z faktúr za predaj tovaru - vína
a nealkoholických nápojov, ktoré v odôvodnení riadne špecifikoval, a to číslami faktúr, dňom ich vydania
ako aj základom dane a DPH. Podľa tejto špecifikácie tieto faktúry sa síce zhodujú s faktúrami uvedenými
v prvostupňovom rozhodnutí, avšak tieto faktúry nie sú dodávateľskými faktúrami firmy Seliko Trade,
a. s. pre daňový subjekt, ale naopak odberateľskými faktúrami, ktoré vystavil daňový subjekt pre jeho
odberateľa Harris, a. s. V odôvodnení druhostupňový správny orgán ďalej konštatuje, z akých dôvodov
nebolo možné uznať odpočet DPH z dodávateľských faktúr firmy Seliko Trade, a. s., avšak ako bolo
vyššie uvedené, daňový subjekt si v tomto zdaňovacom období nadmerný odpočet neuplatnil. Z tohto
dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. Žalobkyňa bola v konaní
úspešná a patrí jej právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu
vo vyčíslení trov konania zaslanom elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom v zákonnej
lehote dňa 18.06.2014 v celkovej výške 584,58 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 83,-
Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa
02.11.2013 vo výške 130,16 Eur, žaloba zo dňa 06.11.2013 vo výške 130,16 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 17.06.2014 vo výške 134,- Eur, z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
žalobkyne a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia 501,58 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za
úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02.11.2013 vo výške 130,16
Eur + režijný paušál 7,81 Eur = 137,97 Eur,

- písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 06.11.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur
= 137,97 Eur,

- účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 17.06.2014 vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur
= 142,04 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“),

- 20% DPH z tejto sumy vo výške 83,60 Eur.

Súd priznal žalobkyni ako trovy konania aj súdny poplatok za žalobu 70,- Eur, súdny poplatok za podanie
žaloby elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom 10,- Eur (podľa položky 20a
sadzobníka súdnych poplatkov) a súdny poplatok vo výške 3,- Eur podľa položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov za podanie zo dňa 18.06.2014 - Vyčíslenie trov konania, ktoré bolo podané
elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 584,58
Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.