{"guid": "490c2f54-aca7-4d5e-a526-c3f0d5bb2916:5d4c03db-e57e-41f8-ab01-5cb2cd139403", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7612217409.2", "spisova_znacka": "4Co/489/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/489/2014 z 29. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. septembra 2015, sp. zn. 4Co/489/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7612217409.2", "identifikacne_cislo": "7612217409", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jozef Škrab", "sudca_id": 153, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-skrab-153", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d4c03db-e57e-41f8-ab01-5cb2cd139403", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7612217409.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7612217409.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7612217409.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 4Co/489/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7612217409\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217409.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.\nOta Jurča a JUDr Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so\nsídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nIČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú\nkoná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu\nškody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves\nč.k. 7C/95/2012-130 zo dňa 8.10.2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) napadnutým rozsudkom\nžalobný návrh zamietol, návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a žalovanej náhradu trov\nkonania nepriznal.\n\nV odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanými žalobami voči žalovanému účastníkovi\ndomáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému\nmalo dôjsť v exekučných konaniach vedených súdom prvého stupňa, v ktorých žalobkyňa vystupovala\nako oprávnená. V žalobných návrhoch uviedla, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere)\nnavrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie\nexekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobkyne k nesprávnemu úradnému postupu malo\ndôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných konaniach:\n- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené\nISTINA RS),\n- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote\n(žaloby označené NZP),\n- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote\n(žaloby označené NP),\n- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby\noznačené ZE).\n\nV predmetnej veci súd uznesením pod č. k. 7C 95/2012 zo dňa 9. 10. 2012, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 11. 10. 2012, spojil podľa ustanovení § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie veci\npod sp. zn.: 7C 95/2012,  7C 106/2012, 7C 119/2012, 7C 123/2012, 7C 126/2012, 7C 150/2012, 7C\n151/2012, 7C 157/2012, 7C 165/2012, 7C 192/2012, 7C 200/2012, 7C 236/2012, 7C 261/2012, 7C\n\n285/2012, 7C 287/2012, 7C 292/2012, 7C 299/2012, 7C 312/2012, 7C 124/2012, na spoločné konanie,\nktoré bude vedené na tunajšom okresnom súde pod sp. zn. 7C 95/2012.\n\nV žalobách, v ktorých žalobkyňa namietala zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedla, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal\ntak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského\nrozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.\nZ hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku\nna právne postavenie žalovanej tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie\nje možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým,\nže nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu, vyvolal\nstav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na\njednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie\nzákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie\nje možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na\nzaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená\nprekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si\nžalobkyňa v týchto žalobách uplatnila vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť\npriznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti\ndlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie\nje dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej\nintenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobkyne.\n\nV žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o\nzamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobkyňa uviedla, že je povinnosťou\nexekučného súdu rozhodnúť o  žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom\nvykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom\nstanovenej doby.  Žalobkyňa vyvinula úsilie, aby docielila vecný postup v exekučnom konaní, spísala a\npodala žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym plynutím\nčasu a požadovala informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o\nžiadosti o udelenie poverenia a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010,\n23.11.2010 a 25.5.2011 podala sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného\nsúdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach\nneexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi\ntak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi\ndlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu\nmajetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V jednotlivých konaniach žalobkyňa majetkovú\nškodu vypočítala ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou\nvo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti\na udelením poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Uvedená\nsuma pozostáva z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca\npomocou informačného systému vo výške 70,- eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného\nsystému vo výške 40,- eur, nákladov na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných\nexekučnému súdu, na publikačné, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou\nstavu konania vo výške 15,- eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nPri jej určovaní vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR (čl. 48 ods. 2), podľa ktorej, pokiaľ ide\no zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje\nsatisfakcia vo výške 660,- eur. Žalobkyňa si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.\n\nV žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na\nvykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázala na povinnosť\nexekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15-tich dní odo dňa jej doručenia súdnym\nexekútorom, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd\nnapriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom\nstanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2\n\nExekučného poriadku. V ďalšom žalobkyňa oprela svoje odôvodnenie týkajúce sa predmetnej námietky\no tie isté skutočnosti, ktoré sú vyššie popísané v súvislosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.\n\nV žalobách, v ktorých žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného\nrozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE) uviedla, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie\nžalobca v rámci exekučného konania podala návrh na zmenu exekútora. K rozhodnutiu o zmene\nexekútora súdom nedošlo v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu\noprávneného, a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V danom\nprípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať\nnesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol teda v rozpore s § 44 ods.\n8 Exekučného poriadku.  Žalobkyňa si teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného\nsúdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda\npredstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanú vo veci\nsprávy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu\nsúdneho exekútora a rozhodnutí o ňom, vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určení výšky ktorej vychádzala z doktríny prijatej Ústavným súdom\nSR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok\npoznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t. j. cca 660,- eur. Žalobkyňa si uplatňuje\nako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 309,79 eur, t. j. 55,32 eur za každý mesiac\nomeškania v činnosti exekučného súdu.\n\nV žalobných návrhoch ďalej žalobkyňa uviedla, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že\nmárnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne, že správnym postupom\nexekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávny úradný postup\nexekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobkyne riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu\nkonania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti o\nnáhradu nemajetkovej ujmy uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku\nnápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou\nvrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobkyni, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,\nako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a\nprávne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti\ns vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít\nžalobkyne, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného\nobchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobkyne, ale aj na strane jej majiteľov. Nezákonným\nzásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v\nplánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.\n\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej\nnároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagovala.\n\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa\nvyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy\nnarodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje\nako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa\nžalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobkyňa nepriložila k žalobám ani jeden\nrelevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej\nškody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku. Čo sa týka žalobkyňou uvádzaných prieťahov v konaní, poukázala na to, že\nžalobkyňa uvádza kroky, ktoré podnikla na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných\nkonaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu \"žiadostí o informáciu o stave\nkonania\" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich\núčinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy\nv konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej\nna to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobkyňa ich nepodala po\nuplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.\n\nK jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobkyňa domáha náhrady\nškody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj\nbezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť \"nesprávnym úradným postupom\" na účely\nzákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobkyňou uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť\nani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť\niba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre\nnezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť\nrozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez\núčasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej\nzmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.\n\nK žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby\noznačené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota\n15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto\nlehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu\nAk ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na\nvykonanie exekúcie a exekučného titulu.\n\nK žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej\nlehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho\nexekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho\ndoterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách\ndoterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,\nsúd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu\nsúdneho exekútora.  Okrem toho, žalobkyňa nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného\nsúdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobila,\nzanedbala svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44\nods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony\nexekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s\nnerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.\n\nK žalobkyňou uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-\ndňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a\n§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,\nže 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom\ntitule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia\npoverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si\nvyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich\nrežimu spotrebiteľských zmlúv.\n\nK namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na to,\nže žalobkyňa nepreukázala, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,\nESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup\nspočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v\nkonaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu\nnemajetkovej ujmy.\n\nK  požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobkyňou uvedenú paušalizáciu vecných nákladov\nnemožno považovať za zmenšenie jej majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku\nžalobkyňou na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je\npotrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného\nzadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik\nnemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.\n\nZ dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie\nnáhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v\ncelom rozsahu zamietnutá.\n\nSúd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8. 10. 2014, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. U\noboch mal súd doručenie predvolania riadne preukázané. Lehota na prípravu pojednávania bola u\núčastníkov zachovaná. Žalobkyňa, ako aj žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili,\npričom žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania a súhlasila s prejednaním veci za jej\nneprítomnosti a navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.\n\nŽalobkyňa žiadala o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a o\notázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podala návrh na prerušenie konania do\nprávoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR a jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského\nsúdu v Košiciach pod sp. zn.: 5NcC 57/2012 (OS SNV sp. zn.: 7C 95/2012). O nevylúčení zákonnej\nsudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Predmetné\nrozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Vzhľadom\nna to, že súd už o rovnakom návrhu žalobkyne o prerušenie konania rozhodol, a to uznesením č.\nk. 7C 95/2012-69 zo dňa 17.6.2013, nepovažoval žalobkyňou uvedený dôvod za relevantný dôvod\nodročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p.. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával\nv neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu a vykonaných\nlistinných dôkazov.\n\nSúd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:\n\nŽalobkyňa v konaní namietala nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s\njednotlivými exekučnými spismi súdu prvého stupňa, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.\nŽalobkyňa vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mala procesné postavenie oprávnenej\na exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu a v konaniach ZE notárske zápisnice.\nSpolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie\nexekúcie, exekučný titul  a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinným, z ktorej\nbolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/783/2010 (pripojený pri sp. zn. 7C 95/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 26. 11. 2010 na tunajší súd proti povinnému: B. E., pre  vymoženie\n818,16 eur  s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05865/10  z 26. 7. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.\n8. 2010 a vykonateľnosť dňa 2. 9. 2010. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 2. 2011,\nsúd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 3. 2011,\nexekúciu zastavil.\n\nZ exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/313/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 106/2012) súd\nzistil, že  na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10. 6. 2009 na súde proti povinnej: X. S., pre\nvymoženie 336,60 eur  s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho\nrozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 10443/08 z 28. 10. 2008. Uznesením, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18. 2. 2010 súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol v časti o vymoženie\nsumy 170,62 eur s príslušenstvom. Následne v tejto časti exekúciu zastavil právoplatným uznesením\nz 28. 3. 2011.  Vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 165,96 eur s príslušenstvom  bolo dňa\n4. 12. 2009 vydané poverenie.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/58/2005 (pripojený pri sp. zn. 7C 119/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 7. 3. 2005 na\nsúde proti povinnej: U. Q., pre  vymoženie 17.900,- Sk  s príslušenstvom, a to na podklade exekučného\ntitulu - notárskej zápisnice JUDr. Jarmily  Kováčovej, notárky so sídlom v Bratislave zo dňa 23. 10.\n\n2004 č. N 3994/2004, NZ 77878/2004. Následne súd 17. 3. 2005 vydal poverenie. Uznesením, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 29. 9. 2011, zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a exekúciu\nzastavil potom, čo ju vyhlásil za neprípustnú.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/100/2003 (pripojený pri sp. zn. 7C 123/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 1.8.2003 na súde proti povinnej: Q. F., pre  vymoženie 11.550,-\nSk  s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice JUDr. Ľubomíra Vlhu,\nnotára so sídlom v Bratislave zo dňa 6. 5. 2003 č. N 1644/2003, NZ 34094/2003. Súd vo veci vydal\ndňa 15.8.2003 poverenie. Následne uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2011, návrh\noprávneného na zmenu exekútora zamietol a exekúciu zastavil potom, čo ju vyhlásil za neprípustnú.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 12Er/109/2005 (pripojený pri sp. zn. 7C 124/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 11. 5. 2005 na súde proti povinnej: X.  S., pre  vymoženie 11.200,-\nSk  s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriača,\nnotára so sídlom v Partizánskom zo dňa 6. 2. 2005 č. N 587/2005, NZ 5182/2005. Dňa 26. 5. 2005\nbolo vydané poverenie, a následne uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 5. 2012, bol návrh\noprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietnutý a exekúcia zastavená potom, čo bola vyhlásená\nza neprípustnú.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/458/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 126/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.8.2009 na tunajší súd proti povinnej: U. O., pre  vymoženie\n374,36 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02159/09  z 26. 5. 2009. Uznesením, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 6.8.2010, bola žiadosť  o udelenie poverenia  zamietnutá a následne uznesením\nprávoplatným dňa 30.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/3/2007 (pripojený pri sp. zn. 7C 150/2012) súd zistil, že  na základe\nnávrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Radoslav Kešeľák podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 4.1.2007 na súde proti povinnému: X. G., pre  vymoženie 13.920,-\nSk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 4122/06  z 7. 9. 2006. Dňa 5. 2. 2007 súd vydal poverenie. Uznesením\nprávoplatným dňa 17.7.2007 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nv časti trov právneho zastúpenia, uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2011, zastavil\nčiastočne exekúciu čo do istiny 196,51 eur s príslušenstvom a vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu\nsúdneho exekútora, pričom exekúciou poveril JUDr. Rudolfa Krutého.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/585/2006 (pripojený pri sp. zn. 7C 151/2012) súd zistil, že\nna základe návrhu na vykonanie exekúcie súdna exekútorka JUDr. Viera Kučerová podala žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.10.2006 na súde proti povinnému: Ľ. S., pre\nvymoženie 10.740,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho\nrozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 2243/06  z 30.6.2006. Uznesením, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2007, bola žiadosť  o udelenie poverenia v časti trov exekúcie a časti\ntrov právneho zastúpenia zamietnutá a následne súd v tejto časti exekúciu zastavil. Ďalej uznesením\nprávoplatným dňa 5.3.2012 súd čiastočne exekúciu zastavil, čo do vymoženia istiny 124,15 eur s\npríslušenstvom.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/234/2006 (pripojený pri sp. zn. 7C 157/2012) súd zistil, že\nna základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Radoslav Kešeľák podal žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.4.2006 na súde proti povinnému: Q. E., pre\nvymoženie 5.120,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice JUDr.\nOndreja Ďuriača, notára so sídlom v Partizánskom č. N 6097/2005, NZ 55200/2005 zo 17.11.2005.\nSúd vydal dňa 26.4.2006 poverenie. Uznesením  právoplatným 26.1.2007 exekúciu zastavil v časti trov\nprávneho zastúpenia a následne uznesením právoplatným 7.12.2011 návrh oprávneného na zmenu\nsúdneho exekútora zamietol, exekúciu zastavil a vyhlásil ju za neprípustnú.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/851/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 165/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009 na súde proti povinnej: P. S., pre  vymoženie 280,77\neur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 06372/09  z 22.6.2009. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n31.10.2011 súd  exekúciu v časti o vymoženie istiny 144,70 eur zastavil. Dňa 4. 8. 2010 bolo vo zvyšnej\nčasti vydal poverenie na vymoženie zvyšnej istiny.\n\nZ exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/531/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 192/2012) súd\nzistil, že  na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2011 na súde proti povinnému: Q. V., pre  vymoženie\n2.302,73 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01993/11 z 6.4.2011. Súd vo veci vydal dňa 9.8.2011 poverenie,\nexekúcia doposiaľ nie je ukončená.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/574/2011 (pripojený pri sp. zn. 7C 200/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.8.2011 na súde proti povinnému: Š. P., pre  vymoženie 7.290,01\neur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 03792/11  z 26.5.2011. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n12.11.2011, bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá a následne uznesením právoplatným dňa\n28.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/407/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 236/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.7.2009 na súde proti povinnému: Q. V., pre  vymoženie 266,62\neur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 00603/09 z 12.5.2009. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n6.7.2010, bola žiadosť  o udelenie poverenia  zamietnutá a následne uznesením právoplatným dňa 18.\n8. 2010 bolo exekučné konanie zastavené.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/670/2010 (pripojený pri sp. zn. 7C 261/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 7.10.2010 na súde proti povinnej: B. Š., pre  vymoženie 560,-\neur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu\nso sídlom v Bratislave sp. zn. SR 22641/09 z 13.1.2010. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 30.6.2011, bola žiadosť  o udelenie poverenia v časti vymoženia istiny 300,- eur s príslušenstvom\nzamietnutá. Vo zvyšnej časti bolo vydané poverenie dňa 27. 4. 2011.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/274/2005 (pripojený pri sp. zn. 7C 285/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.12.2005 na súde proti povinnej: G. Š., pre  vymoženie\n5.800,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice JUDr. Ondreja\nĎuriača, notára so sídlom v Partizánskom pod č. N 4119/2005, NZ 40044/2005 zo dňa 29.8.2005. Dňa\n24.2.2006 súd vydal poverenie a následne uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2011\nnávrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/517/2006 (pripojený pri sp. zn. 7C 287/2012) súd zistil, že\nna základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.9.2006 na súde proti povinnej: J. Z., pre  vymoženie\n8.340,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského\nsúdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 0822/06 z 7.4.2006. Súd vydal poverenie dňa 5.2.2007.\nNásledne uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.2.2011 vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu\nexekútora a exekúciou poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd uznesením, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13.4.2011, exekúciu v časti o vymoženie istiny 184,83 eur s prísl. zastavil.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/163/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 292/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.4.2009 na súde proti povinnej: P. E., pre  vymoženie 218,12\neur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 12070/08  z 25.11.2008. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n5.8.2010, bola žiadosť  o udelenie poverenia  v časti vymoženia istiny 171,28 eur s prísl. zamietnutá\na dňa 23.6.2010  vo zvyšnej časti vydal poverenie a exekučné konanie čiastočne zastavil uznesením\nprávoplatným dňa 4.10.2010.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/584/2008 (pripojený pri sp. zn. 7C 299/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.11.2008 na súde proti povinnej: Q. V., pre  vymoženie 3.420,-\nSk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 07346/08 z 5.8.2008. Súd vydal poverenie dňa 28.11.2008. Následne\nuznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.9.2011, čiastočne bola exekúcia zastavená čo do istiny\n86,30 eur s prísl.\n\nZ exekučného spisu súdu sp. zn. 9Er/851/2009 (pripojený pri sp. zn. 7C 312/2012) súd zistil, že  na\nzáklade návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2009 na súde proti povinnej: P. S., pre  vymoženie 280,77\neur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so\nsídlom v Bratislave sp. zn. SR 06372/09  z 22.6.2009. Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n31.10.2011, súd  exekúciu v časti o vymoženie istiny 144,70 eur zastavil. Dňa 4.8.2010 bolo vo zvyšnej\nčasti vydané poverenie na vymoženie zvyšnej istiny.\n\nPotom súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 109 ods. 1, 2 O.s.p.. a uviedol, že v priebehu konania\nžalobkyňa opätovne podala návrh na jeho prerušenie, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR o ústavnej sťažnosti žalobkyne, kde uviedla tie isté dôvody, ako v pôvodnom podaní.  K návrhu\npripojila kópiu sťažnosti pre porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj\nzákladného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ktorá sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Návrh na\nprerušenie konania odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ods. 2 písm.\nc/ O.s.p.\n\nŽalobkyňa ako účastník konania využila svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu prvého stupňa.\nO námietke zaujatosti uplatnenej žalobkyňou už v žalobnom návrhu nadriadený súd už právoplatne\nrozhodol, pričom sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobkyne, pre ktoré žiadala vylúčenie sudcov súdu\nprvého stupňa v danej veci. Predmetným rozhodnutím je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania.\nNavyše ani opätovným preskúmaním návrhu žalobkyne nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny\npredpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Súd\nmal za to, že ústavná sťažnosť podaná žalobkyňou nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka\nmajúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie\nkonania opätovne zamietol.\n\nSúd prvého stupňa ďalej citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15\nods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 44 ods. 8 zákona č.\n233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní a uviedol, že predmetom prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej\nujmy, ktorej sa žalobkyňa domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu prvého stupňa vo\nvyššie uvedených exekučných konaniach. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie\ntohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom\nvyjadrení potvrdila, že zo strany žalobkyne jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody a to dňa 23.4.2012.  V čase rozhodovania súdu už uplynula 6 mesačná lehota od\nprijatia týchto žiadosti.  Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť, keďže\npodala žalovanej  pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,\n\npričom súd nemal preukázané, že by nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia\nsúdu uspokojený.\n\nŽalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu\nustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané žalobkyňou majú všetky\nnáležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p., žalobkyňa správne\noznačila účastníkov konania, opísala skutočnosti, na základe ktorých uplatnila svoj nárok, označila\ndôkazy a uviedla čoho sa domáha, preto postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný.\n\nŽalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobkyne na\nnáhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom\nuplatneného nároku nedošlo ani v jednom prípade, žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej\npremlčacej doby.\n\nK samotnému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uviedol, že predpokladom\nzodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie troch podmienok, a\nto preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia\nškody, t. j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej\nsúvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny\núradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojené s výkonom jeho\nprávomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.\nNesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia\ndôsledkom porušenia stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho\norgánu.\n\nŠkodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu\npred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci\ndo predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré\nnastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom konaní. O príčinnú\nsúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,\nak medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a\nnásledku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.\n\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3  zákona č. 514/2003\nZ. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených\npodmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky\nzákonom požadované podmienky súčasne.\n\nZ vykonaného dokazovania  - za použitia jednotlivo vyššie popísaných dôkazných exekučných spisov\na oboznámenia sa s nimi, súd zistil a vzal za preukázané, že v prípadoch, kde boli  žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, boli exekučným titulom rozsudky\nrozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným\nhodnotený ako spotrebiteľský právny vzťah, a to či už na základe predložených úverových zmlúv,\ntak aj na základe skutočností uvádzaných v odôvodneniach exekučných titulov. S poukazom na\nustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen\noprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t. j. aj pri rozhodovaní\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t. j.\nrozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či  Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn.\nIV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak\nnemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.\n\nSúd mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej\npríslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských\nrozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu\npoverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom\n\nkonaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,\nže rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku\nres iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku\na teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom.  V konečnom dôsledku súdu\nje známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených\npráve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobkyňa postúpila na iný subjekt a pritom sa jedná  o zmenky\nvystavené  na zabezpečenie pohľadávok  z úverových zmlúv uzavretých so žalobkyňou, o nárokoch\nktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené\nexekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto\nprípadoch boli prevažne zamietnuté.\n\nOkrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmať exekučný titul, súd uviedol, že v uvedených\nveciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t. j. rozhodnutí o\nzamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôkazných exekučných spisov bolo\nzistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie nebolo odvolacím súdom zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. V prípade\npodania odvolania žalobkyne ako oprávnenej, boli rozhodnutia  tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie  odvolacím súdom potvrdené.\n\nČo sa týka tvrdenia žalobcu, že súd v jednotlivých exekučných spisoch rozhodol o žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), súd k tomu\nuvádza následovné:\n\nAko vyplýva z dôkazných exekučných spisov, v nových konaniach súdom po podaní žiadosti  o udelenie\npoverenia boli žiadané správy, resp. podklady, ktoré boli následne urgované a ktorých posúdenie bolo\nnevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora, t. j. pre posúdenie, či v danej veci je možné\nvydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem\ntoho súd mal zato, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota\nplatí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nemala by\nsa vzťahovať na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie\nuvádzaných prípadoch. V súvislosti s tým súd poukázal na tú skutočnosť, že v uvádzaných veciach boli\nexekučnými titulmi rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu\nna vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými\npodmienkami žalobkyne, a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.\nUvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia\npredložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa\nochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.\n\nV súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v žalobe, pokiaľ sa týka\noneskoreného rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nsúd má zato, že žalobkyňa v konaniach nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo\nprieťahy v uvedených exekučných konaniach, a teda nepreukázala nesprávny úradný postup spočívajúci\nv nečinnosti súdu v uvedených veciach. Žalobkyňa okrem iného v žalobách uviedla, že vyvinula enormné\núsilie, aby docielila vecný posun v exekučných konaniach a uviedla konkrétne žiadosti o informáciu o\nstave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jej strany podané na súde. V súvislosti s\ntýmto sa súd oboznámil s č. Spr.  22/2010, Spr. č.34/2010 a Spr. č. 12/2011  a s odpoveďami žalobkyne\nna prieťahy v konaní, podľa ktorých boli tieto vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené.\nV konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní žalobkyni na prieťahy v exekučných konaniach\nvedených súde neboli zo strany vedenia súdu konštatované prieťahy v konaní. Ako už bolo konštatované\nžalovanou, súd v súvislosti s prieťahmi v exekučnom konaní, na ktoré žalobkyňa poukazovala a ku\nktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\ns tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne\ndo právomoci Ústavného súdu SR. Súd, ako všeobecný súd prvého stupňa, teda nemá právomoc\nskonštatovať prieťahy v súdnom konaní.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o\nexistencii prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc súdu na rozhodnutie o prieťahoch,\n\nmal súd zato, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobkyne preukázaný nesprávny úradný postup\nexekučného súdu a v tomto smere teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.\n\nDňa 13.6.2014 žalobkyňa elektronickým podaním súdu do senátu 7C písomne oznámila, že dňa\n24.2.2014 v konaní vedenom súdom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložila súdu znalecký posudok\nč. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou\nv Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá jej bola\nspôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach.\nŽalobkyňa poukázala na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál znaleckého\nposudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať. Z predloženého\nznaleckého posudku bolo zistené, že žalobkyňou bola ako zadávateľom znaleckému ústavu zadaná\núloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a\nnezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti\ns poručovaním zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými  prieťahmi v exekučných konaniach pri\nrozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri\nrozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy mzdových\nnákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému\nrealizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobkyni, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých\ntypov žalôb nasledovne:\nŽaloby NZP a NP\n- mzdové náklady 4,15 Eur,\n- náklady na tlač 5,31 Eur,\n- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,\n- poštovné 3,01 Eur,\n- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,\nt.j. spolu 30,76 Eur.\n\nŽaloby ZE\n- mzdové  náklady 5,07 Eur,\n- náklady na tlač 5,31 Eur,\n- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,\n- poštovné 3,01 Eur,\n- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,\nt.j. spolu 31,68 Eur.\n\nPokiaľ sa týka žalobkyňou uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne bol\npredložený listinný dôkaz, citovaný znalecký posudok č. 1/2014, týkajúci sa výšky majetkovej škody\npožadovanej žalobkyňou. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania\nnáhrady škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu\nhospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú\nsi žalobkyňa v konaní uplatnila.\n\nV závere súd konštatoval, že zo strany žalobkyne nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup\nexekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu.\nHmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym\núradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobkyne nebola preukázaná už prvá\nz vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady\nškody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne, jej návrh v celom rozsahu zamietol.\n\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá\nbola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V\nzákonom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie\ntrov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený.\nAk účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich\nzo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného\nvýroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.\n\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2\npísm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhla\nzrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednala vec v\njej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že požiadala\no zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi.\nPokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom.\nNamietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie vo veci neprichádzalo\ndo úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobkyne na\nprerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V čase\nrozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom\nrozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich\nsvoje rozhodnutie, a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu\nochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť\nnavrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť\nbez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v\nexekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť\nžalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným\nsúdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že\nvykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je\nzrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy\nsúdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala na\nvýzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.\nNamiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a\nrozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nv časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy sa súd zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so\nsprávou pohľadávky počas nečinnosti súdu a ignoroval tvrdenia žalobkyne o škode, ktorá vznikla z\ntitulu udržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie\ntextov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné\nvýdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková\nškoda nevznikla. Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jej názoru súd odôvodnil\nsvoje rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v\nktorých vystupuje žalobkyňa a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový\nzáklad. Vytýkala tiež súdu, že nebola poučená podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť\nna pojednávaní dôkazy o výške škody.\n\nŽalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.\n\nNa základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie\nžalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,\nbez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.\na z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.\n\nRozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nRozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.9.2015 o 9.10 hod., pričom miesto\na čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.9.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu\nv Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p.\n\nŽalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 205\nods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,\npretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným\nv § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať\npred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa\n§ 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že\nnepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný\npostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.\nVo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných\npráv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených\nzáujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v\nneprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p.\n\nSúd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na\npojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti\ntakého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).\n\nZ vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania\na rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa\nnedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.\n\nPredvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,\nspravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).\n\nV prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa\n8.10.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v\nneprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.\n\nZ obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 8.10.2014 bolo doručené účastníkom\ns dostatočným časovým predstihom, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa\ncitovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.\n\nŽalobkyňa v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 2.10.2014 žiadala zrušenie nariadeného\npojednávania ako aj prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej\nsťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu a práva\nna nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia\nsudcu povereného prejednávaním veci.\n\nŽalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na Ústavný súd SR podala sťažnosť, týkajúcu sa\nporušenia jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd  z dôvodu, že v konaní vykonával\núkony a rozhodoval vylúčený sudca. Uviedla, že rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky, ktorú nie\nje možné vyriešiť v tomto konaní, a ktorá musí byť rozhodnutá Ústavným súdom SR, preto sú v danom\nprípade splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania rozhodnutia ústavného\nsúdu o podanej sťažnosti.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\n\nPodľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak\nprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd\ndal na takéto konanie podnet.\n\nOdvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené  podmienky na prerušenie konania podľa §\n109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rovnako nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/\n\nO.s.p. Podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľkou na ústavnom súde totiž nie je dôvodom na prerušenie\nkonania v danej veci, pretože výsledok konania na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie.\n\nOdvolaciemu súdu z jeho činnosti je známe, že Ústavný súd SR vo viacerých svojich uzneseniach\nobdobné sťažnosti v skutkovo rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného\nsúdu SR na ich prerokovanie. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ (v našom prípade\nžalobkyňa) sa v ďalšom konaní o merite veci pred všeobecnými súdmi môže domáhať ochrany\nsvojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolaniami proti\nrozhodnutiam odvolacieho súdu, preto nie je daná právomoc ústavného súdu o týchto sťažnostiach\nrozhodnúť (uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 521/2013-10 zo dňa 22. augusta 2013, uznesenie\nÚstavného súdu SR IV. ÚS 518/2013 - 10 zo dňa 22. augusta 2013 a iné).\n\nBez právneho významu nezostala ani skutočnosť zistená odvolacím súdom, že uznesením Ústavného\nsúdu SR IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013 odmietol sťažnosť žalobkyne pre nedostatok právomoci\nÚS SR na ich prerokovanie a rozhodnutie, preto ani z tohto dôvodu návrh žalobkyne na prerušenie\nkonania neobstojí.\n\nŽalobkyňa ako účastník konania využila svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu prvého\nstupňa. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobkyňou už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne\nrozhodol. Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobkyne, pre ktoré žiadala vylúčenie\nsudcov súdu prvého stupňa v danej veci. Uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 5NcC/57/2012-15 zo dňa 22.10.2012 je  viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti tomuto\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach bola zo strany žalobkyne podaná sťažnosť na Ústavnom súdu\nSR, ktorú Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013 odmietol pre nedostatok\nprávomoci ÚS SR.\n\nOdvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na\nprerušenie konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p., nakoľko tento dôvod nie je relevantným\ndôvodom na prerušenie konania ako ani na odročenie pojednávania.\n\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s\n§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, nebola\njej odňatá možnosť konať pred súdom.\n\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy, ak\nvo veci rozhodoval vylúčený sudca.\n\nV prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená\nz prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v\nKošiciach č.k.: 5NcC 57/2012-15 zo dňa 22.10.2012\n\nZa situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v podľa § 16 O.s.p.\nrozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie\nje náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.\n\nAj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/\nO.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.\n\nRozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za\nkonania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135\nO.s.p.\n\nOdvolací súd nepovažuje za správny právny záver súdu prvého stupňa pokiaľ tento na vec aplikoval\nust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. v znení  účinnom od 1.1.2013 a pokiaľ v náväznosti na to\nuzavrel, že otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na\n\nprieťahy, žiadosti o prerušenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného\nv disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,\nprávoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 9 ods. 2 v takomto znení nadobudlo účinnosť od 1.1.2013\na teda nemôžu byť na základe neho posudzované zákonné podmienky pre vznik nároku zodpovednosti\nštátu za škodu ku ktorej malo dôjsť nesprávnym úradným postupom v období pred týmto dátumom, teda\npred 1.1.2013. V tomto období totiž ust. § 9 citovaného zákona bolo v tomto znení:\n\nŠtát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa\npovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,\nalebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. V súlade\ns týmto zákonným ustanovením bol teda súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody z nesprávneho\núradného postupu oprávnený vyhodnotiť aj otázku prieťahov v súdnom konaní ako jednu zo základných\npodmienok vzniku zodpovednosti.\n\nOdvolací súd je toho názoru, že ani nesprávne právne posúdenie v tejto časti nemalo za následok\nnesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že tento\nsa napriek svojmu záveru o neexistencii rozhodnutia, ktorým by príslušné orgány konštatovali prieťahy,\nresp. nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval túto otázku, keď s poukazom na  znenie § 44 ods. 2  zák.\nč. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatoval, že zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, teda v\nprípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa\nsprávne s poukazom na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení\ndo 31.12.2014 poukázal na oprávnenosť a zároveň aj povinnosť Exekučného súdu posudzovať takýto\nrozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na\nplnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je nesporné,\nže v súvislosti  s takýmto postupom musí Exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých\nmôže uvedený záver vyhodnotiť a je nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v  lehote 15 dní. Súd\nprvého stupňa sa oboznámil s obsahom všetkých exekučných spisov, z ktorých žalobca odvodzuje svoje\nnároky a v každej veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní\nrozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v náväznosti na to vyhodnocoval aj lehoty, v ktorých\nbolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.\n\nOdvolací súd sa zhoduje s jeho závermi v tom, že ani v jednom z posudzovaných prípadov sa nejedná\no situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v súdnom konaní, ktoré\nby zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Nemožno sa stotožniť s názorom\nžalobkyne, ktorá takýto nárok odvodzuje už od ňou konštatovaných prieťahov v rozsahu niekoľkých dní.\n\nOdvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné uviesť, že z vlastnej rozhodovacej praxe má vedomosť\no tom, že žalobca v teraz prebiehajúcom konaní podal na Okresný súd Spišská Nová Ves v krátkom\nčasovom úseku veľké množstvo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zjavným\númyslom zahltiť súd do tej miery, že nebude spôsobilý o týchto žiadostiach rozhodnúť v primeraných\nlehotách. Takýto postoj vyplýva práve z následného postupu žalobcu, ktorý na uvedenú situáciu reagoval\npodaním obrovského množstva žalôb o náhradu škody z nesprávneho úradného rozhodnutia. Odvolací\nsúd poukazuje na to, že obdobnou situáciou sa už opakovane zaoberal Ústavný súd Českej republiky,\nktorý konštatoval, že aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť. Zneužiť toto právo znamená vykonať\nho k právom neodôvodnenej ujme iného alebo k ujme spoločnosti. Za špecifický prípad takéhoto\nzneužitia práva označil šikanózne správanie, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so\nzámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Konštatoval, že vo vzťahu k právu na prístup k súdu možno\nza zneužitie tohto práva považovať situáciu, keď žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho\naj keď domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje ho iba pre súdne konanie samo. Neúmerným\nmnožstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už aj tak preťaženú justíciu, z čoho následne\nťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní. Súdy\ntak trvaním na bezhraničnej ochrane práva na prístup súdu bez ďalšieho dostávajú sami seba do\n\nbludného kruhu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.10.2011 sp. zn. III ÚS 2791/08,\nuznesenie zo dňa 13.3.2012 sp. zn. III. ÚS 696/2012.\n\nOdvolací súd je preto toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom\nrozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto\ndôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného\nskutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny\npodľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa,\npodľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona 514/2003\nZ.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu\nSpišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde (ďalej len preskúmavané exekučné\nkonania) a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je\ndaný.\n\nSprávne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení\nzodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným\nrozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav\na nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého\nstupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n\nZ vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v\npreskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol\no žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44 Exekučného\nporiadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.\nrozhodcovského rozsudku so zákonom.\n\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho\núradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach je\nvecne správny.\n\nSprávny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie\nnároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia.\n\nZa správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobkyne odvodzovaný\nod tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,\nže exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobkyne, ktoré jej\nuž bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu\nškody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobkyňa tento nárok zakladal\nna zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobkyňou konštatovaný\npostup vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj\ntakto tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho\núradného rozhodnutia.\n\nPodľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda\nspôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje\no náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n\nV preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako\nexekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je\nskúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady\nvzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.\n\nVzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou\nsúdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá\nje preto odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení\nrozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v\ntomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.\n\nPokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd\nvychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a\nteda súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie\nžalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013.\nUvedené vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 19.2.2013, čo vyplýva z doručenky na č.l. 49.\n\nZa tejto situácie mala žalobkyňa dostatok času na to, aby sa vyjadrila k argumentom žalovanej a prípadne\nnavrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného\npráva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.\n\nKeďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie\npodľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.\n\nPokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil\nna nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa\nnedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu\no jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných\ndôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila,\nmala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s\núčasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť\ndôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo\nžalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.\n\nNenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia\npojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2\nO.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.\n\nK námietke žalobkyne, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi,\nopísanými tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup\nsúdu nie je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým\nzákladom a nakoniec sama žalobkyňa podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých\núčastníkov konania a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní.\n\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol ako vecne správny\npodľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania účastníkov.\n\nO trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli, aby sa o nich rozhodlo (§\n224 ods.1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/95/2012", "guid": "daf9b45b-7f35-41fb-ab60-6064ce3f6510:21231acc-8692-419b-a091-9f05b9eb46e1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1c2cb9a2-4752-4481-a4d1-26e96f850d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 693/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 693/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c2cb9a2-4752-4481-a4d1-26e96f850d19"}, {"guid": "ussr:1fc640af-3c94-414d-9188-1c958f42a1dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 518/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2013 z 22. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-22", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fc640af-3c94-414d-9188-1c958f42a1dd"}, {"guid": "ussr:835aa2ea-426e-491e-bbb0-ddc6208bcd85", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 521/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 521/2013 z 22. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:835aa2ea-426e-491e-bbb0-ddc6208bcd85"}, {"guid": "ussr:fc63ed67-fd73-42bf-bf58-c7cc25ed20b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc63ed67-fd73-42bf-bf58-c7cc25ed20b2"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}], "citovane_v": []}