Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/54/2011 z 24. 10. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. októbra 2011, sp. zn. 5CoP/54/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3511201468.1
Krajský súd Trenčín | 5CoP/54/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3511201468.1 | 2011-10-24 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4dfc6766-c0ef-4e53-bdb7-20dcda8aaa9e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3511201468.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/54/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201468
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3511201468.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Stanislavy Markovej vo veci starostlivosti súdu o mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. H. X. Y., dieťa
rodičov E. Y., bytom R. V., P. XXXX/XX a E. J., bytom R. V., P. XXXX/XX, o zníženie vyživovacej
povinnosti, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 10. augusta 2011, č.k. 5P/62/2011/74, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á    p r á v o    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca k mal. E. zo sumy 100 Eur
na sumu 70 Eur mesačne, s účinnosťou od 10.05.2011 do 09.08.2011, ktoré je povinný poukazovať k
rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, č.k. 5P/723/2008-26 zo dňa 19.01.2009 v časti výživného na maloletého s účinnosťou
od 10.05.2011 do 09.08.2011. V ostatnej časti zostáva rozsudok nezmenený. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa uviedol, že otec sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 100
eur na sumu 70 Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2011. Súd prvého stupňa po právnej stránke vec
posúdil podľa ust. § 62 ods. 2, 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1,          § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia nie je rozhodujúca doba začatia súdneho
konania o novú, resp. zmenenú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. V
čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2009 súd vychádzal zo skutočností, že otec maloletého
bol riadne zamestnaný s príjmom 15.500,- Sk. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke s mal.
E. a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom
nastala zmena u otca, ktorému sa znížil príjem na sumu 454,60 Eur. Nešlo však o podstatnú zmenu, ktorá
by ovplyvnila výšku vyživovacej povinnosti k mal. E., ktorý je od poslednej úpravy o dva roky starší. Matka
žije s druhom, pribudla jej jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, je na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu v sume 300,02 Eur. Priateľ matky má priemerný mesačný
príjem 507,44 Eur. Výrazná zmena pomerov, ktorá umožňuje zmeniť skoršie rozhodnutie, nastala u otca
dlhodobou práceneschopnosťou v čase od 10.05. do 09.08.2011, kedy jeho príjem podstatne klesol a
vzrástli náklady na zdravotnú starostlivosť. Súd s poukazom na danú situáciu otca prv určené výživné
znížil za určité obdobie, nie však v takej miere, ktorá by ohrozovala záujem a zdravý vývoj dieťaťa. O



trovách konania súd rozhodol podľa § 146              ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý uviedol, že návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti nepodával s ohľadom na jeho zdravotné problémy, ale aj s ohľadom k tomu, že po
stanovení výšky výživného došlo u neho k reálnemu zníženiu príjmu z objektívnych dôvodov. Zníženie
príjmu od poslednej úpravy výživného je reálne a objektívne, a preto nevidí najmenší dôvod, prečo by
mal aj po dovŕšení tretieho roku syna brať ohľad na to, že matka porodila druhé dieťa s iným mužom
a je opäť na materskej dovolenke. Z pohľadu určenia výšky jeho vyživovacej povinnosti voči synovi E.
sú podstatné len jeho oprávnené potreby a jeho zárobkové možnosti. Nie je pravdou, že by synovi nad
rámec výživného ničím neprispieval, práve naopak, po liečbe antibiotikami synovi nakúpil probiotiká a
jogurty na úpravu črevnej mikroflóry. Súd zobral do úvahy výdavky domácnosti matky, čo však nemá
nič spoločné s výškou jeho vyživovacej povinnosti. Suma 70 Eur mesačne je primeraná opodstatneným
potrebám i veku syna bez ohľadu na jeho PN a dĺžku jej trvania vzhľadom na jeho priemerný čistý
mesačný príjem 454,60 Eur, ktorý je o 60 Eur nižší oproti predchádzajúcej úprave výživného, ako aj s
prihliadnutím na jeho súčasný zdravotný stav. Suma výživného vo výške 100 Eur mesačne vo veku 1,5
roku dieťaťa bola zjavne prehnaná. Syn má v súčasnosti 5 rokov, ak by výška výživného po 10.08.2011
zostala zachovaná vo výške 100 Eur a matka bude mať aj v septembri 2012, kedy syn pravdepodobne
nastúpi na základnú školu, aké výživné bude nútený platiť po dosiahnutí               6-tich rokov veku.
Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok zmenil tak,
že vyživovaciu povinnosť k synovi E. zníži na 70 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2011.

Opatrovník podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého navrhol predmetný rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť v plnom znení ako vecne správny.

Matka podala k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadala rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Otec dieťaťa napáda jej vzťah z toho dôvodu, že vidí, že tento vzťah dobre
funguje a J. Y. sa stará tak ako o svojho syna a nerobí medzi deťmi žiadne rozdiely. Otec maloletého za
posledné tri roky okrem výživného nijako neprispel na syna okrem jogurtov, ktoré sú kúpené posledný
deň záruky, aby to veľa nevyšlo. Uviedla, že žiada, aby si otec plnil minimálnu rodičovskú povinnosť,
ktorá mu bola súdom daná. V jej okolí sú matky, ktoré poberajú aj vyššie výživné na dieťa ako 100 Eur a
sú otcovia, ktorí kupujú svojim deťom aj nad rámec výživného, preto žiadala, aby bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že bude zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu 130 Eur mesačne s
účinnosťou od 01.10.2011 na základe zvyšovania rastu cien na Slovensku.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a
v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane mal.
dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov oproti poslednej úprave o výživnom, ktorá bola v roku 2009,
kedy Okresný súd Nové Mesto nad Váhom určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 100 Eur mesačne.

Súd prvého stupňa správne porovnal príjmy na strane otca maloletého a dospel k záveru, že na strane
otca nedochádza k podstatnejšiemu zníženiu príjmu s tým, že je potrebné brať do úvahy jeho dlhšiu
dobu práceneschopnosti, v rámci ktorej došlo k podstatnému zníženiu príjmu otca. Správne potom súd
prvého stupňa znížil vyživovaciu povinnosť otca za čas, kedy poberal nemocenské dávky, to znamená
za čas od 10.05. do 09.08.2011 na sumu 60 Eur mesačne.



Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že vzhľadom k tomu, že
na strane otca nedošlo k podstatnejšej zmene pomerov, to znamená pokles jeho príjmu nie je tak
podstatný, aby bolo možné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 70 Eur v súlade s jeho návrhom v
zostávajúcom zvyšnom období, ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že matka je aj naďalej na materskej
dovolenke, pribudla jej vyživovacia povinnosť, žije s priateľom, ktorý má príjem v priemere 507,47 Eur,
všetky tieto okolnosti sú dôvodom, pre ktoré nie je možné znížiť vyživovaciu otca aj za ďalšie obdobie.

Neobstoja námietky otca v odvolaní, že došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu. Pokles príjmu cca o 60
Eur mesačne nie je tak podstatným poklesom, ktorý by bol odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti
zo 100 Eur na 70 Eur mesačne. Okrem toho odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že od poslednej
úpravy o výživnom uplynula doba dvoch rokov, maloletý je vekovo starší, s čím stúpli náklady na jeho
výchovu a výživu.

Rovnako neobstoja námietky otca v odvolaní, že v budúcnosti bude dochádzať k ďalšiemu zvyšovaniu
výživného na maloletého. Nie vždy automaticky s nástupom dieťaťa na základnú školskú dochádzku
dochádza aj k zvyšovaniu vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča. V prvom rade je podstatné
porovnať nielen zmeny pomerov na strane               mal. dieťaťa, ale zároveň aj zmeny pomerov osobných,
majetkových a zárobkových aj na strane oboch rodičov.

Odvolací súd sa zároveň nemohol zaoberať ani návrhom matky, ktorá sa len vyjadrila k odvolaniu
otca a žiadala zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 130 Eur mesačne. Matka voči rozhodnutiu
súdu prvého stupňa odvolanie nepodala, zároveň sa v rámci konania na súde prvého stupňa zvýšenia
vyživovacej povinnosti nedomáhala, a preto, pokiaľ bude mať záujem v budúcnosti, môže požiadať
súd o zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom o jej návrhu bude súd následne rozhodovať po riadnom
zistení všetkých skutkových okolností. Preto jej návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca
odvolací súd zobral len ako vyjadrenie k odvolaniu otca maloletého dieťaťa.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení                      s §
146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .