{"guid": "48e93dc3-8e3c-41b0-842b-e0cec66dc8a2:75b47fa4-7e7e-4542-8344-cb94a5e79dd4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7505203023.2", "spisova_znacka": "5Co/144/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/144/2012 z 14. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. januára 2013, sp. zn. 5Co/144/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7505203023.2", "identifikacne_cislo": "7505203023", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2013-01-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75b47fa4-7e7e-4542-8344-cb94a5e79dd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7505203023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7505203023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7505203023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/144/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7505203023
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7505203023.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcov 1) L. B., Č., Q. XX T. X) T. B., Z. XX, oboch
zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Michalovce, Štefánikova 8, proti
žalovanému F. B., Z. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku 6C/22/2005-272 z 21.12.2011 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. Z., obec Z., okres Košice - okolie, zapísaným Správou
katastra Košice - okolie na LV č.XX a to rodinnému domu súp.č.XXX, postavenému na parc.č.191 (ďalej
len RD) a pozemkom parc.č.191 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 474 m2 a parc.č.192 - záhrady
vo výmere 519 m2 a vyporiadal ho tak, že nariadil predaj RD a pozemkov s tým, že výťažok z predaja
nehnuteľností bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov
tak, že každému z účastníkov konania pripadne podiel zodpovedajúci 1/3 výťažku a II. rozhodol, že o
trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení, o. i. uviedol, že uznesením 6C/22/2005-22 zo 7.12.2005, právoplatným 20.7.2006,
pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný X. B. a na jeho miesto vstúpil v tom čase mal. F. B., pretože
pôvodne žalovaný X.. B.Č. darovacou zmluvou z 27.1.2005, ktorej vklad bol povolený 3.11.2005,
daroval svoj spoluvlastnícky podiel 2/6 k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania,  svojmu synovi
F.. B., že žalovaný F.. B., v čase keď bol mal. a zast. zákonnou zást., matkou D. B., so žalobou
súhlasil, za primeranú náhradu spoluvlastníckeho podielu ale považoval sumu 250 000 až 300 000
Sk, po dovŕšení plnoletosti uviedol, že nehnuteľnosti nechce prikázať do svojho vlastníctva, pretože je
nemajetný, študuje, nemá žiaden príjem a nie je schopný vyplatiť žalobcom finančnú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely, pričom nehnuteľnosti reálne deliteľné nie sú a uvedené skutočnosti a bytovú
odkázanosť na RD, nemožnosť zabezpečiť si iné bývanie, väzbu na nehnuteľnosť RD zároveň označil
za dôvod hodný osobitného zreteľa na svojej strane, pre ktorý žiadal, aby súd podielové spoluvlastníctvo
účastníkov nezrušil, že žalobcovia v priebehu konania, vzhľadom „k postoju“ žalovaného, navrhli
vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu v 2.rade za
náhradu po 13 277,57 € žalobcovi v 1.rade a žalovanému, t.j. za rovnakých podmienok, aké oni
navrhli žalovanému ohľadom výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel a nie za trhovú cenu, a ak s
tým žalovaný nesúhlasí nariadiť predaj nehnuteľností a výťažok rozdeliť účastníkom podľa veľkosti
podielov po odpočítaní nákladov predaja. Ďalej uviedol, čo zistil z výpisu z LV č.XX k. ú. Z., z darovacej
zmluvy z 27.1.2005, uzavretej medzi X.. B. (ako darcom) a mal. F.. B., zast. zákonnou zást. matkou
D.. B.  (ako obdarovaným), ktorej vklad do katastra bol povolený pod V2371/05 z 3.11.2005, zo
spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Košice - okolie 12P/20/2005, zo znaleckého posudku (ďalej len



ZP) č.15/2008 z 23.2.2008 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností D.. P. F. na žiadosť žalobcu v 1.rade, zo ZP č.33/2009 z 18.11.2009
vypracovaného ním ustanoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností D.. P. B., z výpovede žalobcu v 1.rade, z výpovede žalobcu v 2.rade, zo zhodných
výpovedí žalobcov, z výpovede žalovaného, z výpovede svedka X. B., otca žalovaného a zo zhodnej
výpovede svedkov X.. B. T. D., B., rodičov žalovaného. Vychádzajúc z § 142 ods.1,2 O. z. (ich znenie
citoval) konštatoval, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených vo
výroku rozsudku každý v podiele 1/3, že nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný so svojimi rodičmi, že z cit.
zák. ust. vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno  nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom
vzťahu a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie
spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Skutočnosť, že žalovaný je študent bez vlastného príjmu,
nemajetný, odkázaný na bývanie v predmetnom dome, ktorý nemá finančné prostriedky na vyplatenie
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcom a nie je ani schopný si ich zabezpečiť, nepovažoval za
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam
nezrušil a nevyporiadal, pretože sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v čase, keď sa
žalobcovia mimosúdne domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva a snažili sa vec riešil dohodou s
jeho otcom. Dospel k záveru, že za danej situácie sa prevod nehnuteľností otcom žalovaného darom na
žalovaného javí ako účelový, v snahe vyhnúť sa zrušeniu podielového spoluvlastníctva a výkon takéhoto
práva nemôže požívať právnu ochranu, že sociálna situácia žalovaného, jeho bytová odkázanosť na
nehnuteľnosť RD a citový vzťah k nej za daného stavu nemôže byť dôvodom, pre ktorý by podľa §
142 ods.2 O. z. spoluvlastníctvo účastníkov nezrušil a nevyporiadal. Vzhľadom „k uvedenému“ žalobe
vyhovel a podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zrušil podľa § 142 ods.1 prvá veta
O. z. Zdôraznil, že prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci, že vykonaným
dokazovaním mal - zo zhodných výpovedí účastníkov, kópie katastrálnej mapy k. ú. Z., ZP č.15/2008 a
č.33/2009 - preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, nie sú reálne deliteľné, že RD
má 1 vchod, spoločné elektrické rozvody, rozvody vody, kúrenie, že do rozdelenia nehnuteľnosti ani jeden
z účastníkov nemieni investovať finančné prostriedky, že pozemok parc.č.191 je zastavaný RD a na
pozemok parc.č.192 - záhradu za domom - by v prípade jej rozdelenia nebol možný prístup, nakoľko za
záhradou sa nachádza pozemok vo vlastníctve iného subjektu. Ďalej poukázal na to, že ďalším zákonne
stanoveným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, že primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, t.j. hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom a, že
k tomu, aby náhrada bola primeraná musí byť závislá nielen „na“ konštrukcii, vybavení, veľkosti a veku
stavby, na výmere a druhu pozemku, ale i „na“ záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste a
čase a musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Urobil
záver, že žiadny zo spoluvlastníkov nechcel nehnuteľnosti prikázať do svojho výlučného vlastníctva za
náhradu zodpovedajúcu ich všeobecnej cene, preto za daného stavu prichádza do úvahy len tretia a
posledná zák. predpokladaná možnosť ako vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
a to nariadenie predaja spoločných nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa podielov, teda podľa cit.
§ 142 ods.1 štvrtá veta „O. s. p.“ nariadil predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku účastníkom podľa
podielov s tým, že predaj predmetu podielového spoluvlastníctva sa uskutoční podľa predpisov o výkone
exekúcie.

Žalovaný v zákonnej lehote podal voči rozsudku odvolanie. Úvodom vo svojom odvolaní namietal
nesprávny úradný postup súdu, nakoľko tento vo veci rozhodol na pojednávaní 21.12.2011, avšak
samotné písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené jeho zást. až 7.3.2012, t. j. 77 dní od meritórneho
rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že na podanie odvolania sú na jeho strane zákonné dôvody
podľa § 205 ods.2 písm. a),c),d) a f) O. s. p. Pokiaľ žalobcovia v žalobe uviedli, že sa údajne chceli so
vtedajším žalovaným X.. B. mimosúdne vyporiadať, avšak bezvýsledne, na tomto mieste považoval za
potrebné uviesť, že k tomuto tvrdeniu nepredložili žiadny hmotnoprávny dôkaz a šlo len o ich účelovú,
avšak ničím nepodloženú konštatáciu, s ktorou sa súd nepochopiteľne stotožnil. Poukázal na to, že
v kontexte s uvedeným, priamo korešponduje konštatácia súdu v ods.6 na str.3 rozsudku, kde súd
vyslovil svoj právny názor, čo zo zhodných výpovedí žalobcov a tvrdil, že uvedené zistenia a konštatácia
súdu je absolútne nesprávna, nezakladajúca sa na pravde a poukazujúca na jeho fatálne zlyhanie v
tomto smere. Potvrdil, že je síce pravdou, že medzi žalobcami a pôvodne žalovaným X.. B. došlo k
uvedeným 3 stretnutiam, avšak treba zdôrazniť, že až po podaní žaloby zo strany žalobcov a jej doručení
žalovanému P. Bačovi, nie teda v dobe pred podaním žaloby, ako to tvrdili žalobcovia a ako to uvádza



súd v odôvodnení rozsudku a, že v tomto smere sa stačí pozrieť, kedy žalobcovia udelili splnomocnenie
na zast. pôvodnej zást. JUDr. Szaniszlovej, ktoré sa nachádza v súdnom spise. Na margo 3 stretnutí,
ktoré sa mali údajne uskutočniť ešte pred podaním žaloby v kancelárii vtedajšej zást. žalobcov JUDr.
Szaniszlovej, uviedol, že 2 neformálne stretnutia sa skutočne uskutočnili, avšak až v dobe po podaní
žaloby a po jej doručení súdom žalovanému P. Bačovi v priestoroch pivárne v budove OSIVEX, a. s.
(stará sladovňa), avšak určite bez osobnej účasti JUDr. Szaniszlovej, len za účasti žalobcov, žalovaného
X.. B., vtedajšieho zást. P. Bača JUDr. Stanislava Kupčíka (neb.), Mgr. Tibora Matisa a koncipienta
vtedajšej zást., nie však JUDr. Szaniszlovej so sídlom v Moldave nad Bodvou, ale JUDr. Bajužíkovej,
ktorá mala sídlo na Vrátnej 33, avšak adresu na doručovanie Štúrova 33 - stará sladovňa, ktorá prevzala
zast. žalobcov po JUDr. Szaniszlovej, ktorá v ich mene aj podávala žalobu 18.6.2005, že žalobcovia sa
však preukázateľne dozvedeli o Darovacej zmluve až v priebehu súdneho konania (nie pred podaním
žaloby, ako to súdu tvrdili), na čo zareagovali cestou svojej zást. JUDr. Bajužíkovej písomným podaním
zo 16.11.2005, ktorým žiadali o pripustenie zmeny v osobe žalovaného a súd uznesením zo 7.12.2005
pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný X.. B. a do konania vstúpil ako žalovaný mal. F.. B., pokiaľ
by teda žalobcovia - podľa svojich účelových tvrdení - mali ešte pred podaním žaloby rokovania s P.
Bačom za prítomnosti ich vtedajšej zást, JUDr. Adriany Szaniszlovej, ohľadne vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a na ich poslednom stretnutí by im bola predložená Darovacia zmluva a teda by sa
dozvedeli, že X.. B. previedol svoj spoluvlastnícky podiel na F.. B., tak by úplne logicky ich vtedajšia
zást. JUDr. Szaniszlová v ich mene nežalovala X.. B., ale F.. B., že v tomto smere si stačí prečítať
zápisnicu z prvého pojednávania, podanie zást. žalobcov JUDr. Bajužíkovej zo 16.11.2005 a uznesenie
6C/22/2005 zo 7.12.2005 a odvolací súd z obsahu súdneho spisu objektívne zistí, že v tomto smere
súd zjavne pochybil tým, že sa nepochopiteľne stotožnil s účelovými tvrdeniami žalobcov a tieto ich
účelové tvrdenia bral v úvahu ako preukázaný dôkaz, čo je v príkrom rozpore s objektívnou pravdou.
Ďalej uviedol, že rovnako neobstojí konštatácia súdu, že svedok X.. B. (pôvodne žalovaný) vypovedal,
že už v čase uzavretia darovacej zmluvy so synom s bratmi rozprávali o tom, že to treba rozdeliť, teda
že mal vedomosť, že žalobcovia chcú podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vysporiadať, že toto zistenie a
táto konštatácia súdu je irelevantná, nezakladajúca sa na pravde, pravdou je to, že po smrti ich matky
a po skončení dedičského konania v r.2004 mu bratia spomenuli, že sa im bude časom treba nejakým
spôsobom vysporiadať, že o tom, že sa skutočne chcú vysporiadať sa však X.. B. (pôvodne žalovaný)
dozvedel až v deň, kedy mu súd doručil samotnú žalobu a v dobe od skončenia dedičského konania
po matke do dňa doručenia žaloby, ho však bratia - žalobcovia ústne a ani písomne na vysporiadanie
nevyzvali. Zdôraznil, že sa nestotožňuje s napadnutým  rozsudkom, že má za to, že uvedený rozsudok
je v príkrom rozpore s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky (ďalej len SR), ako aj s čl. 20 ods.4
Ústavy SR, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a jeho Dodatkov, ktorými je SR viazaná, že z
výroku rozsudku napádaného týmto odvolaním je nesporné, že vo vzťahu k nemu uvedeným rozsudkom
nielen de iure, ale aj de facto dochádza k nútenému vyvlastneniu jeho spoluvlastníckeho práva, pričom
v zmysle uvedeného čl. 20 ods.4 Ústavy SR (citoval jeho znenie). Mal za to, že súd pri rozhodovaní o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov pochybil a dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že - ako vyplýva z obsahu spisu - pôvodnou žalobou
sa žalobcovia domáhali, aby súd určil nehnuteľnosti do vlastníctva pôvodne žalovaného s finančnou
náhradou v ich prospech, neskôr v priebehu konania písomným podaním z 2.3.2007 doplnili žalobu o
alternatívne petity, ktorým navrhli, aby nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalobcu 2. s finančnou
náhradou pre žalobcu 1, a neho, resp. aby súd pristúpil k predaju nehnuteľností. Poukázal ďalej na to,
že § 142 ods.1 O. z. upravuje postup spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva,
že súd pri rozhodovaní došiel k niekoľkým záverom, že v priebehu dokazovania sa preukázalo, že k
zrušeniu a vyporiadaniu dohodou nedošlo a v tomto smere možno so závermi súdu súhlasiť, že ďalším
zo spôsobov zrušenia a vyporiadania je reálne rozdelenie veci, že v priebehu konania sa preukázalo,
že vec, t. j. nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a aj v tomto smere možno so závermi súdu súhlasiť,
že ďalším zo spôsobov zrušenia a vyporiadania je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, že v priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom následne
žalobca 2 už nechcel prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na náhradu žalobcovi 1 a jemu,
že sa až v priebehu konania stal plnoletým a teda plnoprávnym účastníkom konania, v ktorom sa už
osobne zúčastnil konania a k veci sa aj relevantne vyjadril, že sa na pojednávaní 31.8.2011 jednoznačne
vyjadril, že sa chce stať vlastníkom nehnuteľností a chce sa so žalobcami v budúcnosti vyporiadať, avšak
vzhľadom na to, že je študentom, momentálne z objektívnych dôvodov nie je schopný ich vyplatiť a je
tak schopný učiniť až vtedy, keď bude zárobkovo činný, neobstojí teda konštatácia súdu, že uviedol, že
nechce prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, ako to súd uvádza v ods.4 str.2 rozsudku, že toto
konštatovanie súdu je vytrhnuté z kontextu samotného súdneho konania, že v tomto smere je potrebné



objasniť, že pokiaľ sa tak vyjadril na pojednávaní 21.12.2011 bolo to preto, že nielen on, ale aj zást.
objasnili súdu, že vo svojej momentálnej situácii, t. j. v dobe, keď je študentom skutočne objektívne a
z objektívnych dôvodov nemôže on sám a ani žalobcovia nemôžu žiadať súd, aby mu nehnuteľnosti
boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva a to z objektívnych dôvodov, pretože je študentom a nemá
žiadny príjem, preto z uvedených objektívnych dôvodov na pojednávaní 21.12.2011 trval na tom, že
si chce ponechať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, zároveň žiadal, aby súd podielové
spoluvlastníctvo nezrušil do doby, kým bude schopný sa so žalobcami vyporiadať a aby súd žalobu
zamietol, že nikdy netvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nechce, pokiaľ by to tak bolo,
tak by na pojednávaní 21.12.2011 neprehlásil, že si chce svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
ponechať a súhlasil by s predajom nehnuteľností, k čomu však z jeho strany nikdy nedošlo a, že
má za to, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania v tomto smere možno urobiť tento právny
názor. Poukázal tiež na to, že žalobca 1. v priebehu celého konania deklaroval, že nechce, aby mu
súd prikázal nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva a je mu jedno, ktorý zo spoluvlastníkov ho
vyplatí, že žalobca 2. v pôvodnej žalobe žiadal, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalovaného s finančnou náhradou pre žalobcov 1,2, v priebehu konania alternatívne žiadal, aby mu súd
prikázal nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s finančnou náhradou ním navrhnutou v prospech
žalobcu 1. a neho (žalovaného), neskôr, keď mal finančne vyporiadať žalobcu 1 a jeho (žalovaného)
podľa súdom nariadeného ZP, tak od tohto návrhu odstúpil, že on si chcel a chce nehnuteľnosti
ponechať a chce sa so žalobcom 1,2 vyporiadať, avšak z objektívnych dôvodov tak v súčasnosti nie
je schopný učiniť, preto z týchto objektívnych dôvodov ani nemôže žiadať, aby mu súd z objektívnych
dôvodov za jeho súčasnej situácie prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva, že z uvedeného je nesporné a
nespochybniteľné, že súd po vykonaní dokazovania a pri rozhodovaní dospel k nesprávnemu právnemu,
keď v ods.3 na str.5 rozsudku konštatuje, že žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti nechcel prikázať
do svojho výlučného vlastníctva za náhradu zodpovedajúcu ich všeobecnej hodnote, a preto za daného
stavu prichádza do úvahy len tretia a posledná zák. predpokladaná možnosť a to nariadenie predaja
spoločných nehnuteľností a rozdelenie výťažku, nakoľko táto konštatácia súdu je v príkrom rozpore so
zák., zisteným skutkovým, vecným a právnym stavom a obsahom spisu a, že - podľa jeho názoru -
je zásadný rozdiel medzi tým, že žiadny zo spoluvlastníkov skutočne nechce prikázať nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva alebo medzi tým, že v prípade žalobcov 1,2 títo skutočne nehnuteľnosti nechcú
prikázať do svojho vlastníctva a ním, ktorý vo svojej súčasnej situácii objektívne z objektívnych a
objektívne preukázaných dôvodov ani nemôže žiadať a ani žalobcovia od neho nemôžu žiadať, aby
mu boli nehnuteľnosti prikázané do jeho vlastníctva. Mal za to, že v tomto súdnom konaní je zásadný
rozdiel medzi vecným a právnym obsahom výrazu nechce (žalobca 1,2) a nechce (on - žalovaný), v
tom, že 1. niekto skutočne nechce prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva - žalobcovia a tým, že
2. niekto vo svojej situácii objektívne nemôže z objektívnych dôvodov chcieť a voči nemu sa nemôže
žiadať prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva - on (žalovaný) a rovnako mal za to, že tento
zásadný vecný a právny rozdiel bude a je odvolaciemu súdu v tomto prípade zrejmý. Vyslovil svoj
zásadný nesúhlas nad tým, ako sa súd vysporiadal so znením § 142 ods.2 O. z. a vytýkal mu, že vo
svojom stanovisku účelovo spojil nespojiteľné veci, keď na jednej strane nezhliadol u neho dôvody hodné
osobitného zreteľa a strane druhej nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase, kedy sa
žalobcovia údajne mimosúdne domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva s jeho otcom a za danej
situácie sa tento prevod medzi otcom a nim (mal. žalovaným) súdu javí ako účelový. Pripomenul, že
problematiku prevodu, t.j. uzavretia darovacej zmluvy jasne vysvetlil v tomto odvolaní, ako aj skutočnosť,
že pred podaním žaloby žalobcovia s jeho otcom mimosúdne nejednali a tento sa o ich snahe žalobcov
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dozvedel až v deň, kedy mu súd doručil žalobu
vo veci samej, na strane druhej sa súd absolútne nevysporiadal s existenciou právoplatného Rozsudku
toho istého OS Košice - okolie 12P/20/2005-20, ktorým súd schválil Darovaciu zmluvu medzi otcom
X.. B. a mal. F.. B., že na strane jednej OS Košice - okolie v konaní 12P/20/2005 schválil Darovaciu
zmluvu predovšetkým z dôvodu, že prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na mal. F.. B.
je v záujme mal. a teda aj štátu, ale na strane druhej ten istý OS Košice - okolie v konaní 6C/22/2005
konštatuje a tvrdí, že prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na mal. F.. B. Darovacou
zmluvou bol účelový a, že tak toto skutočne nepotrebuje bližší komentár. Pozastavil sa nad tým, že
súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k § 142 ods.2 O. z. odôvodnil nanajvýš zvláštnym spôsobom, že
na strane jednej konštatuje, že z cit. ust. (myslené § 141 ods.1 O. z.) vyplýva, že spoluvlastníkov
nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, že s touto konštatáciou a
právnym názorom súdu, nemá problém sa stotožniť, že nemožno sa však stotožniť so záverom súdu,
že žalobca nemusí tvrdiť, ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho
vzťahu opodstatnené, že tento právny názor súdu - podľa jeho názoru - nemá vecné, právne a ani



zákonné opodstatnenie, dokonca ani v právnej, resp. súdnej praxi, či súdnej judikatúre, že na tomto
mieste je však potrebné upozorniť, že zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, že
súd takto môže postupovať len v prípade, že k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania
nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci, súčasne však na takýto jeho postup musí byť splnená ďalšia
podmienka, ktorou sú dôvody osobitného zreteľa, že v priebehu konania preukázal súdu a tiež aj v
tomto odvolaní, že v danom prípade nie sú z objektívnych dôvodov splnené dôvody na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 141 ods.1 O. z., ale v kontexte s tým, sú tu
nielen na jeho strane, ako aj na strane žalobcov zároveň zákonné dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku, že napriek tomu súd si osvojil právny názor, že skutočnosť, že je študent bez
vlastného príjmu, nemajetný, odkázaný na bývanie v predmetnom dome, nemá prostriedky na vyplatenie
náhrady žalobcom a nie je si schopný si ich zabezpečovať, nepovažuje tieto za dôvod hodný osobitného
zreteľa, že jeho sociálnu situáciu, jeho bytovú odkázanosť na nehnuteľnosť RD a citový vzťah k nej,
podľa právneho názoru súdu nemôže byť dôvodom, pre ktorý by podľa § 142 ods.2 O. z. spoluvlastníctvo
účastníkov nezrušil a nevyporiadal, že potom je skutočne namieste položiť si otázku, aké teda sú v
danom prípade na jeho strane dôvody osobitného zreteľa, keď nie tie, ktoré boli súdu prednesené a
nad akúkoľvek pochybnosť aj preukázané a, že má za to, že v danom prípade súd pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane fatálnym spôsobom pochybil. Na tomto mieste
poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR R100/1999 (citoval jeho právnu vetu) a napriek tomu, že
uvedený judikát skutočne nepotrebuje bližší komentár, stručne uviedol dôvody hodné osobitného zreteľa,
tak na svojej strane, ako aj žalobcov, v priamom kontexte s cit. judikátom:1. dôvody hodné osobitného
zreteľa na jeho strane:- spoluvlastnícky podiel nadobudol v čase, keď bol žiakom ZŠ, v súčasnosti je
študentom strednej školy,- je nemajetný a bez príjmu,- je odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti,-
nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady žalobcom a nie je schopný si ich zabezpečiť,- sporná
nehnuteľnosť je jeho rodným domom v obci Nováčany, kde vyrástol, kde stále žije, kde má rodinné a
iné zázemie - priatelia, príbuzní a p.,- je silne citovo naviazaný na svoj rodný dom a na svoju rodnú
obec,- je uňho nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde,- jeho vek a sociálna situácia -
študent, nemajetný, bez príjmu [poukázal na to, že v cit. judikáte NS SR vymenúva v zásade 6 dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pričom je nepochybné a preukázané, že uňho, s výnimkou zdravotného
stavu, je splnených ostávajúcich 5 zostávajúcich zákonných dôvodov hodných osobitného zreteľa, že
napriek týmto preukázaným skutočnostiam, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd vyslovil svoj
právny názor, že uňho tieto, t.j. vek, sociálna situácia (študent, nemajetný, bez príjmu, bez možnosti
zabezpečiť finančné prostriedky na vyporiadanie žalobcov), stav odkázanosti na bývanie v spornej
nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť,
ich nepovažuje za právne relevantné),2. dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov:- žalobca
1. vlastní RD v obci Čečejovce a bytovú otázku má vyriešenú,- žalobca 2. vlastní RD v obci Nováčany a
bytovú otázku má vyriešenú,- žalobcovia v pôvodnej žalobe žiadali prikázať nehnuteľnosti do vlastníctva
žalovaného a im vyplatiť náhradu,- žalobca 1 počas celého konania tvrdil, že nehnuteľnosti nechce do
svojho vlastníctva a je mu jedno, kto ho vyplatí,- žalobca 2 pôvodne tvrdil to isté, teda že chce, aby
ho žalovaný vyplatil, neskôr alternatívne žiadal (podanie z 2.3.2007), aby sa stal vlastníkom, keď však
zistil, že bude musieť žalobcu 1 a jeho (žalovaného) vyplatiť podľa ZP nariadeného súdom, tak stiahol
svoj alternatívny návrh a zároveň alternatívne spolu so žalobcom 1 žiadali (podanie z 2.3.2007), aby
súd nariadil predaja nehnuteľností a výťažok rozdelil podľa podielov,- z konania žalobcov je nesporné
a nespochybniteľné, že im išlo a ide výlučne len o vyriešenie užívateľských vzťahov, pričom otázka
zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu (obaja sú vlastníkmi RD a bytovú otázku majú vyriešenú)
a zároveň im išlo a ide len o finančné vyrovnanie a priamo trvali na predaji nehnuteľnosti (poukázal
na to, že z cit. judikátu je v priamom kontexte s týmto súdnym konaním nesporné a nespochybniteľné,
že nielen na jeho strane, ale aj na strane žalobcov sú nad akúkoľvek pochybnosť splnené zákonné
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom a rozdelením výťažku podľa § 142 ods.2 O. z. Napokon uviedol, že má za
preukázané, že súd v priebehu dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym
právnym záverom, keď na daný prípad síce použil správne hmotnoprávne ust., avšak tieto nesprávne
aplikoval, tak v prípade § 142 ods.1 O. z., ako aj v prípade § 142 ods.2 O. z., že má za to, že ním
podané odvolanie je opodstatnené, dostatočne odôvodnené a, že navrhuje ním podanému odvolaniu v
celom rozsahu vyhovieť, odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť, podielové spoluvlastníctvo účastníkov



k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XX k. ú. Nováčany nezrušiť a žalobu zamietnuť a zaviazať
žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania na účet jeho zást.

Rozsudok vo výroku, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s.
p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1.

Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c)
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Žalovaný v odvolaní netvrdí, k akej konkrétnej vade podľa § 221 ods.1 písm. a) - c) O. s. p. v konaní
došlo a skutočnosti uvedené v odvolaní sa nedajú subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu upravenú
v cit. ust.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalovaný v odvolaní neoznačil žiaden dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný- nebol vykonaný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),



zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm.  f)
O. s. p.] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale
i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

Podľa § 154 ods.1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd správne
nemohol prihliadnuť na to, čo môže, ale aj nemusí nastať v budúcnosti (žalovaným tvrdený záujem stáť
sa vlastníkom nehnuteľností a vyporiadať sa so žalobcami v budúcnosti).

Výčitka na adresu súdu, že sa absolútne nevysporiadal s existenciou právoplatného rozsudku OS
Košice - okolie 12P/20/2005-20, ktorým schválil darovaciu zmluvu medzi otcom X.. B. a F.. F.. B., že
na strane jednej OS Košice - okolie v konaní 12P/20/2005 schválil darovaciu zmluvu predovšetkým z
dôvodu, že prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na mal. F.. B. je v záujme mal. a teda
aj štátu, ale na strane druhej ten istý OS Košice - okolie v konaní 6C/22/2005 konštatuje a tvrdí, že
prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na mal. F.. B. darovacou zmluvou bol účelový, nie je
namieste, lebo zo spisu 12P/20/2005 možno zistiť, že ani v návrhu na začatie konania, ani vo výpovedi
rodičov žalovaného na pojednávaní 29.7.2005 niet, čo i len zmienky o tom, v čom je schvaľovaný právny
úkon v záujme (vtedy ešte mal.) žalovaného, a už tobôž štátu, preto sa súdu opodstatnene prevod
nehnuteľností otcom žalovaného darom na žalovaného javil ako účelový, v snahe vyhnúť sa zrušeniu
podielového spoluvlastníctva tým, že sa vytvorí možnosť - v prípade sporu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva - tvrdiť skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo predajom veci a rozdelením
výťažku a ktoré by nemohol tvrdiť pôvodný spoluvlastník.

Ani tvrdenie žalovaného, že záver súdu, resp. jeho právny názor, že žalobca nemusí tvrdiť, ani
preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené, nemá
vecné, právne a ani zákonné opodstatnenie, dokonca ani v právnej, resp. súdnej praxi, či súdnej
judikatúre, nie je pravdivé, lebo tento záver, resp. právny názor je v úplnom súlade s tým, čo sa uvádza
v odôvodnení žalovaným spomínaného judikátu.

Napokon nemožno stratiť zo zreteľa, že tak ako výlučný vlastník veci má právo, ak ju už
nepotrebuje, speňažiť ju, také isté právo má aj spoluvlastník veci, pričom nezrušenie a nevyporiadanie
spoluvlastníctvo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných osobitného zreteľa, treba
považovať za výnimočný prípad, avšak o taký v prejednávanej veci nejde, práve vzhľadom na účelové
nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaným.



Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/22/2005", "guid": "3041fa01-dbe2-472a-acb0-de5c6b478ae9:ca83b155-23cd-4edc-b47b-c05a49657910", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}