Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/9/2016 z 7. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. júna 2016, sp. zn. 7S/9/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7016200084.1 Krajský súd Košice | 7S/9/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7016200084.1 | 2016-06-07 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d39f8a9-c73c-4b31-96fb-96465282424f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7016200084.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200084
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200084.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu CI - servis a.s., so sídlom Werferova
3, Košice, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom Mlynská 1, Košice, proti
žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 47813-2/2015-BA zo dňa 01.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 47813-2/2015-BA zo dňa
01.12.2015, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3412744015-GC04/15 zo
dňa 11.06.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 220,42 eur do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľubomíra Majerčíka, advokáta,
Mlynská 1, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21.12.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.12.2015 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 47813-2/2015-BA zo dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3412744015-GC04/15 zo dňa 11.06.2015 a zároveň
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodnutím č. 700-3412744015-GC04/15 zo dňa 11.06.2015,
podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“)
a § 240 zákona v znení neskorších predpisov, predpísala CI - servis a.s., Werferova 3, Košice, za obdobie
august 2010, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012,
február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, penále v sume 1 448,35 eur, vypočítané z
oneskorenej úhrady poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie*), poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie,
poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného
fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici.

Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice eviduje úhradu penále v sume 676,16 eur zo dňa 02. júla 2012, v
tejto časti nebude penále od Vás vymáhané. K úhrade Vám ostáva penále v sume 772,19 eur.



Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3412744015-GC04/15 zo dňa
11.06.2015 žalobca uviedol, že má za to, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a preto žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu.
Poukázal na to, že v samotnom rozhodnutí Sociálna poisťovňa konštatuje, že spoločnosť uhradila čiastku
676,16 eur dňa 02.07.2012 ako penále z nezaplateného pôvodného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.
700-3413765612-GC04/12 zo dňa 07.09.2012 na sumu 1 461,17 eur, pričom uvedenú uhradenú čiastku
Sociálna poisťovňa spoločnosti nevrátila ale na druhej strane opätovne vydala rozhodnutie na sumu
obsahujúcu aj už uhradenú čiastku. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému
rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný rozhodujúc podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o
odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ CI - servis a.s., Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 180 459,
prostredníctvom právneho zastúpenia JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokát, so sídlom Mlynská 1, 040
01 Košice, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3412744015-GC04/15 z 11.
júna 2015, vo veci predpísania penále, vydal dňa 01. decembra 2015 rozhodnutie č. 47813-2/2015-BA,
ktorým ako odvolací orgán, odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č.
700-3412744015-GC04/15 z 11. júna 2015, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice, podané odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a to najmä na rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3413765612-GC04/15 zo dňa 07. septembra 2012,
Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 11957-2/2013-BA z 21. januára 2013, ktorým bolo potvrdené napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 07. septembra 2012 a taktiež na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
7S/136/2013-79 zo dňa 16. októbra 2013 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č.
11957-2/2013-BA zo dňa 21. januára 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 116 ods. 1, § 118 ods. 1, § 120 ods. 1, 2,
§ 155 ods. 2, 3, § 156, § 199 ods. 1 a ods. 9 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení
zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Žalovaný uviedol, že v druhostupňovom konaní
bolo zistené, že Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 31R/7/2010, zo dňa 13. septembra 2010, v
právnej veci navrhovateľa - dlžníka: CI - servis a.s., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36
180 459, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči
účastníkovi konania.

Žalovaný konštatoval, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia
reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku (§ 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona
č. 348/2011 Z. z.). Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v
Obchodnom vestníku skutočne zverejnené (§ 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z.). V tomto prípade bolo
uznesenie Okresného súdu Košice I o začatí reštrukturalizačného konania sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa
13. septembra 2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21. septembra 2010 s tým,
že za deň zverejnenia sa považuje 22. september 2010.

Uznesením sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 18. októbra 2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
OV/2010/204 dňa 22. októbra 2010, Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka.
Okresný súd Košice I, v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o návrhu na
potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21. februára 2011, uznesením sp. zn. 31R/7/2010 zo
dňa 09. marca 2011, potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou
schôdzou dňa 21. februára 2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania. Uvedené uznesenie zo



dňa 09. marca 2011 bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV/2011/52 zo dňa 16. marca 2011 a
nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2011.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia prvostupňového
orgánu, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku v
celkovej sume 84 881,95 eur, v ktorej boli zahrnuté:

- poistné a príspevky za mesiac marec 2009 v zostávajúcej sume 17 828,25 eur,
- poistné a príspevky za mesiac máj 2010 vo výške 20 722,30 eur,
- poistné a príspevky za mesiac jún 2010 vo výške 23 137,10 eur,
- nepredpísané poistné a príspevky za mesiac júl 2010 v sume 23 194,30 eur.

Žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa v rámci reštrukturalizačného procesu hlasovala proti
prijatiu reštrukturalizačného plánu s námietkou, že legislatíva nedovoľuje odpustenie poistného a
príspevkov. V rámci schváleného a potvrdeného reštrukturalizačného plánu mal účastník konania ako
dlžník v lehote splatnosti do 20 dní odo dňa záväznosti plánu plniť v prospech Sociálnej poisťovne 8 % z
prihlásenej výšky pohľadávok a zvyšná časť prihlásenej pohľadávky (92 %) bola podľa plánu odpustená.
Účastník konania 29. marca 2011 v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu poukázal v prospech
Sociálnej poisťovne 8 % z objemu prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie v sume 6 790,56 eur.
Uvedená suma bola zaevidovaná na poistné a príspevky za obdobie máj 2010 až júl 2010 pomerne.
Zvyšná časť pohľadávky na poistnom a príspevkoch za obdobie marec 2009, máj 2010 až júl 2010 v
sume 78 091,39 eur mala zaniknúť splnením reštrukturalizačného plánu a táto časť pohľadávky bola
Sociálnou poisťovňou odpísaná 31. októbra 2011.

Žalovaný ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, v zmysle vyššie uvedeného do
reštrukturalizácie neprihlasovala poistné a príspevky za obdobie uvedené v napadnutom rozhodnutí,
t.j. za obdobie august 2010, august 2011 až jún 2012. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vydala
napadnuté rozhodnutie dňa 11. júna 2015, t.j. po schválení reštrukturalizačného plánu a po ukončení
reštrukturalizácie účastníka konania.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že aj keď predpísané penále sa
týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále
vznikla až 11. júna 2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t.j. v čase, keď už bolo
reštrukturalizačné konania ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola
uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z. z.).

Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle výkladu ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. a zákona sa poistné
a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu
reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto
nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. To znamená, že penalizácia takéhoto poisteného a
príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Žalovaný konštatoval, že penále ako sankcie
za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou Sociálnej
poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedol, že
penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom, sa nepovažuje za príslušenstvo istiny
(poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Žalovaný
opätovne poukázal na to, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch za obdobie
august 2010, august 2011 až jún 2012 nebola prihlásená do reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný plán
sa preto nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie august 2010, august
2011 až jún 2012, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v čase potvrdenia
reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať
penále účastníkovi konania aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona
č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, túto možnosť Sociálnej poisťovni nevylučuje.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle ostatnej judikatúry Najvyšší
súd Slovenskej republiky viackrát skonštatoval, že penále sa nepovažuje za príslušenstvo poistného a
príspevkov a nie je záväzkom akcesorickým, ale je sankcia za porušenie povinnosti odviesť poistné a



príspevky včas, alebo v správnej výške podľa zákona a nárok na neho nevzniká priamo zo zákona, ale
pohľadávkou sa stáva až jeho predpísaním. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice
vykonala u účastníka konania vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa zákona v znení
neskorších predpisov za kontrolované obdobie od 23. októbra 2010 do 31. júla 2013. Dňa 10. júna
2015 bol vystavený protokol č. 700-3410036213-AG02/13-159 o výsledku kontroly odvodu poistného
na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, v ktorom sú uvedené zistené
nedostatky a skutočnosť, že účastník konania odviedol poistené a príspevky za kontrolované obdobie
oneskorene. Poukázal na to, že zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly bola spísaná
10. júna 2015, pričom účastník konania voči výsledku kontroly nemal námietky a poistné zaplatené bez
právneho dôvodu žiadal použiť na zápočet pohľadávky za mesiac február 2015. Žalovaný ďalej uviedol,
že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice pri vykonaní vonkajšej kontroly zistila, že účastník konania pri
určení vymeriavacích základov pre výpočet poistného a príspevkov vychádzal z údajov, ktoré sa ukázali
ako nepravdivé. Po vykonaní vonkajšej kontroly došlo k úprave výšky poistného a príspevkov, ktoré
bol účastník konania povinný za kontrolované obdobie odvádzať. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa,
pobočka Košice vychádzala pri predpísaní penále za obdobie august 2010, august 2011 až jún 2012
rozhodnutím č. 700-3413765612-GC04/12 z nesprávnej výšky poistného a príspevkov a rozhodnutím
č. 700-3412744015-GC04/15 vypočítala penále za obdobie august 2010, august 2011 až jún 2012 zo
správnej výšky poistného a príspevkov, zmenila sa aj suma predpísaného penále zo sumy 1 461,17 eur
na správnu sumu penále vo výške 1 448,35 eur.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že kontrolou platieb bolo zistené,
že účastník konania uhradil penále predpísané rozhodnutím č. 700-3413765612-GC04/12 v sume
676,16 eur ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 1Sžso/65/2013 z 18. novembra 2014, ktorým bolo predmetné rozhodnutie o predpísaní penále
zrušené. Po vydaní nového rozhodnutia vo veci, t.j. rozhodnutia č. 700-3412744015-GC04/15 z 11. júna
2015, bola uvedená úhrada priradená na úhradu penále predpísaného rozhodnutím č. 700-3412744015-
GC04/15 a zvyšok predpísanej sumy penále účastník konania je povinný zaplatiť.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 47813-2/2015-BA zo
dňa 01.12.2015 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 700-3412744015-
GC04/15 zo dňa 11.06.2015.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č.
700-3412744015-GC04/15 zo dňa 11. júna 2015 a uviedol, že v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu
dôvodil tým, že uvedené rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné, a to najmä z dôvodu,
že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/7/2010-352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
17.03.2011, bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov, uvedené sa týka aj rozhodnutí žalovanej,
ktoré žalobca považuje za nezákonné a porušujúce ustanovenia právnych predpisov, a to najmä
ustanovenie § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré citoval, ako aj podľa ustanovenia §
138 ods. 2 tohto zákona, ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného plánu
reštrukturalizácie, a podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych
úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného
konania, sa do plánu nezahŕňajú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v
celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok,
ako aj neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo
vzniknú v budúcnosti. Žalobca konštatoval, že v ustanovení § 12 ods. 1, 3 zákona o sociálnom
poistení sa predpokladá možnosť platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z toho vyplývajúce obdobie
platobnej neschopnosti. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako aj žalovaný postupovali
podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení, avšak v rozpore s § 209 ods. 1 zákona, pretože
rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu a sú v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, v konaní je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále
žalobcovi podľa napadnutých rozhodnutí bol žalovaný účastníkom reštrukturalizačného konania podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru, je zrejmé,



že vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu
žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31R/7/2010-352 z 09.03.2011. Na
základe takéhoto schválenia žalovaný vedel o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného žalobcom v
reštrukturalizačnom pláne schválenom období a teda súhlasil s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou
tak včasnej, ako aj skoršej úhrady dlhu zo strany žalobcu. Ak by žalobca uhradil dlh mimo schváleného
plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Žalobca poukázal na ust. §
151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo
jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu
zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu,
že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.

Vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam žalovaného žalobca poukázal najmä na nedostatočne zistený
skutkový stav veci, rozpor odôvodnení rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového orgánu. Uviedol,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že nekorešponduje s odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia č. 700-3412744015-GC04/15, pričom prvostupňové rozhodnutie napriek
odvolávaniu sa na text rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžso/56/2013, prerušuje konanie svojim
rozhodnutím č. 65665-10/2015 KEM z 23.03.2015, ktoré však procesne nebolo ukončené úkonom
správneho orgánu v súlade s právnym predpisom. Ďalej poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie
v texte uvádza, že eviduje úhradu penále v sume 676,16 eur zo dňa 02.06.2012 a v tejto časti nebude
penále vymáhať a k úhrade ostáva penále v sume 772,19 eur, napriek uvedenému, druhostupňové
rozhodnutie rozdielne uvádza dôvody a spôsob riešenia už uhradenej čiastky a ponecháva výšku dlžnej
čiastky u vypočítaného penále v pôvodnej výške s neuvedením spôsobu zápočtu, resp. nevysporiadaním
sa a nezdôvodnením zmeny výšky penále za to isté obdobie v dvoch rozhodnutiach z roku 2012 a 2015,
čím má žalobca za to, že rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného a skutočného stavu.

V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.
1Sžso/65/2013, kde v časti 36. odôvodnenia uvádza: „Je jednoznačné, že aj ak zákon č. 461/2003
Z. z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako
veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak
žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa
zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí
uprednostniť zákon č. 7/2005 Z. z. ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade „lex
speciális derogat legi generáli“. Žalobca poukázal na to, že v súlade s časťou 43 rozsudku Najvyššieho
súdu SR žalovaný mal po ukončení reštrukturalizácie naplniť ustanovenia § 151 ods. 1 veta druhá
zákona č. 461/2003 Z. z. a povinne „ex offo“ zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom
vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť. Uvedené
sa nestalo a žalovaný naďalej vedie v evidencii stav pohľadávok pred reštrukturalizáciou a z takéhoto
stavu evidencie vypočítava penále.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nárok žalovaného je podľa jeho názoru tzv. starým dlhom
žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku
pohľadávky, t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje
obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník
porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (obdobie január až máj 2005,
máj 2009, marec a apríl 2010 a august 2010, t.j. všetko pred obdobím začatia reštrukturalizačného
konania). Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol účastníkom reštrukturalizačného konania podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedel a
musel vedieť o svojom práve ale aj povinnosti, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený
prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále v zákonom stanovenej lehote v
rámci uvedenej reštrukturalizácii nedošlo. Žalobca mal za to, že žalovaný mal postupovať v zmysle
§ 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v
rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia
súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni
pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného
reštrukturalizačného plánu. Žalobca mal za to, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami a
postupom žalovaného, pričom v súlade so základným princípom právneho štátu a to princíp právnej
istoty a v záujme jej zachovania nie je možné, aby žalovaný konal podľa vlastnej úvahy, prisvojoval si
výkladové práva právnych predpisov a konal tak nad rámec zákona.



Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2016 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu
voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 47813-2/2015 zo dňa 01.12.2015 zamietol. Dôvody
uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa okamihu vzniku pohľadávky na penále
za obdobie august 2011 až jún 2012 žalovaný uviedol, že v tejto otázke je judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa
omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím.
Žalovaný mal za to, že námietka žalobcu, že penále za obdobie august 2010 vzniklo pred začatím
reštrukturalizačného konania sp. zn. 31R/7/2010 je nedôvodná. Žalovaný ďalej uviedol, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky je zjednotený aj v právnom názore, že penále nemožno považovať za príslušenstvo
pohľadávky na poistnom a príspevkoch. Poukázal na to, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch
za vyššie uvedené obdobie nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, a teda nebola ani
zahrnutá do reštrukturalizačného plánu. Žalovaný konštatoval, že bez právnej relevancie sú aj námietky
žalobcu týkajúce sa nesprávneho procesného postupu prvostupňového orgánu (po prerušení konania
rozhodnutím č. 65665-10/2015-KEM) a druhostupňového orgánu pri odôvodňovaní celkovej dlžnej sumy
penále. Prvostupňový orgán po prerušení konania, keď presne a úplne zistil skutkový stav veci, rozhodol
o predpísaní penále v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Čo
sa týka druhej námietky, tak prvostupňový orgán, ako aj druhostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach
uviedli, že žalobca uhradil dlžné penále čiastočne v sume 676,16 eur a ostáva uhradiť iba zostatok sumy
predpísaného penále.

Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, pričom
dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami proti
napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 08. júna 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch
uvedených v podanej žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 25.06.2016. Poukázal na to, že v
predmetnej veci ide o pohľadávky z titulu predpísaného penále za mesiac august 2010, ktorá pohľadávka
vznikla pred reštrukturalizáciou žalobcu a ďalej sa jedná o pohľadávky za mesiac august 2011 až jún
2012, pritom tieto pohľadávky vznikli po reštrukturalizácii, ktoré žalobca aj uznal a žalovanému uhradil.
Uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávku za obdobie august 2010, táto vznikla pred reštrukturalizáciou
žalobcu a z tohto dôvodu bol žalovaný povinný prihlásiť uvedenú pohľadávku do reštrukturalizačného
konania. Poukázal na to, že v danom prípade bol žalovaný povinný postupovať v zmysle zákona č.
7/2005 Z. z. a nie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 01.03.2016 a z týchto dôvodov navrhla
žalobu zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať
v prvom stupni o uložení pokuty a penále.

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať
poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné



dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna
poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 116 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon
č. 7/2005 Z. z.“),

1) Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia
reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné
konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.

2) Súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v
ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho
vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku
je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

3) Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako
60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili
pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.

4) V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej
lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie
podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok,
následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia
pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného
konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a
colnému riaditeľstvu.

5) Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak
odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne,
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje
nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili
svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo
vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov
plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu
súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o
novom úvere sú účinné voči každému.



Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,
vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.

Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala.

V danom prípade mal súd z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č.
700-3412744015-GC04/15 zo dňa 11. júna 2015 za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Košice predpísala žalobcovi za obdobie august 2010, august 2011, september 2011, október 2011,
november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012 a jún
2012 penále v sume 1 448,35 eur vypočítané z oneskorenej úhrady poisteného a príspevkov vo výške
0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa,
keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálne poisťovni v Štátnej pokladnici. Z výroku citovaného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice taktiež vyplýva, že eviduje úhradu penále v sume
676,16 eur zo dňa 02. júla 2012, v tejto časti nebude penále od žalobcu vymáhané, a k úhrade žalobcovi
ostáva penále v sume 772,19 eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice však v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedla, prečo boli žalobcovi za vyššie uvedené obdobie predpísané penále v sume 1
448,35 eur z oneskorenej úhrady poistného a príspevkov, pokiaľ vo výroku svojho rozhodnutia zároveň
konštatuje, že eviduje úhradu penále v sume 676,16 eur. Po podaní odvolania, ktoré podal žalobca
proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že kontrolou platieb bolo zistené, že účastník konania uhradil penále predpísané
rozhodnutím č. 700-3413765612-GC04/12 v sume 676,16 eur ešte pred nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžso/65/2013 z 18. novembra 2014, ktorým
bolo predmetné rozhodnutie o predpísaní penále zrušené. Po vydaní nového rozhodnutia vo veci, t.j.
rozhodnutia č. 700-3412744015-GC04/15 z 11. júna 2015, bola uvedená úhrada priradená na úhradu
penále predpísaného rozhodnutím č. 700-3412744015-GC04/15 a zvyšok predpísanej sumy penále je
účastník konania povinný zaplatiť.

Pokiaľ žalobca uhradil penále v sume 676,16 eur dňa 02. júla 2012 a uvedená úhrada bola priradená na
úhradu penále predpísaného rozhodnutím č. 700-3412744015-GC04/15 tak, ako to uvádza žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto podľa názoru súdu už Sociálna poisťovňa, pobočka Košice
nemala žalobcovi predpísať penále v sume 1 448,35 eur, nakoľko v tejto predpísanej sume penále je
zahrnutá aj úhrada žalobcu v sume 676,16 eur zo dňa 02. júla 2012.

Podľa názoru súdu, mala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice predpísať žalobcovi len penále znížené o
sumu 676,16 eur s presným vymedzením obdobia oneskorenej úhrady poistného a príspevkov, z ktorého
by bolo preukázané, či sa jedná o penále vypočítané z oneskorenej úhrady poistného a príspevkov pred
začatím reštrukturalizačného konania žalobcu alebo po ukončení reštrukturalizácie žalobcu, ktorá bola
ukončená uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 09. marca 2011, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2011/52 dňa 16. marca 2011. Až po správne predpísanej sume
penále s presným vyšpecifikovaním obdobia omeškania platenia poistného a príspevkov žalobcom, by
sa mohlo posúdiť, či v danom prípade ide pohľadávky pred povolením reštrukturalizácie žalobcu alebo
po ukončení reštrukturalizácie, a teda či je možné aplikovať vyššie citovaného ustanovenia zákona č.
7/2005 Z. z..



V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, konkrétne ku
ktorému obdobiu bola žalobcom uhradená suma 676,16 eur priradená, pričom žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia len všeobecne konštatoval, že uvedená úhrada bola priradená na úhradu
penále predpísaného rozhodnutím č. 700-3412744015-GC04/15.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká
vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd v súlade s ust. § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 220,42
eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:

Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 220,42
eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to:

podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ......................... 64,53 eur,

podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 21.12.2015 ..................... 64,53 eur,

podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- účasť na pojednávaní pred súdom dňa 08.06.2016..................................................... 66 eur,

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- režijný paušál 2 x 8,39 (za rok 2015) a 1 x 8,58 ( za rok 2016).............................25,36 eur,

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právne
služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
1/13 výpočtového základu.

Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony tak, ako boli uplatnené a vyčíslené právnym
zástupcom žalobcu, a to za podanie zo dňa 11.02.2016, ktorým žalobca nesúhlasil s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania; podanie zo dňa 04.03.2016, ktorým žalobca opätovne navrhoval odklad
vykonateľnosti rozhodnutí žalovaného tak, ako ho už navrhoval v podanej žalobe a podanie zo dňa
25.05.2016, označené ako vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej k sp. zn. 7S/21/2016 (vyjadrenie
žalovaného bolo žalobcovi doručené súdom len na vedomie, pričom dôvody uvedené v tomto vyjadrení
žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami), nakoľko tieto nepovažoval za účelne vynaložené.

celkové trovy právneho zastúpenia predstavuje sumu ........................................ 220,42 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.