Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/277/2013 z 29. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2014, sp. zn. 11Co/277/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7112218912.1 Krajský súd Košice | 11Co/277/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7112218912.1 | 2014-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c6aa4d9-2cf7-4b0f-b538-494da0187fce Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112218912.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/277/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218912
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112218912.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu P. M., nar. X.X.XXXX, bytom v O., Q. XXX/X, zast. JUDr.
Patrikom Holingom s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, IČO: 36 856 967, proti žalovanej P. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., O. XX, zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Žriedlova 3, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej C. F., a.s., so sídlom v
W., Q. XXX/V, IČO: 31 325 416, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 24C
176/2012-137 z 11.4.2013 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil a žalobcovi a vedľajšej účastníčke na strane žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca vzal podanú žalobu celkom späť z dôvodu,
že nárok uplatnený žalobou bol uhradený vedľajšou účastníčkou na strane žalovanej po podaní žaloby,
ktorá plnila za žalovanú z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v súlade s § 4, § 11 ods. 6 a 7 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v platnom znení. Vo vzťahu k
rozhodnutiu o trovách konania konštatoval, že z okolností prípadu sa javí, že v súlade s § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p. by žalobcovi patrilo právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola podaná dôvodne,
žalobca svoj nárok riadne uplatnil voči vedľajšej účastníčke na strane žalovanej ako poisťovateľovi podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, a sama žalovaná nespochybňovala, že jej zodpovednosť za škodu
na zdraví žalobcu je daná podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzateľa motorového vozidla
a v spojení s odsudzujúcim trestným rozsudkom. Súd prvého stupňa však využil svoje moderačné
právo vyjadrené v § 150 ods. 1 O.s.p. na zmiernenie dôsledkov ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
vzhľadom na existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval osobitný charakter
konania, resp. danej procesnej situácie dôvodiac, že z obsahu poistného spisu vyplýva, že žalobca svoj
nárok na náhradu škody na zdraví síce riadne uplatnil voči vedľajšej účastníčke na strane žalovanej
ako poisťovateľovi, avšak tak neučinil iným spôsobom ako priamo podaním žaloby, ktorá bola doručená
vedľajšej účastníčke až dňa 19.11.2012. Vedľajšej účastníčke na strane žalovanej pritom nemožno
vytknúť žiadne pochybenie v súvislosti s jej postupom predpísaným zákonom č. 381/2001 Z.z., keď v
súlade s § 11 ods. 6 cit. zákona bez zbytočného odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom toto prešetrovanie skončila do 7 dní, teda v
zákonom ustanovenej lehote troch mesiacov, o čom svedčí fakt, že listom zo dňa 26.11.2012 oznámila
žalobcovi ukončenie likvidácie poistnej udalosti, ako aj výšku priznaného poistného plnenia, ktoré v



súlade s § 11 ods. 7 cit. zákona na účet poškodeného skutočne aj poukázala, a žalobca následne vzal
žalobu späť z dôvodu úhrady pohľadávky dňa 21.12.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd
stotožnil s názorom žalovanej, že žaloba bola podaná predčasne, preto nepovažoval za spravodlivé, aby
žalovanú alebo vedľajšiu účastníčku na strane žalovanej zaviazal na náhradu trov žalobcovi, keďže je
zrejmé, že mimosúdnym zákonom upraveným spôsobom mohol dosiahnuť i dosiahol to isté ako žalobou,
najmä za stavu, kedy predchádzajúce nároky na náhradu škody, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti
s predmetnou poistnou udalosťou, boli zo strany vedľajšej účastníčky riadne uhradené. Súd preto
žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej a vedľajšej účastníčke na strane žalovanej nepriznal.

Uznesenie vo výroku o trovách účastníkov napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť,
alternatívne zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške, v ktorej boli vyčíslené a zároveň uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie vo výške 314,10 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/, § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.). Zdôraznil, že súdy Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už ustálili právny
názor, podľa ktorého v prípade žaloby o náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
nie je potrebná predžalobná výzva na plnenie a poškodený sa môže žalobou priamo obrátiť na súd. Mal
za to, že v danej veci žaloba nebola podaná predčasne, keď súd prvého stupňa na jednej strane vyjadril
názor, že dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje zásadne z procesného hľadiska a nerozhoduje
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby, ale to, že bola splnená požiadavka žalobcu a len
preto žalobca vezme žalobu späť. Na druhej strane súd vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu
potvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom argumentácia súdu vyznieva protichodne a mal za to,
že v danej veci mal súd aplikovať ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. bez použitia výnimočného ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. a priznať mu náhradu trov konania. Okrem toho mal za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v otázke trov konania pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. je nepreskúmateľné, keďže súd
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie pri využití moderačného práva a rovnako neodôvodnil, v čom
majú spočívať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. V nadväznosti
na uvedené je možné rozhodnutie považovať za arbitrárne a ústavne neakceptovateľné, rozporné s čl.
46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

Uznesenie vo výrokoch o zastavení konania a trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšej účastníčky
na strane žalovanej, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto
v tejto časti nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
účastníkmi podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, lebo je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s jeho správnymi dôvodmi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ust. § 150 O.s.p. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide predovšetkým
o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa všeobecných zásad nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči účastníkovi konania a neodporovalo dobrým mravom. Cit. ustanovenie možno použiť vo
všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak existujú
také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada trov konania (výnimočne) celkom alebo sčasti
neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa



treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, t.j.
nielen na strane účastníka, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy
konania, ale i toho, koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá, a zároveň je
potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, a postoj účastníkov v konaní.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné
predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovi náhrada trov konania aj podľa
názoru odvolacieho súdu nemohla byť priznaná z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich
v okolnostiach podania návrhu na začatie konania (žaloby) a uplatňovania práva žalobcom a ktoré v
konaní vyšli najavo, na ktoré súd prvého stupňa správne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Ani na základe skutočností uvedených v odvolaní žalobcu neprichádza do úvahy iné rozhodnutie o
trovách konania. Súd prvého stupňa vzal zreteľ na všetky relevantné skutkové okolnosti danej veci
majúce význam pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania, pričom svoje rozhodnutie aj náležite,
dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., preto
neobstojí ani námietka žalobcu, že uznesenie pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné, a tým aj
ústavne neakceptovateľné a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené, keďže odvolanie žalobcu a námietky v ňom obsiahnuté nemožno považovať za
opodstatnené, pričom žalobca v podanom odvolaní ani netvrdil, že by nepriznanie náhrady trov konania v
uplatnenej výške sa výrazne negatívne prejavilo v jeho majetkovej sfére, odvolací súd potvrdil uznesenie
v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo bol v odvolacom konaní neúspešný a
o trovách žalovaného nebolo rozhodnuté, lebo nenavrhol o jeho trovách rozhodnúť (§ 224 ods. 1 a §
151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.