Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/184/2012 z 18. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. júla 2012, sp. zn. 2CoE/184/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3812201363.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/184/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3812201363.1 | 2012-07-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7ba6c8d-c4b6-4308-9597-b5d40cc0f5ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812201363.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/184/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812201363
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812201363.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03
Bratislava, IČO: 45 869 464, zast.: Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská
18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX
V., o vymoženie 608,40 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza,
č.k. 9Er/241/2012-30 zo dňa 28.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celosti zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Miroslava Šupu, Kmeťkova č. 30, Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1- 5, § 54 ods. 1 a 2 Obč.zák., § 41 ods. 2, § 44
ods. 2 Ex.por., na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, na príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na príslušné ustanovenia
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V uznesení
ďalej uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2012 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IIC0610026, ktorý bol vydaný dňa 29.07.2011. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.08.2011 a vykonateľnosť dňa 27.08.2011. Podľa návrhu oprávneného, je
predmetom exekúcie vymoženie istiny vo výške 608,40 Eur s príslušenstvom. Dňa 27.01.2012 doručil
súdny exekútor exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich
súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom,
ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu súd zistil, že
dňa 26.02.2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným
uzatvorená zmluva o úvere č. 9084484408 (ďalej len ,,zmluva"), na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur) s dohodnutou úrokovou sadzbou 23 % p.a. Súd
ďalej preskúmal zmluvu, ktorú s povinným uzavrela Poštová banka, a.s. a obchodné podmienky pre
úver Poštovej banky, a.s. (verzia 1/2008) účinné od 1.1.2008 (ďalej len ,,OP") a zistil, že právny
vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. a)
zákona č.258/2001 Z.z. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol
individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa
uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Preskúmaním čl. 11. bodu 11.2 OP
a bodu 10.2.2 VOP, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory budú riešené
rozhodcovským súdom. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru



súdu, je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle § 53 ods. 4 Obč.zák. neplatná. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej
zmluvnej podmienky sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celosti.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p) a že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s právoplatným rozhodcovským
rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade
by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom
konaní. Znamená to, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako
je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z ust. § 159 ods. 2 O.s.p. V rámci skúmania
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského
súdu. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Z ust. § 45 ods. 1
písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie
iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená, ako
neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je
predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá
bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. a
podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 3 MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1
O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a s ktorými
sa už vysporiadal aj súd prvého stupňa a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu
prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti len dodáva:

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že na spotrebiteľské právne vzťahy
sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve
a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to,
podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1,



2 Obč.zák. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou
funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč.zák. alebo Obch.zák., ako aj všetky
tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne skúmal podľa § 44 ods. 2
Ex.por. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Toto ustanovenie ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť, nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať teda, či nie
je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty
na plnenie vykonateľný podľa osobitných predpisov. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd
však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd
exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), buď na návrh (odsek 1), alebo aj bez návrhu účastníka
konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2).

Pri posudzovaní exekučného titulu správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 52 a nasl. Obč.zák.
a smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému,
neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri
skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje
v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa, teda
povinného (§ 53 ods. 1 Obč.zák. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku
správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie
sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje
mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky, ktoré
sú súčasťou predmetnej zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná
rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne
nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy
bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci právny zástupca oprávneného vo svojom odvolaní
neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia



Komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30.
marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských
sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich
sú založené na všeobecných právnych zásadách. Z rozhodovacej praxe je súdu všeobecne známe,
že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč.zák. je treba vykladať
aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym
súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému
konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje
citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok, na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom ale, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč.zák., pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly
v § 53 ods. 1 Obč.zák., to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu v Obč.zák. Súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok
ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie, na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Ex.por. a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Ex.por.).

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .