{"guid": "4617e22d-bf80-45a7-b8f3-32edf87f3bd7:6d1bd6f2-5613-4e37-a4e4-ec39dfe392a9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4216204719.1", "spisova_znacka": "5CoP/7/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/7/2017 z 29. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. marca 2017, sp. zn. 5CoP/7/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4216204719.1", "identifikacne_cislo": "4216204719", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d1bd6f2-5613-4e37-a4e4-ec39dfe392a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4216204719.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4216204719.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4216204719.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216204719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216204719.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. N., nar. XX. XX. XXXX,
zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov:
otec - J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Szabó, advokátom so
sídlom Kolárovo, Kostolné námestie 32, matka - V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., L. X, t. č. E. S.
XXX, XXXXX C.-O., W., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. mája 2016, č. k. 12P/96/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 12. 05. 2016, č. k. 12P/96/2016-28 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým ukladá matke maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné na mal. V. N., nar. XX. XX.
XXXX mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je
splatné vždy do 15. Dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. dieťaťa. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 75 ods. 1, 2, 5, 6, 8 a § 76 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na Okresnom súde Komárno prebieha konanie o
návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec mal. dieťaťa
sa návrhom doručením súdu dňa 27. 04. 2016 domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by
súd zaviazal matku mal. dieťaťa prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 10.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletého
dieťaťa dňa 08. 03. 2016 opustila spoločnú domácnosť a odvtedy sa o maloletú stará otec. Matka mal.
dieťaťa odišla pracovať do Nemecka, kde mesačne zarába cca 1 300,- eur, navyše poberá prídavky
na deti. Podľa otca dieťaťa matka nemieni prispievať na výživu mal. dcéry a bude sa vyhýbať aj
účasti na pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému mal za preukázané, že je potrebné, aby do konečného
rozhodnutia súdu vo veci samej bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil matke mal.
dieťaťa platiť výživné na maloletú aspoň v nevyhnutnej miere. Poznamenal, že potreba dočasnej úpravy
pomerov je bezpochybne v záujme maloletej a navyše dočasná úprava pomerov nemôže spôsobiť
žiadne prípadné škody.

3. Zo správy ÚPSVaR Komárno zo dňa 09. 05. 2016 vyplýva, že maloletá spolu so svojím otcom
býva v spoločnej domácnosti rodičov otca maloletej v päťizbovom rodinnom dome. Maloletá ma jednu
izbu zariadenú a prispôsobenú jej potrebám. Otec maloletého dieťaťa je čiastočný invalidný dôchodca
s príjmom 100,- eur mesačne, pričom prídavky na maloletú V. poberá matka maloletého dieťaťa.



Výdavky spojené s bývaním otec maloletého dieťaťa nemá, pretože ich uhrádzajú rodičia zo strany otca
maloletého dieťaťa. Podľa tvrdenia otca matka neprispieva žiadnym spôsobom na výživu maloletej. Úrad
ďalej zistil od starej matky maloletého dieťaťa zo strany matky, že matka maloletého dieťaťa asi pred
dvoma mesiacmi odišla za prácou do Nemecka, kam ju poslal otec maloletého dieťaťa.

4. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je
dôvodný. Z podaného návrhu, ako aj zo spisu sp. zn. 12P/96/2016 súd zistil, že otec maloletého dieťaťa
dňa 07. 04. 2016 podal návrh na začatie konania vo veci samej na zverenie maloletého dieťaťa do jeho
osobnej starostlivosti. V konaní doposiaľ vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa nebola určená. Keďže
súd doposiaľ nerozhodol vo veci samej, súd konštatoval, že je v danom prípade nevyhnutné dočasne
upraviť pomery účastníkov konania, keďže otec maloletého dieťaťa v súčasnosti sám zabezpečuje
celodennú starostlivosť o dieťa, čo vyplýva zo správy úradu a matka doposiaľ žiadnym spôsobom
neprispieva na výživu maloletej V., čo je v rozpore so záujmom dieťaťa. Súd prvej inštancie s poukazom
na uvedené skutočnosti určil bez ohľadu na majetkové pomery matky dieťaťa vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu, t. j. v sume 30 % zo sumy životného minima. Matka je povinná súdom stanovené
výživné platiť k rukám otca, pretože v súčasnosti on zabezpečuje celodennú starostlivosť nad maloletým
dieťaťom.

5. Záverom súd poznamenal, že skutočná výška výživného bude určená v konečnom rozhodnutí po
dôkladnom preskúmaní príjmov a výdavkov oboch rodičov a potrieb maloletého dieťaťa.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. V., žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci. Poznamenala, že v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým nariadil predbežné opatrenie, sa trvale zdržiavala v V. a dodala, že od 13.
06. 2016 mala uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou E. pracovala v spoločnosti V.. Hrubá mzda
bola dohodnutá na sumu 437,- eur. Ďalej poznamenala, že mal. dcéra sa vždy aspoň jeden týždeň v
mesiaci nachádza v jej starostlivosti, pretože otec maloletej sa v dôsledku svojej choroby o ňu v čase
zhoršenia jeho zdravotného stavu nedokáže postarať.  V čase keď sa mal. V. zdržiava u matky otec
mal. neprispieva na jej výživu.

7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne. Nesúhlasil s tvrdeniami matky maloletej, že rozhodnutie vychádza z neprávneho
zistenia skutkového stavu. Opätovne zdôraznil, že dieťa žije s ním v spoločnej domácnosti s rodičmi
otca v rodičovskom rodinnom dome a matka na výživu svojej mal. dcéry nijako neprispieva. Dodal, že
matka mal. V. aj naďalej poberá rodinné prídavky na dieťa. Poznamenal, že matka uviedla, že sa v čase
vydania rozhodnutia už trvale zdržiavala v V., avšak túto informáciu nedala na vedomie ani svojej mal.
dcére ani jemu. Maloletá koncom mája 2016 strávila približne týždeň u svojej matky, pretože v danom
čase bola Slovensku. V čase, kedy bola mal. V. u matky si neplnila svoju školskú dochádzku a dôvody
jej neprítomnosti na vyučovaní matka nenahlásila vôbec v škole.

8. Tvrdenia matky, že sa mal. V. u nej nachádza vždy aspoň týždeň v mesiaci z dôvodu choroby otca,
ktorý sa o ňu v tom čase nevie postarať, považoval za klamstvá. Maloletá dcéra sa nachádzala u matky
len v čase, keď bol hospitalizovaný v nemocnici, a to v období od 04. 07. 2016 - 12. 07. 2016, od 19.
09. 2016 - 27. 09. 2016 a od 11. 12. 2016 - 19. 12. 2016. Následne bola maloletá u matky tri dni počas
zimných prázdniny. Matka so svojim druhom nijako nepreukázali svoje tvrdenia, kedy sa u nich maloletá
zdržiava a nepredložili o tom ani žiadne tvrdenia.

9. Matka maloletej svojim odchodom dňa 08. 03. 2016 opustila svoju dcéru a nechala ju v starostlivosti
otca, ktorý sa o ňu vzorne stará. Napriek tomu, že matka maloletej mala vedomosť, že jej dcéra žije s
otcom, ktorý je invalidný dôchodca a má nízky príjem, neposkytla na dcéru žiadnu finančnú výpomoc,
ktorá by slúžila na jej výchovu a výživu. O svoju dcéru sa nezaujíma z hľadiska toho, či je o ňu riadne
postará a nič nepostráda. Aj napriek nízkemu príjmu sa otec snaží uspokojiť všetky potreby svojej dcéry,
aby nemala pocit, že jej v živote niečo chýba, napr. ju vzal na výlet do Vyšehradu na bobovú dráhu.
Konštatoval, že aj  napriek tomu, že sa matka o svoju dcéru nestará, je povinná sa na jej výžive podieľať.
Zdôraznil, že matka s ohľadom na všetky okolnosti neprejavuje skutočný záujem o svoju dcéru tak, ako
to robí jej otec. Záverom dal súdu do pozornosti skutočnosť, že matka mal. V. opätovne odchádza do
Nemecka.



10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359 a §362 ods. 1 CSP) spĺňajúc náležitosti odvolania (§363 CSP), neviazaný rozsahom odvolania
(§ 65 CMP) a ani dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že konanie bolo začaté na návrh  otca, domáhajúceho
sa  úpravy rodičovských práv a povinností k mal. V. N., nar. XX. XX. XXXX  a vydania rozsudku,
ktorým súd zverí mal. V. do osobnej starostlivosti otca s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletej a družka navrhovateľa opustila spoločnú domácnosť
a odišla pracovať do zahraničia a odvtedy je dcéra v jeho starostlivosti. Matka na výživu maloletej dcéry
neprispieva a na výchove sa nepodieľa. Dňa 27. 04. 2016 doručil otec maloletej súdu podanie označené
ako Zmena návrhu vo veci úpravu rodičovských práv a povinností k mal. V. N., ktorým žiadal zveriť
maloletú dcéru do jeho osobnej starostlivosti a zároveň žiadal zaviazať matku maloletej prispievať na
výživu sumou 250,- eur mesačne, počnúc dňom 08. 03. 2016. Dňa    27. 04. 2016 otec mal. V. doručil
súdu prvej inštancie podanie označené ako Návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal
uložiť povinnosť matke mal. V. N., aby prispievala na výživu svojej mal. dcéry sumou 100,- eur k rukám
otca. Následne súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol napadnutým
uznesením tak, že matke maloletej uložil povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo životného minima
na nezaopatrené dieťa.

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 2 ods.1 CMP na konania podľa tohto zákona sa požijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami;
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala;
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia;



f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševný
integritu svojím konaním ohrozuje;
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená;
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 329 odsek 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

14. Odvolací súd poukazujúc na zmenu právnej úpravy v priebehu rozhodovacieho procesu aplikoval
na danú vec ustanovenia nových procesných predpisov - zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ktoré nadobudli účinnosť dňom 1. júla 2016, pretože podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd
prvej inštancie na tento prípad aplikoval zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré
citoval v odôvodnení svojho uznesenia.

15. Odvolací súd poznamenáva, že zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, jednak
neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom potreba takejto
bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas
minulý, a jednak opatrenia nariadené v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Pri oboch skupinách
predbežných opatrení súd musí skúmať, či je nárok osvedčený a či neodkladné opatrenie je skutočne
potrebné. Pretože CMP v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanovení o neodkladných
a iných opatreniach súdu, keď v zmysle ustanovení § 365 až 368 CMP je možné nariadiť neodkladné
opatrenie vo veciach ochrany maloletého, výživného, osobnej starostlivosti maloletého a vo veci
povolenia súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, na ostatné neodkladné opatrenia
týkajúce sa maloletých detí je potrebné aplikovať právnu úpravu ustanovení § 324 a nasl. CSP.

16. Dočasný charakter neodkladného opatrenia umožňuje, že pred jeho nariadením nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na
základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností dôležitých pre prijatie
záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných
predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy, že
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do
právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).
Cieľom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím
nerušené rozhodovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné a neprejudikuje výsledok konania
pred súdom. Zmyslom predbežného opatrenia je teda poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť
zhoršovaniu jeho postavenia. Pritom musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo na ochranu
domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je
predbežné opatrenie potrebné. Nad rámec zákonných dôvodov prípustnosti nariadenia neodkladného
opatrenia (ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery alebo, že exekúcia bude ohrozená) umožňuje



nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípade, že to vyžaduje verejný záujem. Pojem potreba bezodkladnej
úpravy pomerov treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by účastníkovi hrozila ťažko
napraviteľná ujma.

17. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z faktu, že rodičia maloletej V. spolu od marca
2016 nežijú, ako aj z tvrdenia otca, že matka sa o mal. dcéru od rozchodu nestará a na jej výživu a
výchovu nijako finančne neprispieva, a preto je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), pnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol na základe údajov uvedených otcom v
podanom návrhu. Správne pritom prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej V. je invalidným dôchodcom
a s ohľadom na túto skutočnosť je invalidný dôchodok jeho jediným príjmom. Príjem matky nebol v
konaní preukázaný, pričom otec uviedol, že príjem matky za prácu vykonávanú v zahraničí sa pohyboval
približne vo výške 1 300,- eur. Z odvolania matky však vyplýva, že sa zamestnala opätovne na území
Slovenskej republiky, pričom hrubá mzda za dohodnutú prácu má predstavovať sumu 437,- eur. Súd
prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu a poukazujúc pritom na právnu úpravu, najmä Zákona o
rodine vyhodnotil, že obaja rodičia sú, a to aj po opustení spoločnej domácnosti niektorým z nich a
rozchode ich vzťahu, povinní podieľať sa na výchove a výžive svojej mal. dcéry. Súd vzal pri rozhodovaní
o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov najmä najlepší záujem maloletého dieťaťa a uspokojenie
jeho základných životných potrieb aspoň v nevyhnutnom rozsahu, resp. prihliadol na to, že by nemuseli
byť všetky tieto potreby zabezpečené s ohľadom na príjem rodiča, v starostlivosti ktorého sa dieťa v
čase rozhodovania súdu nachádza.
20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Článok 3, odsek 1 Dohovoru poskytuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho
zohľadnenie ako prvoradého hľadiska pri akýchkoľvek postupoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú
vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére.
22. Vychádzajúc teda z príjmu otca, ktorý je vo výške približne 100,-  eur, ktorý svoj príjem preukázal
potvrdením Sociálnej poisťovne, možno konštatovať, že takýto príjem je dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží matke maloletej povinnosť prispievať na výživu svojej mal.
dcéry. Mal. V. sa nachádza v súčasnosti u otca, ktorý býva v rodičovskom rodinnom dome, v ktorom
neprispieva na náklady súvisiace s bývaním, pričom sa snaží uspokojiť potreby mal. dcéry v takom
rozsahu, ako mu to jeho príjem umožňuje. Zo správy ÚPSVaR Komárno vyplýva, že otec sa o dcéru
riadne stará a v čase keď sa u neho nachádza v starostlivosti nemá problém ani so školskou dochádzkou.
Pri určení nevyhnutného výživného matke na maloleté dieťa, súd vychádzal zo skutočnosti, že otec
maloletej je poberateľom invalidného dôchodku a žiaden iný príjem nemá. Skutočnosť, že matka na mal.
dcéru nijako neprispieva v komplexe vyššie uvedených skutočností primäla súd prvej inštancie uložiť
matke povinnosť platiť nevyhnutné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa (podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine minimálne výživné
aktuálne predstavuje 27,13 eura). Pri rozhodovaní o výške výživného mal správne na zreteli záujem
maloletého dieťaťa, uspokojovanie základných životných potrieb dieťaťa zo strany matky s poukazom
na zákonné ustanovenie    § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.



23. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že s ohľadom
na opísanú situáciu v rodine účastníkov je daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t. j. že
je potrebné nariadenie neodkladného opatrenia a uložiť matke povinnosť platiť výživné, do rozhodnutia
vo veci samej, t. j. do rozhodnutia súdu rozsudkom o tom, komu sa maloleté deti zveria do osobnej
starostlivosti a ako má druhý rodič prispievať na ich výživu. Odvolací súd dospel k záveru o správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže príjem otca, ktorý má titulom poberania invalidného dôchodku,
je veľmi nízky a v súčasnosti z obsahu spisu vyplýva, že všetku osobnú starostlivosť o mal. dcéru
zabezpečuje práve on, je nevyhnutné, aby sa dočasne upravili pomery účastníkov konania a matka
prispievala na výchovu a výživu mal. dcéry v nevyhnutnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že je nad
rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vykonávať dokazovanie o výške
príjmov každého z rodičov a posudzovať ich výdavky a v nadväznosti na to určovať výšku vyživovacej
povinnosti podľa odôvodnených potrieb maloletého, súd prvej inštancie správne rozhodol, že v tomto
štádiu konania je matka povinná prispievať do rozhodnutia vo veci samej sumou vo výške 30 % životného
minima na nezaopatrené dieťa, poukazujúc pritom na najlepší záujem mal. dieťaťa a uspokojovanie jeho
základných životných potrieb súvisiacich najmä so školskou dochádzkou, hygienou, stravou a podobne.
Navyše odvolací súd poznamenáva, že poberateľkou rodinných prídavkov na mal. V. je matka, pričom
mal. V. sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že otec mal. dieťaťa osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a preto vo
návrhu otca vyhovel.

24. Súd prvej inštancie svoju činnosť v ďalšom konaní zameria na zistenie skutočného stavu veci
v zmysle § 35 a nasl. CMP a po vykonanom dokazovaní rozhodne o návrhu otca na úpravu práv
a povinností rodičov k maloletej V. v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Vo veci samej bude súd zároveň podrobne skúmať možnosti, schopnosti a majetkové
pomery matky, z ktorých bude vychádzať pri určení výživného na maloleté dieťa.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je
neopodstatnené, a teda nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, a preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa        (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený



osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/96/2016", "guid": "c0616c82-edd8-4c3f-9e29-1a8d8c1fc8a9:8c836cb3-2d0e-4f68-afce-845d52bb6d39", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}