Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 19CoE/87/2011 z 26. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2012, sp. zn. 19CoE/87/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1206231263.1 Krajský súd Bratislava | 19CoE/87/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1206231263.1 | 2012-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 203 ods. 1 EP, § 14 zákona č. 288/1995 Z. z., § 15 zákona č. 288/1995 Z. z., § 22 zákona č. 288/1995 Z. z., § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2210f4b-6fdd-4d14-833f-834365c1e2de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1206231263.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 19CoE/87/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206231263
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206231263.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska
1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného: JUDr. Marián Chovanec, advokát, P.O.BOX 259,
810 00 Bratislava, proti povinnému: W. L., R. B. X, XXX XX R., pre vymoženie 6,67 Eur istiny a prísl.,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimír Usačev so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05
Bratislava, na odvolanie oprávneného a súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie uznesenia
Okresného súdu Bratislava II, číslo konania 37Er/6969/2006-12 zo dňa 13.5.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, číslo konania 37Er/6969/2006-12 zo
dňa 13.5.2011 v časti trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu
a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 91,68 Eur. O
zastavení exekúcie súd rozhodol podľa 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku - t. j., že povinný zomrel ešte
pred začatím exekučného konania dňa 9.5.2006. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1
Ex. poriadku a §§ 14, 15, 22 a 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. v znení neskorších predpisov a o
trovách účastníkov podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a súdny
exekútor. Oprávnený však odvolanie voči uzneseniu odôvodňoval tak, ako keby dôvodom zastavenia
exekúcie bolo nezloženie preddavku na trovy exekúcie a tým, že zastavenie exekučného konania nie je
opodstatnené. Zastavením exekúcie nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana oprávnenému, čím
došlo k upretiu jeho práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Uviedol, že exekútor si
môže právo na náhradu trov uplatniť nielen preddavkom, ale trovami exekučného konania a oprávnený
sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Za tejto situácie navrhol návrh na zastavenie
exekúcie zamietnuť a pokračovať v exekúcii. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie navrhol aj použitie
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP - moderačné právo a primerane znížiť náhradu trov exekučného konania
pretože ide o konanie v drobných sporoch.

V zákonnej lehote podal odvolanie voči trovám exekúcie i súdny exekútor. Odvolanie súdneho exekútora
bolo zároveň i vyjadrením k odvolaniu oprávneného. Poukázal v ňom na to, že všetky vykonané úkony
boli financované z prostriedkov

súdneho exekútora a súdny exekútor nemôže ďalej dotovať oprávneného. Žiadal priznať trovy exekúcie
vo vyčíslenej výške.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaniach.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor dňa 8.4.2009 doručil súdu podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný nezložil preddavok na odmenu súdneho exekútora. Opätovne dňa
25.2.2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ešte dňa 9.5.2006.
V podnete doručenom súdu dňa 8.4.2009 navrhol priznať trovy exekúcie v celkovej výške 487,55
Eur vrátane 19 % DPH. Okresný súd Bratislava II uznesením číslo konania 37Er 6969/2006-7 zo dňa
23.2.2010, právoplatným dňa 21.5.2010, návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.

Z odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie voči náhrade trov konania. Odvolateľ
- oprávnený v časti trov exekúcie navrhol ich moderáciu súdom podľa § 150 ods. 2 OSP a zároveň
považoval trovy exekúcie na náhradu ktorých bol zaviazaný za neprimerané.

V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora až po 8.10.2007.
Povinný však zomrel ešte dňa 9.5.2005 - t. j. pred začatím exekučného konania. V čase podania návrhu
na začatie exekúcie teda povinný nemal procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Do úvahy by
prichádzalo buď nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo neskôr vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a zastavenie exekúcie z tohto dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. poriadku, o čom súd
rozhodol napadnutým uznesením.

Smrťou povinného sa exekúcia v zásade nekončí, pretože prichádza no úvahy procesné nástupníctvo po
povinnom. To však platí iba za predpokladu, že exekučné konanie bolo začaté pred smrťou povinného.
V danom prípade však povinný umrel ešte pred začatím exekučného konania. Odvolací súd je toho
názoru, že prichádza preto do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora aplikácia
ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože zastavenie exekúcie zavinil oprávnený - podal
návrh na vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu. Oprávnenému však pri zastavení exekúcie
možno uložiť iba znášanie účelne vynaložených a nevyhnutných trov exekúcie. Odvolací sú je však
toho názoru, že ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, vzťahujúce sa na rozhodovanie o trovách účastníkov
súdneho konania, na rozhodovanie o trovách exekúcie súdneho exekútora nie je možné aplikovať. Pre
rozhodovanie o trovách exekúcie v prípade zastavenia exekúcie platia totiž ustanovenia § 196, § 200
a § 203 Ex. poriadku.

Z ustanovenia § 200 ods. 1 Ex. poriadku vyplýva, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Z ustanovenia § 203 ods. 1 vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa odseku 2 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Prvostupňovým súdom boli v napadnutom uznesení súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v
celkovej výške 91,68 Eur, z čoho bola priznaná hodinová odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. vo výške 6,64 Eur za 1 hodinu účelne vynaložené na exekúciu, odmena
podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vo výške vo výške 26,56 Eur - t. j. podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za 8 úkonov



exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou odmenou po 3,32 Eur a ďalej bola priznaná náhrada
hotových výdavkov vo výške 51,84 Eur a 20 % DPH vo výške 6,64 Eur. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia teda vyplýva, že boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 91,68 Eur.
Rozdiel medzi vyčíslenými trovami súdneho exekútora oproti priznaným trovám exekúcie bol napadnutý
odvolaním súdneho exekútora, a spočíval v súdom nepriznanej náhrade:

- za viacnásobné vykonanie upovedomenia o začatí a spôsobe exekúcie, vypracovanie príkazu na
začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a vypracovanie príkazu na odblokovanie účtov, pretože ide o
ten istý úkon a mení sa len adresát,

- za spracovanie a zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vrátenie poverenia, za archiváciu
spisu, archivačný spis, archivačné poplatky, pretože ide o úkony, za ktoré sa odmena nemôže účtovať,

- nebola priznaná náhrada za stratu času, cestovné a úkony vykonané mimo sídla súdneho exekútora,
nakoľko neboli súdnym exekútorom preukázané.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o nepriznanej časti trov
exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b / a § 15 ods. 1 vyhlášky .

Nemôže sa však stotožniť s priznaním trov exekúcie za úkony doručenia povinnému, pretože tento už
v čase začatia exekúcie nežil, a teda nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu povinnému. Podľa názoru
odvolacieho súdu, sa mohol súdny exekútor dozvedieť o tom, že povinný umrel už pri doručovaní
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. To však bolo možné overiť pripojením exekučného spisu,
ktorý dôkaz prvostupňový súd nevykonal.

Odvolací súd konštatuje, že z obsahu napadnutého uznesenia nie je zrejmý ani dátum uskutočnenia
jednotlivých úkonov súdnym exekútorom, za ktoré bola priznaná náhrada, či tieto úkony boli vykonané
účelne. Je nesporné, že všetky účtované úkony boli vykonané po smrti povinného. Z napadnutého
uznesenia, ako ani špecifikácie trov exekúcie vykonanej súdnym exekútorom nevyplýva dátum
vykonania jednotlivých úkonov, ďalej nevyplýva ani to, že tieto boli vykonané pred tým ako súdny
exekútor mal možnosť zistiť, že povinný nežije. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie
nepripojil exekučný spis, z ktorého by bolo možné zistiť dátum vykonania jednotlivých úkonov, a
prvostupňový súd neposúdil to, či vykonanie jednotlivých úkonov súdneho exekútora bolo vykonané
účelne. Prvostupňovým súdom boli ďalej priznané trovy exekúcie z titulu náhrady hotových výdavkov
vo výške 51,84 Eur. Napadnuté uznesenie však neobsahuje žiadne odôvodnenie opodstatnenosti
náhrady hotových výdavkov priznaných vo výške 43,20 Eur ako poštovné a administratívnych nákladov
vo výške 8,64 Eur okrem konštatovania, že účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné
posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným
úkonom. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je v časti náhrady hotových výdavkov ako trov exekúcie
nenáležité a teda nesprávne.

Podľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,
ktoré sa týkajú vedenia konania. .

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na
uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.



Povinnosťou prvostupňového súdu prvého stupňa preto bolo aj svoje rozhodnutie - uznesenie riadne
odôvodniť. Napadnuté uznesenie neobsahuje úplné právne odôvodnenie tých trov exekúcie, ktoré boli
priznané ani právne posúdenie priznaných nárokov. Chýbajúce právne odôvodnenie je teda nenáležité
a nesprávne, a robí napadnuté uznesenie nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Súd nevykonal
dokazovanie ani obsahom exekučného spisu, ktorý nebol ani pripojený.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ a h / OSP zrušila vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového
súdu bude postupovať v naznačenom smere a znovu rozhodnúť o trovách exekúcie a uznesenie riadne
odôvodniť.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 druhá veta zákona
č. 757/2004 Z. z).

Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie a trovy exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.