Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoE/2/2016 z 27. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. januára 2016, sp. zn. 12CoE/2/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8514206385.1 Krajský súd Prešov | 12CoE/2/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8514206385.1 | 2016-01-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcc3f3de-8cb3-4375-b2ad-32e0487e7bc8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514206385.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12CoE/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206385 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514206385.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. D., H.. XX. X. XXXX, C. Z. XXXX/XX, XXX XX K. Ľ., o vymoženie 1.653,35 eur s prísl., o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16. 10. 2015 č.k. 3Er/702/2014 - 41, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. 3Er/702/2014-41 vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený viedol exekúciu na vymoženie čiastky 1.653,35 eur titulom právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07795/12 zo dňa 14.11.2013. Uznesením z 13.2.2015 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v časti vymoženia 268,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.653,35 eur od 11.9.2012 do zaplatenia, v časti prevyšujúcej vymoženia zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 685,35 eur od 15.10.2012 do zaplatenia, časti týkajúcej sa vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 315,34 eur a v časti týkajúcej sa vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní nad sumu 81,02 eur zamietnutá. Následne súdnemu exekútorovi bolo vydané poverenie na vymoženie sumy 685,35 eur spolu so 6 % zmenkovým úrokom od 15.10.2012 do zaplatenia a trov oprávneného a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Po vydaní poverenia na začatie exekúcie vzniesol povinný námietky proti exekúcii. Rozhodnutie rozhodcovského súdu nie je vykonateľné, pretože rozhodcovský súd na vydanie rozhodnutia nemal právomoc. Samotný nárok oprávneného vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí úveru povinnému ako spotrebiteľovi, pričom zaplatenie úveru bolo zabezpečené vystavením blankozmenky povinným ako dlžníkom. Súd konštatoval, že súčasťou úverovej zmluvy bola aj rozhodcovská zmluva ako formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol individuálne dohodnúť alebo zmeniť. Osobitne si ju nevyjednal a mohol rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť jej ustanoveniam. Rozhodcovská zmluva vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je neplatná. Sú pochybnosti o platnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, táto nebola individuálne dojednaná, pričom u povinného nebola reálna možnosť voľby prijať či neprijať rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. V prípade pochybnosti o uzavretí rozhodcovskej zmluvy sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Keď nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol vo veci rozhodovať rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Preto súd vyhovel námietkam povinného, že sú tu iné dôvody, pre ktoré exekúcia nie je prípustná (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.). Proti uzneseniu okresného súdu dal včas odvolanie oprávnený. Aj v prípade spotrebiteľských úverov podľa zák. č. 258/2001 Z.z., keď je úver poskytnutý nepodnikateľovi, je možné poskytnúť úver na výkon povolania alebo na podnikanie. Povinný uzavrel úverovú zmluvu nie v pozícií spotrebiteľa, ale požiadal o úver na výkon podnikania. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon povolania, podnikania alebo zamestnania. Prehlásenie o tom, že je mu poskytnutý úver na výkon povolania je podpísaný povinným, pričom pri poskytnutí úveru je podpísané tak isto prehlásenie, že dlžník súhlasí s obsahom zmluvy a jej všeobecnými obchodnými podmienkami. Naviac z úverovej zmluvy vyplýva, že povinný ako dlžník je živnostníkom zapísaný v Živnostenskom registri, t.j. že je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, v nej bolo dohodnuté, že spory budú rozhodované buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pre príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva nie je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje voľbu zmluvným stranám zvoliť si ochranu svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo na všeobecnom súde. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívnom určení právomoci súdu na riešení sporov. Pokiaľ súd poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, tak použitie Smernice je možné len v prípadoch, pokiaľ sa dojednáva výlučná právomoc na rozhodovanie sporov pred rozhodcovským súdom. V danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, konanie bolo písomné, pričom povinnému bola zaslaná výzva na vyjadrenie sa k žalobe. Vzdialenosť súdu od miesta bydliska nemalo žiadny vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Z toho dôvodu navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Oprávnený viedol exekúciu proti povinnému. Titulom vedenia exekúcie bol predchádzajúci rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 07795/12 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Rozhodcovský rozsudok rozhodoval o nároku oprávneného ako veriteľa zo zmenky vystavenej povinným ako dlžníkom z predchádzajúcej úverovej zmluvy zo dňa 22.11.2010, kde bol poskytnutý úver 1.000,- eur, ktorý mal byť vrátený so zvýšeným poplatkom 968,- eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 riešili dohodu o vyplnení zmenky a pri bode 14 podľa oprávneného došlo k dojednaniu rozhodcovskej doložky a podpisu osobitnej rozhodcovskej zmluvy z 22.11.2010. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, pretože sa nejedná o individuálne dojednanie takejto zmluvy, pričom môže dôjsť k tomu, aby nebol poskytnutý úver v prípade, že dlžník odmietne podpísať rozhodcovskú zmluvu. Odvolací súd sa priklonil k hodnoteniu podpísanej rozhodcovskej zmluvy, ktoré urobil súd prvého stupňa, kde konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky pri dojednávaní rozhodcovskej zmluvy pri podpise úverovej zmluvy. Povinný namietal platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy s poukazom na to, že domáha sa ochrany spotrebiteľských práv podľa zák. č. 258/2001 Z.z. týkajúceho sa spotrebiteľských úverov, pretože rozhodcovskú zmluvu si osobitne nevyjednal a mohol ju len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť jej ustanoveniam. Rozhodcovská zmluva mala spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvu neuzatváral ako živnostník, aj keď je tam uvedené jeho číslo, ale ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby. Keď vyplňoval zmluvu, bol len opýtaný, či je držiteľom živnostenského oprávnenia. Na odpoveď „áno“ mu už ďalej pracovník oprávneného vypisoval zmluvu ako živnostníkovi. V tom čase tomu nevenoval zvláštnu pozornosť, pretože nepoznal rozdiel pri uzatváraní zmluvy o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ a ako živnostník. Požičané peniaze použil na súkromné účely. V tom čase bol vo finančnej tiesni, nezaevidoval ju do účtovníctva, nepoužil na výkon povolania. Naviac v čase poskytnutia finančných prostriedkov ani nevykonával podnikateľskú činnosť a prostriedky nemohol na podnikateľskú činnosť reálne využiť. Preto ani pracovník oprávneného nekládol otázky na čo mieni tieto finančné prostriedky použiť. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva z pohľadu spotrebiteľského práva je neprípustná, neplatná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takémuto skúmaniu rozhodcovského rozsudku bol podrobený návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia, kde uznesením okresného súdu z 13.2.2015 č.k. 3Er/702/2014-21 sa hodnotila uplatnená pohľadávka z rozhodcovského rozsudku na zaplatenie dohodnutého zmenkového úroku 0,25 % denne vo vlastnej zmenke vystavenej povinným ako dlžníkom. Súd konštatoval rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi, pretože úrok 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je na hranici úžery. Prestavuje to hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka - povinného. Za nemravný považoval súd aj poplatok za poskytnutie úveru 968,- eur, čo je skoro 100 % z povoleného úveru. Preto okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti vymoženia poplatku 968,- eur, či zmenkového úroku 0,25 % denne. Už toto hodnotenie úverového vzťahu exekučným súdom jasne poukazuje na porušovanie zásad poctivého obchodného styku a rozpor s dobrými mravmi, čo nevzal v úvahu rozhodcovský súd a vyhovel v plnom rozsahu uplatnenému nároku v rozhodcovskom konaní. Keď došlo k podpisu úverovej zmluvy, ktorá má Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, a tieto už obsahujú v sebe aj princípy rozhodovania sporov z úverovej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecnými súdmi. Aby oprávnený umocnil svoju pozíciu pri rozhodovaní sporov, dal podpisovať rozhodcovskú zmluvu, pričom sú pochybnosti o tom, aby boli dostatočné objasnené rozdiely medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecnými súdmi. Dlžník v rozhodcovskej zmluve len doplnil svoje identifikačné údaje, zmluvu podpísal bez toho, aby bolo preukázané individuálne dojednanie takejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažuje také, s ktorými by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Je to klasický prípad, že nedochádzalo k individuálnemu dojednávaniu rozhodcovskej zmluvy, jej podpísanie bolo podmienené uzavretím zmluvy o úvere, pričom rozhodcovská zmluva neuvádza rozdiely v konaní pred rozhodcom a všeobecným súdom. Je možné hovoriť o nanútený riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako podmienky na poskytnutie úveru, čo spochybňuje voľbu dlžníka slobodne sa rozhodnúť či rozhodcovskú zmluvu podpíše alebo nepodpíše. Naviac dojednanie rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, t.j. v sídle dodávateľa služieb, znamená porušenie práva Európskej únie na dostupnosť súdu pre spotrebiteľa. Vo veci Súdneho dvora EÚ PANNON Gsm vec C-243/08 sa uvádza, že skutočnosť, že podmienka uzavretá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá do nej bola vložená bez osobitného vyjednania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Pre nekalosť takéhoto zmluvného dojednania je možné riešiť otázku neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy. Keď nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, potom nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov. Jeho rozhodnutie už nemôže byť základom - titulom na vedenie exekúcie proti povinnému. O tom je rozhodnutie súdu prvého stupňa, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať vec spotrebiteľa - dlžníka, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a exekúcia je tak neprípustná podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Preto krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.