Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/5/2013 z 14. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2015, sp. zn. 6S/5/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200039.1 Krajský súd Bratislava | 6S/5/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1013200039.1 | 2015-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a2b5af1-7dc6-4c4f-803a-61f26c64d4fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200039.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200039
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200039.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: H.. V.. C. Ď., R. XX, XXX XX
H., zastúpeného: Mgr. Janou Arpášovou, advokátka, so sídlom Velehradská 31, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová ul. 1, 813
30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 2012-18443/50237:1-sekr. zo
dňa 06.11.2012, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 09.01.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia
žalovaného číslo: 2012-18443/50237:1-sekr. vydaného dňa 06.11.2012, ako aj rozhodnutia 1.
stupňového správneho orgánu číslo: 759-1/2012-PVK zo dňa 12.09.2012, vrátenia veci na ďalšie
konanie a priznania náhrady trov konania.

V úvode žalobca opísal postup správnych orgánov s tým, že dňa 05.09.2012 požiadal povinnú osobu -
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o sprístupnenie informácií v zmysle
zákona č. 211/2000 Z. z. a to: 1/ uvedenie, v zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných
ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách Európskej únie/mimo
Európskej únie považuje v Slovenskej republike za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa
a ktorým dňom (dňom zloženia záverečnej skúšky, dňom vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti
vzdelania, prípadne iný deň), 2/ podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení
je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách Európskej únie/mimo
Európskej únie, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v Slovenskej republike.

Povinná osoba vydala dňa 12.09.2012 rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti nevyhovela, čo odôvodnila tým,
že žiadosť nespadala do pôsobnosti zákona o slobode informácií a dané informácie nemala k dispozícii,
nakoľko účelom zákona nie je vytváranie nových informácií, ale poskytovať tie informácie, ktoré má
povinná osoba v požadovanej forme dispozícií, pričom v danom prípade sa nejednalo o sprístupnenie
existujúcej informácie, ale sa jednalo o odborné stanovisko a právne poradenstvo.

V dôsledku ním podaného rozkladu o veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým jeho
rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby, dôvodiac tým, že požadované informácie



neboli hotovými informáciami, ktoré mal k dispozícii, tak ako to vyžadoval zákon o slobode informácií
a žiadané informácie by si vyžadovali vypracovanie odborného stanoviska, prípadne výklad zákona
a výsledkom prípravy odpovede by bolo ďalšie kvalitatívne spracovanie existujúcich, vyhľadaných,
vyňatých a zhromaždených informácií vo forme právneho poradenstva.

Žalobca uviedol, že nežiadal povinnú osobu o poskytnutie právneho poradenstva, odborného stanoviska
ani o výklad zákona. Žiadal o sprístupnenie konkrétnych zákonných ustanovení, aby si ich mohol
naštudovať a podľa nich a v súlade s nimi sa správať. Nežiadal povinnú osobu o odborné stanovisko
alebo výklad zákona, nakoľko takéto stanovisko alebo výklad zákona by mali len podporný význam a
neboli by právne záväzné. Preto sa domnieval, že tak povinná osoba, ako aj žalovaný jeho žiadosť o
sprístupnenie informácií nesprávne právne posúdili a dospeli k nesprávnemu rozhodnutiu.

Vyjadril presvedčenie, že povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktorá fakticky má k
dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa právnych predpisov k dispozícii mať musí. Poukázal na
právny názor vyslovený rozsudkom Krajského súdu v Prahe (sp. zn. 44 Ca/179/2002), podľa ktorého
pokiaľ úrad zistí, že nemá informáciu, ktorú podľa svojich povinností stanovených právnymi predpismi má
mať, je povinný ju okamžite doplniť a poskytnúť. Požadované informácie spadali do vecnej kompetencie
povinnej osoby, čo bolo v danom prípade nesporné a zároveň vyjadril presvedčenie, že povinná osoba
požadované informácie k dispozícii mala.

2.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.02.2013 a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť.

Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že povinná osoba mala povinnosť sprístupniť
iba tie informácie, ktoré mala k dispozícii, nakoľko zo zákona nevyplývala povinnosť ukladajúca povinnej
osobe vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti o sprístupnenie ešte neexistovali (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/31/2008). Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba
musela na žiadosť vytvárať nové informácie by zmenili žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn na
výkon činnosti, ktorej výsledkom by bol vznik novej, dovtedy neexistujúcej informácie, čo nebolo a nie
je účelom zákona o informáciách. Žalobcom požadované informácie neboli hotovými informáciami a
vyžadovali si vypracovanie odborného stanoviska, prípadne výkladu zákona a potom výsledkom prípravy
odpovede na takéto požadované informácie by bolo ďalšie kvalitatívne spracovanie existujúcich,
vyhľadaných, vyňatých a zhromaždených informácií vo forme právneho poradenstva. Zároveň by týmto
došlo k zaťaženiu povinnej osoby nad rámec mu zákonom stanovených povinností.

Mal za to, že žalobca nežiadal o sprístupnenie konkrétneho zákona alebo právneho predpisu, ale žiadal
žalovaného o aplikáciu na jeho skutkovú otázku. Právne predpisy sú zverejnené v zbierke zákonov.
Žalobca podľa zákona o slobode informácií nemôže žiadať, aby žalovaný určitý právny predpis aplikoval
na skutkovú otázku, prípadne situáciu. Aplikácia právneho predpisu na skutkovú situáciu je právnym
poradenstvom, to znamená vytvorením novej kvalitatívnej informácie, ktorá sa však v zmysle zákona o
slobode informácií nesprístupňuje.

3.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
obe napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie správnych orgánov, ktoré ich vydaniu predchádzalo a to
v rozsahu dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§
250f O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca e-mailom zaslaným povinnej
osobe (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) dňa 02.09.2012 žiadal
v zmysle zákona číslo 211/2000 Z. z. o poskytnutie informácie - 1/ uvedenie v zmysle akých
konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské
štúdium v krajinách Európskej únie/mimo Európskej únie považuje v Slovenskej republike za ukončené
vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (dňom zloženia záverečnej skúšky, dňom
vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne aký iný deň), 2/ podľa akých



konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného
vysokoškolského vzdelania v krajinách Európskej únie/mimo Európskej únie, ktoré bolo uznané za
rovnocenné vysokou školou Slovenskej republiky.

Povinná osoba (Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) o žiadosti žalobcu
vydala rozhodnutie č 759-1/2012-PKV zo dňa 12.09.2012, ktorým jeho žiadosti nevyhovela, čo bolo
odôvodnené tým, že z obsahu žalobcovej žiadosti vyplynulo, že sa nejednalo o sprístupnenie existujúcej
informácie, ktorú by mala povinná osoba k dispozícií, ale išlo o vypracovanie odborného stanoviska a z
časti právneho poradenstva. Z toho dôvodu žiadosť žalobcu nespadala do pôsobnosti zákona o slobode
informácií a takúto informáciu nemala k dispozícií. Účelom zákona o slobode informácií nie je vytvárať
nové informácie, ale poskytovať tie, ktoré má v žiadanej forme k dispozícií.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca rozklad zo dňa 28.09.2012, v ktorom
vyslovil názor, že povinná osoba vec nesprávne právne posúdila, čoho výsledkom bola nezákonnosť
rozhodnutia. Povinná osoba musela mať žiadané informácie k dispozícií, nakoľko spadajú do jej výlučnej
kompetencie.

Napadnutým rozhodnutím, žalovaný jeho rozklad zamietol a tvrdil rozhodnutie povinnej osoby, ktorá sa
pri rozhodovaní o veci riadila platnou právnou úpravou a vec správne právne posúdila.

Potvrdil, že žalobcom požadované informácie spadali do vecnej kompetencie povinnej osoby, ale nešlo o
hotové informácie, ktoré by boli k dispozícií tak, ako to vyžadoval zákon o slobode informácií. Predmetné
informácie by si vyžadovali vypracovanie odborného stanoviska, príp. výklad zákona a výsledkom
prípravy odpovede by bolo ďalšie kvalitatívne spracovávanie existujúcich, vyhľadaných, vyňatých a
zhromaždených informácií vo forme právneho poradenstva.

Poukázal na ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého má povinná osoba sprístupniť
informácie, ktoré pri svojej činnosti používa, využíva alebo s nimi narába. Zo zákona o slobode
informácií nevyplýva povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti
ešte neexistujú a ktoré povinná osoba nemá vytvorené, spracované a v ich originálnej podobe sa v jej
dokumentácií nenachádzajú. Rozširujúci výklad zákona, podľa ktorého by povinná osoba musela na
žiadosť vytvárať nové informácie, by zmenil žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn na výkon činnosti,
ktorej výsledkom by bol vznik novej, dovtedy neexistujúcej informácie, čo nebolo a nie je účelom zákona
o informáciách.

4.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné
osoby k dispozícii.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá
požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu
získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované
informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).



5.

Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia povinnej osoby v rozsahu podanej námietky žalobcom - nesprávneho právneho posúdenia
veci.

V danom prípade sa súd musel stotožniť s argumentáciou obsiahnutou v oboch preskúmavaných
rozhodnutiach o tom, že žalobcom žiadané informácie boli informáciami, ktoré bez ďalšieho nemali
(povinná osoba a žalovaný) povinnosť mať k dispozícií a teda na žiadosť oprávnenej osoby (žalobcu)
jej ich poskytnúť.

Zistenie a aplikáciu príslušného právneho predpisu na určitú konkrétnu skutkovú situáciu (ako tomu bolo
v predmetnom prípade žiadosti žalobcu) je vždy potrebné bezpochyby považovať za právne poradenstvo
(vypracovanie odborného stanoviska formou výkladu zákona), spočívajúcom vo vytvorení kvalitatívne
novej informácie, ktorá sa však v zmysle zákona o slobode informácií nesprístupňuje.

V prípade, ak by žalobca žiadal sprístupniť konkrétny zákon ako celok (povinne zverejňovaná informácia
- § 5 ods. 1) bolo by povinnosťou takýto zákon ako celok žalobcovi sprístupniť (postupom podľa § 7 ods.
1 - odkazom na zverejnenú informáciu, resp. jej poskytnutím). Z obsahu žalobcovej žiadosti však súd
(tak isto aj povinná osoba a žalovaný) ustálil, že žalobca nežiadal sprístupniť presne označený zákon,
ale domáhal sa výkladu ustanovení bližšie neurčeného zákona na skutkové situácie, ktoré uviedol v
svojej žiadosti o sprístupnenie informácií. Potom podľa názoru súdu nešlo o sprístupnenie konkrétnych
ustanovení zákona (tak ako sa to domnieval žalobca), ale sa jednalo o vytvorenie kvalitatívne novej
informácie a na vykonávanie takejto činnosti povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií nie je
povinná. Účelom zákona o slobode informácií je sprístupňovať oprávneným na ich žiadosť tie informácie,
ktorými povinná osoba disponuje bez toho, aby takúto informáciu musela vyhľadať v bližšie neurčenom
právnom predpise, zákonné ustanovenie následne posúdiť a aplikovať na konkrétnu skutkovú situáciu.

Je zrejmé, že v danom prípade požadované informácie bez ďalšieho nemala povinná osoba (ani
žalovaný) k dispozícií a preto žalobcova požiadavka na ich sprístupnenie bola mimo rozsah zákona o
slobode informácií a správne orgány vec správne právne posúdili, keď žiadané informácie žalobcovi
nesprístupnili.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona,
obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) a námietka žalobcu
neodôvodňovala jeho zrušenie, nakoľko podľa presvedčenia súdu povinná osoba ako aj žalovaný vec
správne právne posúdili.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v
konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom
súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.