Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1160/2015 z 19. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. apríla 2016, sp. zn. 17Co/1160/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3715204816.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/1160/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3715204816.1 | 2016-04-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc30e3bb-15a3-4e0e-a0dd-c02fe4825747 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715204816.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1160/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715204816
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715204816.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: V. C., bytom O.
K., Z. XXXX/XXX-X, zastúpenej Mgr. M. O., advokátom v O. K. proti odporcovi: Y. C., bytom O.
K., Z. XXXX/XXX-X, t.č. bytom Z., zastúpenému JUDr. Mgr. V. V., M., advokátom v O. K., C.. G.
XXX, O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Y. , nar.
XX.XX.XXXX,bytom u navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom X., na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. septembra 2015, č.k. 6C/173/2015-30,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu na
maloletého Y. m e n í tak, že odporca je povinný platiť na výživu mal. Y. sumu 100 Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 6. októbra 2015 do 30. apríla 2016 vo výške 683,98
Eur je odporca povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletého Y., nar.
XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Odporcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Y. sumou 150,-
Eur mesačne, ktoré výživné má odporca povinnosť platiť k rukám navrhovateľky vždy do posledného
dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd zároveň
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 23 ods.
1,2 Zákona o rodine konštatoval, že vzájomné vzťahy účastníkov sú v takej miere narušené, že už ani
zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia. Súd uviedol, že navrhovateľka nie
je ochotná zotrvať v manželstve s mužom, ktorý nadmerne konzumuje alkohol, nevie si kvôli alkoholu
udržať prácu, vulgárne a násilne sa správa k nej, ale aj mal. Y.. Preto súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol. O úprave práv a povinností k maloletému Y. súd rozhodol v zmysle ust. § 24 ods. 1, § 62
ods. 1, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine. S poukazom na tú skutočnosť, že o výchovu mal.
Y. sa stará navrhovateľka, ktorá má vytvorené dobré podmienky na starostlivosť o dieťa a opatrovník
taktiež žiadal maloletého zveriť do jej starostlivosti, súd zveril maloletého do výchovy navrhovateľky.
Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté dieťa súd vychádzal z toho, že mal. Y. je
žiakom strednej školy. Navrhovateľka dosahuje priemerný zárobok 328,44 Eur mesačne. U odporcu súd
uviedol, že pracoval v spoločnosti C. - Z. K., kde dosahoval zárobok do 600 Eur mesačne, pričom s ním
bol skončený pracovný pomer dohodou, keď prestal chodiť do práce, nadmerne požíval alkohol. Neskôr



bol nezamestnaný a od 13.05.2015 mal nové zamestnanie, pričom 05.06.2015 bol vzatý do väzby. Súd
teda vychádzal z uvedeného pôvodného príjmu odporcu, o ktorý prišiel svojou vinou a keďže má iba
jednu vyživovaciu povinnosť, je v jeho schopnostiach z takéhoto príjmu platiť na výživu mal. Y. sumu 150
eur mesačne. Súd dodal, že rovnako skutočnosť, že je odporca vo väzbe a bez príjmu nemôže podľa
názoru súdu ovplyvniť výšky vyživovacej povinnosti odporcu , keďže vo väzbe je pre úmyselný trestný
čin, ktorého sa dopustil na svojich rodinných príslušníkoch a táto skutočnosť nemôže mať za následok,
že mu nebude výživné riadne určené. V prípade, že výživné nebude môcť platiť, bude za neho platiť
náhradné výživné štát a následne po zamestnaní odporcu bude tento dlh štátu splácať. Pokiaľ ide o styk
odporcu s maloletým, súd tento neupravil, keďže mal za to, že upraviť styk odporcu s dieťaťom v čase,
keď je v nápravno-výchovnom zariadení, nie je vhodné. Po návrate odporcu do riadneho života bude
mať odporca možnosť požiadať o úpravu styku, pokiaľ nedôjde medzi rodičmi k dohode. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého Y. podal včas
odvolanie odporca, ktorý žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť výživné na
mal. Y. v sume 30,- Eur mesačne, prípadne žiadal, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Je toho názoru, že súdom určená výška výživného v sume 150 eur je
neprimeraná, neúmerná a v príkrom rozpore k jeho preukázaným príjmom a reálnej potrebe dieťaťa.
On bol 10.09.2015 prepustený z väzby , ide sa zaevidovať na úrad práce, bude si hľadať prácu alebo
brigádu. Taktiež mu bolo trestným rozsudkom uložené ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
Navrhovateľka na byte vymenila zámok, užíva celý majetok a on je nemajetný a s dlžobami.

K podanému odvolaniu opatrovník maloletého uviedol, že navrhuje rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.
Pridržiava sa svojho stanoviska zo súdneho konania a s rozhodnutím okresného súdu sa v plnom
rozsahu stotožňuje.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Výživné v sume 150 Eur na mal. Y., ktorý
navštevuje strednú školu, považuje za primerané. Do situácie, ktorú odporca popisuje v odvolaní, sa
dostal sám. Ona dlhé roky tolerovala jeho alkoholizmus a neprístojné správanie voči nej a synom. Väzba
bol už len vrchol jeho správania sa pod vplyvom alkoholu. Od návratu z väzby začal zasa vo zvýšenej
miere požívať alkohol, nehľadal si prácu a dlžoby z ich manželstva zostali aj tak len na nej. Ona sa
stará o ich staršieho syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a keby nepoberal invalidný dôchodok,
nevie, ako by prežili. Po poobediach a nociach pracuje v E., aby vyžili a na postihnutého syna dozerá
druhý syn. Je len na odporcovi, aby prestal piť, našiel si zamestnanie a riadne platil výživné. Ona nie
je schopná všetko zabezpečovať a platiť sama.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., doplnil dokazovanie správami o evidencii
odporcu ako uchádzača o zamestnanie, o poberaní dávok v nezamestnanosti a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolaním odporcu bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej
povinnosti odporcu na maloletého Y., preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť
rozsudku súdu prvého stupňa, pričom v ostatných výrokoch je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný
a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletého
Y. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, neupravil styk odporcu s maloletým. V týchto častiach
rozsudok odvolaním napadnutý nebol, sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloletého Y.,
pretože odporca sa s jeho výškou, určenou okresným súdom, v odvolaní nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, vec je potrebné posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o
rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností,



možností a majetkových pomerov iného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže doplniť
dokazovanie za podmienky, že ho okresný súd nevykonal. V danej veci odvolací súd doplnil dokazovanie
podľa ust. § 213 ods. 5 O.s.p..

Z doplneného dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že dňa 10.09.2015 bol odporca prepustený z
väzby. Dňa 21.09.2015 sa zaevidoval na X. ako uchádzač o zamestnanie, pričom jeho evidencia naďalej
trvá. Dňa 21.10.2015 odporca nastúpil ochranné ústavné protialkoholické liečenie v O..

Podľa správy A. O. je nepochybné, že odporca mal ešte za obdobie pred vzatím do väzby vyplatené
dávky v nezamestnanosti, a to za obdobie od 17.03.2015 do 31.03.2015 sumu 193,60 Eur, za apríl
2015 sumu 387,10 Eur a za obdobie od 01.05.2015 do 13.05.2015 sumu 154,90 Eur, ktoré sumy
boli splatné 13.08.2015. Následne mal odporca vyplatené dávky v nezamestnanosti za obdobie od
21.09.2015 do 25.01.2016, a to : za obdobie od 21.09.2015 do 30.09.2015 bola odporcovi vyplatená
dávka v nezamestnanosti v sume 129,10 Eur (dávka vyplatená dňa 15.10.2015), za mesiac október
2015 v sume 400 Eur (dávka vyplatená dňa 13.11.2015), za mesiac november 2015 v sume 387,10
Eur (dávka vyplatená dňa 11.12.2015), za mesiac december 2015 v sume 400 Eur (dávka vyplatená
dňa 14.01.2016) a za obdobie od 01.01.2016 do 25.01.2016 bola odporcovi dňa 15.02.2016 vyplatená
suma 322,60 Eur.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, oboznámením sa s
obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli v odvolaní
vznesené, po doplnení dokazovania odvolacím súdom odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v
ust. § 62 Zákona o rodine dospel k záveru, že výška výživného, určená okresným súdom nezodpovedá
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. V prejednávanej veci bolo preukázané,
že maloletý Y., pochádzajúci z manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom prvostupňového súdu, bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
navrhovateľky z dôvodu, že táto sa o ne doposiaľ starala a k jej starostlivosti neboli vznesené žiadne
výhrady. Navrhovateľka sa taktiež riadne stará aj o plnoletého postihnutého syna Y., ktorý poberá
invalidný dôchodok.

Pokiaľ ide o príjem rodičov maloletých detí, u navrhovateľky súd vychádzal z príjmu 328,44 Eur mesačne,
z ktorého príjmu hradí všetky náklady súvisiace s bývaním, cestovaním, stravovaním a starostlivosťou o
mal. Y., ktorý je študentom strednej školy a ktorý má vo veku 17 rokov náklady ako dospelý. Pokiaľ ide
o príjem odporcu, súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý by bol dosahoval v poslednom zamestnaní, ktoré
ukončil dohodou, a to v sume do 600 Eur. Napriek správnemu zohľadneniu tohto príjmu odporcu súdom
prvého stupňa pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti odporcu na mal. Y., zohľadniac aj celkovú
osobnú a finančnú situáciu odporcu, bol odvolací súd toho názoru, že v súčasnosti nie je v schopnostiach
a možnostiach otca platiť výživné na mal. Y. v sume 150 Eur, ale za primerané odvolací súd považuje
výživné v sume 100 Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že životná úroveň odporcu, ale ani navrhovateľky
v súčasnosti nie je vysoká, nemôže byť vysoká ani životná úroveň dieťaťa, ktoré sa v zmysle ust. § 62
ods. 2 veta druhá Zákona o rodine má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Je pravdou, že život
odporcu a jeho konanie je negatívnym spôsobom „sprevádzané“ požívaním alkoholu a v súčasnosti je
len na ňom, aby tomuto negatívnemu správaniu zamedzil, začal svoj život viesť správnym smerom, po
vykonaní protialkoholického liečenia sa riadne zamestnal a plnil si vyživovaciu povinnosť k mal. Y., ktorá
povinnosť musí byť pre neho prvoradá.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia
vyživovacej povinnosti odporcu na mal. Y. na čas po rozvode podľa § 220 O.s.p. zmenil.

V závislosti na takomto rozhodnutí vznikla potom potreba rozhodnúť o zročnom výživnom. Taká potreba
je inak všeobecne pri každom konečnom rozhodovaní odvolacieho súdu o výživnom v tzv. rozvodovom
konaní až potom, čo už rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť, ak je tu zároveň buď stav
nezhody medzi výškou určeného a reálne plateného výživného, resp. ak sa výživné po rozvode neplatí



dobrovoľne vôbec. Výlučne rozsudok odvolacieho súdu obsahuje výrok o zročnom výživnom, kým
rozsudok okresného súdu takýto výrok - pre rozhodovanie ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o
rozvode - logicky obsahovať nemôže.

V danej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vo výroku o rozvode nadobudol rozsudok
okresného súdu právoplatnosť dňa 06.10.2015, od ktorej doby mal odporca nepochybne povinnosť
platiť výživné na maloleté dieťa, pochádzajúce z jeho manželstva. Z obsahu spisu, ani z odvolania
odporcu a jeho ďalšieho oznámenia z 19.01.2016 nevyplýva, že po právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva platil na výživu mal. Y. výživné určené pôvodne súdom prvého stupňa , príp. aj v inej výške.
Odvolací súd preto vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva ( od 06.10.2015) do rozhodnutia odvolacieho súdu , t.j. do konca apríla 2016, keď
výživné za mesiac apríl 2016 už bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu splatné v sume 683,98
Eur. Za mesiac október 2015 predstavuje nedoplatok na výživnom sumu 83,98 Eur ( 100 Eur:31 dní
= 3,23 Eur/deň x26 dní), za mesiace november, december 2015 po 100 Eur mesačne a za mesiace
január až apríl 2016 taktiež 100 Eur mesačne, čo je spolu uvádzaná suma 683,98 Eur (83,98 Eur
+600 Eur). Vzhľadom k výške nedoplatku na zročnom výživnom a situácii odporcu, absolvujúceho
v súčasnosti ústavnú protialkoholickú liečbu, v súlade s ust. § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolací
súd umožnil odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom v sume 683,98 Eur zaplatiť v lehote do 6
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie aj v tejto časti má odporcu motivovať nájsť
si po ukončení liečenia riadnu prácu, z ktorej bude mať pravidelný príjem predovšetkým na plnenie
vyživovacej povinnosti, ako aj nedoplatku na nej.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže vo veci určenia
výživného ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .