{"guid": "4585f87a-48b8-414b-9d84-e3f72c30118b:f86853c0-44eb-46bb-8174-0ebb63b51466", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2310217265.1", "spisova_znacka": "9Co/175/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/175/2011 z 2. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. mája 2012, sp. zn. 9Co/175/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2310217265.1", "identifikacne_cislo": "2310217265", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2012-05-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-12", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f86853c0-44eb-46bb-8174-0ebb63b51466", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2310217265.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2310217265.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2310217265.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/175/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310217265
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310217265.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpený Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: H. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., B. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Renátou Fardousovou, Šaľa, Hlavná
6, o zaplatenie 11.251,32 eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 10C/105/2010-118 zo dňa 20. júna 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Odvolací súd navrhovateľovi  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.251,32
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 02.03.2010 do zaplatenia a priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 675 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ
žiadal o zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že odporca dňa 25.11.2000 spôsobil dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k usmrteniu O. a Y. J.. Za spôsobenú škodu navrhovateľ na základe zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatil Sociálnej poisťovni sumu
25.062,27 eur, pričom všetky plnenia boli krátené o spoluvinu neb. O. J.. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvého stupňa vyplynulo, že dňa 25.11.2000 odporca spôsobil motorovým vozidlom dopravnú
nehodu po požití alkoholických nápojov s najmenej 0,63‰ alkoholu v krvi, pričom jazdil rýchlosťou
najmenej 125 km/hod. v obci. Z vedľajšej cesty vošiel do jazdnej dráhy odporcu O. J. motorovým
vozidlom, pričom tento mal v krvi najmenej 0,34‰ alkoholu. V dôsledku neprimeranej rýchlosti vozidla
riadeného odporcom došlo k zrážke oboch motorových vozidiel, následkom ktorej zahynul O. J. a jeho
spolujazdec Y. J.. Odporca bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1 a 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do                 1. nápravnovýchovnej skupiny a trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov. Súd prvého stupňa z obsahu trestného spisu zistil,
že odporca viedol motorové vozidlo v obci rýchlosťou 125 - 138 km/ hod., pričom povolená rýchlosť bola
60 km/ hod. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že odporcovi muselo byť zrejmé vo vzdialenosti
najmenej 39,9 m od miesta vjazdu vozidla Favorit, že toto mu nedáva prednosť v jazde a pri jazde
povolenou rýchlosťou 60 km/hod. pri pôvodnej dynamike vjazdu vozidla Škoda Favorit by sa tieto minuli
bez toho, aby odporca musel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Navrhovateľ si uplatnil postih za
spôsobenie dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu za sumy vyplatené sociálnej poisťovni za vdovský
a sirotský dôchodok manželky a 3 dcér neb. Y. J. za obdobie od 02.10.2006 do 01.12.2007, ďalej za
obdobie 02.12.2007 do 01.12.2008 a od 02.12.2008 do 01.12.2009, pričom z celkových súm uhradených



sociálnou poisťovňou navrhovateľ uhradil len plnenie do výšky 80% z týchto súm, keďže na dopravnej
nehode sa spolupodieľal aj O. J. výškou 20% s prihliadnutím na obsah alkoholu v krvi aj u tohto vodiča.
Odporca na výzvy na zaplatenie nároku celkovo vo výške 20.854,47 eur nereagoval, pričom naposledy
si prevzal výzvu dňa 15.02.2010 s tým, že od tohto dňa mu začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie,
od čoho odvíja navrhovateľ aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že predmetom konania je regresný nárok navrhovateľa za plnenia, ktoré za odporcu vyplatil
Sociálnej poisťovni z dôvodu spôsobenej škody prevádzkou motorového vozidla. Súdu prvého stupňa
bolo preukázané spôsobenie dopravnej nehody odporcom, pričom v konaní odporca vzniesol námietku
premlčania. Pri jej posudzovaní súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
Pre premlčanie práva poistiteľa proti poistenému na náhradu platí všeobecná premlčacia doba, ktorá
začína plynúť nasledujúci deň po vyplatení plnenia poškodenému. Navrhovateľ plnil sociálnej poisťovni
dňa 08.02.2008, 05.02.2009 a 11.12.2009, a keďže žaloba bola podaná dňa 07.09.2010 je zjavné, že
výplaty uhrádzané Sociálnej poisťovni v uvedených termínoch nie sú premlčanými nárokmi. Poistné
podmienky za požitie alkoholu považujú, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu nad 0,3‰, pričom medzi
požitím alkoholu a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Súd prvého stupňa po oboznámení
sa s obsahom trestného spisu dospel k záveru, že odporca v čase dopravnej nehody prevýšil povolenú
rýchlosť v obci a požil alkohol, pričom mu bol nameraný obsah alkoholu v krvi v rozsahu najmenej 0,63‰.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že táto hladina alkoholu ovplyvnila schopnosť bezpečne ovládať
motorové vozidlo, reálne posudzovať a adekvátne riešiť dopravnú situáciu. Súd prvého stupňa vzal do
úvahy aj skutočnosť, že neb. O. J. mal nameraný alkohol v krvi v rozsahu 0,34‰, čo je na dolnej hranici.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť, že táto hranica alkoholu sa už mohla
spolupodieľať na neadekvátnom vyriešení dopravnej situácie zo strany nebohého vodiča O. J., a keďže k
nehode došlo za spoluúčasti odporcu a nebohého, súd prvého stupňa sa stotožnil s pomerom spoluviny
20% k 80% a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca. Vo svojom odvolaní poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľ si sám určil pomer zavinenia oboch účastníkov nehody na 80% zo strany
odporcu a 20  pripadajúcich na neb. O. J., pričom súdu prvého stupňa nijakým spôsobom neozrejmil
kritériá, podľa ktorých tento pomer určil a ide o ľubovôľu navrhovateľa. Poukázal na zistený alkohol v
krvi O. J., pričom mal za to, že obsah alkoholu v krvi bol v ešte výraznejšej miere a k jeho zníženiu
malo dôjsť podaním krvnej transfúzie a tým, že vzorka krvi bola odobratá až pri jeho pitve. Poukázal na
skutočnosť, že odporca riadil motorové vozidlo na hlavnej ceste a alkohol, ktorý mu bol v krvi zistený,
výrazným spôsobom nemohol ovplyvniť jeho schopnosť viesť motorové vozidlo po rovnej hlavnej ceste.
Bol to O. J., ktorý vychádzal z vedľajšej cesty a bol povinný dať prednosť autám idúcim po hlavnej ceste,
teda jeho počínanie viedlo k vzniku dopravnej nehody a jeho miera zavinenia bola podstatne vyššia
ako miera zavinenia odporcu. Zdôraznil vznesenú námietku premlčania, keďže premlčacia doba začala
pre jednotlivé plnenia plynúť deň nasledujúci po ich vyplatení Sociálnou poisťovňou pozostalým. Nie
je správny záver súdu, že premlčacia doba začala plynúť po vykonaní úhrady navrhovateľa Sociálnej
poisťovni. Vo svojom odvolaní žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietne.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. V súvislosti s určeným pomerom viny na spôsobenej
nehode vo výške 80% ku 20% uviedol, že okolnosti, ktoré viedli k určeniu tohto pomeru sú z obsahu
spisového materiálu známe. Je to predovšetkým skutočnosť, že odporca šiel motorovým vozidlom v
obci rýchlosťou 125 - 138 km/hod.,  prekročil rýchlosť povolenú v obci o 70 km/hod.. Zároveň jazdil pod
vplyvom alkoholu najmenej s 0,63‰ v krvi, pričom v čase nehody bola táto výška oveľa vyššia, približne
o 1‰, keďže skúška na alkohol bola odporcovi vykonaná až o 5,00 hod. a k nehode došlo už o 2,30
hod., teda od nehody došlo k odbúravaniu alkoholu ešte v trvaní 2,5 hodiny. Poukázal na skutočnosť, že
nie je pravdivé tvrdenie, že odporca šiel po rovnej hlavnej ceste, keďže išiel dolu mostom v pravotočivej
zákrute s výhľadom 80 - 90 m k miestu zrážky, pričom túto vzdialenosť prekonal pri veľkej rýchlosti
za 2,5 až 3 sekundy. Poukázal na zistenia znalca v trestnom konaní, že ak by odporca šiel zákonnou
rýchlosťou 60 km/hod., vozidlá by sa minuli bez nutnosti zmeny smeru či brzdenia o 14 m, pričom
odporca mal oveľa lepší výhľad, ako nebohý vodič J.. Pri dopravnej nehode zohľadnili aj mieru alkoholu v
krvi vodiča J. 0,34 ‰, pričom však tvrdenie, že bola tomuto vodičovi podaná transfúzia krvi sa nezakladá
na pravde, keďže tento zomrel okamžite po zrážke a žiadna transfúzia mu nebola podávaná a nedošlo
ani k odbúravaniu alkoholu, keďže pri smrti dochádza k okamžitému zastaveniu metabolizmu. Zároveň
poukázal na vyjadrenia znalca MUDr. R., že u nebohého ovplyvnenie alkoholom možno považovať za



nevýznamné. Napokon zdôraznil, že nie je možné pripustiť tvrdenie, že vodič na hlavnej ceste v obci
môže jazdiť akokoľvek rýchlo a spoliehať sa na to, že mu žiadna prekážka do cesty nevojde a nemožno
očakávať od ostatných účastníkov premávky, aby predpokladali, že v obci môže vyjsť zo zákruty vozidlo
rýchlosťou 130 km/hod. Aj vodič na hlavnej ceste má povinnosť jazdiť triezvy a povolenou rýchlosťou.
Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Toto rozhodnutie bolo
prijaté pomerom hlasov  3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

Odporca vo svojom odvolaní namieta dve skutočnosti, a to podľa jeho názoru nesprávne právne
posúdenie otázky premlčania súdom prvého stupňa a nesprávne posúdenie miery spoluzavinenia a teda
podieľania sa na následkoch dopravnej nehody druhého vodiča neb. O. J..

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporca vzniesol bližšie neodôvodnenú námietku premlčania
pri prvom úkone, ktorý mu patril, t.j. pri odpore proti platobnému rozkazu. Námietka nebola ničím
špecifikovaná, neobsahovala žiadnu identifikáciu, v akej časti sa premlčanie nároku namieta a na
základe akých právne relevantných okolností. Takto vznesenej námietky sa počas konania pridržiaval s
tým, že nároky navrhovateľa sú nejasné a nie je možné zistiť, z akých období pochádzajú.

Odvolací súd z listinných dôkazov zistil, že už k žalobnému návrhu bola doložená špecifikácia nároku
navrhovateľa, obsiahnutá v predžalobnej výzve, adresovanej odporcovi zo dňa 09.07.2010, z ktorej
vyplýva, akú sumu má odporca uhradiť (sumu 11.251,32 eur) v určenej lehote 8 dní na účet navrhovateľa.
Z jej obsahu je zjavné, v ktorých dňoch a v akej výške boli nároky Sociálnej poisťovne navrhovateľom
vyplatené a v akej výške si postih uplatňuje proti odporcovi ako poistníkovi. Prvá výzva na zaplatenie
regresu bola odporcovi doručená dňa 15.02.2010.



Z podaného odvolania vyplýva, že podľa odporcu je nárok premlčaný z dôvodu, že trojročná premlčacia
doba začala plynúť vždy od ich vyplatenia Sociálnou poisťovňou pozostalým, a nie až vyplatením sumy
navrhovateľom Sociálnej poisťovni.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania odvolací súd konštatuje, že túto posúdil súd prvého
stupňa správne ako nedôvodnú.

Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je lex specialis k všeobecnej úprave poistenia podľa Občianskeho zákonníka.
Obsahuje úpravu nárokov poisťovateľa, pričom obsahuje aj právnu úpravu týkajúcu sa plynutia
premlčania. V ustanovení § 12 upravuje interný postih (regres) poisťovateľa, ktorý smeruje proti
samotnému poistníkovi, resp. poistenému, za ktorého nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti. Prostredníctvom postihu sa prelamuje mechanické delenie škôd, ktoré vznikne v
dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným
a v ktorom poisťovateľ vlastne vystupuje v podobnej pozícii ako samotný poistený škodca. Regres
proti poistníkovi, resp. poistenému nemá charakter nároku na náhradu škody. Poisťovateľ si uplatňuje
nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, resp. poistníkovi, lebo za neho nahradil
škodu poškodenému. Skutočnosť, že postihové právo poisťovateľa nemá charakter nároku na náhradu
škody, má význam aj v súvislosti s úpravou premlčania nároku poisťovateľa na postih proti poistenému
a poistníkovi, ktorý sa neriadi úpravou premlčania nároku zo zodpovednostného vzťahu.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že je potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu dobu podľa § 101
OZ (trojročná premlčacia doba), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz,
pričom týmto momentom je moment výplaty poistného plnenia a takýto postoj je obsiahnutý aj v ustálenej
judikatúre (R 36/1980). To, že zákonodarca explicitne toto zakotvil v odseku 4 citovaného ustanovenia,
v ktorom sa uvádza, že právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti sa premlčí
do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia, je len zdôraznením všeobecnej právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku a nemá vplyv na právne posúdenie veci.

Odvolací súd uzavrel, že v otázke premlčania je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa vyhodnotiť
ako vecne a právne správne.

Ďalšou námietkou odporcu formulovanou v odvolaní je skutočnosť, že navrhovateľ si svojvoľne určil
pomer postihu a nezohľadnil dostatočne, že aj druhý účastník nehody, nebohý O. J., jazdil pod vplyvom
alkoholu a nehodu tak spoluzavinil. Určenie pomeru zavinenia súdom prvého stupňa, ktorý sa priklonil
k miere určenej navrhovateľom, považuje za nesprávny.

V súvislosti určením miery, v akej si poisťovňa právo proti odporcovi uplatnila, považuje odvolací súd
postup súdu prvého stupňa za správny. V tejto súvislosti sa len žiada dodať, že podmienkou vzniku
regresného práva je len to, že tieto sumy poisťovateľ skutočne vyplatil. Právo na postih je právom, nie
však povinnosťou poisťovateľa. Z toho dôvodu zákon ustanovuje, že poisťovateľ má nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti. Súd prvého stupňa správne situáciu vyhodnotil a aj odvolací súd
považuje ustálenie miery zavinenia v úrovni 80% na vrub odporcu za správny s prihliadnutím na okolnosti
dopravnej kolízie. Odporca šiel motorovým vozidlom v obci rýchlosťou najmenej 125 km/hod. a jazdil
pod vplyvom alkoholu najmenej 0,63‰ v krvi. Zo znaleckého dokazovania v trestnom konaní vyplýva, že
ak by odporca šiel predpísanou rýchlosťou, vozidlá by sa minuli bez nutnosti zmeny smeru či brzdenia
o 14 m. Zohľadnenie miery alkoholu v krvi vodiča J. 0,34‰ zodpovedá 20% spoluúčasti (v odvolaní
navrhovaná vyššia miera spoluviny z dôvodu vyššieho promile alkoholu nebohého J. nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, keďže tento zomrel okamžite po zrážke a nebola mu podaná transfúzia).
Odvolací súd za rozhodujúcu považuje mieru zavinenia odporcu, ktorý závažným porušením dopravných
predpisov spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomreli dvaja ľudia. Je relativizovaním a úvahou ničím
nepodloženou, že rovnakou mierou zavinil kolíziu nebohý vodič vstupujúci na hlavnú cestu z cesty
vedľajšej, keď najpodstatnejšou okolnosťou vyplývajúcou zo znaleckého dokazovania je to, že v prípade
jazdy v súlade s dopravnými predpismi by k nehode nebolo vôbec došlo.



Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/105/2010", "guid": "2d1e5224-c4f2-4ec2-911d-4fa995e1fe77:d20d0d34-e581-4e63-8dda-f37c3d3af87a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}