Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/329/2016 z 14. 11. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. novembra 2016, sp. zn. 43CoE/329/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6714205723.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/329/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6714205723.1 | 2016-11-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df9d28b7-b56e-4a93-b50d-6332d76ba302
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714205723.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/329/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205723
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714205723.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. O., nar. XX.
M. XXXX, bytom Z. I. C. XXX, XXX XX Z. I., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.100,29
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7330/14, o odvolaní oprávneného proti
Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/261/2014-70 zo dňa 05. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/261/2014-70 zo dňa 05. mája 2016        p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 11Er/261/2014-70 zo
dňa 05. mája 2016 zastavil exekučné konanie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Uvedené
rozhodnutie vydal exekučný súd po doručení podania súdneho exekútora - doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku - s tým, aby exekučný súd preskúmal,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo
aby rozhodol o pokračovaní exekúcie v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Exekučný súd
rozhodnutie odôvodnil tým, že právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere ako aj rozhodcovská zmluva
uzavretá v rovnaký deň t. j. 20. októbra 2010, sú spotrebiteľské zmluvné vzťahy, pričom čl. I. bod 1 a
čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53
ods. 5 zákona č. 40/1964 Z. z. absolútne neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva
nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi
účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd ďalej posúdil dohodu o vyplnení zmeniek
obsiahnutú v bode 13 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) poskytnutia úveru, z ktorej
vyplynulo, že na zabezpečenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, vystaviteľ vystavil zmenku v ktorej nie
je vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Uvedené skutočnosti
exekučný súd vyhodnotil ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Taktiež zmenkový úrok vo výške 0,25% denne úrokom zo sumy 961,33 Eur od 30. júla 2011 do zaplatenia
(tak ako si ho oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní), považoval súd za v rozpore s dobrými
mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov preto exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého uznesenia.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie podal z dôvodu, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.
§ 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Z.z. (ďalej len O.s.p.), svojim postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.



a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.). Odvolateľ nesúhlasí s postavením povinného ako spotrebiteľa. V odvolaní namietal,
že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou.
Dodal, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na
účely zamestnania. Povinný svojím podpisom potvrdil, že poskytnuté informácie sú pravdivé. Odvolateľ
poukazuje na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. - účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, neskôr zákona č. 129/2010 Z.  z. (ďalej len „Zákona o spotrebiteľských úveroch“), podľa
ktorého pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru postačuje prejav vôle uvedený v zmluve.
Odvolateľ trvá na tom, že povinný mal preukázať skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo
postavenie spotrebiteľa a ak druhá strana konala v dobrej viere, nemôže sa táto osoba dovolávať
postavenia spotrebiteľa. Odvolateľ pritom poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (ESC,
C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa Ag). Odvolateľ ďalej namietal, že exekučný súd nemohol
ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Súd môže
na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, čo
sa v danom prípade nestalo.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10.  Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/261/2014-41
zo dňa 01. júla 2014, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá. Predmetné uznesenie bolo tunajším súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/245/2014-64 zo dňa 03. decembra 2014. Z



odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplynulo, že exekučný súd nedostatočne skúmal, či samotný
exekučný titul bol vydaný s súlade so zákonom, a preto záver súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol predčasný. Dňa 23. marca 2015 exekučný súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku SR 02215/12 zo
dňa 26. júla 2012 na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.100,29 Eur s príslušenstvom. Podaním
doručeným exekučnému súdu dňa 02. februára 2016 súdny exekútor postúpil doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku na rozhodnutie.

14. Odvolací súd ďalej zo spisu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava
sp. zn. SR 02215/12 zo dňa 26. júna 2012, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou
právoplatnosti 06. augusta 2012 a vykonateľnosti 09. augusta 2012 a ktorým bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému sumu 1.100,29 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
sumy 765,33 Eur od 14. decembra 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy
765,33 Eur od 14. decembra 2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 314,57 Eur.
Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na
základe zmluvy o úvere zo dňa 20. októbra 2010. V ten istý deň bola vystavená aj zmenka a uzavretá
rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1 (ktoré sú súčasťou
predmetnej zmluvy o úvere a na ktorej sa zmluvné strany dohodli) obsahovala, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto
zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených
právnych vzťahov, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom
súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

15. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia okresného
súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia
a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých okresný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho
správnosti dodáva:

16. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že
zmluva o úvere, ktorú dňa 20. októbra 2010 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na
§ 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods.
4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že
dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely
povolania, je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.

17. Odvolací súd ďalej dodáva, že definíciu spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ktorý je
predpisom všeobecným (lex generalis) a aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu
k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym (lex specialis). Úprava normami spotrebiteľského práva
nevykazuje znaky kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť celkom
vylúčená použiteľnosť všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v OZ s poukazom na



konkrétnu úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - Zákone o spotrebiteľských úveroch. Nad princíp
uprednostnenia predpisu špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž zmysel úpravy kladie princíp
subsidiarity, teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv alebo
prípadne i len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak úplne alebo
z určitého dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné, či aspoň
uspokojivo nevyvrátené, že tu ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 OZ pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z výkladu Občianskeho zákonníka treba dospieť k záveru, že tzv. nespotrebiteľom je len tá
osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Úprava spotrebiteľa obsiahnutá v Občianskom zákonníku
je teda širšia ako úprava obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ).

18. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZRK“) pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané
rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať
majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody
medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo
nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí
neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná
rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s poukazom na ustanovenia § 52
a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 20. októbra 2010 je zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve o úvere, ktorú uzatvoril povinný (dlžník)
so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou,
podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku zmluvy o úvere zo dňa 20. októbra 2010, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil
názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so
spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá
vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak
by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V
danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva navyše ani nebola
skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil
výber predpokladaný čl. II bod 1 rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú
možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces



pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory
vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi
- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen
pred všeobecným súdom ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobností, naznačuje istú väzbu
medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe
vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany
rozhodcov.

19. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na §  387 ods.  1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).