Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/162/2014 z 29. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2015, sp. zn. 6S/162/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201527.1 Krajský súd Košice | 6S/162/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201527.1 | 2015-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z., § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5e96bfa-af54-420b-af6d-e0323447b1d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201527.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201527
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201527.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu JOFEX, s.r.o.,
Kamenný obrázok 5/290, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 880 601, zast. BENČÍK & PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.09.2014 č. 1100303/1/424574/2014/5305 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
potvrdil rozhodnutie, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z v znení neskorších
predpisov vyrubil daňovému subjektu - JOFEX, s.r.o., Kamenný obrázok 5/290, 052 01 Spišská Nová
Ves, IČO: 35 880 601 rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 v sume
41.829,89 eur.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že daňové výdavky, ich formu, rozsah a správnosť
uplatnenia preukazuje daňovník. To znamená, že daňovník musí správcovi dane v súlade so zákonom č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako hmotnoprávnym predpisom a v súlade
s Daňovým poriadkom ako procesnoprávnym poriadkom preukázať a dokázať skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti. Iba v prípade pochybností vykoná správca dane dokazovanie
v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku a to, že základ dane nebol správne určený. Dôkazná
povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti svoje tvrdenia doložiť dôkazmi. Splnenie
zákonných podmienok pre vznik nároku na uplatnenie výdavkov (nákladov) do daňových výdavkov
nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Ako dôkaz sú faktúry použiteľné len
vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Daňový subjekt ku daňovej kontrole
okrem sporných faktúr, pokladničných dokladov, zmlúv a fotografií bilboardov nepredložil žiadne doklady
(zmluvy o umiestnení bilboardov, preberacie protokoly a iné), ktoré by hodnoverne preukázali, že
služby boli poskytnuté práve spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach, nepredložil doklady
požadované správcom dane, nevedel sa vyjadriť, kto vyrobil bilboardy, pretože neskúmal, či boli
vyrobené obchodnými partnermi alebo v subdodávke, nevedel predložiť zápisnice atď.. Dodávateľské
spoločnosti S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. sa nenachádzajú na sídlach uvedených v obchodnom registri,
nepreberajú písomnosti, pričom daňové subjekty, ktoré sú vlastníkmi alebo prenajímateľmi reklamných
plôch nepotvrdili, že by s dodávateľskými spoločnosťami S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. obchodovali. Z
výpovedí svedkov - zamestnancov JOFEX, s.r.o. nebolo preukázané, že sprostredkovanie nových ľudí



pre spoločnosť JOFEX, s.r.o. zabezpečili spoločnosti S. U..G..C.. a Y., U..G..C... Žalovaný konštatuje,
že dôkazy zabezpečené správcom dane preukazujú, že fakturované služby neboli spoločnosťami
S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. vykonané, a preto výdavky vynaložené daňovým subjektom - JOFEX,
s.r.o. za tieto služby, nie sú výdavkami v súlade s ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z..
Daňový subjekt - JOFEX, s.r.o. nepredložil k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy. Tvrdenie daňového
subjektu, že spoločnosti S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. sú naďalej evidované v obchodnom registri,
že majú uvedené sídlo a nehnuteľnosť existuje, nepreukazuje dodanie fakturovaných služieb týmito
spoločnosťami. Okrem toho doklad o oprávnení vyplácať peňažné prostriedky v hotovosti G. B. mal
mať k dispozícii aj daňový subjekt, pretože malo byť samozrejmosťou pre daňový subjekt žiadať od
neho doklad, ktorým by preukázal, že je oprávnený platby za spoločnosť S. U..G..C.. prevziať. Žalovaný
neuznal daňové za výdavky faktúry vystavené spoločnosťami S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. nie len na
základe odpovede Daňového úradu Ž., ale na základe vykonaných miestnych zisťovaní vykonaných v
zmysle § 37 až 39 Daňového poriadku a ústnych pojednávaní s majiteľmi bilboardov, ako aj výpovedí
svedkov - zamestnancov. Výsluchom svedkov nebolo spochybnené, že títo svedkovia - zamestnanci
pracovali pre daňový subjekt - JOFEX, s.r.o., ale bolo spochybnené sprostredkovanie ich pracovných
miest spoločnosťami S. U..G..C.. a Y., U..G..C.., nakoľko všetci potvrdili, že spoločnosť JOFEX, s.r.o.
kontaktovali bez podnetu spoločností S. U..G..C.. alebo Y., U..G..C... Správca dane prihliadol na všetky
listinné dôkazy a fotodokumentáciu, ktorú daňový subjekt v rámci daňovej kontroly predložil a ku ktorej
sa daňové subjekty, ktoré sú vlastníkmi alebo prenajímateľmi reklamných plôch nevyjadrili, resp. uviedli,
že vizuál nebol nimi realizovaný. Daňový subjekt nesplnil podmienku preukázateľnosti, ktorá je jednou
z troch podmienok uznania výdavkov v zmysle ust. zákona č. 595/2003 Z.z.. Rozhodnutie žalovaného
bolo doručené žalobcovi dňa 20.10.2014.

Žalobca podal v zákonnej lehote (žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 19.12.2014 a doručená
Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.12.2014) proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu W.Š., pobočka U. B. P. zo dňa
28.05.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Gaľ zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň požadoval od žalovaného náhradu trov konania. Uviedol, že správca dane bol povinný podľa
§ 68 ods. 3 Daňového poriadku vydať rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s
daňovým subjektom. Posledná zápisnica bola spísaná dňa 15.05.2014, a teda správca dane bol povinný
vydať rozhodnutie do 30.05.2014. Dátum 28.05.2014 nemožno považovať za deň vydania rozhodnutia,
nakoľko rozhodnutie bolo správcom dane odoslané na poštovú prepravu dňa 23.06.2014, čo je až
39 dní od prerokovania protokolu, z ktorého bola spísaná posledná zápisnica so žalobcom. Žalobca má
za to, že pod vydaním rozhodnutia je potrebné rozumieť jeho podanie, nie len písomné vyhotovenie.
Správca dane vylúčil z daňovo uznaných nákladov náklady, ktoré boli fakturované spoločnosťami S.
U..G..C.. a Y., U..G..C.. na základe odpovede na dožiadanie Daňového úradu Ž., pobočka G., pričom
dostatočne nezistil skutkový stav veci, nakoľko neuskutočnil výsluch konateľa spoločnosti S. U..G..C..
a Y., U..G..C.., čo aj sám priznal a vydal rozhodnutie len na základe domnienok. Nemožno pripísať
na ťarchu žalobcu, že sa správcovi dane nepodarilo predvolať konateľa spoločnosti S. U..G..C.. a Y.,
U..G..C.. na výsluch. Žalobca poukazuje na to, že v daňovom konaní nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním žalobcu a zlým daňovým ratingom jeho dodávateľov, o ktorom sa žalobca
v čase dodania služby nijako nemohol presvedčiť. Ako jeden z dôvodov pre neuznanie daňových
nákladov je podľa správcu dane neexistencia sídla dodávateľov žalobcu, čo však nie je pravda, nakoľko
tieto spoločnosti sídla majú, a to či je sídlo len administratívne, alebo aj faktické nijako nesúvisí s
tým či služba bola, alebo nebola žalobcovi poskytnutá. Správca dane nevykonaním výsluchu konateľa
spoločnosti S., U..G..C.. nemohol zistiť a preukázať, na základe akého právneho titulu bol G. B.
oprávnený preberať finančné prostriedky za spoločnosť. Miestne zisťovania, ktoré správca dane vykonal
v spoločnostiach vlastniacich alebo prenajímajúcich reklamné plochy boli de facto ústne pojednávania,
pretože výsluch svedkov bol realizovaný vo forme otázok a odpovedí, čím sa správca dane snažil
obísť zákonom garantované právo kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom otázky pri
ústnom pojednávaní. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 20S/47/2011 zo dňa 06.12.2011, v ktorom súd uzavrel, že fyzické osoby nepodávali vysvetlenia
v rámci miestneho zisťovania, ale boli vypočúvaní ako svedkovia. Správca dane navyše nemohol
miestnym zisťovaním zistiť relevantné skutočnosti, pretože ani v jednom prípade nebolo vysvetlené ako
sa reklama žalobcu dostala na bilboardy spoločností. Správca dane sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že odberateľom v tomto prípade mohla byť tretia strana, ktorá pre účely dosiahnutia najlepšej ceny
mohla objednať reklamné plochy pre dodávateľov žalobcu. Správca dane sa vo veci sprostredkovania
zamestnancov snažil formou svedeckej výpovede zistiť, resp. overiť skutočnosti, ktorými svedkovia



nemohli disponovať a nemohli relevantne odpovedať na položené otázky. Správca dane je však
povinný na dosiahnutie cieľa používať primerané prostriedky. Nie je možné kladením nesprávnych
otázok nesprávnym osobám potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti, o ktorých tieto osoby nemôžu byť
informované. V danom prípade nebol dôvod informovať svedkov, kto zadal inzerát a vôbec na základe
akého zmluvného vzťahu boli preverené informácie o ich vzdelaní a odborných schopnostiach, keď
išlo o informácie týkajúce sa výlučne zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Žalobca
namieta spôsob, akým správca dane vybral konkrétne osoby ako svedkov. Žalobca rozporuje neuznanie
nákladov za nábor sprostredkovaných zamestnancov správcom dane na základe selektívneho výberu
4 vypočutých svedkov, čo predstavuje zanedbateľných 4,17 % z 96 sprostredkovaných zamestnancov.
Žalovaný a správca dane sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, že jeden zo svedkov potvrdil,
že k zamestnaniu sa dostal cez inzerát a pozná spoločnosť S. U..G..C... Správca dane neprihliadol
na listinné dôkazy a fotodokumentáciu, ktoré žalobca predložil, čo nijako nezdôvodnil a nijako sa
nimi ani nezaoberal. Správca dane zmluvy, na základe ktorých boli poskytnuté služby nespochybnil a
faktúry neoznačil za neúplné. Žalobca na základe uvedeného považuje rozhodnutie správcu dane, ako
aj rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočne zistený skutkový
stav daňovej veci.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe z 03.03.2015 opätovne uviedol to, čo
už vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a ďalej uviedol, že rozhodnutie správcu dane bolo
vydané v súlade s § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Daňový poriadok nespája s nedodržaním lehoty
na vydanie rozhodnutia žiadne právne dôsledky, t.j. nespôsobuje jeho neplatnosť. Tvrdenie žalobcu,
že obidve spoločnosti majú sídlo a nehnuteľnosť existuje, nepreukazuje dodanie fakturovaných služieb
týmito spoločnosťami. Žalovaný považuje za pravdivé tvrdenie žalobcu, že daňovému subjektu žiaden
zákon priamo neukladá povinnosť vopred si overiť dodávateľa, avšak povinnosť uložená v ustanovení
§ 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázať vynaložené výdavky, je sama o sebe dostatočným dôvodom
na to, aby si v záujme preukázania vynaložených dôkladne overil dodávateľovu totožnosť. Zápisnice o
miestnom zisťovaní, ktoré neboli získané v rozpore so zákonom neobsahujú otázky a odpovede tak,
ako to namieta žalobca, ale obsahujú iba vyjadrenia príslušného konateľa zastupujúceho spoločnosť,
v ktorej bolo miestne zisťovanie vykonané, a to k prevereniu obchodných aktivít so spoločnosťami
S. U..G..C.. alebo Y., U..G..C... Iba výsluch svedka - P. P. bol vykonaný bez účasti žalobcu, a preto
bol vo vyrubovacom konaní zopakovaný. Zo zápisníc o miestnom zisťovaní jednoznačne vyplýva,
že sa nejednalo o výsluch svedka. O skutočnostiach, kto bude mať umiestnenú reklamu, by mali
byť majitelia reklamných plôch treťou stranou informovaní a nemali by dodatočne zisťovať ako sa
reklamy dostali na ich bilboardy. Spoločnosti S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. boli nekontaktné a vyjadrenie
konateľa spoločnosti JOFEX, s.r.o. nedostatočné, a preto žalovaný považuje náhodný výber svedkov a
ich vypočutie za účelom získania informácií za primeraný a najhospodárnejší spôsob ich získania, čo
prispelo k správnemu posúdeniu merita veci. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný uvádza, že posúdenie
skutkového stavu veci a prijaté závery boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 595/2003 Z.z., ako aj Daňového poriadku, a preto navrhuje žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 30.04.2015 právny zástupca žalobcu zopakoval žalobné dôvody a žiadal
vyhovieť žalobe a zrušiť žalované, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Poverená zástupkyňa žalovaného
obhajovala argumenty uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou žalobcu
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po vypočutí účastníkov
konania a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobným
námietkam žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).



Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov tak, ako ho mal Krajský súd v
Košiciach k dispozícii vyplýva, že Daňový úrad W., pobočka U. B. P. oznámil listom zo dňa 19.03.2013
daňovému subjektu JOFEX, s.r.o., Kamenný obrázok 5/290, Spišská Nová Ves, IČO: 35 880 601
začatie daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 s
dátumom začatia tejto kontroly dňa 18.04.2013 o 09:00 hod.. Dňa 18.04.2013 bolo vykonané ústne
pojednávanie s konateľom spoločnosti JOFEX, s.r.o. pánom K. U., o čom bola spísaná zápisnica
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Gaľ, kde bolo okrem iného uvedené, ktoré účtovné a iné doklady
predložil daňový subjekt správcovi dane ku kontrole. Ďalšie ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti
JOFEX, s.r.o. pánom K. U., o ktorom bola vyhotovená zápisnica, bolo uskutočnené dňa 14.06.2013 a
týkalo sa obchodnej spolupráce spoločnosti JOFEX, s.r.o. so spoločnosťami S. U..G..C.., Y., U..G..C..
a spoločnosťou U. V. U. U..G..C... Na základe dožiadania Daňového úradu W.Š., pobočka U. B.
P. odpovedal Daňový úrad Ž. listom zo dňa 09.08.2013, kde okrem iného uviedol, že na sídlach
spoločností S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. uvedených v obchodnom registri sú tieto ako adresáti poštových
zásielok neznáme. Na uvedených adresách sa nachádzali byty, ktoré ako skutočné sídlo spoločnosti
nefungovali a mali svojich majiteľov. Obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 19.09.2013
boli výsledky miestneho zisťovania v sídle spoločnosti G. G. L., U..G..C.. týkajúce sa jej obchodných
vzťahov so spoločnosťami S. U..G..C.., Y., U..G..C.. a JOFEX, s.r.o. vo veci vyhotovenia a umiestnenia
bilboardov, kde bolo konštatované, že spoločnosť G. G. L., U..G..C.. nemala s uvedenými spoločnosťami
obchodné aktivity. Obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 09.10.2013 boli výsledky miestneho
zisťovania v sídle spoločnosti H. T. U.. U. G..C.. týkajúce sa jej obchodných vzťahov so spoločnosťami
S. U..G..C.., Y., U..G..C.. a JOFEX, s.r.o. vo veci vyhotovenia a umiestnenia bilboardov, kde zástupca
spoločnosti H. T. U.. U. G..C.. uviedol, že ani jedna z uvedených spoločností nikdy nebola jej obchodným
partnerom. Obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 11.10.2013 boli výsledky miestneho
zisťovania v sídle spoločnosti X.Á. U..G..C.. týkajúce sa jej obchodných vzťahov so spoločnosťami S.
U..G..C.., Y., U..G..C.. a JOFEX, s.r.o. vo veci vyhotovenia a umiestnenia bilboardov, kde zástupca
spoločnosti X. U..G..C.. uviedol, že ani s jednou z uvedených spoločností nikdy nemal obchodné aktivity.
Obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 15.10.2013 boli výsledky miestneho zisťovania v sídle
spoločnosti N., U.. U. G..C.. týkajúce sa jej obchodných vzťahov so spoločnosťami S. U..G..C.., Y.,
U..G..C.. a JOFEX, s.r.o. vo veci vyhotovenia a umiestnenia bilboardov, kde zástupca spoločnosti N.,
U.. U. G..C.. uviedol, že ani jedna z uvedených spoločností nikdy nebola jej obchodným partnerom.
Obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 16.10.2013 boli výsledky miestneho zisťovania v sídle
daňového subjektu N.. I. U., B. týkajúce sa jeho obchodných vzťahov so spoločnosťami S. U..G..C.., Y.,



U..G..C.. a JOFEX, s.r.o. vo veci vyhotovenia a umiestnenia bilboardov, kde pán U. uviedol, že ani jednej
z uvedených spoločností neboli v roku 2011 a 2012 poskytnuté reklamné služby. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 19.12.2013 vyplýva, že tam uvedený vlastníci alebo prenajímatelia reklamných
plôch neobchodovali so žalobcom ani so spoločnosťami S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. a neevidujú vo
svojom účtovníctve faktúry vystavené pre žalobcu alebo pre spoločnosti S. U..G..C.. a Y., U..G..C...
Na základe výpovedí svedkov uvedených v tejto zápisnici správca dane dospel k záveru, že daňový
subjekt nevynaložil zaúčtované výdavky na sprostredkovanie ľudí a prác, ako to vyplýva z faktúr. Dňa
06.05.2014 bol správcom dane ako svedok vypočutý P. P. za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu,
ktorý mu mohol klásť otázky, čo je obsahom zápisnice z tohto dňa. Dňa 06.05.2014 bol správcom dane
ako svedok vypočutý K. W. za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý mu mohol klásť otázky,
čo je obsahom zápisnice z tohto dňa. O výsledku daňovej kontroly ktorej vyhotovil správca dane Protokol
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Gaľ zo dňa 13.02.2014. Žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 uviedol základ dane vo výške 135.606,49 eur a
daň v sume 25.765,23 eur. Správca dane neuznal za daňové výdavky náklady na úhradu faktúr za
poskytnutie reklamných, propagačných a inzertných služieb - faktúru č. XXXX/XX v sume 32.000,00
eur, faktúru č. XXXX/XXB v sume 81.0000,00 eur od dodávateľa S. U..G..C.. a faktúru č. XXXX/XX v
sume 75.000,00 eur od dodávateľa Y., U..G..C.., ako aj za sprostredkovanie pracovných miest - faktúru č.
XXXX/XXA v sume 12.654,00 eur od dodávateľa S. U..G..C.. a faktúru č. XXXX/XX v sume 17.400,00 eur
od dodávateľa Y., U..G..C... Obsahom zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 15.11.2013 boli svedecké
výpovede T. Š., J. I., K. W..

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane je oprávnený pri
vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo
neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových
subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového
nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti
daňového subjektu.

Podľa § 37 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane je oprávnený
na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne
zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v
rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

Podľa § 39 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt alebo
iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc
a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi



dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo
sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt,
u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak vzniknú pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 25 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak vypovedá svedok, daňový subjekt
alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný
o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie obsahuje
odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie daňovým
výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich
výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t/, v akej
sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto
zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej
výške.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

V preskúmavanom prípade ide o vyrubenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2011 v sume 41.829,89 eur z dôvodu neuznania niektorých nákladov za daňové výdavky,
nakoľko daňový subjekt - žalobca nepreukázal, že tieto náklady skutočne vznikli.

Krajský súd v Košiciach po preskúmaní postupu správnych orgánov prvého a druhého stupňa dospel
k záveru, že daňové doklady, na základe ktorých žalobca preukazoval svoje výdavky, sú nevierohodné
a fiktívne.

Na splnenie zákonných podmienok na uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky
základu dane nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru - služby, len preukázaním
faktúry. Daňovník musí poskytnúť také daňové doklady, ktoré jednoznačne preukazujú prijatie
zdaniteľného plnenia a aj skutočnosť, že k prijatiu tovaru - služby deklarovaného (ej) v daňovom doklade
aj reálne došlo.

V súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení zmien a doplnkov
správca dane neuznal výdavky v sume 220.157,33 eur a o túto sumu zvýšil základ dane z príjmov
právnických osôb za rok 2011. Kontrolované účtovné doklady mali požadované formálne náležitosti,
avšak ich obsah nezodpovedal skutočnosti. Správca dane inklinuje k zohľadňovaniu skutočnej podstaty



transakcií namiesto spoliehania sa na formálnu evidenciu. Daňovníci by teda mali byť schopní preukázať
na účely daňovej uznateľnosti nákladov, že dodávky boli skutočne zrealizované.

V rámci daňového konania, ako to vyplýva z vyššie uvedeného skutkového stavu zisteného z
obsahu administratívneho spisu žalovaného, sa uskutočnilo rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého
bolo konštatovanie správnych orgánov, že prekážkou daňovej uznateľnosti žalobcom deklarovaných
výdavkov v predmetnej veci bolo nesplnenie podmienky ich preukázateľnosti s tým, že správne orgány
dostatočne zdôvodnili neuznanie týchto výdavkov.

Podľa názoru konajúceho súdu bol v preskúmavanej veci náležite zistený skutkový stav, žalobca
mal možnosť navrhovať dôkazy a preukázať pravdivosť svojich tvrdení, čo sa mu však nepodarilo.
Nepreukázal vierohodnosť sporných účtovných dokladov a neuniesol tak dôkazné bremeno v zmysle
citovaného ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z..

Dôkazné bremeno v daňovom konaní leží na pleciach daňových subjektov, preto pokiaľ si uplatňuje
daňovník výdavky ako daňovo uznateľné musí preukázať, že si ich uplatnil v súlade so zákonom
o daniach z príjmov, a taktiež môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva
a súčasne, a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť. V tomto ohľade sa súd plne
stotožňuje so záverom správcu dane, ako aj žalovaného ohľadne dôvodov neuznania výdavkov žalobcu
na úhradu faktúr za poskytnutie reklamných, propagačných a inzertných služieb vyplývajúcich zo
zmlúv o reklamnej, propagačnej činnosti a inzercii uzavretých medzi žalobcom ako zadávateľom a
spoločnosťami S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. ako zhotoviteľmi, ako aj výdavkov na úhradu faktúr za
sprostredkovanie pracovných miest vyplývajúcich zo sprostredkovateľských zmlúv uzavretých medzi
žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťami S. U..G..C.. a Y., U..G..C.. ako sprostredkovateľom.
Tvrdenie žalobcu o porušení § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. je podľa názoru konajúceho súdu v
konečnom dôsledku nepodstatné.

Súd vychádzajúc so skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu s poukazom na závery
uvedené vyššie považoval žalobné námietky za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť
žalobného návrhu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol stotožniac sa s dôvodmi
žalovaného rozhodnutia, keď pri nedostatku relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.