Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/245/2014 z 24. 3. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. marca 2015, sp. zn. 23S/245/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6014201572.1
Krajský súd Banská Bystrica | 23S/245/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6014201572.1 | 2015-03-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb., § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z., § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z., § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8307c8eb-f44d-4d8c-8297-c32bed6aebb5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6014201572.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/245/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201572
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, XXX XX D. D., zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, so
sídlom 9.mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-
BB-KDI2-112-002/2014 zo dňa 25.11.2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu     z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, Okresný dopravný inšpektorát, rozhodnutím ORPZ-BB-
ODI2-271/2014-SK zo dňa 08.09.2014, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch rozhodol, že obvinený z priestupku K. K. (v procesnom postavení žalobca) dňa 12.04.2014
v čase o 18:42 hod. viedol motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Vito ev.č. D po ceste 1.triedy č. 50 v
smere jazdy od Stožku do Zvolena, kde pred obcou Pstruša v 253,4 km zapríčinil dopravnú nehodu, a
to tak, že pri predchádzaní pred ním idúcej jazdnej súpravy zloženej z traktora tov.zn. Frendt ev.č. A a
vlečky s cisternou bez ev.č., ktorú viedol vodič W. J., ohrozil vodiča E. X. , ktorý viedol osobné motorové
vozidlo tov.zn. VW Lupo švajčiarskeho ev.č. Q a ktorý začal úkon predchádzania vozidla Mercedes Benz
Vito ev.č. D skôr a v tom čase sa nachádzal v protiidúcom jazdnom pruhu na jeho úrovni, následkom
čoho vodič Elez X. v snahe vyhnúť sa zrážke s vozidlom Mercedes Benz Vito vyšiel s vozidlom mimo
cestu vľavo, kde pri snahe dostať sa späť na vozovku dostal s vozidlom šmyk a prednou časťou vozidla
narazil do ľavého boku traktora Frendt. Vodič K. K. sa s vozidlom vrátil späť do jazdného pruhu za jazdnú
súpravu. Po spôsobení dopravnej nehody si K. K. nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, a to,
že bezodkladne nezastavil vozidlo, dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody
a z miesta dopravnej nehody s vozidlom odišiel smerom do Zvolena. Pri dopravnej nehode k zraneniu
osôb nedošlo, došlo však k hmotnej škode na vozidle VW Lupo a traktore Frendt. K. K. týmto svojim
konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 5 písm. c/, § 65 písm. a/, § 66 ods. 2 písm. a/,
d/, e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, l/ zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. a/
s poukazom na § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinenému K. K. uložil pokutu vo výške 700 Eur
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia. Zároveň zaviazal obvineného zaplatiť trovy konania vo výške 16 Eur.



Žalovaný, ako odvolací správny orgán, na základe odvolania žalobcu zmenil výrok a odôvodnenie v časti
opis skutku, keď vypustil text „..., že bezodkladne nezastavil vozidlo, ...“ a zmenil výrok a odôvodnenie
v časti kvalifikácie skutku, keď vypustil text „... § 65 písm. a/, ...“, zmenil výrok v časti uloženia sankcie
tak, že sa K. K. ukladá pokuta vo výške 700 Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
12 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ostatné časti
prvostupňového rozhodnutia zostali nedotknuté.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie. V žalobe namietal nesprávny postup a nedostatok náležitostí rozhodnutia, ďalej
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav. Konanie prvostupňového
správneho orgánu považoval za neopodstatnené a unáhlené, bez náležitého rešpektovania práva
žalobcu, spočívajúceho v príležitosti svoje práva a záujmy účinne a spravodlivo obhajovať,
pri rešpektovaní a dodržiavaní úzkej súčinnosti a spolupráce s účastníkom konania. Vytýkal
prvostupňovému správnemu orgánu, že sa nevysporiadal dostatočne so všetkými dôkazmi, nakoľko
nevykonal dôkaz výsluch svedka, ktorého po ústnej dohode navrhol žalobca. Správny orgán konal
bez náležitého objasnenia skutkového stavu, keď sa nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu.
Svedok by svojou výpoveďou objasnil a vyvrátil sporné tvrdenia, ktoré preukázateľne medzi jednotlivými
svedkami existujú. Konkrétne navrhol pri ústnom pojednávaní zo dňa 16.04.2014 ako dôkaz výpoveď
svedka W. J., ktorý bol so žalobcom na spoločnej akcii, pričom keď sa vracali z akcie, svedok bol v
druhom aute za žalobcom a videl celú nehodovú udalosť. Namietal porušenie zásad správneho konania
v zmysle § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Správneho poriadku. Tvrdil, že vykonanie navrhnutých dôkazov by
zásadným spôsobom zmenili kvalifikáciu priestupku v prospech žalobcu. Žalobcovi bola v správnom
konaní odňatá možnosť právnej predvídateľnosti postupu a bol poškodený na právach tým, že žalobcovi
neoznámili zákonnú a ani navrhovanú výšku sankcie. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že
nerešpektoval dôvody žalobcu na nemožnosť sa dostavenia na ústne pojednávanie dňa 08.09.2014,
keď žalobca trval na bezpodmienečnej prítomnosti svojho advokáta. Vytýkal správnym orgánom, že
nevykonali všetky navrhnuté dôkazy, ktoré  žalobca navrhol ešte počas prvého ústneho pojednávania.
Návrh advokáta na vypočutie svedka považovali za bezvýznamný z dôvodu, že v danej veci boli vypočutí
všetci svedkovia, ktorí dopravnú nehodu videli. Takýto postup správneho orgánu považoval žalobca za
pochybný, nakoľko došlo k porušeniu základnej zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď správny orgán
zobral do úvahy iba tie skutočnosti a vykonal iba tie dôkazy, ktoré svedčia v neprospech žalobcu.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 19.01.2015 trval na zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. K žalobnej námietke ohľadom tvrdenia žalobcu, že bol ukrátený
na svojich právach v dôsledku toho, že prvostupňový správny orgán prejednal priestupok na ústnom
pojednávaní bez jeho prítomnosti, ako aj bez prítomnosti jeho advokáta a k žalobnej námietke, že nebol
vykonaný dôkaz svedecká výpoveď W. J., žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán predvolal
žalobcu na ústne pojednávanie predvolánkou zo dňa 19.08.2014 na deň 08.09.2014, doručenie bolo
vykázané zo dňa 25.08.2014. Advokát si prevzal upovedomenie o začatí konania a zároveň predvolanie
na ústne pojednávanie dňa 21.08.2014. Žalobca sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil na ústnom
pojednávaní, pričom svoju neúčasť náležite a včas neospravedlnil žiadnym spôsobom, a preto mohol
správny orgán pojednávať aj bez účasti žalobcu. Túto neúčasť na pojednávaní a prejednanie priestupku
v neprítomnosti obvineného z priestupku, za takýchto okolností, keď bol žalobca riadne predvolaný,
nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle ustanovení zákona o
priestupkoch, pričom poukázal na rozhodnutie zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR
č. 5/1995 pod R 58/1995. Prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán, použili na dokazovanie
všetky prostriedky, ktoré im boli známe a ktorými mohli zistiť skutočný stav veci, pričom tieto boli
vykonané v súlade s právnymi predpismi. Žalobca uviedol meno osoby, ktorá môže svojou výpoveďou
objasniť skutkové okolnosti dopravnej nehody až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, vo svojom
odvolaní. Prvostupňový správny orgán nepokladal za potrebné doplniť dokazovanie o výpoveď svedka,
preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Žalovaný po vyhodnotení listinných dôkazov
tiež dospel k záveru, že vykonané dokazovanie je postačujúce na vyvodenie odôvodneného záveru
o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky účastníkom
konania. Žalobca v zázname o podaní vysvetlenia, ani v zápisnici z ústneho pojednávania nevyužil
zákonnú možnosť a nenavrhol na podporu svojich tvrdení konkrétne dôkazy, ktoré mu boli známe.
Podľa názoru žalovaného výpoveď ním navrhnutého svedka by nemohla ovplyvniť dôkaznú situáciu v



jeho prospech, pretože žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že žalobca zavinil
vznik dopravnej nehody. K namietanej výške a druhu sankcie žalovaný uviedol, že sankcia bola uložená
primerane a mala by splniť individuálny prevenčný účinok, keďže dosiaľ ukladané sankcie žalobcovi
sa míňali účinku a žalobca ďalej porušoval dopravné predpisy a dopúšťal sa protiprávneho konania.
Žalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch uložená sankcia 700 Eur, čo je v
hornej polovici sadzby a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, čo je základná sadzba za postihnuteľný priestupok. Preto žalovaný nemohol
neuložiť sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, pričom najnižšia možná výmera sankcie je
jeden rok zákazu činnosti.

Žalobca v žalobe zároveň žiadal súd o povolenie odkladu výkonu rozhodnutia správneho orgánu, ktorej
žiadosti nebolo predsedníčkou senátu vyhovené, o čom bol žalobca v zmysle ustanovenia 250c ods. 1,
posledná veta O.s.p. upovedomený.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu
zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobca, v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, l/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola podľa
§ 22 ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 700
Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.

Súd poznamenáva, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je ovládané dispozičnou zásadou,
preto súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a postupu len v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby), t.j. súd mohol zohľadniť len tie žalobné námietky,
ktoré žalobca uplatnil v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia rozhodnutia žalovaného.
Súd nezohľadňoval neskôr namietané skutočnosti, ktoré boli podané, či prednesené na pojednávaní.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej
nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda,
l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; za priestupok podľa odseku
a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov,
b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,
c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
d) písm. j) sa uloží pokuta 1 500 eur,
e) písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,



f) písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; pri určení druhu sankcie a jej výmery sa
prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým
spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; za viac priestupkov toho istého páchateľa
prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok
najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto
priestupkov.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke; vodič nesmie predchádzať, ak by
ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke; účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá
sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke; účastník dopravnej nehody
je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.

Po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov
konania, súd dospel k záveru, že jednotlivé žalobné námietky nie sú dôvodné. Žalovaný, ako aj
prvostupňový správny orgán, v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovali
príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia žalovaného.

Súd nezistil rozporné tvrdenia vo vyjadreniach vypočúvaných osôb. Naopak, vyplýva z nich jednotný
skutkový dej, ktorý dostatočne objasnil správny orgán.

K námietke žalobcu, že bol dotknutý na svojich právach v dôsledku skutočnosti, že mu nebolo umožnené
byť prítomný na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, súd konštatuje, že
z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že na pojednávanie nariadené na deň
08.09.2014, bol riadne predvolaný, ako aj jeho právny zástupca. Z obsahu administratívneho spisu nie je
zrejmá skutočnosť, tvrdená v žalobe, o nemožnosti zúčastniť sa tohto pojednávania advokátom z dôvodu
náhlych zdravotných problémov potomka. Naopak, v administratívnom spise (čl. 64) sa nachádza úradný
záznam spísaný npor. O. T. dňa 08.09.2014, z ktorého vyplývajú iné dôvody neprítomnosti obvineného
a jeho zástupcu na tomto pojednávaní, ktoré aj podľa názoru súdu nie sú akceptovateľné a nemožno
ich považovať za závažný dôvod nedostavenia sa na pojednávanie, preto prvostupňový správny orgán
nepochybil, ak vykonal ústne pojednávanie v neprítomnosti advokáta, ako aj obvineného.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom žalovaného, že neprítomnosť obvineného z priestupku
a jeho advokáta na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, na ktoré boli obaja
riadne predvolaní, nespôsobuje porušenie práva obvineného na obhajobu, nakoľko žalobca nepreukázal
žiadny ospravedlniteľný dôvod neúčasti.

Súd nepovažoval z dôvodnú ani žalobnú námietku žalobcu o neakceptovaní jeho návrhu na vypočutie
svedka W. J.. Účastník konania má právo navrhovať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, vrátane
návrhu na vypočutie svedka. Správny orgán však nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy, ale
musí odôvodniť, prečo navrhnutý dôkaz nevykoná. Žalovaný náležite odôvodnil, prečo nepovažoval za
potrebné navrhnutého svedka v konaní vypočuť. Rovnako aj súd, vzhľadom na okolnosti vyplývajúce
zo spisového materiálu, zastáva stanovisko, že nebolo potrebné svedka vypočuť. Z predloženého
spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, aké dôkazy boli použité na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci. Žalobca v žalobe tvrdil, že výpoveď svedka by zásadným spôsobom zmenila kvalifikáciu
priestupku v prospech žalobcu. Takéto tvrdenie vyznieva účelovo, najmä, ak žalobca ako obvinený z



priestupku v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom svedka neoznačil v Zázname o podaní
vysvetlenia a ani v Zápisnici z ústneho pojednávania. Neuviedol žiadneho konkrétneho svedka,
ktorého by žiadal vypočuť k inkriminovanej udalosti. Je nelogické, aby nebol svedok identifikovaný
a označený generáliami pri prvotných úkonoch účastníka konania, pokiaľ tohto svedka považuje za
kľúčového, navyše ho dobre poznal. Dokonca aj v návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 07.07.2014
prostredníctvom splnomocneného advokáta nie je uvedený konkrétny svedok, len je návrh na doplnenie
dokazovania s tým, že tento bude doplnený do 7 dní, avšak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že
ani žalobca, ani advokát, nedoplnili návrh na doplnenie dokazovania v lehote, ktorú si sami určili. Prvýkrát
bolo uvedené meno osoby, ktorá môže svojou výpoveďou objasniť skutkové okolnosti dopravnej nehody
až v odvolaní. Všetky tieto okolnosti vznášajú pochybnosti o pravdivosti svedeckej výpovede, ako aj o
potrebe takýto dôkaz vykonať s prihliadnutím na skutočnosť, že všetky vypočuté osoby v konaní zhodne
popísali skutkový dej, ktorý možno považovať za ustálený a postačujúci pre vyvodenie záveru o naplnení
skutkovej podstaty priestupku, za ktorý bol žalobca uznaný vinným a za ktorý bol sankcionovaný.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného, dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.
Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami
žalobcu, svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu
stotožnil.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie §
250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.