Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/50/2017 z 19. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. júna 2017, sp. zn. 1To/50/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5314010180.1 Krajský súd Žilina | 1To/50/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5314010180.1 | 2017-06-19 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: TZ, § 360 ods. 1 TZ, § 360 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9ef3ab1-e208-4c55-a654-7a32b6cb6ca7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5314010180.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/50/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314010180.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. júna 2017 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. E., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn.
2T/75/2014 zo dňa 7.11.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. E. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/75/2014 z 7.11.2016, bol obžalovaný A. E. uznaný
vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.12.2010 v čase okolo 22.45 h. v byte č. XXXX/X na ul. O. D. v meste L. pod vplyvom alkoholu
začal najskôr svojej exmanželke M. E., nar. XX.X.XXXX vulgárne nadávať, s tým, že jej povedal, aby sa
odsťahovala, lebo ju čaká guľka, pričom M. E. následne odišla od neho do detskej izby, kde sa zobudila
jej dcéra P. na krik, pričom A. E. ju nasledoval do detskej izby, kde sa snažila pred ním zatvoriť dvere
detskej izby, čo sa jej však nepodarilo, nakoľko ju pretlačil s dverami do miestnosti izby a potom ju rukami
sotil na posteľ a udrel ju päsťou do tváre, kde následne spadla na posteľ, kde jej znova opakoval, že
aby sa odsťahovala a že ju čaká guľka, čo u menovanej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a hneď
zatelefonovala na políciu.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Michala
Mozolíka. V písomnom odôvodnení odvolania v podstate tvrdil, že je nevinný a stíhaného trestného činu
voči poškodenej sa nedopustil. V prípade jeho trestného stíhania mala byť okresným súdom aplikovaná
zásada trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. V
ďalšej časti odôvodnenia odvolania sa obžalovaný zaoberal zákonnými znakmi stíhaného trestného
činu. Okrem iného podrobne analyzoval dôvodnú obavu z vykonaného vyhrážania. V tejto súvislosti
poukázal na ustálenú súdnu prax a rozhodnutia. Obžalovaný spochybnil dôveryhodnosť výpovede
poškodenej, ako i uvedené okolnosti prípadu v prvostupňovom rozsudku. Opakovane zvýraznil, že
jeho konaním neboli naplnené zákonné znaky stíhaného trestného činu. Obžalovaný taktiež uviedol,
že protiprávnosť jeho konania nepotvrdil ani vypočutý svedok - zakročujúci príslušník polície J. S..
Rozsudok okresného súdu vychádzal len z domnienok a konanie uvedené v jeho výrokovej časti nebolo



hodnoverne preukázané. Obžalovaný s poukázaním na procesné pochybenia podané odvolanie doplnil
aj svojimi podaniami zo 16.1.2017, 17.1.2017 a 19.1.2017. V doplnených dôvodoch odvolania sa
zaoberal porušením svojho práva na obhajobu, ako aj nedôveryhodnosťou lekárskych správ o ošetrení
poškodenej spolu s priloženou fotodokumentáciou. Opakovane spochybňoval výpoveď zakročujúceho
príslušníka polície J. S..
Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a zároveň sám rozhodol o
jeho oslobodení spod podanej obžaloby.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania, a to aj v
zmysle doručených doplnkov. Krajskému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a sám rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby, alternatívne, aby po zrušení rozsudku vec
vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por. preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o uznanej vine a uložených trestoch.

Pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný
ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Na hlavnom
pojednávaní spochybnil čas skutku uvedeného v podanej obžalobe. Jeho ovplyvnenie alkoholom nebolo
bezpochybne preukázané. Stíhaného trestného činu sa nedopustil. Príslušníci polície voči jeho osobe
vykonali zákrok na základe vykonštruovaného dôvodu zo strany poškodenej, a to v čase, kedy spal.
Zákrok príslušníkov polície vyhodnotil ako nezákonný. Poškodenú fyzicky nenapadol. Bola to práve jej
osoba, ktorá voči nemu použila v rozhodnom čase fyzické násilie.

Poškodená M. E. podrobným spôsobom na hlavnom pojednávaní opísala protiprávne konanie
obžalovaného, a to tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu.
Obžalovaný sa jej mal v inkriminovanom čase verbálne vyhrážať zastrelením s použitím vulgárnych
výrazov smerujúcich voči jej osobe. Neskôr ju fyzicky napadol, a to tak, že ju na posteli udrel päsťou
do tváre. Z uvedeného dôvodu telefonovala na pohotovostnú linku polície. Z opísaného konania
obžalovaného mala dôvodnú obavu a strach.

Svedkyňa K. G. - matka obžalovaného v trestnom stíhaní uviedla, že nebola priamou svedkyňou
súdeného konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou. O násilných sklonoch svojho syna nemala
vedomosť. Obžalovaný podľa jej názoru alkoholické nápoje v minulosti nepožíval. Vzájomný konflikt bol
vyvolaný úmyselne zo strany poškodenej.

V trestnom stíhaní obžalovaného bol ako svedok vypočutý aj zakročujúci člen policajnej hliadky J.
S.. Tento svedok ku skutkovým okolnostiam prípadu udal, že v rozhodnom čase vykonával zákrok na
základe oznámenia poškodenej. Obžalovaný sa pri príchode hliadky správal vulgárne a agresívne.
Zakročujúcich príslušníkov polície sa snažil fyzicky napadnúť a z tohto dôvodu bol proti jeho osobe
vykonaný služobný zákrok. Poškodená sa na oddelenie polície dostavila dodatočne.

K duševnému stavu obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie
- odvetia psychiatrie. Obžalovaný v čase trestného stíhania ani pred uvedeným obdobím netrpel
duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. V čase spáchania skutku vedel rozpoznať protiprávnosť
a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania s tým, že svoje konanie ovládal v plnej miere. Obžalovaný



bol schopný chápať účel a zmysel trestného konania. Znalci neodporučili súdu, aby bolo obžalovanému
nariadené ochranné liečenie. U obžalovaného bola diagnostikovaná porucha osobnosti spočívajúca v
paranoidno-kverulačnej psychopatie.

Spisový materiál obsahoval aj množstvo listinných dôkazov, a to najmä vo forme trestného oznámenia
poškodenej z 22.12.2010, RTG nálezu zo dňa 22.12.2010, podľa ktorého poškodená v dôsledku
udretia bývalým manželom utrpela opuch líca a hematóm na tvári vľavo. Fotodokumentácia predložená
poškodenou dokumentovala vznik zranení v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného.

Krajský súd uvedené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného a potvrdzujúce jeho
vinu tak, ako to v napadnutom rozsudku uviedol okresný súd. Zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú
relevantné skutočnosti spochybňujúce fakt, že to bol práve obžalovaný, ktorý v žalovanom čase napadol
poškodenú a spôsobil jej vzniknuté zranenia. Takýto záver je dostatočne podporený obsahom svedeckej
výpovede poškodenej, zakročujúceho príslušníka polície, ako aj lekárskymi správami z uskutočneného
ošetrenia a zabezpečenej fotodokumentácie zranení M. E.. Výpoveď obžalovaného krajský súd v
konfrontácii s uvedenými dôkazmi vyhodnotil ako nedôveryhodnú a produkovanú za účelom zbaviť
sa trestnej zodpovednosti. Základné údaje jeho výpovede sú v rozpore s výpovednou hodnotou
objektívnych dôkazov, ktoré dokumentovali priebeh stíhaného trestného činu.

Za takejto dôkaznej situácie krajský súd dospel v súlade s prezentovaným názorom okresného súdu k
jednoznačnému záveru, že napadnutie poškodenej obžalovaným sa uskutočnil tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd vo vykonanom trestnom stíhaní nezistil žiadne
pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodenej a nezistil ani reálny dôvod, na základe ktorého by si
žalovaného konanie obžalovaného mala vymyslieť. Preto krajský súd zaujal právny názor, že obžalovaný
svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. V neuvedených skutočnostiach, ktoré odôvodňujú takéto tvrdenie, krajský
súd v plnom rozsahu odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s
ktorým sa stotožnil a zároveň si ho aj osvojil.

Pokiaľ sa týka uloženého trestu obžalovanému krajský súd zvýrazňuje znenie ustanovenia § 34 ods. 1
Tr. zák. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Výmera uloženého trestu, je teda podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená najmä závažnosťou
spáchaného trestného činu, ako aj vyhodnotením osoby obžalovaného. Závažnosť spáchaného
trestného činu spočívala najmä v jeho následkoch voči osobe poškodenej. Obžalovaný sa už v minulosti
dopustil protiprávneho konania, o čom svedčili jeho záznamy v registri priestupkov. Okresný súd
obžalovanému ukladal trest za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, a to v zmysle § 38 ods. 3
Tr. zák. Trest odňatia slobody bol uložený v zákone ustanovenej trestnej sadzbe. Trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom krajský súd považoval za primeraný, a to aj s ohľadom na potreby individuálnej
a generálnej prevencie trestu.

Na základe týchto skutočností krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného zamietol v zmysle
ustanovenia § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.