{"guid": "450dc33c-dbe3-4102-ba4a-abb7b17aae92:078fff15-bbea-462f-9976-437ce99d2303", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2612205676.1", "spisova_znacka": "25Co/9/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/9/2013 z 1. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 1. apríla 2014, sp. zn. 25Co/9/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2612205676.1", "identifikacne_cislo": "2612205676", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2014-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "nazov": "§ 153 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/078fff15-bbea-462f-9976-437ce99d2303", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2612205676.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2612205676.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2612205676.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205676
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612205676.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mliekárenská 10, IČO: 35925922, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36857033, proti žalovanej: M. M., nar.
X.X.XXXX, bytom Z. - A., J. I. XXX, o zaplatenie 1.054,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30.5.2013 č.k. 3C/144/2012-104 - v zamietajúcej časti, v
časti vyhlásenia zmluvných podmienok za neprijateľné a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorými súd vo zvyšku žalobu
zamietol a ktorou rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania,                 p o t v r d z u j e    a  v
časti vyhlásenia neprijateľných zmluvných podmienok    m e n í     nasledovne:

Súd  u r č u j e,  že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o pripojení zo dňa 27.9.2007 v spojení s
Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 27.9.2007 a v Zmluve o pripojení zo dňa 20.10.2007 v spojení
s Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 20.10.2007, uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. Bratislava ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou,
uvedená v bode II. bod 2.3 oboch dodatkov v znení: „Záujemca resp. účastník a poskytovateľ sa dohodli,
že ak záujemca, resp. účastník poruší niektorú povinnosť podľa tohto dodatku, záujemca, resp. účastník
sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28 Sk.“    j e    n e p l a t n á   z dôvodu neprijateľnosti
tejto podmienky.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 198,74 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,92 Eur od
12.2.2008, zo sumy 20,83 Eur od 19.1.2007, zo sumy 125,52 Eur od 18.12.2007, zo sumy 19,92 Eur
od 18.3.2008, zo sumy 1,99 Eur od 12.2.2008, zo sumy 1,68 Eur od 19.11.2007, zo sumy 8,88 Eur  od
18.12.2007, všetko až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu žalobcu. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd tiež
štvrtou a piatou výrokovou vetou vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v Dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 27.9.2007 v čl. II bod 2.3 a v zmluve o pripojení zo dňa 20.10.2007 v čl. II bod
2.3. Záverečnou výrokovou vetou súd zrušil uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 3C/144/2012-99 zo
dňa 9.5.2013 (ktorým bola žalovanej ustanovená opatrovníčka pre konanie).



Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust.     § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 517 ods. 2, § 563,     § 544 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 153
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania zo zisteného skutkového stavu
súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne. V konaní bolo listinnými
dôkazmi preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce z platne uzavretých zmlúv o
pripojení s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. Bratislava a to
tým, že neplatila za poskytnuté služby riadne a včas. Predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čím je daná jeho aktívna legitimácia v spore. Súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 198,74 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne v súlade s
Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. s účinnosťou vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej
faktúry. V časti zmluvných pokút súd žalobu zamietol, keďže v dodatkoch dojednané zmluvné pokuty
považoval za neprimerane vysoké a to aj napriek skutočnosti, že k porušeniu povinnosti žalovanou
došlo už v prvom roku 24-mesačnej viazanosti, krátko po uzatvorení predmetných zmlúv. Súd pritom
skonštatoval, že bežná cena mobilného telefónu v rozhodnom období bola 7.490,- Eur a dohodnutá
zmluvná pokuta 12.893,28 Eur, teda zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 172% hodnoty mobilného
telefónu. Pokiaľ ide o výšku poskytnutého benefitu, teda rozdiel medzi bežnou cenou hovorov a cenou
hovorov účtovaných žalovanej, žalobca toto nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142    ods. 2 O.s.p. s tým, že v konaní bola úspešná žalovaná, ale nakoľko
jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca a to s
výnimkou prvej a poslednej výrokovej vety, teda v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol, ktorou
rozhodol o náhrade trov konania i v časti výrokov, ktorými vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Namietal, že právne posúdenie konajúceho súdu je neúplné a predčasné, v rozpore s podstatou ochrany
spotrebiteľa a v rozpore s platnou právnou úpravou, keď výšku zmluvnej pokuty posudzoval len s
ohľadom na jej celkovú sumu, pričom jej prvoradý význam je pôsobiť preventívne. V danej veci žalovaná
nedodržala ani polovicu z určenej doby viazanosti. Nárok na zmluvnú pokutu nevznikol uzavretím
zmluvy, ale výhradne porušením povinnosti zo strany žalovanej, čo súd nezohľadnil. Tým, že doba
viazanosti nebola žalovanou dodržaná, vznikol nepomer medzi obdržanou hodnotou a platbou za tento
telefón. Zmluvná pokuta v rámci svojej funkcie ako paušalizovanej náhrady škody slúži aj na vyrovnanie
týchto rozdielov. Okrem toho zohľadňovala aj výhody spočívajúce vo forme zvýhodnených cien volaní.
Súčasne súd nevzal do úvahy, že záväzok žalovaného platiť mal trvať po dobu 24 mesiacov. Zmluvnou
pokutou sa tak zabezpečovalo aj plnenie, ktoré počas tejto doby mala uhradiť. Súd sa tak dôsledne
nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre posúdenie zmluvnej pokuty a to komplexom
všetkých vzájomných práv a povinností strán, ktoré s výškou zmluvnej pokuty súvisia. Zároveň namietal
postup súdu, ktorý vôbec nezohľadňuje skutkové okolnosti prípadu pri posudzovaní nároku na zmluvnú
pokutu. Primeranosť zmluvnej pokuty sa nedá určovať abstraktne a teda nepreskúmateľne ako v danom
prípade, ale vždy musí zohľadňovať konkrétny skutkový stav a okolnosti prípadu. Žalobca namietal, že
súd uprednostnil neplatnosť zmluvného dojednania pred využitím zákonných inštitútov, ktoré umožňujú
ponechať právny úkon v platnosti aspoň v časti a upraviť tak len výšku nároku - použiť moderačné právo
zakotvené v § 545a Občianskeho zákonníka. S poukazom na danú argumentáciu uzavrel, že uplatňuje
odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
výrok o vyhlásení neprijateľnej zmluvnej podmienky vypustí a žalovaná bude povinná zaplatiť žalobcovi
zamietnutú časť žalovanej sumy včítane príslušenstva a nahradiť trovy konania. Záverom si žalobca
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a za trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 71,11 Eur v odvolaní bližšie špecifikovanú.

Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho



pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku v napadnutej časti a iba z formálnych dôvodov bolo potrebné časť
rozsudku o neprijateľných zmluvných podmienkach zmeniť.

Vzhľadom na rozsah žalobcom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo vyhovujúcej
časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť rozsudku, ktorým
bol návrh vo zvyšku v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý a časť rozsudku, ktorou súd určil
označené zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, včítane závislého výroku o
náhrade trov konania.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo  zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle   § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.2.2010
sa použijú predpisy účinné od 1.3.2010.

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ
je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením  sa v
zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik
týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. Bratislava a žalovanou boli uzavreté dve svojím obsahom
takmer identické zmluvy o pripojení jedna zo dňa 27.9.2007 v spojení s dodatkom k tejto zmluve
o pripojení z toho istého dátumu a druhá zo dňa 20.10.2007 v spojení s dodatkom k tejto zmluve
o pripojení z toho istého dátumu. Na základe týchto zmlúv žalovaná zakúpila v oboch prípadoch
mobilný telefón Nokia N6300 bez uvedenia ceny a vybrala si mesačný program Pre mňa 250. V oboch
dodatkoch k zmluvám je v bode II. bod 2.3 obsiahnutý identický text na základe ktorého záujemca, resp.
účastník a poskytovateľ sa dohodli, že „...ak záujemca, resp. účastník poruší niektorú z povinností podľa



tohto dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28 Sk.
Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti
záujemcu, resp. účastníka podľa tohto dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta je splatná na základe výzvy poskytovateľa. Zmluvná pokuta sa neaplikuje, ak dôjde k zmene
podmienok zmluvy v znení a doplnení podľa tohto dodatku počas doby viazanosti z dôvodu uzatvorenia
iného písomného dodatku k zmluve podľa podmienok akcie, ak si záujemca, resp. účastník zároveň
zakúpi MT podľa podmienok akcie.“

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má
v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v znení od
1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetných zmlúv zakotvoval, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo aj iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami na jednej strane je dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa
ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretých zmlúv o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd  v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorý
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák.
č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej  zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná  zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. Predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou i v zmysle cit. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže jej charakteristickým znakom je,
že sa takéto zmluvy uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňoval a v predpísanej predtlači ani ovplyvniť nemohol.  V dôsledku toho
bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa včítane
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.



V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.  Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva
ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne
novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. až s účinnosťou od 1.1.2008, teda po uzavretí
daných zmlúv bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. To, že neprimeranosť sumy ako sankcie
za nesplnenie záväzku bola výslovne zakotvená medzi inak demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok v cit. § 53 ods. 1 písm. k) až od 1.1.2008, ale nijako nebráni, aby súd pri ex offo
prieskume neprimeraných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyslovil neprimeranosť takejto
sankcie v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v cit. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak súdy
od vstupu SR do EÚ 1.5.2004 boli vždy povinné zabezpečovať ochranu spotrebiteľa a vykladať právne
normy tzv. eurokonformným spôsobom v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS ako je citovaná nižšie.
Podľa ods. 4 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak  zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie  zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.  Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1  členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné



pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program
a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod
2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ
nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve
fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať
a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno
preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi.
Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným
v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým  k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na  ďalšie podmienky uzavreté v zmluvách, resp. dodatkoch,
výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatkov k zmluvám o pripojení čl. II bod 2.3 mala byť dojednaná
zmluvná pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného v pevne dojednanej výške
12.893,28 Eur.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ zakúpil od žalobcu ako
dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a tiež mal možnosť používať poskytované
služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovaným ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom
prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností



žalovaným ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu
v stabilnej výške 12.893,28 Eur bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či
na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že
vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón 7.490,- Sk musí byť skutočná cena tohto zariadenia
fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť
prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že žalobca ako dodávateľ je
podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom
ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne
vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie
povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací
súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v
dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu, teoreticky i v prípade, ak
bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané. Neprimerané je tiež z dôvodu, že zaväzuje spotrebiteľa zaplatiť vysokú pokutu v prípade
fakticky akéhokoľvek porušenia zmluvných povinností bez ohľadu na jeho závažnosť a následky.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v predmetnej  spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených
dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa
tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky
(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka)
a pre spotrebiteľa teda žalovaného nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i
súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu
ako celok žalobcovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“
príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.



Rovnako správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo
vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná. Keďže ale v tejto časti
je výrok prvostupňového rozsudku tým, že v ňom nie je zmluva nedostatočne identifikovaná a nie je
uvedené celé znenie danej zmluvnej podmienky neurčitým, bolo nevyhnutým, aby odvolací súd v tejto
časti napadnutý rozsudok s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že priamo vo výroku je uvedené celé znenie
neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd pritom vyčlenil iba konkrétnu prvú vetu tohto
zmluvného dojednania ako neprijateľnú podmienku, keď v ďalšom obsahu čl. II. bod 2.3 dodatkov dôvody
neprijateľnosti a tým neplatnosti neboli dané.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti, včítane
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalovaná, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalobcovi. Keďže ale podľa obsahu spisu žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a v
odvolacom konaní neposkytol žiadny úkon právnej služby ani opatrovník žalovanej, ale najmä si ich
náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, nebola jej náhrada trov odvolacieho konania
priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/144/2012", "guid": "abbeb81a-ff4c-4471-a9ce-8cac192de09a:efede04b-fb78-4f6a-be26-59b2b50ef23f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}