{"guid": "44cab930-2d4d-4bcd-83d7-e34a234c9ce3:0b5f9856-fa18-404c-be9c-b4ba03becfa2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3511205672.1", "spisova_znacka": "8CoE/110/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/110/2013 z 25. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. februára 2014, sp. zn. 8CoE/110/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3511205672.1", "identifikacne_cislo": "3511205672", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2014-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b5f9856-fa18-404c-be9c-b4ba03becfa2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3511205672.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3511205672.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3511205672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205672
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511205672.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: Q. M., bytom C N. V. N. M., o vymoženie 276 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1Er/540/2011-17 zo dňa 16.
októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy vo výške 276 Eur s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15342/10 zo dňa
23.02.2011. Podaním doručeným súdu dňa 04.07.2011 súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou bola súdu doručená fotokópia zmluvy o úvere č. 307600143
uzavretej dňa 12.01.2010 medzi oprávneným a povinným spolu so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a zmenkou, ktorou bol zabezpečený predmetný zmluvný vzťah. Súd poukázal na
§ 44 ods. 2 EP, § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, § 45 ods. 1, 2, 3 z.č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č.
307600143 uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 12.01.2010 medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky vo výške 250 Eur na výkon povolania a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť, pričom
zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy vyplýva, že právne vzťahy
medzi účastníkmi sa spravujú Obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Predmetné ustanovenie zmluvných podmienok o aplikácii Obchodného zákonníka, či charakter úveru
ako absolútneho obchodu však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah
nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovenia § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1, vychádzajúc zo zásady
subsidiarity Občianskeho zákonníka. Súd tak v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka
posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená
dodávateľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá  má v predmete svojej podnikateľskej
činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, pričom nebolo
preukázané konanie povinného pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Exekučný súd pri rozhodovaní o



udelení poverenia preskúmava súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so
zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to či je na jeho základe
možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Súd
zistil, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 15.
je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky
nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z.z., § 44 EP). Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú
plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach §
53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky
(účinná od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy
v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom
ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu,
resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor
vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine
von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj
rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA,
Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98),
José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98).
V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení
národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať
ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
a bod 1 písm. q) prílohy smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej



zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory výhradne arbitrážou podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Súd poukázal na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C - 40/08  - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira,
podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú
doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Mal za to, že súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 z.z. o
rozhodcovskom konaní. Citoval znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, v súlade s ktorými súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav
veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Oprávnený bol názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale len výrok exekučného titulu (odôvodnenie
nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. záväznosť k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Požiadavka materiálnej stránky
exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V tejto súvislosti
oprávnený poukázal na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Konštatoval, že postupom
súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní)
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V
súlade s ust. § 250 ods. 2 písm. b) O.s.p. oprávnený poukázal na inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za procesnú vadu v tomto zmysle považoval nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak dostatočné a zrozumiteľné, aby u
účastníkov konania vzbudzovali dôveru v jeho zákonnosť a správnosť (ust. § 3 O.s.p.). Mal za to, že súd
neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze ust. § 52
Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu,
na základe ktorého dospel súd k záveru aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní
vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existencia spotrebiteľka
a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach
svedčiacich o závere k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie
je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený uviedol, že na daný
prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd musí pri posúdení vzťahu
ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom
formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne
dokazovanie nevykonával. Oprávnený bol názoru, že konajúci súd opomenul, že súd mohol a mal



posudzovať do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto
smere aj vykonávať dokazovanie. Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať prioritne
tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti
právneho úkonu skôr reštriktívne (napr. sp. zn. II. ÚS 87/04 ÚS ČR). Žiadal preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 Občianskeho súdneho poriadku zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu.

Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok.
Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi  na ktorých sa právoplatnosť
vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno
znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa
považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými
prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje  väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak
existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych
vzťahov sa na ne hľadí, ako by materiálne právoplatne neboli.  Materiálna právoplatnosť rozhodnutí
preto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú v nej výnimky.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a),
b) cit. zák., alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z. z., správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva,
na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý
charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka má neprimeraný charakter, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že v
prejednávanej veci sa jedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. Námietky
oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o
spotrebiteľských úveroch a vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského
vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd
prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to,  že v danej veci je
nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných
prostriedkov na podnikanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len



všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako
veriteľ) okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné
ust. § 54 OZ je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Treba poukázať aj na to, že na spotrebiteľské právne
vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom
práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to,
podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá, a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 OZ. Preto
zostáva bez významu aj skutočnosť, či zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa ObZ, alebo či
došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Súd prvého stupňa okrem toho, že skúmal povahu plnenia
priznaného v rozhodcovskom  rozsudku i z pohľadu smernice Rady  93/13/EHS z 05.04.1993, toto
plnenie posudzoval aj podľa § 52 a nasl. OZ, teda aplikoval aj správny právny predpis, do ktorého bola
táto smernica implementovaná. Spotrebiteľ celú zmluvu mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto
podmienkam, alebo celú zmluvu odmietnuť. Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná v celom rozsahu.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  ako vecne správne podľa                      §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/540/2011", "guid": "d4c58746-1d93-4cb3-af60-2ba15e353cca:50c2108a-ccd9-467a-8bac-61899ac9b1a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d20759b9-4ca1-4a63-9311-40486232c03e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/04 z 8. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-08", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d20759b9-4ca1-4a63-9311-40486232c03e"}], "citovane_v": []}