Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/2/2012 z 31. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 31. januára 2012, sp. zn. 5CoP/2/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211211717.1 Krajský súd Nitra | 5CoP/2/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211211717.1 | 2012-01-31 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8a3bd3c-6a38-4ab1-b9a4-d56b6d1f89ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211211717.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211717
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211211717.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a členov senátu JUDr.
Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Komárne, dieťa rodičov: matka - Bc. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XX/XX a T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. XX/XX, zastúpený JUDr. Ruženou Szabóovou, advokátkou so sídlom
v Komárne, Gazdovská 38/13, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 26. októbra 2011 č. k. 9P/211/2011-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu

p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom zo dňa 12.07.2011 domáhala zvýšenia výživného na maloletého T. zo
4.000,-Sk (132,77 eura) na sumu 250 eur mesačne počnúc od podania návrhu.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. B., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 132,77 eura na 170 eur mesačne, počnúc od 01.08.2011. Zaostalé výživné
za obdobie od 01.08.2011 do 31.10.2011 v sume 111,69 eura uložil otcovi zaplatiť naraz do konca
novembra 2011 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 8C 146/2006-47 zo dňa
04.12.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 5Co 34/2007-70 zo dňa 23.05.2007 v časti
o výživnom na maloletého. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2,
4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním považoval za
preukázané, že od poslednej úpravy výživného od roku 2006 uplynulo 5 rokov, výdavky na mal. Antona,
ktorý má 12 rokov, sa zvýšili. Maloletý je zdravý, má kožný ekzém a bežné detské choroby. Matka platí
za vodné pólo mesačne 20 eur, stravné 20 eur a podľa vlastného udania mu platí poistné 12 eur a 5 eur
mu dáva mesačne ako vreckové. Obaja rodičia sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti, spoločne vlastnia 3
izbový byt, v ktorom býva otec. Matka zabezpečila na hypotéku 2 izbový byt, kde býva so synom, vlastní
motorové vozidlo Opel Corza, rok výroby 1995, v súčasnosti má čistý mesačný príjem 483,23 eura, iný
príjem nemá. Otec vlastní motorku, rok výrobky 1996, a má čistý mesačný príjem 440,89 eura, cestovné
poberá vo výške 1.307,08 eura. Súd bol toho názoru, že z tejto sumy cestovného mu môže zostať okolo
600 eur na zvýšenie jeho životného štandardu, preto jeho čistý príjem je 1.040,89 eura. Z tejto sumy,
najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že otec pre dieťa nekupuje ošatenie, ani iné veci väčšej hodnoty,



je schopný prispievať na výživu maloletého sumou 170 eur mesačne. Matka žiada zvýšiť výživné na
250 eur mesačne, súd tento návrh vo zvyšku zamietol, nakoľko suma 170 eur zo strany otca, rodinné
prídavky a daňový bonus približne 44 eur a 100 eur zo strany matky, keďže súd prihliadol aj na jej osobnú
starostlivosť o dieťa, tvorí celkovú sumu 312 eur, ktorá podľa názoru súdu v súčasnosti postačuje matke
na výživu 12 ročného dieťaťa. Zároveň súd rozhodol aj o zaostalom výživnom od podania návrhu, od
01.08.2011, nakoľko za 5 rokov už došlo aj podaním návrhu k zmene pomerov, ako i na strane dieťaťa, i
na strane rodičov. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec má zaplatené výživné do konca októbra 2011 po
132,77 eura. Preto zaostalé výživné je 170 eur - 132,77 eura, čo je 37,23 eura x 3 mesiace, spolu 111,69
eura, ktorú sumu súd zaviazal otca zaplatiť naraz do konca novembra 2011, pretože sám uviedol, že toto
je schopný zaplatiť takouto formou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol otec, odôvodniac ho tým, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, preto dospel
k nesprávnemu rozhodnutiu. Zvýšeniu výživného na maloletého sa nebráni, je však presvedčený, že
výživné určené sumou 150 eur mesačne z jeho strany, spolu s výživným, poskytnutým zo strany matky,
je primerané a dostačujúce na zaobstarávanie jeho odôvodnených životných potrieb pre všestranný
telesný a duševný život a je ním dostatočne zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu
postaveniu ich, rodičov a ktorú by mu zaisťovali, ak by žili v spoločnej domácnosti. Súd dostatočne
nezohľadnil, že maloletý má iba 12 rokov a má bežné výdavky. Synovi kupuje ošatenie a obuv a dáva mu
vreckové 5 eur mesačne, dobíja mu kredit. Matka nepreukázala aké veci väčšej hodnoty synovi zakúpila
zo svojich peňazí. Jeho čistý mesačný príjem je nižší ako matkin, cestovné nemožno zarátať do príjmu,
avšak je potrebné naň prihliadnuť, nakoľko tvorí určitú majetkovú hodnotu. Bez vykonania ďalšieho
dokazovania však s jednoznačným konštatovaním súdu o tom, že na zvýšenie životného štandardu
mu zostáva 600 eur mesačne nemôže súhlasiť. Cestovné náhrady majú spotrebný charakter a to, či
zamestnanec ušetrí z tejto cestovnej náhrady a v akej výške je vždy v každom mesiaci individuálne. V
prípade spoločnej domácnosti by na syna nevynaložili viac než 300 eur mesačne, preto sa domnieva,
že za daných pomerov je primeraná výška výživného 150 eur mesačne. Z uvedených dôvodov navrhol
výživné zvýšiť na sumu 150 eur mesačne.

Matka k odvolaniu otca vo vyjadrení uviedla, že so synom obývajú dvojizbový byt, ktorý zakúpila z
hypotekárneho úveru, aby im zabezpečila bývanie. Z trojizbového spoločného bytu ju otec dodnes
nevyplatil. Mesačne spláca 175 eur hypotéku, náklady na byt 103 eur, elektrinu 20 eur, internet 20
eur, koncesionárske poplatky a plyn 10 eur a daň z nehnuteľnosti 9 eur ročne. Spolu to predstavuje
sumu 168,50 eura. Ďalšie výdavky má spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa, spolu 182,74 eura
mesačne - vodné pólo 20 eur, stravné v škole 18-20 eur, oleje a mastičky na ekzém 1,20 eura, úrazové
pripoistenie 2 eur, vreckové 5 eur, strava na 1 deň 3 eur, ošatenie 15 eur, hygienické potreby 5 eur, smeti
18,50 eura ročne, odvoz na tréningy 24 eur. Zohľadniť tiež treba jej osobnú starostlivosť o dieťa. Otec,
v čase keď nepracuje, chodí pre dieťa taxíkom, nosí ho na obedy do reštaurácií a sľubuje mu dary v
hodnote prevyšujúcej aj 400 eur, za podmienky, že zaplatí polovicu. Ona dieťaťu zabezpečila domov,
vlastnú detskú izbu, kompletne zariadenú a celú domácnosť si museli nanovo vybudovať, pretože všetok
hnuteľný majetok ostal v byte odporcu. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd výživné zvýšil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods.
2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania bolo zvýšenie výživného otcovi na maloletého T. za obdobie od
01.08.2011. Súd prvého stupňa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého T. riadne
zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §



219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti
zvýšenia výživného otca na maloletého T. zo sumy 4.000,-Sk eura (132,77 eura) na sumu 170 eur sa
stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Odvolací súd dodáva, že výšku zvýšeného
výživného, určeného súdom prvého stupňa na maloletého T. vo výške 170 eur mesačne považoval za
zodpovedajúcu možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov a odôvodneným potrebám
maloletého zisteným v konaní. Od ostatného rozhodovania nastala podstatná zmena pomerov tak na
strane maloletého dieťaťa, a to samotným uplynutím času, pretože naposledy bolo o výživnom na neho
rozhodované v roku 2007 a k zmene pomerov došlo aj na strane rodičov. Matka mala v čase ostatného
rozhodovania priemerný mesačný príjem 6.000-Sk (199,16 eura) až 7.000,-Sk (232,36 eura) a teraz
jej priemerný mesačný príjem predstavuje 483,23 eura. Otec mal priemerný mesačný príjem 6.653,-
Sk a z titulu cestovného dostával od zamestnávateľa priemernú sumu 27.554,-Sk mesačne (914,62
eura). Odvolací súd túto sumu pri posudzovaní celkových majetkových pomerov otca zohľadnil, pretože
cestovné ovplyvňuje životný štandard a majetkové pomery otca, pričom mal za to, že z cestovného
mu mesačne ostáva suma okolo 10.000,-Sk (331,93 eura), keďže sám na odvolacom pojednávaní
uvádzal, že spolu s usporenými peniazmi môže mať mesačne k dispozícii 10.000,-Sk. Preto odvolací
súd vtedy uviedol, že priemerný čistý mesačný príjem otca je 16.000,-Sk (531,10 eura) - 17.000,-
Sk (564,30 eura). V súčasnosti je jeho priemerný mesačný príjem 440,89 eura a poberá cestovné
v priemere 1.307,08 eura, z čoho potom súd prvého stupňa vyvodil správny záver, že z cestovných
náhrad mu suma 600 eur mesačne zostane, čo ovplyvňuje jeho celkové majetkové pomery. Je zrejmé,
že otcovi z cestovných náhrad zostáva každý mesiac nejaká suma, pretože v opačnom prípade by
takúto prácu len za príjem 440,89 mesačne nevykonával a nasvedčujú tomu aj tvrdenia matky, ktorá
uviedla, že synovi sľubuje aj drahšie darčeky s tým, že mu ich kúpi, ak matka zaplatí ich polovicu.
Priemerný mesačný príjem otca súd prvého stupňa správne ustálil v sume 1.040,89 eura, ako súčet
priemerného mesačného zárobku otca 440,89 eura a sumy 600 eur, ktorú otec môže ušetriť z cestovných
náhrad a diét, vyplácaných mu zamestnávateľom v priemernej mesačnej sume 1.307,08 eura. Cestovné
náhrady a diéty sa síce nezarátavajú do mzdy otca (§ 118 ods. 2 Zákonníka práce), ale to nebráni
súdu, aby i takéto okolnosti nezohľadnil pri výške výživného, keďže pri určení výživného prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je
nesporné, že vyplácané diéty a cestovné náhrady ovplyvňujú celkové majetkové pomery otca a oproti
stavu existujúcemu v čase predchádzajúceho určenia výživného v roku 2007 sa aj tieto cestovné náhrady
a diéty u otca vyplácajú v priemere o 392,46 eura vyššej sume (1.307,08 eura - 914,62 eura). U oboch
rodičov teda došlo k podstatnému zvýšeniu ich príjmov (približne na dvojnásobok), zvýšené výživné
zodpovedá zmeneným pomerom aj na strane maloletého dieťaťa, preto odvolací súd po zhodnotení
zmeny pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného na maloleté deti zo strany rodičov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže
ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.