Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/40/2017 z 26. 4. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. apríla 2017, sp. zn. 14CoE/40/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7714207138.1 Krajský súd Košice | 14CoE/40/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7714207138.1 | 2017-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 243f EP, § 52 OZ, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 EP, § 53 OZ, § 57 ods. 1 písm. m) EP, § 39 ods. 4 EP, § 48 ods. 1 ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2557e607-b4de-4ee7-a21f-2cd230110bbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7714207138.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207138
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714207138.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Romana Rizmana a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 proti povinnému: M. H., nar.
XX.X.XXXX, N. D. 13XX/X, XXX XX I. o vymoženie 1.943,79 eura s príslušenstvom vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod
EX 16197/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.3.2016
č. k. 22Er/304/2014-26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 zastavil a rozhodol, že o
trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07031/13 zo
dňa 30.9.2013. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 8.7.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. 901701211 zo dňa 27.9.2011 uzavretej
medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 700 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/,
§ 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,2, 3,4,
§ 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že oprávnenému vznikla
povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú
vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom,
vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku).
Oprávnený podaním zo dňa 21.1.2016 doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že účastníci uzavreli dňa 27.9.2011 zmluvu o úvere, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Exekučný súd zmluvu o úvere účastníkov konania
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný bol v čase



uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojho povolania, zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že v zmysle ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému (ako
žalobcovi) uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej blankozmenky zo dňa
27.9.2011. Zdôraznil, že celkový dlh povinného uvedený v zmenke prekročil najvyššiu prípustnú sumu
stanovenú zákonom a zároveň bol navýšený o ďalší úrok vo výške 0,25% denne. Súd prvej inštancie
uviedol, že nemožno akceptovať ani samotný rozhodcovský rozsudok, lebo rozhodcovský súd nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť vzhľadom na kontinuálne uzatváranie rozhodcovskej a úverovej
zmluvy, ktorú konštantná judikatúra všeobecných súdov považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je podľa záveru súdu prvej inštancie nespôsobilým
exekučným titulom, preto exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky podmienky pre
zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, písm. b/ a
písm. f/ O. s. p. Namietal správnosť posúdenia postavenia povinného súdom prvej inštancie ako
spotrebiteľa. Dňa 27.9.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 901701211, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne
podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho,
že informácie uvedené povinným sú pravdivé a pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru
je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť na čo konkrétne povinný následne
poskytnutý úver využil nie je podstatná. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu
zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa, preto zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim
spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných
súdov SR. Ďalej uviedol, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru
zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. od 1.1.2011 do 30.4.2014
(t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. V
zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré
sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná
povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná
povinnosť v čase konania o zmenkovom úroku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k
právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do
už priznaných nárokov. Rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť
na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže
povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku
na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil (§ 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.
z.). Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, keďže zmenka je cenný papier a jej vznik,
aj keď je zakázaný nemožno poprieť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Uviedol, že aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Uviedol, že
rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 25.11.2016 a povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.



6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je
podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 07031/13 zo dňa 30.9.2013, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť sumu 1.973,79 eur,
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 30.1.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom
vo výške 6% ročne od 11.3.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
439,34 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 901701211 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa
27.9.2011..
9. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

10. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.



13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. 901701211 zo dňa
27.9.2011 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere účastníkov
konania spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Oprávnený je právnickou osobou a v čase uzavretia úverovej zmluvy a aj v súčasnosti má v predmete
činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov (predtým poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a ako
veriteľ poskytol povinnému úver. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy je rozhodujúci jej
obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru.
Je pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „zamestnania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobil
povinný. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí
tejto zmluvy na účel zamestnania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké zamestnanie povinný
vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu
vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie preto v predmetnej veci správne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských
úveroch.

17. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z., preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu. Odvolacia námietka oprávneného v tomto smere nie je preto dôvodná.

18. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci
konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve.

19. V prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy zo
dňa 27.9.2011. Podľa článku II. bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere č. 901701211 uzavretej dňa 27.9.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

20. Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode
1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

26. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o
možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

27. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

28. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané
v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp.,
že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.

29. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.



30. Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

31. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 9.3.2016 odvolací
súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novely
Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok
a niektoré zákony, vrátane Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vychádzal z platnej právnej úpravy
v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.

32. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky
a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

33. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú
doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu zmluvu o úvere, ktorú súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, a ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a
exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve,
čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

34. Keďže neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt, súd
prvej inštancie správne uzavrel, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, a preto dôvodne
exekúciu zastavil.

35. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

37. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).