Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/176/2012 z 16. 4. 2014
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 16. apríla 2014, sp. zn. 4Co/176/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3811209734.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/176/2012 | ECLI:SK:KSTN:2014:3811209734.1 | 2014-04-16 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/813dc2cc-2eeb-418d-b08e-e059da6cb252
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3811209734.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/176/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811209734
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811209734.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: J. poisťovňa, T., Ul. XX. I.. X - XX, H. v
H., MI.j XX, H. proti odporcovi: S. E., bytom U., M. F. XXX/X, o zaplatenie 154,60 eur, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2012, č.k. 12C/130/2011-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd  prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
154,60 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že dňa 19.03.2010
došlo medzi odporcom a svedkom R. A., v neprítomnosti ďalších osôb, k verbálnemu i fyzickému
incidentu, potom ako svedok A. našiel odporcu vo svojom byte, ktorý si z neho odnášal svoje osobné
veci. Výpoveďami odporcu i svedka A. mal súd preukázané, že pri vzájomnom incidente v byte A.,
tento chcel telefonicky zavolať políciu, s čím odporca nesúhlasil, pričom počas incidentu svedok vo
svojom byte spadol. Incident ďalej pokračoval v suteréne bytového domu, kde svedok A. následne
za odporcom prišiel.  To, že dňa 19.03.2010 svedok A. utrpel úraz, registrovala aj svedkom privolaná
policajná hliadka. Z dôvodu zdravotných problémov, na druhý deň po incidente, vyhľadal svedok lekársku
pomoc a následne bol aj dočasne práceneschopný, v súvislosti s čím Sociálna poisťovňa, pobočka
Prievidza /navrhovateľ/ svedkovi vyplatila nemocenské dávky vo výške žalovanej istiny /výška škody/.
K mechanizmu úrazu sa jednoznačne vyjadrila MUDr. H., ošetrujúca lekárka svedka A., ktorá potvrdila,
že podľa charakteru poškodenia zdravia u svedka,  úraz sa mohol stať tak, ako tvrdil svedok, a síce, že
počas fyzického kontaktu medzi ním a odporcom sa odporca zosunul na pravú nohu svedka. Svedkyňa
potvrdila, že úraz sa v skutočnosti mohol  stať aj tak ako tvrdil odporca a síce vyvrtnutím nohy, kopnutím
do kolena, resp. aj kopaním svedka do vecí odporcu. Vychádzajúc zo skutkových zistení v konaní,
keď mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že úraz sa svedkovi A. stal počas vzájomného
incidentu s odporcom, dospel súd k záveru, že odporca porušil prevenčnú povinnosť /§ 415 Občianskeho
zákonníka/, počínať si tak, aby ku škode na zdraví u svedka nedošlo /bez toho, že by s tým svedok
A. súhlasil, v neprítomnosti svedka sa odporca nachádzal v jeho byte, pričom aj po príchode A. v
tomto byte zotrval, v dôsledku čoho došlo medzi odporcom a svedkom A. k fyzickému kontaktu, pričom
počas incidentu v byte svedok spadol/, v dôsledku čoho utrpel svedok úraz, v dôsledku ktorého bol
dočasne práceneschopný a z dôvodu ktorého mu navrhovateľ vyplatil nemocenské dávky vo výške
žalovanej istiny. Vychádzajúc z prezumovaného zavinenia, pričom odporca v konaní nepreukázal, že
jeho zavinením nebola svedkovi spôsobená škoda na zdraví /tvrdenia odporcu o tom, že svedkovi
sa úraz stal mimo bytu, potom ako za ním bežal dolu po schodoch, resp. v dôsledku toho, že mu v
suteréne bytu kopal do vecí/, zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom regresu náhradu
škody spôsobenej svedkovi odporcom vo výške vyplateného nemocenského podľa § 238 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pokiaľ ide o správne rozhodnutie, v ktorom Obvodný úrad Prievidza



uložil odporcovi sankciu - pokarhanie z dôvodu spáchania priestupku, na toto rozhodnutie v konaní súd
neprihliadal, pretože naozaj, ako tvrdil odporca, rozkaz o uložení sankcie za priestupok, nebol odporcovi
zo strany správneho orgánu riadne doručený a proti tomuto rozhodnutiu nemal odporca možnosť sa
brániť /podať odvolanie/. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil § 420 ods. 1,2 Obč. zákonníka. O
náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O.s.p. V konaní si náhradu trov uplatnil len odporca,
ktorý v konaní úspešný nebol, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O povinnosti odporcu
zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu na začatie konania rozhodol súd podľa
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/
vyššie citovaného zákona, je Sociálna poisťovňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Pretože
odporca v spore úspešný nebol, poplatková povinnosť prešla na neho a preto ho súd zaviazal zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania, výška ktorá bola vypočítaná podľa položky č. 1 písm. a/
Sadzobníka  súdnych poplatkoch tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zmeniť tak, že návrh
navrhovateľa bude zamietnutý. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 81,46 eur. Namietal, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.  Poukázal
na tú skutočnosť, že rozkaz Obvodného úradu Prievidza o uložení sankcie za priestupok nenadobudol
právoplatnosť, pretože mu nebol zákonným spôsobom doručený, súd prvého stupňa nm nebol viazaný
(§ 135 O.s.p.) a tak navrhovateľa v konaní plne zaťažovalo dôkazné bremeno, za účelom preukázania
všetkých rozhodujúcich skutočností zavineného protiprávneho konania odporcu podľa § 238 ods. 4 zák.
č. 461/2003 Z.z.. Navrhovateľa tak zaťažovala povinnosť preukázať konanie odporcu, ktorým malo byť
svedkovi R. A. spôsobené poškodenie zdravia, výšku uplatnených nemocenských dávok a príčinnú
súvislosť medzi preukázaným konaním odporcu a vyplatením nemocenských dávok svedkovi R. A..
Uviedol, že výška vyplatených nemocenských dávok v konaní sporná nebola a z povahy veci nemohla
byť zároveň sporná ani príčinná súvislosť medzi prípadným preukázaným zavineným protiprávnym
konaním odporcu a práceneschopnosťou svedka R. A.. Sporným podľa jeho názoru, bola však práve
existencia zavineného protiprávneho konania odporcu. Zásadne poprel, že by voči svedkovi R. A. dňa
19.03.2010 použil fyzické násilie, alebo že by ho dokonca kopol alebo priľahol. Sám sa do fyzického
kontaktu so svedkom nezapájal, len sa snažil svedka chytiť a ukľudniť. Práve naopak, bol to svedok R. A.,
ktorý ho fyzicky napadol, sácal ho, bol pri tom všetkom pravdepodobne pod vplyvom alkoholu a zrejme
v spojení aj s liekmi. Takto stoja proti sebe tvrdenia odporcu a svedka R. A., pričom žiadny z ostatných
vykonaných dôkazov nepotvrdzuje nad mieru vyvracajúcu akúkoľvek rozumnú pochybnosť priebeh
skutku tak, ako ho popisuje svedok R. A.. Poukázal na samotné vyjadrenie tohto svedka v rámci jeho
výpovede, že si nepamätá, že by odporca na neho nejako zaútočil. Úplne vylúčil, že by bol pri incidente
s odporcom kopnutý do kolena, naopak ( v rozpore so svojím pôvodným vyjadrením bezprostredne
po incidente, ktoré je zaznamenané v priestupkovom spise) uvádzal, že k poškodeniu jeho kolena
malo dôjsť váhou tela odporcu. Svedok si ani poriadne nepamätal, že polícia od neho vyžadovala
dodanie lekárskej správy, čo je vždy nevyhnutné za účelom posúdenia miery závažnosti skutku. Ďalej
dôvodil, že ak by svedkovi pri incidente „ruplo“ v kolene, zrejme by neodkladal lekárske ošetrenie až
na druhý deň. Ak tak urobil, zrejme jedine z dôvodu, že v predmetný okamih dňa 19.03.2010 bol pod
vplyvom alkoholu. Namietal, že potvrdenie o svedkovej dočasnej práceneschopnosti bolo vystavené len
na základe tvrdenia pre rozpory vo výpovedi svedka R. A., nemožno výpoveď svedka považovať za
dostatočný dôkazný prostriedok k preukázaniu zavineného protiprávneho konania odporcu. E. poukázal
na to, že ani z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky E.. A. H., nie je jednoznačne zrejmé, že zranenie svedka
R. A. je vzniknuté výlučne spôsobom, ktorý uvádzal svedok a výlučne konaním odporcu. Tvrdenie
odporcu, že svedkovi R. A. nespôsobil škodu na zdraví a že svedkovi sa stal úraz mimo bytu, potom
ako za ním bežal dolu po schodoch, resp. v dôsledku toho, že mu v suteréne kopol do vecí nesmerujú
k vyvráteniu prezumovaného zavinenia (odporca netvrdí, že o možnosti vzniku škody vedel, ale sa
spoliehal, že škoda nevznikne, resp. že o možnosti škody nevedel vôbec), ale sú popretím skutkového
základu navrhovateľom uplatneného nároku. Preto tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej
súd prvého stupňa uvádza, že „odporca v konaní nepreukázal, že jeho zavinením nebola svedkovi
spôsobená škoda na zdraví“, práve v nadväznosti na vyššieuvedené tvrdenia odporcu, tak zjavne
vychádza z nepochopenia podstaty obrany odporcu a vôbec je založené na nepochopení základných
predpokladov zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na kvalifikáciu protiprávneho konania odporcu súdom prvého stupňa podľa § 415



Obč. zákonníka. Porušením tejto prevenčnej povinnosti nastupuje zodpovednosť podľa § 420 Obč.
zákonníka. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené a odporcom potvrdené, že bez vedomia
poškodeného pána A. dňa 19.03.2010 vošiel do jeho bytu a bral z neho veci. Taktiež bolo jednoznačne
preukázané, že s poškodeným bol vo fyzickom kontakte, pričom poškodený spadol na zem. Poukázal
na výpoveď svedka R. A. na pojednávaní dňa 21.11.2011, podľa ktorej odporca sa svedkovi snažil
zabrániť privolať políciu (odporca túto skutočnosť nepoprel), pritom  mu chcel z ruky vytrhnúť telefón.
Odporca potvrdil aj skutočnosť, že poškodený sa počas incidentu ocitol na zemi a že na zemi ležal
aj telefón, o ktorý zápasili.  Keď poškodený chcel telefón zodvihnúť a zložiť (pri páde na zem z
telefónu vypadla batéria), odporca mu váhou svojho tela na pravé koleno spôsobil zranenie, na následky
ktorého bol dočasne práceneschopný. O zranení poškodeného bol odporca uzrozumený nasledujúci deň
20.03.2010, keď  mu odporca odovzdával kľúče od bytu. Podľa vyjadrenia poškodeného na pojednávaní
dňa 21.11.2011, odporca sa ponúkol, že bude poškodenému prispievať 30 eur mesačne, ak by sa
stal práceneschopným. To znamená, že v čase bezprostredne po úraze si bol odporca vedomý vzniku
škody na zdraví a cítil sa zodpovedný za vzniknutú škodu.  Pokiaľ odporca v konaní poukazoval na iné
možnosti vzniku škody u poškodeného, je potrebné jeho tvrdenia (ničím nepodložené, nepreukázané)
považovať len za účelovú obranu. Tvrdenie poškodeného o mechanizme vzniku škody je od momentu
protiprávneho uznania odporcu obsahovo jednotné, pričom zdôraznil, že poškodený vzhľadom na
predchádzajúci vzťah s odporcom nechcel odporcovi ubližovať. Z uvedeného dôvodu nepodal trestné
oznámenie nešiel vypovedať na políciu a nebyť toho, že koleno ho časom začalo bolieť, nenavštívil
by lekára.  Na podporu svojho tvrdenia predložil „dotazník“, ktorý poškodený doručil navrhovateľovi
osobne dňa 07.02.2011. Ďalej poukazoval na výpoveď svedkyne Mgr. A. H., ktorej poškodený popísal
mechanizmus vzniku úrazu zhodne, aby ho uviedol navrhovateľovi a na pojednávaní dňa 21.11.2010.
Mal za to, že výpoveď poškodeného je dôveryhodná, ktorý napriek tomu, že nemal vedomosť (až do
podania návrhu na začatie konania, resp. do  doručenia výzvy č. 25/2011 zo dňa 04.05.2001 odporcovi),
že sa nemocenské dávky budú vymáhať od zodpovednej osoby a preto nemal motív svojím tvrdením
zavádzať ani navrhovateľa, ani ošetrujúceho lekára v prospech seba alebo v neprospech odporcu. Ďalej
poukázal na rozpory, nepodložené tvrdenia a spochybňovanie faktov zo strany odporcu, čím sa snaží
vyhnúť zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Krajský súd v Trenčíne ak odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania  (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne
vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., na
ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku aj odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že prvostupňový
súd správne právne posúdil skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody ako regresný nárok
je nárokom odvodeným od poškodeného, preto bolo dôvodné preukazovať naplnenie podmienok zo
zodpovednosti za škodu, ktorými súd vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a porušením právnej povinnosti a zavinenie.

Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď  za spornú považoval existenciu zavineného protiprávneho
konania odporcu.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že R. A., poistenec navrhovateľa, žil s odporcom v minulosti v
partnerskom vzťahu na adrese P., R. XXX/X, ktorá adresa je trvalým bydliskom R. A.. V partnerskom
vzťahu žili asi 16 rokov. Pred incidentom dňa 19.03.2010 boli asi dva týždne rozídení. V konaní bolo
preukázané (výpoveďou odporcu, svedka R. A.), že dňa 19.03.2010 došlo medzi odporcom a svedkom
R. A., v neprítomnosti ďalších osôb, k verbálnemu aj fyzickému incidentu, potom ako svedok R. A. našiel
odporcu vo svojom byte, ktorý si z neho odnášal osobné veci. Výpoveďami odporcu i svedka R. A.
bolo ďalej preukázané, že pri uvedenom incidente v byte A., tento chcel telefonicky zavolať políciu, s
čím odporca nesúhlasil, pričom počas incidentu svedok vo svojom byte spadol. To, že dňa 19.03.2010
svedok A. utrpel úraz, registrovala aj svedkom privolaná policajná hliadka. Z potvrdenia o dočasnej



práceneschopnosti vyhotovenom MUDR. A. H. vyplýva, že svedok A. oznámil svojej lekárke, že úraz
bol zavinený inou osobu. Z výsluchu MUDR. A. H. na pojednávaní dňa 26.01.2012 vyplýva, že nie
je vylúčené, že poranenie p. A. mohlo byť spôsobené kopnutím do kolena, resp. podvrtnutím kolena
pritom, ako utekal a podobne. Vychádzajú z týchto skutkových istení súdom prvého stupňa aj odvolací
súd je toho názoru, že v danej veci bolo jednoznačne zistené, že úraz sa stal svedkovi R. A. počas
vzájomného incidentu s odporcom, pričom odporca porušil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Obč. zákonníka, podľa ktorého, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí. Odporca porušil túto povinnosť tak, že bez toho, aby s tým
svedok A. súhlasil, v neprítomnosti svedka sa odporca nachádzal v jeho byte, pričom aj po príchode p.
A. v tomto byte zotrval, v dôsledku čoho došlo medzi ním a svedkom  k fyzickému kontaktu, v dôsledku
čoho svedok A. utrpel úraz, na základe čoho bol dočasne práceneschopný, z ktorého dôvodu svedkovi
navrhovateľ vyplatil nemocenské dávky vo výške žalovanej sumy. Porušenie tejto prevenčnej povinnosti ,
ktorým vznikla škoda na zdraví, vznikla všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka.
Námietky odporcu uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a §151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku    n i e      j e    odvolanie    p r í p u s t n é .