{"guid": "42ef8e04-ae78-42ec-93ff-e81eb3da086e:fe44ebbc-8d13-47d9-bf87-7a63dc700493", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3716208115.1", "spisova_znacka": "27CoP/14/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/14/2017 z 24. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. apríla 2017, sp. zn. 27CoP/14/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3716208115.1", "identifikacne_cislo": "3716208115", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2017-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe44ebbc-8d13-47d9-bf87-7a63dc700493", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716208115.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3716208115.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3716208115.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716208115
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716208115.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej o návrhu manželky: T., právne zastúpenej D. na rozvod
manželstva s manželom: H., právne zastúpeným U., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 08. novembra 2016, č. k. 3Pc/8/2016-25, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov    n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie  manželstvo účastníkov
rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu
manželstva s H. H., ktoré uzavreli na bývalom P. dňa XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o manželstvo
prvé a obaja sú štátnymi občanmi X. Z manželstva sa im narodili S. deti, T. T., nar. XX.XX.XXXX  a
P. nar. XX.XX.XXXX a X.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili zo vzájomnej citovej náklonnosti
po asi ročnej známosti. Pred uzatvorením manželstva nežili v spoločnej domácnosti. Manželstvo bolo
spočiatku harmonické a bezproblémové. Spoločne zdieľali každodenné záležitosti, spolu trávili voľný čas
a vzájomne si pomáhali. Po troch rokoch manželstva sa presťahovali do bytu na sídlisku H. a pred rokom
do rodičovského domu navrhovateľky v F.. Prvé problémy a nezhody medzi nimi nastali v čase, keď sa
začala prejavovať rozdielnosť ich pováh a názorov, pričom rozdielnosť spočívala v samotnom nastavení
manžela, že žena slúži na varenie, staranie sa o domácnosť, na starostlivosť o deti a na obsluhu
manžela. Svojím postojom počas celého manželstva neprejavoval manžel navrhovateľke ako žene
rešpekt a podporu. Navrhovateľka si predstavovala, že jej bude manžel pomáhať v domácnosti, avšak
tento bol pasívny. K postupnému odcudzeniu a vážnejšiemu narušeniu manželských vzťahov došlo v
roku XXXX, kedy manžel začal podnikať (kúpil si stádo oviec), hoci navrhovateľka s tým nesúhlasila.
Najskôr pracoval s kamarátom, avšak ako začal podnikať sám, bol pracovne stále mimo domácnosti, čím
sa priepasť medzi nimi len zväčšovala a narastala medzi nimi nedôvera. Navrhovateľku neinformoval
o tom, ako sa mu v podnikaní darí, do domácnosti nenosil žiadne peniaze a ani iným spôsobom do
domácnosti neprispieval. Všetky náklady na život znášala sama.  Manželská kríza sa u nich začala
naplno prejavovať v čase, keď manžel zdedil peniaze a tieto všetky použil na podnikanie. Nezaujímal
sa o rodinu, o domácnosť a ani o deti. Navrhovateľku ako ženu podceňoval a ponižoval, urážlivo a
vulgárne sa voči nej vyjadroval, čím v nej vybudoval alergický postoj voči jeho osobe. S pribúdajúcimi
rokmi sa úplne odcudzili, netrávili spolu čas a nevyhľadávali vzájomný kontakt. Vzťah sa medzi nimi len
zhoršoval, manželstvo si prestalo plniť svoj účel, prakticky žijú spolu len ako dvaja ľudia žijúci v spoločnej
domácnosti. Tri roky spolu intímne nežijú. Manželovi oznámila, že podáva návrh na rozvod manželstva,
pričom tento sa pokúšal o záchranu ich vzťahu a chcel dostať šancu. Navrhovateľka po všetkých rokoch
manželstva nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia, nakoľko každý rok manžel deklaroval



sľuby, avšak sa nezmenil. Snahu manžela o záchranu manželstva vníma len ako strach o to, kto mu
bude poskytovať doma servis. Vzťahy medzi nimi sú trvalo a neodvratne narušené a v súčasnosti
spolu komunikujú veľmi obmedzene, len o nevyhnutných veciach. Ako manželia za posledné roky ani
spoločne nehospodárili, keďže celú domácnosť až do posledného obdobia viedla sama navrhovateľka.
Na základe vyššie uvedeného je evidentné, že sa jedná o kvalifikovaný rozvrat manželstva, ktorý
svojou dĺžkou a intenzitou narušenia vzájomných vzťahov možno pokladať za nenapraviteľný v dôsledku
čoho manželstvo nemôže plniť svoj účel. Úplne medzi nimi vymizla vzájomná blízkosť, náklonnosť a
záujem jeden o druhého. Vzájomné vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že nie je
možné obnovenie ich manželského spolužitia a opätovné sfunkčnenie ich spoločného rodinného života.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na dlhodobé odcudzenie, na úplné iné názory na
život a vzhľadom k tomu akým spôsobom sa jej manžel k nej správa ako k žene, nie je ochotná s ním
obnoviť manželské spolužitie. Trvá na rozvode a k manželovi už nič necíti. Napriek návrhu manžela
o prerušenie konania  navrhovateľka s takýmto prerušením konania nesúhlasila s odôvodnením, že
v ich vzťahu už nie je čo zlepšovať. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že
navrhovateľka trvá na podanom návrhu. Navrhovateľka je rozhodnutá ukončiť manželstvo so svojim
manželom. Tento v poslednej dobe robí všetky kroky preto, aby manželstvo skôr rozvrátil ako udržal
(na sociálnej sieti požiadal verejnosť o zdieľanie správy, kde označil súčasného priateľa navrhovateľky
s tým, že hľadá jeho deti, pričom ho označil za rozvracača rodiny; kontroloval navrhovateľke telefón a
spolu s dcérou ju sledovali). Tiež uviedla, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich
funkcií, manželia dlhodobo spolu intímne nežijú a nezdieľajú spolu  svoje problémy. Má za to, že sa jedná
o kvalifikovaný rozvrat manželského zväzku a sú dané všetky predpoklady na to, aby ich manželstvo
bolo rozvedené.

3. V písomných vyjadreniach manžela navrhovateľky (ktoré podal priamo sám manžel, resp.
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne) tento s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol,
že nie všetky skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľky sú pravdivé. Dohodli sa, že navrhovateľka sa
bude starať o deti a domácnosť a on bude zarábať peniaze, pričom podľa potreby a želaní navrhovateľky
jej pomáhal s domácnosťou (upratoval, čistil zemiaky, chodieval s deťmi na prechádzky). V máji 1999
kúpil na leasing automobil, ktorý splatil a dokázal pritom uživiť aj rodinu. Na domácnosť prispieval
podľa potrieb rodiny a na financovaní sa podieľali spoločne v rámci svojich možností. Zmeny v správaní
navrhovateľky postrehla aj ich vnučka. Navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť, za svojim
priateľom chodí do A. a netají sa tým ani pred rodinou a toto je hlavný problém, ktorý poznačil ich
manželstvo. Uviedol, že on známosť s inou ženou nemá a rozvádzať sa nechce, je pripravený pre
záchranu ich vzťahu urobiť všetko aj s ohľadom na deti a vnúčatá. Má za to, že u navrhovateľky
ide o chvíľkové vzplanutie, táto má problém s prácou a terajší priateľ jej nasľuboval, že ju zamestná.
Navrhovateľka má ľahkovážny postoj k manželstvu, hoci je veriaca. Situácia v rodine sa vyhrocuje,
dcéra účastníkov podala trestné oznámenie na priateľa navrhovateľky z dôvodu, že sa jej cez telefón
vyhrážal, že bude pykať za to, čo urobila. Situáciu zle znáša aj mladšia dcéra účastníkov, ktorá má
z toho zdravotné problémy. Manžel na pojednávaní uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, nakoľko si s
navrhovateľkou už čo to odžili a nikdy navrhovateľke nebol neverný. Syna z domu nikdy nevyhodil,
len vyžadoval aby dodržiaval určité pravidlá, pričom mal za to, že navrhovateľka uprednostňuje syna
pred dcérami. Navrhovateľka odmieta rodinu a spálila všetky mosty, pričom podľa neho ide len o úlet
navrhovateľky. Právna zástupkyňa manžela navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že žiada návrh v
celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že jedná len o momentálny úlet zo strany navrhovateľky. Podľa
manžela, vzťahy nimi ako manželmi nie sú rozvrátené. Manžel sa snažil plniť si svoje povinnosti, staral
sa o rodinu, pričom navrhovateľka svojim ľahkovážnym prístupom, keďže si našla známosť, porušila
manželskú vernosť. Rodina je z momentálnej situácie traumatizovaná.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2,
3, § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania sú manželia, pričom z manželstva pochádzajú
S. deti, ktoré sú toho času už plnoleté. Bolo preukázané, že účastníci sa spolu intímne nestýkajú (podľa
navrhovateľky cca tri roky, podľa manžela navrhovateľky od júna 2016), navrhovateľka síce vykonáva
práce aj pre svojho manžela a spolu hospodária, vyplýva to však z toho, že aj naďalej žijú v spoločnej
domácnosti. Manželia spoločne nezdieľajú ani spoločnú spálňu, každý spáva oddelene. Keďže deti
pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté, manželstvo si neplní už ani výchovnú funkciu. Z vyjadrení
navrhovateľky vyplynulo, že u nej došlo k postupnému citovému odcudzeniu vo vzťahu k manželovi, čo
podľa nej zapríčinil najmä jeho nezáujem o rodinu, deti a domácnosť, a celkové správanie k nej ako k



žene. Navrhovateľka v súčasnosti odmieta akékoľvek zblíženie s manželom a viackrát na pojednávaní
deklarovala svoje pevné rozhodnutie pre rozvod manželstva. Známkou trvalého rozvratu manželstva je
i navrhovateľkina súčasná intímna známosť s iným mužom, a aj napriek tomu, že manžel navrhovateľky
o tomto vie a je za zachovanie manželstva, podľa názoru súdu manželstvo účastníkov konania za
situácie, kedy navrhovateľka úplne odmieta obnovenie manželského spolužitia, nemôže plniť svoj účel.
Hoci sa manžel navrhovateľky rozviesť nechce (tvrdiac, že sa chce polepšiť, resp. že súčasná známosť
navrhovateľky je jej momentálny úlet), nemožno nútiť navrhovateľku k tomu, aby zotrvala v nefunkčnom
manželskom zväzku aj s poukazom na jej opakované vyjadrenia na pojednávaní, z ktorých vyplynula
jednoznačná vôľa ukončiť manželstvo s manželom. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom T. O. P.
(dcér účastníkov konania) a F. (priateľa navrhovateľky), nakoľko pre rozhodnutie o rozvode manželstva
takéto dokazovanie nie je potrebné, je podľa názoru súdu nadbytočné a nehospodárne,  zároveň je  i
v rozpore so zásadou rýchlosti a účinnosti ochrany práv účastníkov konania. V konaní bol dostatočne
preukázaný rozvrat manželstva s tým, že nakoľko sa jedná o rozvod manželstva s už plnoletými
deťmi, nie je potrebné prihliadať na ich záujem (ako je to napr. pri rozvode manželstva manželov, ktorí
vychovávajú maloleté deti). Keďže v konaní bolo preukázané i to, že navrhovateľka má v súčasnosti
priateľa (čo manžel navrhovateľky nepoprel, sám uviedol, že o priateľovi navrhovateľky vie) a podľa
navrhovateľkinho tvrdenia sa jedná o intímnu známosť,  je nadbytočné skúmať aj výsluchom svedka, či
známosť navrhovateľky je intímneho charakteru, najmä za situácie, keď navrhovateľka odmieta zotrvať
s manželom v manželskom zväzku.  Keďže súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je
trvalo  a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi účastníkmi
s tým, že manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel, toto rozviedol.  O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol manžel
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že návrh na
rozvod manželstva bude zamietnutý, alternatívne, že rozhodnutie bude zrušené, namietajúc nesprávne
skutkové a právne závery, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Nespochybňoval, že ich manželstvo nebolo vždy harmonické, avšak návrh na rozvod zo strany manželky
považuje za chvíľkové a nedomyslené správanie. Manželku má stále rád a príčiny uvádzané v návrhu na
rozvod sú účelové, v snahe zakryť skutočnosť, že navrhovateľka si našla novú známosť, ktorá podľa jeho
názoru je len jej emotívnym zlyhaním. Deti, i keď sú dospelé, toto konanie navrhovateľky ťažko znášajú.
Známosť, ktorú si našla je účelová, tento muž sa chce zmocniť jej majetku, pretože ide o človeka, ktorý
je rozvedený, zadĺžený a využíva naivitu navrhovateľky, ktorá verí, že ju má rád a začnú nový život.
Neberie do úvahy, že tento mal už viacero vzťahov s inými ženami. Konanie navrhovateľky považuje
za ľahkomyseľné a súd, ktorý na prvom pojednávaní manželstvo rozviedol, ako keby navrhovateľku
podporoval v porušovaní jej povinností vyplývajúcich jej z ust. § 18 Zákona o rodine. Bol ochotný ísť do
manželskej poradne s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o dlhoročné manželstvo a tiež vek účastníkov,
pretože títo vzhľadom a na svoje zdravotné problémy budú čoraz viac potrebovať svoju vzájomnú pomoc.
Navrhovateľka čokoľvek pre záchranu manželstva odmieta urobiť napriek tomu, že ešte v júni 2016 mali
účastníci intímny styk. Aj dospelé deti účastníkov by uvítali, keby navrhovateľka zachovala rodinu a za jej
konanie sa hanbia. Podľa jeho názoru záležitosť sa môže skonsolidovať, potrebuje to však určitý časový
priestor a nie unáhlené konanie. Navrhoval prerušenie konania na 3 mesiace, čo však navrhovateľka
neakceptovala. Podľa jeho názoru si táto neuvedomuje význam dopadov rozvodového konania a nie je
ochotná urobiť nič, aby rodinu udržala. Nie je pravdou, že on by mal narušený vzťah so synom, chcel
len, aby tento dodržiaval určité pravidlá, ktoré v rodine platia. Bola to navrhovateľka, ktorá ho vždy pred
dcérami uprednostňovala.
6. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa
nahradiť jej trovy konania. Podľa jej názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosti
týkajúce sa odcudzenia účastníkov konania, ako aj fakt, že navrhovateľka rezolútne odmieta zotrvať
v manželskom zväzku s manželom, nakoľko k nemu už nemá žiaden citový vzťah. Ich manželstvo sa
začalo rúcať už v čase, keď manžel začal podnikať, s čím navrhovateľka absolútne nesúhlasila. Tento si
za týmto účelom bral viaceré úvery, o ktorých mala spočiatku vedomosť no neskôr, keď už nepotreboval
na toto jej podpis, ju o svojich aktivitách neinformoval. Celé dni trávil mimo domácnosti, čím sa priepasť
medzi nimi prehlbovala a narastala nedôvera. Nenosil domov žiadne financie, o chod domácnosti
sa nezaujímal, všetko zabezpečovala navrhovateľka. Príčin, ktoré viedli k rozvodu je niekoľko, no
najpodstatnejším dôvodom bolo celkové správanie manžela k nej ako žene, ktorý aj aktuálne urobil
niekoľko krokov smerujúci k rozvodu manželstva, nie ako tvrdí na jeho záchranu. Navrhovateľka počas



spolužitia jeho konanie trpela, dúfajúc, že sa zlepší, keďže jej zmenu svojho správania stále sľuboval,
avšak nikdy k tomu nedošlo. Manžel je autoritatívny typ, neznesie názor iného, v dôsledku čoho vznikajú
medzi nimi vážne nezhody. Zvykol si často na jej adresu vulgárne nadávať, podceňovať ju, ponižovať
ju, neprejavoval jej potrebnú úctu a rešpekt. V súčasnosti došlo tiež k tomu, že ju fyzicky napadol,
jeho správanie k nej sa neustále zhoršuje, dôvodne sa obáva o svoj život. Nemá k nemu absolútne
žiadnu dôveru, necíti k nemu náklonnosť a pokiaľ bude týmto spôsobom pokračovať tak podľa jej názoru
zostane celkom sám. Návrh na rozvod podala po dôkladnom uvážení, nejde o nerozvážny krok z jej
strany. Manželstvo si dlhodobo neplní svoju funkciu, je len formálnym zväzkom. Ona nie je ochotná
akceptovať jeho správanie. Napriek tomu, že počas manželstva o nezhodách medzi nimi mala snahu
s manželom hovoriť, nikdy nedospeli k vzájomnému konsenzu. Je pravdou, že má inú známosť, ktorá
je známosťou intímnou. Manžel o tomto vie, napriek tomu má snahu manželstvo udržiavať. Intímne
sa s ním nestýka viac ako 3 roky, v dôsledku jeho nepriaznivého správania voči nej. Tvrdenie, že
v júni v roku 2016 mali spolu intímny styk,  je nepravdivé, podľa jej názoru cielene vykonštruované
tvrdenie v snahe zachrániť nefunkčné manželstvo,  pričom dôvodom tohto tvrdenia a záchrany je len
skutočnosť, že manžel sa obáva, že stratí komfort a servis, ktorý má zabezpečený v čase, keď s ňou žije
v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že jeden z partnerov chce zotrvať v manželskom zväzku nevytvára
predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Absolútne vylučuje obnovenie súžitia s manželom.
Počas manželstva mu dávala dostatočný priestor na to, aby si premyslel svoje priority a adekvátnosť
svojho správania voči nej. Výsledkom však bolo len mnohonásobné odcudzenie a citové ochladenie
medzi nimi. Manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel a nikto ju nemôže nútiť k tomu, aby
zotrvala v tomto nefunkčnom zväzku. Podľa jej názoru sa jedná o kvalifikovaný rozvrat manželstva,
ktorý svojou dĺžkou a intenzitou narušenia vzájomných vzťahov možno pokladať na nenapraviteľný,
v dôsledku čoho manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím sú naplnené  hmotnoprávne podmienky
pre jeho rozvod. Pokiaľ sa jedná o trovy konania žiadala, aby v súlade s ust. § 55 CMP jej bola
priznaná ich náhrada s poukazom na skutočnosť, že manžel odmieta prijať skutočnosti spôsobujúce
rozvod manželstva a odvolaním sa snažil účelovo a špekulatívne predlžovať konanie o rozvod. Svojou
procesnou obranou sa pokúša robiť navrhovateľke schválnosti. Podané odvolanie je výlučne účelové a
vo vzťahu k navrhovateľke navyšujúce trovy konania.
7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.  Civilný sporový  poriadok  (ďalej
len  „CSP“) a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorými  sa
rekodifikoval doterajší procesný kódex (Občiansky súdny poriadok).
8.  Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie  bolo  podané v lehote (§ 362 CSP)
a má  predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol
viazaný  dôvodmi odvolania ( § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho
preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné  podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne
potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného  ustanovenia,  sa odvolací súd stotožňuje s  odôvodnením
napadnutého  rozhodnutia.
9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.  Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

10. Z napadnutého rozsudku je  dostatočne zrejmé, že právne závery o naplnení hmotnoprávnych
predpokladov na rozvod manželstva účastníkov,  založil súd prvej inštancie na konkrétnych
ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení.

11. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania,  uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

12. Z vykonaného dokazovania v konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvajúce
od roku XXXX, z ktorého  pochádzajú  už plnoleté  deti, je viac ako tri roky formálne a nefunkčné. V
súčasnosti má už navrhovateľka iného partnera.



13. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok
opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre jeho rozvod. Vychádzajúc z neho, vzťahy medzi
manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu,
aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z
hľadiska účelu manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky
vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný
a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť  dôvodom na rozvod manželstva.

14. V preskúmavanej  veci sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie,
založenom na výsledkoch vykonaného dokazovania, že v prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne
podmienky dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť
ich rozvratu, si manželstvo  nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, pretože za jednoznačne verbalizovaného, kategoricky odmietavého postoja
navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu, toho času nepochybne len formálneho zväzku,  nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Pokiaľ za týchto okolností,  súd prvej inštancie  vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov,
rozhodol vecne správne. Ani v odvolacom konaní nevyplynuli z podaní účastníkov také zmeny, ktoré by
boli spôsobilé viesť k odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí vyvodil súd prvej inštancie. Odvolací
súd vo vzťahu k námietkam manžela o ľahkovážnom konaní navrhovateľky, výsledkom ktorého je
podanie návrhu na rozvod a verbalizovaniu jeho citového vzťahu k navrhovateľke považuje za potrebné
zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo
vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické  spoločenstvo  pre všetkých,
ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou
bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda
neplniace si  účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v
preskúmavanej veci. Je zrejmé, že známosť navrhovateľky nie je príčinou, ale len dôsledkom postupne
sa deštruujúceho vzťahu medzi ňou a manželom, ktorý v súčasnosti vzhľadom na jednoznačný postoj
navrhovateľky a citové odcudzenie, nemá reálny predpoklad na jeho obnovenie.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,  odvolací súd rozhodnutie  súdu prvej inštancie  ako
vecne správne,  za použ. § 387 ods. 1 CSP   potvrdil .

17. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s  §  52 ods.
1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden  z účastníkov  nemá nárok na ich náhradu, keďže v skutočnostiach
uvádzaných v odvolaní navrhovateľkou,  nevzhliadol dôvod na ňou požadovanú aplikáciu ust. § 55 CMP
v otázke náhrady trov konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Pc/8/2016", "guid": "cb9b94cd-e5cf-418c-8efe-d1032c8793d0:7ec76c6c-ead9-4363-bcef-64cc2f620376", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f125f7e0-0084-40df-8119-6c991464a127:02a0e40b-9ac9-4284-99e8-cf5c39c99a35", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Pc/8/2016", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc/8/2016 z 20. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2016-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f125f7e0-0084-40df-8119-6c991464a127:02a0e40b-9ac9-4284-99e8-cf5c39c99a35"}], "citovane_v": []}